Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/174/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7511213288 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7511213288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínmovej v spore žalobcu: MISTAR s.r.o., so sídlom v Košiciach, Jantárová 4, IČO 44 460 341, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Čajakova 5, proti žalovaným: 1/ E. U.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. R. A. Č.. XX, 2/ E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., J. Č.. XX, I. F. C. P., U. XX, obom zastúpeným JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o zaplatenie 3.808,35 eur s prísl. a o protinávrhu na zaplatenie 800,- eur, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 29.10.2015 č.k. 18C/81/2011 - 145 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 3.197,41 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy za obdobie od 29.07.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zamietol aj protinávrh žalovaných na zaplatenie 800,- eur a žalovaných zaviazal nahradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 228,50 eur na účet žalobcu a sumu 1.565,85 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.808,29 eur, ktorého sa voči žalovaným domáhal na základe tvrdenia, že na základe ústnej zmluvy realizoval pre žalovaných stavebné práce, a to základy pre oplotenie ich pozemku, pričom títo neuhradili odmenu za túto stavebnú činnosť. 3. Žalovaní v rámci konania uplatnili voči žalobcovi vzájomný návrh na zaplatenie sumy 800,- eur, ktorého sa voči žalobcovi domáhajú na základe tvrdenia, že tento v rámci vykonania stavebných prác odstránil predchádzajúce oplotenie ich pozemku a týmto im spôsobil škodu. 4. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že firma žalobcu vykonala pre žalovaných stavebné práce, a to základy pre oplotenie ich rodinného domu, a to s vedomím žalovaných a z toho vyvodil záver, že vykonaním uvedených prác došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaných, a keďže vydanie samotných základov pre oplotenie nebolo možné v súlade s ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka mal za to, že za vykonané dielo majú povinnosť žalovaní poskytnúť peňažnú náhradu. Jej výška bola ustálená za pomoci znaleckého dokazovania na sumu 3.197,41 eur a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Pri týchto svojich záveroch vychádzal zo skutkových zistení, že matka žalovanej v 2. rade B. C. požiadala svojho známeho H.. D. o sprostredkovanie s firmou, ktorá by bola spôsobilá vykonať stavbu nového oplotenia rodinného domu jej dcéry - žalovanej v 2. rade vo R. A.. Uvedený H.. D. za prítomnosti B.A. C., ako aj žalovanej, po vykonaní ohliadky prisľúbil vypracovanie projektu, ako aj cenovej ponuky. Asi v priebehu mesiaca uvedená osoba požiadala matku žalovanej o peňažné prostriedky na vyhotovenie projektu, a táto mu odovzdala sumu 500,- eur. Na základe toho firma žalobcu bez kontaktu so žalovanými ako vlastníkmi nehnuteľností, ako aj B. C. vykonala stavebné práce spočívajúce v odstránení starého oplotenia, vyhĺbenia základov pre nové oplotenie a ich vybetónovanie v šírke v rozsahu od 0,58 do 0,75 metra a celkovej dĺžke 36,15 metra. Znalkyňa ustálila hodnotu materiálu a stavebných prác vykonaných žalobcom na základoch oplotenia žalovaných na 2.686,90 eur bez DPH a v sume 3.197,41 eur s DPH. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal zo záverov, že v konaní nebolo preukázané, aby medzi žalobcom a žalovanými došlo k uzavretiu zmluvy o dielo a preto hodnotu stavebných prác vykonaných žalobcom považoval za bezdôvodné obohatenie žalovaných a z tohto dôvodu žalobe do sumy 3.197,41 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. 5. Ohľadne vzájomného návrhu (protinávrhu) žalovaných na náhradu škody v sume 800,- eur uviedol, že tento nárok posudzoval podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka, ako nárok na náhradu škody a uzavrel, že nebolo preukázané zo strany žalovaných splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, keďže nebolo preukázané, aby žalobca porušil nejakú právnu povinnosť. Konštatoval, že tento konal na základe požiadavky sprostredkovateľa pána Jánošíka a vykonal stavbu základov oplotenia, keď predtým odstránil iba staré oplotenie v dĺžke cca 36 metrov pozostávajúce zo stĺpikov a pletiva. Konštatoval, že neskúmal hodnotu tohto starého oplotenia, keďže mal za to, že k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalobcu nedošlo a vzájomný návrh žalovaných zamietol. 6. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalovaní. Títo žiadali napadnutý rozsudok zmeniť v jeho vyhovujúcom výroku a nárok žalobcu zamietnuť, alternatívne v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadali napadnutý rozsudok zmeniť aj v časti zamietavého výroku ohľadne ich vzájomného návrhu a tomuto vyhovieť, alternatívne aj v tejto časti napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie založil aj na nesprávnom právnom posúdení. Poukázali na to, že počas celého konania sa voči žalobe bránili tvrdením, že v konaní nie sú pasívne legitimovanými, keďže so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvorili a ani sa s ním nedohodli na vykonaní žiadnych stavebných prác. Majú za to, že dokazovaním nebolo ani preukázané, aby o týchto stavebných prácach mali vedomosť. Uviedli, že nikomu nezadali požiadavku ani ústnu ani písomnú na vykonanie nejakých stavebných prác. Ohľadne osoby O.. D.Š. uviedli, že s týmto sa dohodovala matka žalovanej v 2. rade s tým, že tento mal vyhotoviť projekt na stavbu oplotenia a uvedená osoba po rozhovore s nimi prisľúbila vyhotoviť projekt, pričom už vtedy mu oznámili, že majú aj inú ponuku od inej firmy na zhotovenie oplotenia a že až po vyhotovení a predložení projektu O.. D. sa rozhodnú, ktorú cenovú ponuku a projekt budú považovať za výhodnejšiu a zaviazali sa uvedenú skutočnosť O.. D. oznámiť. Poukázali na to, že tento im projekt nedodal a viac sa im neozval, a preto uvedenú záležitosť považovali takto za uzavretú. V priebehu niekoľkých dní v čase keď neboli doma, susedia im volali, že u nich na pozemku sú nejakí ľudia a kopú jamu. Po príchode na miesto zistili, že nejakí robotníci svojvoľne vošli na ich pozemok, vykopali im pozemnú jamu, zbúrali ich starý plot a porušili prípojku vody. Rovnako svojvoľne aj tento výkop zaliali betónom, pričom tieto práce neboli nikým odsúhlasené, nikto sa s nikým nedohodol na tom, aby oplotenie dali dole, a teda toto vykonali svojvoľne. Keďže O.. D. nereagoval na ich výzvu, aby zabezpečil uvedenie pozemku do pôvodného stavu, nakoniec požiadali inú firmu, ktorá im na uvedených základoch postavila oplotenie. Majú za to, že uvedené práce boli vykonané bez právneho titulu, bez objednávky a bez ostatných náležitostí, teda svojvoľne zo strany žalobcu, a preto majú za to, že nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie. 7. Vo vzťahu k zamietnutiu ich protinávrhu uviedli, že záver súdu prvej inštancie považujú za nesprávny, keďže postup žalobcu považujú jednoznačne za protiprávne konanie spočívajúce v tom, že žalobca im odstránil a znehodnotil staré oplotenie a takto im jednoznačne spôsobil škodu. 8. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca. Tento žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukázal na to, že podľa jeho názoru odvolanie žalovaných neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a § 205 ods. 2 O.s.p., keďže žalovaní ako odvolatelia nevymedzili predmet odvolania a nekonkretizovali žiadny z dôvodov odvolania uvedený v § 205 ods. 2 O.s.p., preto sú toho názoru, že súd prvej inštancie by mal odvolanie žalovaných odmietnuť. 9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 10. Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 12. Z obsahu odvolania žalovaných proti výroku, ktorým boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 3.197,41 eur, odvolací súd vyvodil záver, že títo namietajú nesprávne právne posúdenie veci, keď namietajú, aby sa na súdom ustálený skutkový stav vzťahovala právna kvalifikácia nároku žalobcu ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Túto svoju odvolaciu námietku zakladali na tvrdení, že pokiaľ nebolo medzi nimi a žalobcom žiadne jednanie ohľadne vykonania stavebnej činnosti, žalobca takto konal svojvoľne a preto im ani nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. 13. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, ako aj v jeho vyhovujúcom výroku ohľadne žaloby, ako aj v zamietavom výroku ohľadne vzájomného návrhu žalovaných podľa ust. § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je sčasti dôvodné, a to vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol ich vzájomný návrh. Vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku považuje odvolací súd odvolanie žalovaných za nedôvodné. Súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vykonal vo veci dokazovanie vykonaním dôkazov, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, teda postupom zodpovedajúcim úprave § 120 ods. 1 O.s.p. Vykonané dôkazy aj vyhodnotil postupom podľa § 132 O.s.p., vec aj správne právne posúdil a aj správne vo veci rozhodol. 14. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel na základe záveru o tom, že žalovaní sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili. 15. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 16. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 17. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že bezdôvodné obohatenie je hmotnoprávny inštitút, ktorý vychádza zo základnej zásady, že každý, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu, za základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie vzniká. Z uvedeného je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získane na úkor iného. To znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany a majetkovou ujmou druhej strany. Pod získaním bezdôvodného obohatenia sa rozumie získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch a za takýto prospech je potrebné považovať aj stav, keď sa doterajší majetok nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje aj prospech spočívajúci vo výkonoch bez právneho dôvodu, realizovaných v prospech obohateného. Charakteristickým znakom plnenia bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutia majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt obohateného, ku ktorému by inak došlo. Pre naplnenie tejto skutkovej podstaty je teda postačujúce, že niekto získal akúkoľvek peniazmi vyjadriteľnú hodnotu, na ktorú nemá právny dôvod, a preto ju musí vydať tomu, na úkor koho ju získal. V prípade vzniku povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie je bez právneho významu skutočnosť, kto takýto vzniknutý stav zavinil. 18. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu vykonaného dokazovania možno vyvodiť skutkový a aj na neho nadväzujúci právny záver o tom, že žalovaní nadobudli bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu. Toto bezdôvodné obohatenie spočíva v skutočnosti, že žalobca vykonal na pozemku žalovaných stavebné práce spočívajúce v zhotovení základov pre nové oplotenie vo výkopom týchto základov a ich zabetónovaním. Žalovaní v konaní potvrdili, že na týchto základoch im iná firma postavila oplotenie pozemku. Za takejto situácie je treba vychádzať zo záveru, že za normálneho behu vecí by žalovaným vznikla povinnosť uhradiť akémukoľvek dodávateľovi cenu hodnoty prác spočívajúcich v zhotovení základov pre oplotenie. Tým, že žalovaní hodnotu tejto stavebnej činnosti neuhradili, získali takto bezdôvodné obohatenie. Keďže uvedenú stavebnú činnosť vykonal žalobca, došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia žalovaných na úkor žalobcu a títo sú povinní ho vydať. S poukazom na to, že výška bezdôvodného obohatenia má základ v znaleckom posudku, považuje odvolací súd vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie za vecne správny a preto ho podľa § 287 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. Dôvodnosť odvolania žalovaných proti zamietavému výroku ohľadne ich vzájomného návrhu považuje odvolací súd v tom, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver o tom, aby žalobca vo vzťahu k žalovaným neporušil akúkoľvek právnu povinnosť. 20. Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 21. Citované zákonné ustanovenie garantuje ochranu vlastníckeho práva tak ako k veciam hnuteľným, ako aj k nehnuteľnostiam. Táto ochrana smeruje proti každému, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného. 22. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Súčasťou práva vlastníka užívať predmet svojho vlastníctva je aj právo rozhodovať o stave predmetu vlastníctva. Z uvedeného je teda zrejmé, že odstránením pôvodného oplotenia pozemku žalovaných žalobcom, ktoré bolo v konaní nesporne preukázané, došlo zo strany žalobcu k zásahu do vlastníckeho práva žalovaných. To, či ide o zásah neoprávnený, vyplýva zo zistenia, či žalobca takto konal bez toho, aby si žalovaní takýto zásah u neho objednali, resp. aj bez ich súhlasu. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v tejto časti totiž postráda akékoľvek dôvody, z ktorých by vyplývalo na základe čoho súd prvej inštancie uzavrel, že medzi žalovanými a osobou O.. D. došlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní. Odvolací súd preto považuje rozsudok v tejto časti za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh žalovaných, zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie, v rámci ktorého bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.