Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8Co/72/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515200029 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515200029.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a Diany Solčányovej v právnej veci navrhovateľky H.. Z. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na P. ul. č. XX v F. zastúpenej advokátom JUDr. Michalom Hvozdom so sídlom na Tyršovom nábreží č. 5 v Košiciach proti povinnému H. Y. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu nar. B. č. XX v P. v konaní o úhradu výživného a nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom o odvolaní navrhovateľky a povinného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 20.7.2016 č.k. 14C/1/2015-182 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky 30 eur mesačne od 7.1.2015 do 7.1.2017, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Zročný príspevok 570 za obdobie od 7.1.2015 do 31.7.2016 povolil povinnému splácať v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Povinného zaviazal jednorázovo prispieť navrhovateľke 392,54 Eur z titulu príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. Povinného zaviazal zaplatiť navrhovateľke 777,61 Eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu počas ktorej by navrhovateľke patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu, pričom sumu 388 Eur je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku a zvyšok mu povolil splácať v mesačných splátkach po 50 Eur, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 10. dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh zamietol, o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu a povinného zaviazal zaplatiť súdny poplatok 113,41 Eur na účet Okresného súdu Košice - okolie do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku. 2. Proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia okrem výroku, ktorým konajúci súd zaviazal povinného zaplatiť súdny poplatok, podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v napadnutej časti tak, že vyhovie jej návrhu a prizná jej nároky uplatnené v tomto konaní v ňou navrhovanom rozsahu. Vytkla konajúcemu súdu, že povinnému umožnil zaplatiť vzniknutý dlh v splátkach bez toho, aby na priznanie splátok boli splnené zákonné požiadavky. Namietala rozhodnutie o splatnosti nárokov, o ktorých bolo rozhodnuté vo výrokoch I., II., a II. a zdôraznila, že rozhodnutia o výživnom sú vykonateľné doručením. Konštatovala, že podľa jej názoru nebolo potrebné v konaní vykonať náležité dokazovanie ohľadom výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom, ale mal vychádzať z predpokladaných výdavkov, ktoré vyčíslila v návrhu vo veci samej. Poukázala na to, že podľa prieskumu spoločnosti M. L. M., ktorý bol realizovaný v novembri 2013 a uverejnený na internetovom portály www. teraz. sk prestavujú priemerné výdavky spojené s tehotenstvom a pôrodom 7040 Eur, pričom podľa jej názoru, k tejto sume treba pripočítať špecifické výdavky spojené s tehotenstvom konkrétnej posudzovanej ženy ako napr. výdavky na nadštandardnú izbu, prípadne J.. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil príjmy a majetkové pomery účastníkov, nakoľko porovnal hrubý príjem navrhovateľky s čistým príjmom povinného. V tejto súvislosti poukázala na to, že pod odpočítaní všetkých výdavkov bol jej čistý príjem cca 255 Eur, preto v dôsledku zlej finančnej situácie bola nútená vykonávať podnikateľskú činnosť aj počas rodičovskej dovolenky. Dodala, že v tom čase bol jej hrubý príjem z podnikateľskej činnosti približne 350 Eur, a po odpočítaní výdavkov súvisiacich s podnikaním jej ostalo od 140 do 190 Eur. Vyslovila presvedčenie, že konajúci súd sa dôsledne nevysporiadal s predloženými výdavkami spojenými s tehotenstvom a pôrodom a nezohľadnil všetky odôvodnene vynaložené výdavky, pričom svoje rozhodnutie riadne a zákonne neodôvodnil. Zdôraznila, že výdavky spojené s testom J. považuje vzhľadom na výsledky skríningu chromozomálnych porúch, s prihliadnutím na negatívny faktor jej krvnej skupiny za dôvodný. K nezohľadneniu výdavkov spojených s nákupom tehotenského oblečenia v plnej výške z dôvodu ich povahy majetkovej hodnoty uviedla, že tieto veci nosením strácajú hodnotu a v súčasnosti sú bezcenné, preto neboli prírastkom jej majetkovej hodnoty. V závere odvolania konštatovala, že konajúci súd nesprávne posúdil uplatnené výdavky na výbavičku dieťaťa a zdôraznila, že na výbavičku vynaložila nižšiu sumu ako je primeraná. 3. Proti výroku o povinnosti povinného zaplatiť navrhovateľke 777,61 Eur z titulu sumy potrebnej na zabezpečenie výživy dieťaťa, po dobu počas ktorej by navrhovateľke patrilo materské v časti o mesačných splátkach dlžnej sumy a proti výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že dlžnú sumu mu povolí splácať v mesačných splátkach po 30 Eur, nakoľko konanie o otcovstvo ešte nebolo právoplatne skončené a jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery mu neumožňujú splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50 Eur. Konštatoval, že o jeho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkoch ešte nebolo právoplatne rozhodnuté, preto namieta uloženú povinnosť zaplatiť súdny poplatok. 4. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka sa rada obklopuje luxusnými vecami a vedie nákladný spôsob života. Konštatoval, že navrhovateľka s ním nikdy nechcela vytvoriť rodinu, manipulovala ním a často sa s ním rozchádza. Vyslovil presvedčenie, že otehotnela úmyselne napriek tomu, že z predchádzajúceho vzťahu už mala jedno dieťa, o ktoré sa stará sama, preto jej boli známe negatíva života slobodnej matky. Tvrdenia matky ohľadom jej príjmov označil za nepravdivé, nakoľko ňou preukázané príjmy nezodpovedajú jej skutočným príjmom, ale len príjmom ktoré priznala v daňovom priznaní. Zdôraznil, že od susedov matky mu je známe, že hodiny angličtiny poskytuje aj v svojej domácnosti. Matkou uplatňované výdavky označil za prehnané, nadštandardné a neúčelne vynaložené. 5. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného odmietla akékoľvek porovnania vynaložených nákladov na dieťa s výdavkami, ktoré na svoje dieťa vynaložila sestra povinného. Tvrdenia o tom, že sa rada obklopuje luxusom označila za nepravdivé a zdôraznila, že v takom prípade by sedem rokov neudržiavala vzťah s povinným, ktorý jej takýto spôsob života nedoprial. Rovnako tak spochybnila pravdivosť tvrdení ohľadom skutočností, ktoré sa povinný dozvedel od jej susedov, nakoľko má s nimi dobré vzťahy a v prípade, ak by k takýmto rozhovorom došlo, určite by ju o nich informovali. Konštatovala, že za odporcu počas trvania ich vzťahu uhradila viaceré výdavkov. Poukázala na to, že počas voľných dní medzi pracovnými zmenami si povinný môže nájsť doplnkový zdroj príjmu, pričom jednotlivé pracovné ponuky nájde napr. na stránke www. profesia. sk V závere vyjadrenia zdôraznila, že jediným možným a nepochybným otcom maloletého dieťaťa je povinný. 6. Povinný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky konštatoval, že navrhovateľka vo vyjadrení klame a a na jeho adresu a adresu jeho rodiny sa vyjadruje nedôstojným urážlivým spôsobom, pričom sa nehanbila prijímať od jeho rodiny produkty zo záhrady. zdôraznil, že navrhovateľka opätovne pracuje. Poukázal na to, že so spoločnej domácnosti odchádzal preto, že sa s ňou nedalo riadne žiť a komunikovať, pričom na výdavkoch spojených s chodom domácnosti sa riadne podieľal. 7. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla 2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu navrhovateľky na priznanie úhrady výživy a nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. 8. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 9. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 10. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 12. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami tak navrhovateľky ako aj povinného uplatnenými v ich odvolaniach, ktoré tvorili ich obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a navrhovateľka a povinný ani v priebehu odvolacieho konania neuviedli žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že v súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa. V prípade, ak by sa dieťa narodilo mŕtve a nevznikla by vyživovacia povinnosť, aj tieto náklady by mohli nadobudnúť charakter príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Matka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch. Súd uzná len odôvodnené náklady a určí, v akej časti je tieto náklady povinný znášať otec dieťaťa. Z gramatického výkladu zákonného ustanovenia § 74 Zákona o rodine vyplýva, že rozsah primeranosti zákonodarca viaže na príspevok na výživu. Rozsah, v akom súd zaviaže otca na platenie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, bude teda závisieť od zistenia príjmových a majetkových pomerov matky a otca v zmysle všeobecných zákonných kritérií. Súdy spravidla priznávajú polovicu nákladov. Zákonné vymedzenie rozsahu príspevku na výživu je dané kritériom primeranosti. Tento príspevok bude teda užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov, súčasne však širší ako pri vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Rovnaké terminologické vymedzenie rozsahu výživného už zákon uvádza aj pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom a príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ako sme už uviedli, podmienkou na priznanie príspevku nie je odkázanosť matky (priaznivé majetkové alebo príjmové pomery matky nevylučujú priznanie príspevku; väčší význam bude mať nesporne u matiek v nepriaznivej sociálnej situácii). Rozhodujúcimi skutočnosťami sú vzniknuté náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom a odôvodnená požiadavka spoluúčasti otca na ich znášaní a spravidla aj zhoršenie príjmovej situácie matky. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Skúmajú sa príjmové a majetkové pomery matky a podľa týchto zistení súd určí primerané výživné za jednotlivé mesiace. K odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva, že súdom prvej inštancie určené výživné je vykonateľné v zmysle ust. § 44 CMP, t.j. od doručenia napadnutého rozhodnutia, nakoľko konajúci súd nezaviazal povinného k plneniu si vyživovacej povinnosti od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Poukazuje na to, samotná skutočnosť, že konajúci súd povolil povinnému splatiť vzniknutý dlh v splátkach od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s predmetným zákonným ustanovením nakoľko o možnosti splatiť dlžné výživné a spôsobe jeho zaplatenia rozhoduje konajúci súd. Konštatuje, že konajúci súd nie je viazaný prieskumami vykonanými súkromnými spoločnosťami, nakoľko vo veci samej je povinný rozhodnúť na základe riadne a zákonne zisteného skutočného stavu veci a za tým účelom vykonať riadne dokazovanie. Odvolací súd dôsledne preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s predloženým spisom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie náležite zistil a vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch účastníkov konania, správne posúdil odôvodnenosť navrhovateľkou preukázaných výdavkov a na základe zistených skutočností primerane rozhodol o jej vyživovacích nárokoch, v dôsledku čoho je správne a zákonne vo veci rozhodol. K odvolacím námietkam povinného konštatuje, že vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti ako aj majetkové pomery, s prihliadnutím na to, že povinný nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť ako aj na charakter a účel konania sú ním namietané splátky primerané a zodpovedajú jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. K námietke ohľadom povinnosti zaplatiť súdny poplatok dodáva, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie povinného od súdneho poplatku, v dôsledku čoho konajúci súd správne a zákonne rozhodol o povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.