Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/103/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515205136 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515205136.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zastúpeného Advokátskou kanceláriou KUHAJDA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova č. 47, proti žalovanému Z. V., J.. XX.XX.XXXX, G. E., A. Č.. XX, o zaplatenie 362,99 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 9.11.2015 č.k. 16C/353/2015-26 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutom zamietavom výroku. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 337,27 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 213 € od 30.3.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 118,27 € od 1.5.2012 do zaplatenia, 9% ročne zo sumy 6 € od 30.6.2012 do zaplatenia, trovy konania v sume 21,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 41,94 € na účet advokátskej kancelárie KUHAJDA, s.r.o., Bratislava všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa tento domáhal od žalovaného zaplatenia 362,99 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trovy konania. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 medzi žalobcom a spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. nadobudol voči žalovanému pohľadávku pozostávajúcu z neuhradených faktúr za elektronické komunikačné služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu na základe zmluvy o pripojení zo dňa 27.1.2012 s programom O2 Fér. Tieto služby boli poskytnuté na účastnícke telefónne číslo +XXXXXXXXXXXX, pričom žalovanému boli vyúčtované faktúrami: -faktúra č. 1030848391 v sume 25,72 €, splatná 29.02.2012, -faktúra č. 1031890489 na sumu 213,00 €, splatná dňa 29.03.2012, -faktúra č. 1032958569 na sumu 118,27 €, splatná dňa 30.04.2012, -faktúra č. 1035220807 v sume 6,00 €, splatná dňa 29.06.2012. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného ešte dňa 01.04.2012 na úhradu dlžnej sumy vo výške 238,72 €, ktorú žalovaný neuhradil. Vzápätí preto došlo poskytovateľom služieb k odstúpeniu od zmluvy ku dňu 14.05.2012 a bola určená žalovanému dodatočná lehota na plnenie do 07.05.2012, pričom si žalobca už uplatnil aj úrok z omeškania a trovy konania. 3. Keďže v tomto spore išlo o tzv. drobný spor, súd prvej inštancie rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.. Vec právne posúdil podľa § 44 ods. 1, 44 ods. 8 písm. b/, písm. e/, § 43 ods. 1 písm. a/, d/ a ods. 12 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa § 100 ods. 1, § 101, § 103, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 vl.nar. SR č. 87/1995 Z.z. a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. 4. Na základe vykonaného dokazovania a s použitím už vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 337,27 € s príslušenstvom, avšak v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože prihliadol zo zákona na premlčanie sumy, ktorá bola faktúrovaná faktúrou č. 1030848391. Premlčacia doba na uplatnenie tejto sumy uplynula 1.3.2015 a žaloba bola podaná až dňom 30.3.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pričom posúdil účelnosť vynaložených nákladov na právne zastúpenie úspešného žalobcu a dospel k záveru, že mu patrí náhrada za 1 úkon právnej služby, vzhľadom k tomu, že ide o formulárovú žalobu a vec právne nenáročnú. 5. Proti zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ku dňu 14.5.2012 od zmluvy o pripojení, ktorá bola medzi týmto právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá odstúpil, pričom určil žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie neuhradených faktúr do 7.5.2012. Mal za to, že zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je zákonom lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a tým pádom sa na predmetný zmluvný vzťah majú aplikovať ustanovenia tohto zákona v znení neskorších predpisov. Poukázal na ust. § 44 ods. 12 tohto zákona, podľa ktorého odstúpením od zmluvy a poskytovaním verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. V tomto konkrétnom prípade však právny predchodca žalobcu uviedol neskorší deň odstúpenia od zmluvy a to ku dňu 14.5.2012, preto premlčacia lehota začala plynúť dňa 15.5.2012 a žalobcovo právo by sa premlčalo až dňa 15.5.2015. Má teda za to, že ani nárok faktúry splatnej ku dňu 29.2.2012 nie je premlčaný. 6. Zo strany žalovaného vyjadrenie podané nebolo. 7. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 8.Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe žalobcom podaného odvolania, podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý zamietavý výrok rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2. 2.2017, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené. 10. Žalobca, ako vyplýva z odvolania, uviedol odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania, za súčasne platnej právnej úpravy ide dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. K tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práve ide vtedy, ak súd použil právny predpis, než ktorý požiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 11.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvody nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd v napadnutom výroku (zamietavom) ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 12.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku v napadnutom výroku s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalobcu boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku. 13.Odvolací súd na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku uvádza, že ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ust. § 101 Obč. zákonníka jednoznačne stanovuje, že právo sa premlčuje, ak sa nevykonalo v dobe zákonom stanovenej a ak nie je ďalej ustanovené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát. Jednoznačne súd prvej inštancie správne posúdil otázku premlčania časti nároku žalobcu, ktorý uplatnil svojou žalobou, pretože u faktúry č. 1030848391 v sume 25,72 €, splatnej 29.02.2012, uplynula 3-ročná premlčacia doba dňa 1.3.2015, pričom žaloba bola podaná na súde až 30.3.2015. Argumentácia žalobcu zákonom č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách neobstojí, pretože premlčacia doba na uhradenie fakturovanej čiastky nemôže začať plynúť až po odstúpení od zmluvy, ani po žalobcom predĺženej lehoty splatnosti, mohlo by to mať právny význam len pri posudzovaní odôvodnenosti začiatku omeškania dlžníka. 14. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý súvisiaci výrok o náhrade trov konania a dospel k záveru, že nie sú dané predpoklady na potvrdenie ani na zmenu tohto výroku rozsudku, pretože súd pri rozhodovaní o trovách konania použil nesprávne zákonné ustanovenie a v dôsledku tohto aj nesprávne rozhodol. Napriek skutočnosti, že žalobca nemal. v konaní plný úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a len z dôvodu účelnosti vynaložených nákladov na právne zastúpenie žalobcu priznal náhradu len za jeden úkon právnej služby. Neriadil sa teda zásadou pomeru úspechu v spore, preto odvolací súd výrok rozsudku o trovách konania podľa § 389 ods 1 písm. c/ CSP zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude pri použití správneho zákonného ustanovenia opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).