Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515218045 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7515218045.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletú D. W. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov O.. J. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na P. ul. č. X v J. zastúpenej advokátom JUDr. Alexandrom Farkašovským so sídlom Pri jazdiarni č. 1 v Košiciach a O.. L. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na M. ul. č. X v P. zastúpeného advokátskou kanceláriou Kral Partners, s.r.o. so sídlom na Kukučínovej ul. č. 7 v Košiciach v konaní o zákaz styku o zmene úpravy styku a uložení výchovného opatrenia o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 23.11.2016 č.k. 9P/313/2015-162 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie návrh matky na zákaz styku otca s maloletou zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie z 15.12.2014 č.k. 13P/107/2013-151 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 22.6.2015 č.k. 8CoP/134/2015-176 vo výroku o úprave styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou D. každý kalendárny týždni v utorok a piatok od 9:00 hod. do 11:00 hod. v priestoroch neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom n.o. so sídlom na U. ul. č. XX v P. za účasti odborných zamestnancov neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom n.o. a počas prvého mesiaca od právoplatnosti napadnutého rozsudku aj za prítomnosti matky. Rodičom maloletej uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v priestoroch neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom n.o. po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozsudku, za účelom zlepšenia schopnosti rodičov navzájom komunikovať o výchove maloletej a za účelom obnovenia vzťahu maloletej k otcovi. o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie jej návrhu. eventuálne aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vytkla konajúcemu súdu, že nevykonal navrhované dôkazy a nenariadil znalecké dokazovanie vykonané psychologické vyšetrenie nepovažovala za dostatočné . namietala, že neboli vypočutí navrhovaná svedkovia, ktorí by preukázali, že medzi maloletou a otcom nebol žiaden vzťah, otec o maloletú neprejavoval žiaden záujem, preto nie je aký vzťah medzi nimi obnovovať. Vyslovila presvedčenie, že konajúci sú náležite nezistil skutočný stav veci ani na nevysporiadal s predloženým dôkazom výsledkom vyšetrenia navrhovateľky na detektore lží. Zdôraznila, že z predloženej lekárskej správy nepochybne vyplýva, že maloletá je na matku fixovaná , preto je nebol odporúčaný ani nástup do škôlky preto nie je v jej záujme aby sa s otcom stretávala bez jej prítomnosti. 3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že matka len zhrnula svoje predchádzajúce tvrdenia, pričom neuviedla žiadne nové skutočnosti , ktoré by mali preukázať jej tvrdenia. Vyslovil presvedčenie, ž nie je povinnosťou konajúceho súdu vykonať všetky navrhované dôkazy. Konajúci súd správne vec právne posúdil a zákonne rozhodol vo veci. Tvrdenia matky označil za účelové, nepravdivé a ničím nepreukázané. 4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril. 5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca označila podaný návrh na úpravu styku s maloletou za účelový, nakoľko otec o maloletú nejavil žiaden záujem ani v čase ich spolužitia. Konštatovala, že svoje tvrdenia nemala možnosť preukázať nakoľko konajúci súd nevykonal ňou navrhované dôkazy. 6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky poukázal na to, že opakovane uviedla tie isté skutočnosti , ktorý mi sa snaží účelovo ho vykresliť v negatívnom svetle. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“). 8. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“. Právo styku vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku 7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje právo dieťaťa na zachovaní jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov, v článku 29 bod 1., podľa ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom dieťaťa, ale najmä v článku 9 bod 3., podľa ktorého „štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, iba že by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“ a súvisiacom článku 18 bod 1., ktorý priznáva obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného života. Je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že „je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča“. Právo stretávania sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah v prípade, ak má rodič záujem o stretávanie v normálnom rozsahu t.j. 1/2 voľného času dieťaťa, je obmedzením stretávania a súd musí v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. 12. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že vzťah otca a maloletej je narušený z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich konfliktov a sťaženej resp. žiadnej komunikácie medzi rodičmi, v dôsledku čoho sa styk otca s maloletou riadne nevykonáva. Maloletá nemá k otcovi blízky citový vzťah, dôveru ani nevníma ho ako svojho rodiča, preto je nevyhnutné, aby k obnove resp. vzniku ich vzájomného vzťahu došlo postupne, primerane a dôrazom na citlivý prístup k maloletej, preto je potrebné na čas kým sa ich vzájomný vzťah prehĺbi upraviť styk tak, aby sa maloletá cítila pri jeho realizácii bezpečne. Odvolací súd dôsledne vyhodnotil zistený skutočný stav a dospel k záveru, že konajúci súd vzhľadom na preukázané skutočnosti správne rozhodol o úprave styku otca s maloletou, so zreteľom na jej najlepší záujem. K odvolacím námietka matky ohľadom odmietania otca maloletou dodáva, že maloletá je vo veku, v ktorom sa stabilita jeho názorov a vôle ešte len formuje a mení v závislosti od aktuálnych vonkajších vplyvov a krátkodobých subjektívnych pocitov (napr. pocit únavy), v dôsledku čoho je jeho vôľa nestála a ľahko podlieha zmene. Zdôrazňuje, že v tomto období vývoja dieťaťa je práve povinnosťou rodičov výchovne vplývať na maloletého a jeho prejavenú vôľu objektívne posúdiť a vyhovieť jej v súlade s jeho najlepším záujmom. Je povinnosťou matky ako rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a trávi s ním prevažnú väčšinu času pripraviť maloletú na stretnutia s otcom tak, aby sa ho nebála, chápala jeho úlohu v jej živote a stotožnila sa so skutočnosťou, že sa jedná o jej blízku osobu, jej rodiča, ktorý patrí do okruhu jej najbližších osôb a má právo podieľať sa na jej výchove a výžive. K odvolacím námietka ohľadom nevykonaného dokazovania konštatuje, že je na posúdení konajúceho súdu, ktoré navrhované dôkazy vykoná, a ktoré nie a akými úvahami sa pri rozhodovaní vo veci bude riadiť vo vzájomnej súvislosti s jeho povinnosťou náležite zistiť skutočný stav veci. odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci a náležite ho vyhodnotil, v dôsledku čoho správne a zákonne vo veci rozhodol. Vzhľadom na to, že otec sa s maloletou dlhodobo nestretáva a s matkou maloletej riadne nekomunikujú, neobstoja námietky matky ohľadom podozrenia zo sexuálnej úchylky otca, nakoľko matka nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia, ktoré by odôvodňovali vykonanie znaleckého dokazovania. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody. 14. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.