Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/250/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516205232 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516205232.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcu v T.Š. na K. ul. č. XX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov T. T. nar. X.X.XXXX trvale bytom vo E. T. č. XX a P. G. nar. X.X.XXXX trvale bývajúceho v T. na P. ul. č. XX oboch pozbavených rodičovských práv a povinností k maloletej za účasti poručníka maloletej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach v konaní o návrhu pestúnky Ing. K. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v T. na K. ul. č. XX o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej o odvolaní pestúnky a poručníka proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.9.2016 č.k. 14P 65/2016-48 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. E. G. na priezvisko „T.“. 2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie pestúnka (navrhovateľka) a poručník maloletej. 3. Navrhovateľka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jej návrhu vyhovel. Poukázala na to, že mal. E. má zverenú do pestúnskej starostlivosti a v jej domácnosti vyrastá od septembra 2013 hneď po nariadení predbežného opatrenia. S maloletou majú vytvorený silný citový vzťah. Maloletá si praje mať priezvisko T.. Maloletá je súčasťou jej rodiny a patrí teda do rodiny T.. Jej vnímanie je poznačené zážitkami z minulosti, pretože zo strany dospelých zažila opakované odmietnutia, a preto rozhodnutiam dospelých ľudí nedôveruje. Napriek tomu, že je z jej strany uisťovaná o tom, že je stálou súčasťou jej rodiny, občas sa u nej prejavujú pocity neistoty a strachu, ktoré sa snaží za pomoci psychologičky liečiť. Maloletá taktiež vyrastá v kolektíve detí, ktoré si neuvedomujú, ako jej ubližujú, keď jej povedia, že nie je jej mamou, pretože má iné priezvisko. Maloletá opakovane prejavila svoju túžbu volať sa T., a to aj pred kolíznou opatrovníčkou, ktorá to uviedla vo svojej správe, ale súd na to vôbec neprihliadol. Návrh podala preto, že sa dozvedela na ÚPSVaR v Košiciach, že v minulosti došlo k zmene priezviska u detí, ktoré boli vychovávané v pestúnskej starostlivosti a nešlo iba o jeden prípad. Pestúni, rovnako ako ona, podávali na súd návrhy na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa a súd im vyhovel. Preto nevie, ako je možné, že v niektorých prípadoch súd návrhu vyhovel a jej návrh zamietol. 4. Poručník maloletej, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, v odvolaní zhodne navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a udelil pestúnke súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. E. G. na priezvisko „T.“. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie k svojmu rozhodnutiu dospel na základe nesprávne právneho názoru, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Domnieva sa, že Zákon o rodine v ustanoveniach o pestúnskej starostlivosti jednoznačne taxatívne nevymedzuje prípady iniciovania návrhu pestúnov za maloleté dieťa, uvedené prípady sú „deklaratórneho“ charakteru. Uviedol, že v živote maloletého dieťaťa, ktoré vyrastá v pestúnskej starostlivosti, môžu nastať rôzne situácie, v ktorých je potrebné, aby rozhodol súd, pretože pestún môže za maloleté dieťa rozhodovať iba v bežných veciach. V podstatných veciach pestún nemá právo rozhodovať za maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu sa pestún obracia so žiadosťou na súd o vydanie rozhodnutia, aby súd namiesto rodiča učinil rozhodnutie za maloleté dieťa. Pestún preto iniciuje konanie na súde aj v ďalších prípadoch, než uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení, a to podaním návrhu na ustanovenie osobitného opatrovníka na udelenie súhlasu s operačným zákrokom u maloletého dieťaťa, podaním návrhu na ustanovenie osobitného opatrovníka na podpis darovacej zmluvy za maloleté dieťa alebo ustanovenie osobitného opatrovníka na podpis kúpo-predajnej zmluvy za maloleté dieťa, taktiež iniciuje súdne konanie na schválenie právneho úkonu (prevod nehnuteľností, dedenie), ktorý sa týka maloletého dieťaťa. Ak by pestúnovi nebola daná možnosť podať na súd vyššie uvedené návrhy týkajúce sa nadobúdania majetku maloletým dieťaťom, bolo by tým maloletému dieťaťu znemožnené a zabránené požívať základné ľudské právo čl. 20 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Dedenie sa zaručuje. Ďalej uviedol, že v súdnej praxi tieto konania prebiehajú na základe iniciácie pestúnov a súdy o nich rozhodujú bez zamietavých rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu nemôže súhlasiť s názorom súdu, že právo iniciovať začatie súdneho konania podľa Zákona o rodine má pestún, len pokiaľ sa domáha preskúmania súladu rozhodnutia zákonných zástupcov dieťaťa so záujmami maloletého a pokiaľ ide o úpravu styku rodičov s maloletým dieťaťom. Nakoľko pestúnka nie je zákonným zástupcom mal. E., obrátila sa so svojím návrhom na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej na príslušný súd, ktorý ako jediný môže nahradiť svojím rozhodnutím súhlas zákonného zástupcu k podaniu takejto žiadosti. Domnieva sa tiež, že súd nesprávne aplikoval zákon č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, keď uviedol, že žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa za splnenia zákonných podmienok môžu podať len jeho rodičia, prípadne jeden z nich alebo súdom určený poručník maloletého dieťaťa. Opomenul vziať do úvahy ust. § 11 ods. 6 Zákona o mene a priezvisku, z ktorého vyplýva, že ak žiadosť podáva iná osoba ako tá, ktorej sa žiadosť týka, žiadosť musí obsahovať aj meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu žiadateľa a jeho vzťah k osobe, ktorej sa žiadosť týka; splnomocnenec musí predložiť písomné plnomocenstvo s osvedčeným podpisom osoby, ktorej sa žiadosť týka na konanie o zmenu mena alebo priezviska. Z uvedeného teda vyplýva, že žiadosť o zmenu priezviska môže podať aj iná osoba ako tá, ktorej sa žiadosť týka, čiže nemusí to byť rodič, ale aj iná osoba. Zastáva názor, že takouto osobou môže byť aj pestún, ktorý predloží rozhodnutie súdu nahradzujúce súhlas rodičov na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa. K uvedenému záveru ho vedie aj zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, ktorý vo svojej prílohe v prehľade Sadzobníka správnych poplatkov v poznámke č. 2 k položke č. 19 uvádza, že podľa písm.a/ tejto položky sa vyberie poplatok za povolenie zmeny priezviska dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti na priezvisko osoby, ktorej bolo zverené, na spoločné priezvisko pestúnov alebo na priezvisko dohodnuté pre ich vlastné deti, ak osobou, ktorej bolo zverené, alebo pestúnmi sú starí rodičia alebo súrodenci rodičov maloletých detí. Z uvedeného mu preto vyplýva, že maloletému dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti je možné zmeniť priezvisko, pričom priezvisko dieťaťa nemusí byť odvodené od priezviska rodičov, ale môže nadobudnúť priezvisko osôb, ktorým bolo zverené, či je to už náhradný rodič alebo pestún. Má za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a neaplikoval všetky zákony a právne predpisy viažuce sa k meritu veci a tým dospel k nesprávnemu rozhodnutiu. Aj v minulosti došlo k zmene priezviska u zverených detí do pestúnskej starostlivosti viackrát. Na úrade evidujú spisy detí, ktorých priezvisko bolo zmenené na žiadosť pestúnov, ktorí okresnému úradu predložili rozhodnutie Okresného súdu Košice II o udelení súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska detí v pestúnskej starostlivosti na priezvisko pestúnov. Ďalej poukázal na § 9 Zákona o mene a priezvisku, z ktorého vyplýva, že jedine okresný úrad môže rozhodnúť, či sú splnené zákonné podmienky na povolenie zmeny priezviska a v tomto prípade, či u mal. E. sú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby jej priezvisko bolo zmenené na priezvisko zhodné s priezviskom pestúnky. Súd preto nemôže opierať svoje rozhodnutie o závery, na ktoré nemá v tomto konaní právomoc. Súd si v odôvodnení rozsudku chcel prisvojiť právo dopredu rozhodnúť o nepovolení zmeny priezviska maloletej namiesto iného štátneho orgánu neberúc do úvahy, že to nie je v jeho kompetencii a neberúc do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa. Pestúnka svojím návrhom chcela splniť želanie maloletej, ktorá má túžbu volať sa rovnako ako pestúnka. O význame a dôležitosti zmeny priezviska u maloletej sa vyjadrila vo svojom odporúčaní aj PhDr. R. B. 15.3.2016 z neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom. Toto odporúčanie bolo prílohou k návrhu. Súd pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadal na vôľu a záujem dieťaťa, na jeho prežívanie a dôležitosť tohto rozhodnutia v jeho živote, ktorého pozitívny výsledok dieťa očakáva, tak ako vyplynulo z predloženej správy. 5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. 9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že dieťa po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, alebo ak nie sú rodičia zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov, prípadne ak k dohode nedôjde, rozhodnutím súdu. Ak otec dieťaťa nie je známy, dieťa nadobúda automaticky priezvisko matky, ktoré má matka v čase jeho narodenia (§ 40 Zákona o rodine, § 4 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v platnom znení ďalej len „Zákon o mene a priezvisku“). Plnoletá osoba môže požiadať o zmenu priezviska bez ohľadu na priezviská svojich rodičov s tým, že pokiaľ ide o osobu vydatú alebo ženatú a manželia majú spoločné priezvisko, možno zmenu priezviska povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov. Zmena priezviska sa vzťahuje aj na spoločné maloleté deti. Ak ide o osobu, ktorá nie je v manželskom zväzku, môže požiadať o zmenu priezviska individuálne s tým, že v prípade povolenia zmeny priezviska sa zmena bude vzťahovať aj na maloleté dieťa tejto osoby, pokiaľ dieťa má priezvisko tejto osoby a súhlasil s tým aj druhý z rodičov. V prípade, ak je maloleté dieťa staršie ako 15 rokov, vyžaduje sa na zmenu priezviska jeho súhlas. Náležitosti žiadosti o povolenie zmeny priezviska upravuje § 11 Zákona o mene a priezvisku v platnom znení. Z uvedeného vyplýva, že maloleté dieťa môže mať priezvisko odvodené len od svojich rodičov alebo jedného z rodičov. Zákon o mene a priezvisku teda výslovne vylučuje zmenu priezviska maloletého dieťaťa na iné priezvisko ako odvodené od spoločného priezviska rodičov alebo priezviska jedného z rodičov. V tomto smere je potrebné poukázať i na ust. § 8 Zákona o mene a priezvisku, z ktorého vyplýva, že zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s § 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu. Ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o mene a priezvisku ustanovuje, že po narodení štátny občan Slovenskej republiky nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva, že pokiaľ správny orgán povolí zmenu priezviska maloletého na priezvisko iné ako odvodené od rodičov maloletého dieťaťa, koná v rozpore so zákonom. Z uvedeného dôvodu preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako môže správny orgán podľa tvrdenia odvolateľov povoliť zmenu priezviska maloletého dieťaťa na priezvisko pestúnov, a to i pri predložení akéhokoľvek rozhodnutia súdu o súhlase podať žiadosť na zmenu priezviska dieťaťa s tým, že správny orgán takýmto rozhodnutím súdu nie je viazaný, nakoľko ide len o náležitosť žiadosti o povolenie zmeny priezviska podľa § 11 ods. 3 písm.a/ Zákona o mene a priezvisku (v prípade zákonom predpokladanej a relevantnej žiadosti rodiča dieťaťa). V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že Sadzobník správnych poplatkov zjavne nie je hmotnoprávnym predpisom určujúcim nadobúdanie mena a priezviska, prípadne ich zmenu. Navyše poznámka č. 2 pod položkou 19 Sadzobníka správnych poplatkov hovorí o zmene priezviska dieťaťa zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti na priezvisko osoby, ktorej bolo zverené, na spoločné priezvisko pestúnov alebo na priezvisko dohodnuté pre ich vlastné deti, avšak v prípade, ak osobou, ktorej bolo zverené alebo pestúnmi sú starí rodičia alebo súrodenci rodičov maloletých detí, čo však v tomto prejednávanom prípade splnené nie je. 10. Ďalej je potrebné uviesť, že zákonné vymedzenie práv a povinností pestúna vyplýva z ust. § 50 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého zároveň vyplýva oprávnenie pestúna domáhať sa na súde preskúmania súladu konkrétneho rozhodnutia zákonného zástupcu so záujmom maloletého dieťaťa. Ďalším oprávnením pestúna podať návrh na začatie súdneho konania je, ak sa s rodičmi dieťaťa nedohodnú o práve stýkať sa s maloletým dieťaťom (§ 50 ods. 5 Zákona o rodine). Iné oprávnenia iniciovať začatie súdneho konania vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností pestún nemá. Vzhľadom na to, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach, nie je zákonným zástupcom dieťaťa, ktorým naďalej ostávajú rodičia alebo súdom ustanovený poručník. Pestún takto nie je aktívne legitimovaný ani na podanie návrhu na ustanovenie osobitného opatrovníka na udelenie súhlasu s operačným zákrokom u maloletého dieťaťa, ako sa mylne domnieva poručník (Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach) s tým, že ide o konanie výlučne podľa zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, z § 6 ods. 7 ktorého vyplýva, že ak zákonný zástupca odmietne dať informovaný súhlas alebo jeho súhlas nie je možné zadovážiť, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (zdravotnícke zariadenie) môže podať návrh na nahradenie informovaného súhlasu zákonného zástupcu na súd. Ďalšie konania, ktoré poručník uvádzal, ktoré podľa jeho názoru môže iniciovať pestún, v týchto spravidla podnet na začatie konania alebo návrh podávajú iné osoby, napríklad v dedičskom konaní návrh na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa, ktorý bol vykonaný zákonným zástupcom alebo osobitne ustanoveným opatrovníkom, podáva notár ako súdny komisár, v prípade ustanovenia opatrovníka na právne úkony prichádza do úvahy jeho ustanovenie len v prípade kolízie záujmov medzi rodičmi a dieťaťom, teda nie je zrejmé, aké postavenie má v tomto prípade pestún a ak odvolateľ mal na mysli pobyt rodičov na neznámom mieste, má byť dieťaťu ustanovený poručník, pretože sú dané dôvody na pozbavenie, obmedzenie, prípadne pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností v súlade s § 38 a § 39 Zákona o rodine. Ďalej je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Zákona o rodine ani osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade Zákon o mene a priezvisku, nevyplýva, že by súd mohol nahradzovať súhlas oboch rodičov alebo udeliť súhlas inej osobe ako jednému z rodičov na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine o nezhode rodičov nie je možné aplikovať na iné prípady, konkrétne, ak sa iná osoba domáha nahradenia vôle rodičov v rámci výkonu ich rodičovských práv a povinností. Nakoľko súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene mena a priezviska maloletého dieťaťa, ale môže rozhodovať len o návrhu na udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa podľa § 35 Zákona o rodine, o ktorej žiadosti následne rozhoduje príslušný okresný úrad (správny orgán), v rámci dokazovania a právneho posúdenia veci sa musí zaoberať otázkou, či zmena priezviska dieťaťa je vôbec zákonom dovolená, teda posudzuje, či žiadosť, ktorú rodič chce podať, je v súlade so zákonnou úpravou vyplývajúcou zo Zákona o mene a priezvisku a zároveň, či to je v záujme maloletého dieťaťa. Úvahy poručníka v odvolaní sú v tomto smere absolútne nesprávne, ak namieta, že súd prekročil v rámci svojich úvah svoju právomoc. V opačnom prípade nie je zrejmé, čím by sa mal súd v rámci konania podľa § 35 Zákona o rodine v konečnom dôsledku zaoberať. 11. Na základe vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že pestún nie je oprávnenou osobou (aktívne legitimovanou) na podanie návrhu na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a pretože maloleté dieťa nemôže mať iné priezvisko ako priezvisko odvodené od svojich rodičov, pričom ani rodičia nemôžu dohodou určiť dieťaťu iné priezvisko ako odvodené od ich priezvisk a zároveň nemôžu ani požiadať príslušný správny orgán o zmenu priezviska dieťaťa na iné priezvisko ako odvodené od ich priezvisk, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a zákonné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. 12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).