Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8CoP/4/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516208107 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7516208107.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v právnej veci navrhovateľky W. I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. nad K. na ulici Y. armády č. XX proti manželovi W. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. nad K. na G. mieru XX zastúpeného advokátkou JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Moyzesovej č. 46 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému V. I. nar. X.XX.XXXX a maloletému V. I. nar. XX.XX.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 9.9.2016 č.k. 19P 163/2016-73 takto r o z h o d o l : Mení rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. V. nar. X.XX.XXXX vo výške 150 € mesačne a mal. V. nar. 28.12.2013 vo výške 150 € mesačne na čas po rozvode manželstva, t.j. od 19.11.2016 do budúcna matke maloletých detí vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Odmieta odvolanie proti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 9.9.2016 č.k. 19P 163/2016-73 manželstvo W. I. rod. I. a W. I. uzavreté dňa XX.X.XXXX v rímskokatolíckom kostole v M. nad K. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M. nad K. vo zväzku XX ročník XXXX na strane XX pod poradovým číslom XX rozviedol. Maloleté deti V. I. nar. X.XX.XXXX a V. I. nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, ktorá je oprávnená a povinná maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Manžela navrhovateľky (otca) zaviazal prispievať na výživu maloletého V. 100 Eur mesačne a na výživu maloletého V. 100 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke (matke maloletých detí). Úprava styku otca s maloletými deťmi V. a V. sa stala súčasťou výrokovej časti rozhodnutia. 2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom na čas po rozvode manželstva vychádzal zo zistenia, že otec je profesionálny vojak vo Vojenskom útvare P. a jeho čistý mesačný príjem je 1.028 Eur, kým zamestnávateľom matky je A. O., a.s. a jej čistý mesačný príjem je 277,25 Eur. Rovnako zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí V. a V., ktoré navštevujú predškolské zariadenie, ako aj tú skutočnosť, že rodičia okrem týchto maloletých detí nemajú inú vyživovaciu povinnosť. 3. Súd prvej inštancie nerozhodoval o úprave styku otca s maloletými deťmi V. a V., pretože rodičia sa na pojednávaní 9.9.2016 dohodli na úprave styku, ktorá dohoda sa stala súčasťou výrokovej časti rozsudku. 4. Proti výroku rozsudku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí podľa § 355 a nasl. CSP z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, g/ a h/ CSP a § 62 ods. 1 CMP. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého V. 200 Eur mesačne a maloletého V. 200 Eur mesačne na čas po rozvode manželstva a styk otca s maloletými deťmi upravil za jej prítomnosti každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9.00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod., každý utorok a štvrtok od 17:00 hod. do 19:00 hod., každý rok na Štedrý deň 24.12. od 10:00 hod. do 16:00 hod. a každý rok na Veľkonočný pondelok od 10:00 hod. do 15:00 hod.. Vyjadrila názor, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výživnom vychádzal z nesprávnych a neúplných skutkových zistení a z nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho určil výživné na maloleté deti v neprimerane nízkej výške v rozpore so zákonnými kritériami, ku ktorým má súd povinnosť prihliadať. V prvom rade poukázala na to, že konajúci súd dôkladne nepreskúmal majetkové a zárobkové pomery otca, neskúmal výšku jeho úspor ani odmien dosahovaných pri výkone služobného pomeru ako profesionálneho vojaka, najmä v súvislosti s jeho účasťou na zahraničných misiách, pri ktorých sa výška odmien profesionálnych vojakov pohybuje rádovo v sume niekoľko tisíc Eur. Súd prvej inštancie rovnako dostatočne nezohľadnil ani odôvodnené potreby na strane maloletých detí s poukazom na to, že maloletý V. má päť rokov a maloletý V. tri roky, obaja navštevujú predškolské zariadenie, kde uhrádza školné 10 Eur a stravné 26 Eur pre každé dieťa, poplatok ZRPŠ 60 Eur ročne, výdavky za lieky, výživové doplnky a poplatky spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sa pohybujú okolo 10 Eur mesačne pre každé dieťa a okrem toho uhrádza návštevy logopéda s maloletým V. priemerne 30 Eur mesačne a rovnako má zvýšené výdavky s maloletým V., ktorý trpí atopickým ekzémom a kupuje mu špeciálne lieky a ošetrujúce prípravky. Úhrada za stravu predstavuje priemerne 320 Eur mesačne na domácnosť, 80 Eur hygienické potreby a v súvislosti so zabezpečovaním ošatenia a obuvi pre synov má výdavky priemerne 100 Eur mesačne. Za bývanie u rodičov platí príspevok 100 Eur - 150 Eur mesačne, mobilný telefón a internet 28 Eur a výdavky za návštevy kultúrnych podujatí a záujmových činností s deťmi predstavujú okolo 30 Eur mesačne. Konštatovala, že ak by súd prvej inštancie riadne preskúmal všetky rozhodujúce hľadiská a kritéria pre určenie výživného a výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil, za primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj odôvodneným potrebám maloletých detí, by určil výživné v súlade s jej návrhom po 200 Eur mesačne pre každé dieťa. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletými deťmi namietala, že otcovi bol umožnený styk bez jej prítomnosti napriek útlemu veku maloletých detí, ich citovej naviazanosti na jej osobu a výraznému odlúčeniu detí od otca po rozpade manželstva a odchode zo spoločnej domácnosti. U detí sa po stretnutiach s otcom začali vyskytovať psychické ťažkosti, problémy s komunikáciou, zažívacie problémy, nevhodné, ba až vulgárne správanie, obaja synovia sa začali pomočovať, majú obavy, že po stretnutí s otcom sa k nej nevrátia. Ošetrujúca detská lekárka v nadväznosti na tieto problémy, ktoré sa u synov vyskytli, doporučila v záujme ich zdravého psychomotorického vývoja realizovať styk iba za jej prítomnosti a len formou krátkodobých návštev, a to až do času, kedy dôjde k ústupu týchto psychických ťažkostí a stabilizácii vzájomných vzťahov a výchovného prostredia. Vytkla konajúcemu súdu nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti. Považuje za nevyhnutné, aby bol styk otca so synmi realizovaný výlučne za jej prítomnosti, pretože len takáto forma realizácie styku najlepšie zohľadňuje záujmy oboch maloletých detí. 5. Otec maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že výživné určené rozsudkom súdu prvej inštancie odzrkadľuje potreby maloletých detí v ich veku (päť rokov a tri roky) a je primerané jeho zárobkovým a majetkovým pomerom. Skutočnosti opísané matkou v odvolaní týkajúce sa jeho odmien pri výkone služobného pomeru ako profesionálneho vojaka sa nezakladajú na pravde. Súd prvej inštancie zistil jeho príjem zo služobného pomeru dôkladne a presne a nepoberá žiadne odmeny v súvislosti so zahraničnými misiami. Na poslednej zahraničnej misii bol v Afganistane ešte v čase ich spolužitia a finančné prostriedky zarobené v tom období v celosti použili na zakúpenie spoločnej nehnuteľnosti. Od tej doby na žiadnej zahraničnej misii nebol. Rovnako nedisponuje žiadnymi úsporami, keďže matka detí bola na materskej a rodičovskej dovolenke od roku 2011 a 2011 finančne zabezpečoval chod domácnosti sám. Od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sám uhrádza splátku hypotéky na spoločnú nehnuteľnosť 96,76 Eur mesačne, ako aj všetky mesačné úhrady spojené s užívaním nehnuteľností (32,30 Eur elektrina, 15 Eur plyn, nájomné 122,59 Eur, koncesionárske poplatky 4,64 Eur). Na týchto výdavkoch sa matka detí nepodieľa vôbec. Rovnako uhrádza životné poistenie pre maloleté deti vo výške 20 Eur a svoje stavebné sporenie 35 Eur mesačne. S výkonom práce má náklady na každodenné cestovanie na trase M. nad K. - P. a späť v priemere 80 Eur. Rovnako uhrádza UPS internet využívaný matkou vo výške 21,36 Eur mesačne. Za neodôvodnené považuje argumenty matky týkajúce sa nesprávneho posúdenia výdavkov na maloleté deti a ničím neodôvodnený návrh bežného výživného 200 Eur na jedno dieťa nielen značne prevyšuje jeho zárobkové možnosti, ale je aj v hrubom nepomere s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Aj napriek tomu, že má príjem, jeho výdavky by v prípade tak vysokého výživného prevyšovali jeho príjmy. Je si vedomý, že výživné pre maloleté deti má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami, čo plne rešpektuje. Záujem detí je pre neho prvoradý, avšak vysoké požiadavky matky, ako aj ich očakávané zvyšovanie pri každej zmene pomerov na neho v budúcnosti môže pôsobiť likvidačne. Akceptovanie požiadaviek matky by mu znemožnilo iným spôsobom (mimo súdom určeného výživného) podieľať sa na starostlivosti o maloleté deti, čo je deťom ťažko vysvetliť. Je tiež rodičom, pozná potreby detí a rovnako, ako matka, chce s nimi tráviť voľný čas, kupovať im darčeky, chodiť s nimi na výlety, čo nie je možné bez finančných prostriedkov. Skutočnosti uvádzané matkou detí vo vzťahu k úprave styku sú dôsledkom jej pomsty voči jeho osobe, keďže výživné nebolo určené v ňou požadovanej výške. Matka maloleté deti cielene manipuluje, zámerne mu znemožňuje styk, pred deťmi sa o ňom vyjadruje vulgárne, čo následne maloleté deti preberajú a používajú v komunikácii s ním. Aj napriek tomu, že dlhší čas pred rozvodom žili oddelene, matka mu stále umožňovala stretávať sa s deťmi. Od 18.10.2016 svoje deti napriek obrovskej snahe nevidel napriek tomu, že od apríla 2016, kedy matka odišla s deťmi zo spoločnej domácnosti, bol s jej súhlasom s deťmi v pravidelnom, takmer dennodennom kontakte. Túto skutočnosť potvrdila aj matka na pojednávaní 9.9.2016 a dôkazom toho je aj skutočnosť, že sa nemusel samostatným návrhom domáhať úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Konštatoval, že chlapci ho majú úprimne radi a z každého stretnutia sa s ním tešili a často s ním aj telefonovali. Skutočnosti uvádzané matkou týkajúcich sa údajne psychických ťažkostí detí sú nehoráznym výmyslom matky, keďže do 9.9.2016 (pojednávanie) deti žiadne ťažkosti nemali a matka ho sama kontaktovala za účelom styku detí s ním. Potvrdenie o zdravotnom stave detí od obvodnej lekárky predložené matkou nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže obvodná lekárka nie je oprávnená a odborne vybavená posudzovať ich psychický stav na základe jednostranných účelových vyjadrení matky. V prípade, že má podozrenie na zhoršenie ich psychického stavu, je povinná ich odoslať na odborné vyšetrenie. Nesúhlasil so stykom s maloletými deťmi v prítomnosti matky, nakoľko deti majú k nemu pozitívnu citovú väzbu a sú zvyknuté tráviť čas s ním samé. Adaptačné obdobie určené rozsudkom súdu prvej inštancie je dostatočne dlhé, navyše matka nemala k nemu na pojednávaní žiadne výhrady. Tiež uviedol, že matka nekoná v súlade s primárnym záujmom detí mať zabezpečenú starostlivosť zo strany oboch rodičov. 6. Kolízny opatrovník maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny. 7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). 8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 11. Podľa § 75 ods. 1 vety prvej Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletého V. a maloletého V.. Konštatuje, že súdom prvej inštancie určené výživné nie je v súlade so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi otca, ani odôvodnenými potrebami maloletých detí. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžadujú život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky (predškolskej prípravy) sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípade, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým spôsobom. 13. Predmetom konania v tejto právnej veci je určenie výživného pre maloleté deti V. a V. na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí, v ktorom matka uviedla zvýšené výdavky pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého V., s ktorým navštevuje logopéda a maloletého V., ktorý trpí atopickým ekzémom, teda potreby vybočujúce z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pokiaľ ide o ostatnú špecifikáciu výdavkov uvádzaných matkou na chod domácnosti a zabezpečenie potrieb detí odvolací súd konštatuje, že všetky sú primerané veku maloletých detí navštevujúcich predškolské zariadenie a s prihliadnutím na osobnú starostlivosť matky a príjmy rodičov ustálené v konaní na súde prvej inštancie dospel k záveru, že výživné 150 € mesačne pre maloletého V. a 150 € mesačne pre maloletého V. zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom s tým, že u otca odvolací súd nemohol prihliadnuť na jeho mesačné platby, napr. stavebné sporenie 35 €, životné poistenie pre maloletého V. a maloletého V. a splátky hypotekárneho úveru 96,76 € mesačne s poukazom na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, pretože výživné je prednostnou pohľadávkou na zabezpečenie výživy detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a je prvoradou povinnosťou rodičov, až po splnení ktorej môžu uhrádzať aj ďalšie náklady, ktoré nemajú charakter nevyhnutných životných výdajov, ktorými sú náklady na bývanie, stravu, ošatenie, dochádzku do zamestnania a osobnú hygienu. Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd poznamenáva, že podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie, nemohol odvolací súd rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom matky. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca 1.028 € dôsledne zistený odpisom mzdových listov za obdobie od 11.2015 do 31.12.2015 (č.l. 21 spisu) a za obdobie od 1.1.2016 do 31.7.2016 (č.l. 22 spisu) odôvodňuje určenie výživného pre maloletého V. 150 € mesačne a pre maloletého V. 150 € mesačne a je spravodlivé, aby otec poskytol svojim maloletým deťom formou výživného takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov maloletých detí existovalo. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletého V. 150 € mesačne a na výživu maloletého V. 150 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke maloletých detí. 14. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie matky proti dohode o úprave styku otca s maloletým V. a maloletým V. nie je možné meritórne prejednať a podľa § 386 písm. b/ CSP ho odmietol. 15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodiča s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 16. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 17. Z preskúmavaného spisu, konkrétne zo zápisnice o pojednávaní z 9.9.2016 nepochybne vyplýva, že rodičia uzavreli dohodu o úprave styku (č.l. 69 spisu) a dohoda rodičov o úprave styku podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine sa stala súčasťou rozsudku, avšak nepodlieha schváleniu súdu na rozdiel od dohody rodičov o výchove a výživnom podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine. Odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ rodičia uzavrú dohodu o úprave styku, súd nie je oprávnený ju preskúmavať alebo hodnotiť, či je v súlade so záujmom maloletých detí, nakoľko nepodlieha schváleniu súdu, a teda súd do nej nemôže ani žiadnym spôsobom zasahovať, i keby bola nevykonateľná, a v takomto prípade v zásade nemusí vykonávať ani dokazovanie zamerané na vhodnosť, či nevhodnosť určitej úpravy styku rodiča s deťmi v súlade s ich najlepším záujmom. Odvolací súd dospel k tomu presvedčeniu, že súd prvej inštancie dôsledne aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o rodine zákonne rozhodol, ak potom, čo rodičia maloletého V. a maloletého V. na pojednávaní 9.9.2016 (č.l. 69 spisu) uzavreli dohodu, túto implantoval do rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletých detí, v dôsledku čoho sa stala súčasťou rozsudku. Súd prvej inštancie nemal zákonnú možnosť preskúmať dohodu rodičov o úprave styku otca s maloletými deťmi, ale mal povinnosť implantovať ju do rozsudku bez povinnosti vykonať dokazovanie, na základe ktorého by mohol v merite veci rozhodovať. Zákon pri dohode o úprave stretávania na rozdiel od rodičovskej dohody o výkone rodičovských práv a povinností na čas po rozvode neumožňuje explicitne súdu rozhodnúť sa, či dohodu rodičov o styku s dieťaťom schváli alebo neschváli. Z hľadiska formy dohody nie je relevantné, či bude uzavretá písomne, alebo ústne. Rodičia ju môžu aj nadiktovať do zápisnice priamo na pojednávaní. Zákonodarca neustanovuje, a teda ani nepredpisuje rodičom obsah dohody o úprave styku a nepredpisuje pre túto dohodu žiadne náležitosti a neukladá ani žiadne obmedzenia, ako ani nepredpisuje obsah výroku rozhodnutia súdu, ktorým rozhodne o úprave styku. Ani ho iným spôsobom v jeho rozhodovaní o tejto otázke nijako neobmedzuje. Takáto relatívna voľnosť pri formulovaní dohody o úpravy styku poskytuje rodičom dostatočný priestor na to, aby sa o stretávaní s maloletými deťmi mohli slobodne dohodnúť podľa ich špecifických podmienok a záujmu. Pretože odvolanie proti časti rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi bolo podané neoprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie matky maloletých detí odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).