Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2CoPr/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612207366 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7612207366.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne V.. D. S., T.. XX.XX.XXXX, bytom G. Š., R.Á. XXl/XX, proti žalovanému Obec Hrabušice, Hlavná 171, Hrabušice, IČO:00 329 151, zastúpenému JUDr. Ladislavom Strižovským, advokátom, Spišská Nová Ves, Starosaská 11, o určenia neplatnosti výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 2Cpr/2/2012-277 z 2.6.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni sa ich náhrada nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 12. 4. 2012 je neplatná, žalovaného zaviazal zaplatiť na účet súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 € a preddavkované trovy štátu vo výške 517,92 € a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď daná jej listom žalovaného zo dňa 12.4.2012 podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce je neplatná, pokladajúc výpovedné dôvody za vykonštruované a vedené evidentnou snahou skončiť s ňou pracovný pomer. Vzal do úvahy stanovisko žalovaného, ktorý na podanej výpovedi trval a žalobu navrhol zamietnuť. Zistil, že žalobkyňa mala u žalovaného uzavretý pracovný pomer na dobu neurčitú a vykonávala okrem iného samostatnú odbornú činnosť na úseku stavebného poriadku - vedenie stavebného úradu, vedenie územných a stavebných konaní, vydávanie rozhodnutí, kontrolnú činnosť, udeľovanie sankcií a vykonávanie správy na úseku stavebného poriadku na úrovni obce tak, ako to vyplýva zo stavebného zákona. Zistil ďalej, že dňa 12.4.2012 žalobkyňa osobne prevzala výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce v nasledovnom znení: „Na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 3l. l2. 2008 v znení Dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2. 2. 2009, 3. l. 20ll a 3l. 3. 2011 pracujete pre Obec Hrabušice ako zamestnávateľa s miestom výkonu práce B. R., a to po vykonanej zmene pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce od l. l. 2009. Listami Vášho zamestnávateľa ste ako zamestnanec boli trikrát upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a zároveň ste boli upozornená na možnosť výpovede, a to nasledovne: l. listom zo dňa l2. 3. 20l2, doručeným dňa l2. 3. 20l2, ste boli upozornená na: 1.1 porušenie termínov pri oboznámení a začatí územného konania pre MI-CONSULTING s.r.o., návrh prijatý l5. 6. 2011 a oznámenie o začatí územného konania vydané l9.7. 2011, v dôsledku čoho bola porušená 30 dňová lehota, 1.2 prelepovaný dátum v oznámení o nariadení ústneho konania miestneho šetrenia č.j. 54/2011 - DI na deň 25. l0. 2011, pre MI-CONSULTING s.r.o., 1.3 neponechanie pôvodného vydania rozhodnutia v spise vo veci vydaného rozhodnutia č. 87/2011 - DI, a teda porušenie ustanovenia § 47 ods. 6 zákona č. 7l/l967 Zb. o správnom konaní, 1.4 podpísanie vzdania sa odvolania voči vydaného rozhodnutiu, zo dňa l6. ll. 2011 č. 87/2011 - DI. Odvolanie malo byť podpísané štatutárom a nie pracovníkom stavebného úradu. 2. listom zo dňa l9. 3. 20l2, doručeným dňa l9. 3. 20l2 v spojení s listom zo dňa 21. 3. 20l2 doručeným dňa 22. 3. 20l2, ktorým ste boli upozornená na: 2.1 porušenie pracovnej disciplíny vydaním Oznámenia o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustenie od miestneho šetrenia č. l2/20l2 zo dňa l4. 3. 20l2 ako aj v žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo dňa l4. 3. 20l2, v ktorých ste sa uviedli ako stavebný dozor, čím ste porušili ustanovenia pracovného poriadku aj zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. 3. listom zo dňa 4. 4. 20l2, ktorým ste boli upozornená na: 3.1 porušenie pracovnej disciplíny vydaním rozhodnutia Obce Hrabušice vo veci ohlásenia drobnej stavby „Vodovodná a kanalizačná prípojka k rodinnému domu súp. č. 532/l“ číslo podania l8/20l2 - DI, dňa 28. 3. 20l2, v ktorom ste sa uviedli ako stavebný dozor, čím ste porušili ustanovenia pracovného poriadku aj zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Posledným z uvedených listov ste zároveň v súlade s ustanovením § 63 ods. 6 Zákonníka práce boli vyzvaná, aby ste sa k dôvodom výpovede vyjadrili písomne v lehote 5 dní odo dňa doručenia tohto listu. K dôvodom výpovede ste sa v stanovenej lehote nevyjadrili. S ohľadom na uvedené došlo k naplneniu výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. l písm. e) zákona č. 311/200l Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a to pre viacnásobné menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny ste boli písomne upozornená listami zo dňa l2. 3. 20l2, l9. 3. 20l2 a 4. 4. 20l2. Zamestnávateľ Vás oboznámil s dôvodom výpovede a umožnil Vám vyjadriť sa k nemu. Z tohto dôvodu Vám podľa § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce a v súlade s § 6l Zákonníka práce, dávame výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 3l. l2. 2008 v znení Dohôd o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 2. 2. 2009, 3. l. 2011 a 3l. 3. 2011, uzatvorenej medzi Obcou Hrabušice ako zamestnávateľom a Vami ako zamestnancom, keďže ste ako zamestnanec viacnásobne menej závažne porušili pracovnú disciplínu“. Podrobne reprodukoval obsah výpovede žalobkyne, ktorá sa vyjadrovala zvlášť ku každému výpovednému dôvodu. K jednotlivým dôvodom výpovede reprodukoval aj obsah vyjadrení svedkov V.. Š. W., N. V., Z. Y., N.. Š. Q., Z. D., ako aj starostky obce. K vytýkanej mimopracovnej činnosti žalobkyni podrobne reprodukoval jej stanovisko, v zmysle ktorého mala udelený súhlas na podnikanie bývalým starostom, keď vykonávanie stavebného dozoru nebolo v rozpore s verejným záujmom a túto svoju činnosť vykonávala po večeroch, pričom ostatným vedúcim zamestnancom bola poskytnutá lehota na ukončenie ich podnikateľských činností do 30 dní a jej takáto lehota poskytnutá nebola, hoci by ju využila a svoju podnikateľskú činnosť by ukončila. Keďže žalobkyňa spochybňovala zakomponovanie textu týkajúceho sa ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce do pracovného poriadku žalovaného, nariadil znalecké dokazovanie a podľa záverov C.. V. K., znalca z odboru písmoznalectva, sporný podpis niekdajšieho starostu Obce Hrabušice v pracovnom poriadku z 1.4.2003 je jednoznačne falzifikátom napísaným pravdepodobne napodobením podľa vzoru a nejde o pravý podpis V.. Š. W.. Právne vec posúdil podľa článkov 1, 2 a 9 základných zásad Zákonníka práce, ako aj podľa § 13 ods. 3, § 14, § 15, § 36, § 61 ods. 1,2, § 63 ods. 1, 4 až 6, § 77, § 79 ods. 1, § 81 písm. e/ a § 83 ods. 1 až 3 Zákonníka práce a citoval tiež § 3 ods. 1.2 Obč.zákonníka a charakterizoval podmienky, za ktorých zamestnávateľ môže ukončiť pracovný pomer so zamestnancom pre porušenie pracovnej disciplíny. Mal za to, že žalobkyňa sa určenia neplatnosti výpovede domáhala včas a v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pri skúmaní dôvodov dania výpovede prihliadal na pracovnú pozíciu žalobkyne, na jej doterajší postoj k plneniu pracovných úloh, na čas a situáciu, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny a na to, či zamestnanec svojím konaním spôsobil škodu. Mal za preukázané, že žalobkyňa od vzniku svojho pracovného pomeru za pôsobenia bývalého starostu obce Ing. Štefana Labudu bola pracovne hodnotená kladne, na úseku stavebného úradu neboli zistené žiadne nedostatky a takto tomu bolo aj po nástupe novej starostky obce C.. N. G. B. roku 2010 až do doby dania výpovede. Vo výpovedných dôvodoch podradených pod body 1.2 až 1.4 nevzhliadol naplnenie intenzity menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Výpovedné dôvody uvedené v upozorneniach z 19.3.2012 a 4.4.2012 majú spoločný základ a to v porušení - vykonávaní zárobkovej činnosti, vybavovaní stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby, projektovanie a vykonávanie stavebného dozoru po odvolaní súhlasu, t.j. po dni 1.3.2012. Hoci žalovaný namietaný stred záujmov odôvodnil tým, že sa dopočul, že stavebníci, u ktorých žalobkyňa vykonávala stavebný dozor, mohli byť zvýhodnení, avšak toto preukázané nebolo a tieto tvrdenia vyhodnotil len ako účelové. Ani kontrolou totiž nebolo preukázané, aby pri vybavovaní stavebných rozhodnutí u stavebníkov, kde žalobkyňa vykonávala stavebný dozor títo mali nejakú výhodu. Dospel k záveru, že text do pracovného poriadku žalovaného so znením § 83 Zákonníka práce a zákazom činnosti konkurenčného charakteru bol dopisovaný až dodatočne a podpis starostu bol sfalšovaný. Upozornil, že žalobkyňa v priebehu 3 týždňov dostala tri upozornenia, a to 12.3.2012, 19.3.2012 a 4.4.2012, aj keď v predchádzajúcom období od 31.12.2008 do 12.3.2012 nebola na porušovanie pracovnej disciplíny upozorňovaná a z toho možno usúdiť, že bola dobrou zamestnankyňou. Z postupu žalovaného mu vyplynulo, že tento sa cielene zameral na žalobkyňu, so zámerom skončiť s ňou pracovný pomer. S odkazom na úpravu Zákonníka práce, konkrétne § 13 ods. 3 vety prvej Zákonníka práce bol toho názoru, že neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, pričom výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí tiež byť v súlade s dobrými mravmi. Mal za to, že pri štandardnom postupe zamestnávateľa a tomu zodpovedajúcej komunikácii, by výpovedné dôvody neexistovali a vyhrotený vzťah medzi starostkou obce a žalobkyňou prispel k podpore sledovaného cieľa - skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Za daných okolností výpoveď ako odporujúcu dobrým mravom pokladal za neplatnú a návrhu žalobkyne vyhovel. Neúspešného žalovaného zaviazal na náhradu trov štátu a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. 3. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť a žalobu zamietnuť alebo alternatívne rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom argumentoval odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p.. Zhrnul skutkové okolnosti prípadu a zvýraznil, že dňa 5.1.2009 mu žalobkyňa adresovala žiadosť o udelenie súhlasu na vykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá bola zhodná alebo obdobná s predmetom jeho činnosti, keď išlo o stavebný úrad Vernár a tento súhlas jej bol udelený 20.1.2009. Udelený súhlas bol odvolaný listom z 28.2.2012, keď činnosť žalobkyne bola posúdená ako stret záujmov. Napriek tejto skutočnosti žalobkyňa aj naďalej vykonávala zárobkovú činnosť spočívajúcu vo vybavovaní stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby a činnosti s tým súvisiace. Citoval § 83 Zákonníka práce, ako aj § 8 zákona č. 552/2003 Z.z. a bol toho názoru, že povinnosťou zamestnanca je plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a účelom zákona o výkone práce vo verejnom záujme je okrem iného zabrániť pochybnostiam o nestrannosti zamestnanca a zneužívaniu jeho postavenia. Trval na tom, že po odňatí súhlasu žalobkyňa opakovane porušovala pracovnú disciplínu a vykonávala činnosť, na ktorú už viac nemala jeho súhlas a na to bola opakovane upozorňovaná. Mal za to, že mimopracovná činnosť žalobkyne spôsobovala konflikt záujmov, keď v jednej osobe vystupovala aj ako kontrolór i kontrolovaný subjekt. Žalobkyňa bola povinná svoju inú zárobkovú činnosť skončiť bez zbytočného odkladu a bol jej na to vytvorený dostatočný časový priestor. Aj keby súd dospel k záveru, že pracovný poriadok v predloženom znení nebol platne prijatý, žalobkyňa ako zamestnankyňa vykonávajúca prácu vo verejnom záujme bola aj tak povinná dodržiavať ustanovenia zákona o nestrannosti rozhodovania a o zdržaní sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu verejného a osobného záujmu. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť v celom rozsahu. V konaní podľa nej bolo dostatočne preukázané, že jej zárobková činnosť nemala nič spoločné so zákonom o verejnom záujme, keď pri výkone funkcie zamestnanca nikoho nezvýhodnila a ani z vykonanej kontroly nevyplynulo, aby nejakých stavebníkov zvýhodnila. Bola toho názoru, že vykonávaním stavebného dozoru žalovanému nijako neublížila, ale naopak pre občanov obce vykonávala službu, ktorú by museli vyhľadávať u iných odborníkov, keď navyše činnosť stavebného úradu podlieha správnemu zákonu a je kontrolovaná aj druhostupňovým orgánom, či prokuratúrou. Výpoveď z dňa 12.4.2012 má vážne formálne nedostatky a opiera sa aj o doplnený pracovný poriadok so sfalšovaným podpisom. 5. Podaním z 1.8.2016 žalobkyňa požiadala o pripustenie rozšírenia žaloby aj o nárok na vyplatenie mzdy od 1.6.2012 až do dňa reálneho nástupu do zamestnania. 6. Uznesením 2CoPr/6/2016 z 27.3.2017 odvolací súd nepripustil zmenu žaloby, keď s poukazom na § 371 CSP zmena žaloby - jej rozšírenie v odvolacom konaní možná nie je. 7. Strany podávali odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 8. Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny. 10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP). 11. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné: 13. Žalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že súd pri rozhodovaní neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. e/ že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný. 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. 16. Odvolací dôvod podľa uvedeného ustanovenia podľa názoru odvolacieho súdu nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvého stupňa k nevykonaniu takých účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť . Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz navrhnutý účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď by súd prvého stupňa nevykonal žalovaným navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné. Navyše žalovaný v odvolaní ani nekonkretizoval dôkazy, ktoré navrhol vykonať v konaní pred súdom prvej inštancie a ktoré realizované neboli a pri ktorých by bolo možné odôvodnene konštatovať, že by zakladali opodstatnenosť predmetného odvolacieho dôvodu tak, aby bolo možné rozhodnutie súdu označiť za nesprávne z dôvodu nedostatočne vykonaného dokazovania. 17. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 ods. 1, 2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke. 18. Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený ani tento odvolací dôvod, keďže súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvého stupňa nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. 19. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 20. Súd prvého stupňa v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. 21. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalovaného, na ktoré žalovaný opakovane poukazoval aj v odvolaní). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. 22. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel k záveru, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 12.4.2012 je neplatná. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že tento nepolemizuje so závermi súdu prvej inštancie týkajúcimi sa podpisovania pracovného poriadku na to oprávnenou osobou (korešpondujúcimi so stanoviskom znalca C.. V. K.) a nezaoberá sa ani správaním sa žalobkyne vytýkaným jej v liste z 12.4.2012, hodnoteným ako porušenie pracovnej disciplíny (porušenie termínov pri oznámení o začatí územného konania, prelepovanie dátumu oznámení o nariadení ústneho konania, neponechanie pôvodného vydania rozhodnutia v spise a podpísanie vzdania sa odvolania) a sústreďuje sa na otázku, či žalobkyňa mohla pôsobiť v rôznych veciach ako stavebný dozor, hoci vykonávala u neho činnosť na úseku stavebného poriadku - vedenie stavebného úradu. Vzhľadom na takto vymedzené odvolacie dôvody sa aj odvolací súd sústredil na zodpovedanie tejto otázky. 23. Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. 24. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovnoprávneho pomeru a spočíva v plnení povinností, ktoré sú stanovené právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné a ako dôvod k rozviazaniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť porušenie pracovných povinností zamestnancom zavinené aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. 25. V prípade porušenie pracovnej disciplíny najnižšej intenzity je dôvodom výpovede z pracovného pomeru len vtedy, ak sa jedná u zamestnanca o dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, čo však nie je prejednávaný prípad, alebo v prípade, že sa jedná o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Podmienkou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny je, že bol zamestnanec v dobe posledných šiestich mesiacov v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na možnosť výpovede, čo je prejednávaný prípad. 26. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pri porušovaní pracovnej disciplíny je z hľadiska primeranej časovej súvislosti potrebné, aby jednotlivé porušenia pracovnej disciplíny boli v takom časovom intervale, že možno hovoriť o slede jednotlivých na seba naväzujúcich porušeniach pracovnej disciplíny. 27. Písomné upozornenie zamestnanca na možnosť výpovede nie je právnym úkonom, pretože sa nejedná o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práva a povinnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Súdna prax v tomto smere zaujala už skôr stanovisko, že sa jedná len o skutočnosť, t.zn. faktický úkon, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre právny úkon - pre výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. 28. Povinnosť písomne upozorniť zamestnanca na možnosť výpovede z pracovného pomeru Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi bez toho, aby výslovne stanovil, pri ktorom menej závažnom porušení pracovnej disciplíny má byť vykonané. Upozorňovacia povinnosť zamestnávateľa je daná v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny a pretože účelom a zmyslom tejto povinnosti je, aby zamestnanec vedel o následkoch, ktoré bude znášať, prípadne môžu nasledovať za ďalšie menej závažné porušenia pracovnej disciplíny a aby tým bol od ďalšieho porušovania pracovnej disciplíny odradený. 29. Medzi stranami bolo tak sporné, či žalobkyňa okrem činnosti u žalovaného vykonávanej na základe pracovného pomeru mohla vo svojom voľnom čase vybavovať stavebné povolenia pre fyzické a právnické osoby a venovať sa projektovaniu, či výkonu stavebného dozoru a pre rozličné subjekty. 30. Výkon inej zárobkovej činnosti popri pracovnom pomere upravoval § 83 Zákonníka práce (v znení do 31.12.2012). Zárobkovou činnosťou sa pritom rozumela akákoľvek zárobková činnosť bez ohľadu na to, v akom právnom vzťahu sa vykonávala. Zamestnávateľ mal právo požadovať, aby sa zamestnanec zdržal výkonu zárobkovej činnosti, ktorá mala k predmetu jeho činnosti konkurenčný charakter. Konkurenčný charakter sa pritom posudzuje individuálne v každom konkrétnom prípade v nadväznosti na podnikanie, úlohy, poslanie, ciele, pôsobenie a funkciu zamestnávateľa. Zárobkovú činnosť, ktorá k predmetu činnosti zamestnávateľa nemala konkurenčný charakter mohol zamestnanec vykonávať bez obmedzenia. Žalovaný je obcou, ktorá okrem iného vykonáva aj činnosť stavebného úradu a na tomto úseku pôsobila aj žalobkyňa. Zo samotnej povahy žalovaného, jeho postavenia a funkcií je vylúčené, aby mu žalobkyňa svojou činnosťou mohla konkurovať, keď úlohou obce určite nie je v oblasti stavebníctva správať sa podnikateľsky v širšom zmysle slova. 31. Vykonávanie stavebného dozoru v prospech tretích subjektov zo strany žalobkyne pre žalovaného teda konkurenciu predstavovať nemohlo. Vo všeobecnosti úlohou stavebného dozoru (za predpokladu jeho riadneho výkonu) je sledovanie spôsobu a postupu uskutočňovania stavby tak, aby sa zabezpečila bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, riadna inštalácia a prevádzka technického vybavenia na stavbe, odborné ukladanie a použitie stavebných výrobkov a hmôt, vhodnosť ich „zabudovania“ do stavby a odborné ukladanie strojov a zariadení. Pokiaľ odvolateľ argumentoval ustanoveniami zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme (v znení účinnom do 31.12.2012), z tohto vyplýva povinnosť zamestnanca konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu záujmov a zákaz vykonávania činnosti, ktorou by sa významnou mierou znižovala jeho dôstojnosť vo vzťahu k vykonávanej funkcii alebo by sa ohrozovala jeho nestrannosť. Ani vo vzťahu k tomuto právnemu predpisu nemožno dospieť k záveru, aby žalobkyňa vykonávala vo svojom voľnom čase činnosť majúcu konkurenčný charakter vo vzťahu k činnosti žalovaného. Nebolo tiež preukázané a ani tvrdené, aby sa žalobkyňa pri činnosti stavebného dozoru dopúšťala excesov, či pochybení, spochybňujúcich jej odbornosť, keďže riadne vykonávanie tejto činnosti je z hľadiska záujmu spoločnosti nepochybne vítané. Už vôbec nebolo v konaní preukazované, aby žalobkyňa pri svojej úradnej činnosti uprednostňovala subjekty, v prospech ktorých pôsobila, či im zabezpečila neoprávnené výhody. Za tejto situácie žalobkyni vytýkané konanie spočívajúce v jej vystupovaní ako stavebného dozoru pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia zo 14.3.2012 a ohlásení drobnej stavby z 28.3.2012 nie je možné hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalovaný ešte 20.1.2009 udelil žalobkyni súhlas na vykonávanie zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa (vybavovanie stavebných povolení pre fyzické a právnické osoby, projektovanie a vykonávanie stavebného dozoru) a odvolal ho až 28.2.2012. Hoci podľa údajov v spise nekonkretizoval žalovaný svoju výhradu adresovanú žalobkyni, že „pri vydávaní stavebných povolení dochádza k stretu záujmov“, bezprostredne po doručení odvolania súhlasu žalobkyni (1.3.2012) jej adresoval listy z 19.3.2012 a 4.4.2012, v ktorých je vytýkal vykonávanie funkcie stavebného dozoru. Berúc do úvahy dobu, po ktorú zamestnávateľ nemal výhrady voči mimopracovnej aktivite žalobkyne a čas, ktorý jej bol poskytnutý na prípadné ukončenie činnosti stavebného dozoru, keď je všeobecne známe, že ide o činnosť vyžadujúcu si plnú odbornú zaangažovanosť a pre stavebníka funkciu určujúcu, odvíjajúcu sa od vzájomnej dôvery, možno súhlasiť aj s názorom súdu prvej inštancie, že motívy výpovede nemuseli byť v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, čo sa prejavilo aj vo falšovaní podpisu na pracovnom poriadku. Pritom výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 veta prvá Zákonníka práce). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi však predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku. 32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. 33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalobkyňa si náhradu trov konania ani neuplatnila. 34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).