Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/263/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613227728 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7613227728.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu G. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Y. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Poprad, Mnoheľova 17 proti žalovanému D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom H. P. J., P. L. XXXX/X, zastúpenému HADBÁBNA & spol., advokátka kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Prielohy 1012/1C, o vydanie veci, resp. náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 27.4.2016 č.k. 7C/237/2013-217 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 27.4.2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vydania hnuteľnej veci, a to nákladného motorového vozidla zn. LIAZ, Škoda 706, rok výroky 1986, šedej farby, bez evidenčných čísel, alternatívne náhrady škody v sume 2.959,00 eur s príslušenstvom. Ďalším výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 2.878,56 eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v poradí druhý rozsudok vo veci odôvodnil tým, že v zmysle pokynov odvolacieho súdu v rozhodnutí zo dňa 19.11.2015 č.k. 3Co/878/2014-138 doplnil dokazovanie so zameraním na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie žalovaného v konaní. Po doplnení dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaným subjektom. Zo spisov OO PZ Poprad a výpovede svedkov D. Š. N. D. Ž. vzal za preukázané, že motorové vozidlo, ktoré je predmetom konania patrilo G. Y. z Veľkej Lomnice. Z výpovede žalobcu a svedka D. H. zistil, že žalobca kúpil motorové vozidlo od pôvodného majiteľa, o čom však neexistuje písomná kúpna zmluva. Z výpovedí svedkov E. D., M.. G. Z. N. D. V. mal súd za preukázané, že vozidlo bolo vo vlastníctve a držbe žalobcu. Zo záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy súd prvej inštancie zistil, že žalobca vykonával v roku 2006 a 2007 nákladnú dopravu nákladným motorovým vozidlom, ktoré podľa fotografií v znaleckom posudku polície svedkovia identifikovali ako auto, ktoré užíval žalobca. Toto vozidlo bolo odstavené v Poprade na mieste zvanom 22. koľaj, ktoré sa nachádza za železničnou stanicou v Poprade. Uvedené vozidlo bolo 22.6.2012 odtiahnuté Š.X. U. N. D. Š. do zberných surovín v Poprade. Svedkovia D. Š. N. Š.X. U. na podnet D. Ž. spôsobili to, že G. Y. prišiel o motorové vozidlo, ktorého bol držiteľom. Z výpovede svedkov pred políciou vyplynulo, že podnet na odtiahnutie vozidla do výkupu dal D. Š. jeho kamarát D. Ž. a dôvodom mala byť okolnosť, že tomuto mal G. Y. dlhovať peniaze. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nepreukázal, aby vozidlo, ktoré bolo pritiahnuté do výkupu týmito osobami nebolo identické s tým, ktoré vlastnil žalobca súd hodnotil za účelové. Z výsledkov vyšetrovania polície bolo zistené previerkou v elektronickom informačnom systéme Ministerstva vnútra SR, že G. Y. nebol nikdy vlastníkom a držiteľom zaisteného motorového vozidla zn. LIAZ 706, šedej farby, rok výroby 1986. Toto zistenie však nič nemení na výsledkoch dokazovania, z ktorých vyplynulo, že žalobca motorové vozidla od G. Y. kúpil, aj keď jeho vlastníctvo nebolo zlegalizované. Ďalej súd prvej inštancie posudzoval zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mohla byť žalobcovi spôsobená zošrotovaním vozidla podľa § 420 ods. 1 až 3 OZ. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom a nezodpovedá za škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená. Žalovaný uviedol, že vozidlo bolo privezené do priestorov Zberných surovín a.s. Žilina - Poprad D. Š. N. Š. U.. Žalovaný vykonával funkciu riaditeľa zberných surovín. O prijatí či prevzatí vozidla nebol urobený žiaden písomný záznam. Následne bolo predložené písomné potvrdenie prokuristu Zberných surovín a.s. M.. E. X. z 25.2.2016, ktorý vyhlásil, že pri preberaní vraku motorového vozidla vystupoval riaditeľ závodu Poprad D. I. ako osoba poverená riadením odštepného závodu. Žalovaný tiež vypovedal, že ako riaditeľ závodu vystupoval pri odovzdaní motorového vozidla polícii na výkon policajného šetrenia a pri vrátení tohto vozidla a ako riaditeľ závodu dal pokyn na zošrotovanie motorového vozidla, čo potvrdil aj svedok D. L.. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný nepostupoval pri preberaní a zošrotovaní vozidla správne a v súlade so zákonnými predpismi. Vozidlo prevzal bez zápisu, rovnako aj nariadenie zošrotovania nebolo zaevidované a nebolo ani zrejmé, aký zisk vznikol zošrotovaním pre spoločnosť. Tento nezákonný postup však nič nemení na tom, že žalovaný ako fyzická osoba nezodpovedá za škodu, ktorá mala byť zošrotovaním motorového vozidla žalobcovi spôsobená. Tieto úkony vykonal ako zamestnanec Zberných surovín a.s. v areáli závodu - Poprad. Pokiaľ žalobca odvíjal pasívnu legitimáciu žalovaného od uznesení OO PZ Poprad o vydaní veci a vrátení veci, kde v hlavičke uznesenia je uvádzané ako preberateľ vozidla D. I., má súd za to, že texty uznesení sú vypracované chybne, pretože D. I. vystupoval ako štatutárny zástupca, resp. riaditeľ závod Zberné suroviny a.s., pobočka Poprad. Tieto uznesenia však nie sú dôkazom o tom, že by žalovaný vydal a prevzal motorové vozidlo pre svoju súkromnú potrebu ako fyzická osoba. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol po zistení, že žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom a teda nezodpovedá za škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená. Za škodu môže zodpovedať iba podľa pracovnoprávnych predpisov voči svojmu zamestnávateľovi. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému plnú náhradu trov konania súvisiacich s bránením práva. Vyčíslenie sa nachádza v odôvodnení rozsudku. 3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 2.959,00 eur s príslušenstvom a prizná mu náhradu trov konania. 4. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný a teda nezodpovedá za škodu, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená. Poukazuje na spis OO PZ Poprad, ČVS: ORP-1129/PP-PP-2012, z ktorého vyplýva, že hnuteľná vec bola pre účely trestného konania vydaná fyzickou osobou D. I., teda žalovaným, čo vyplýva zo zápisnice o vydaní veci z 31.7.2012. Z uznesenia z 23.10.2012 vyplýva, že hnuteľná vec bola vrátená zase žalovanému. Žalovaný uznesenie prevzal a vzdal sa práva podať voči nemu sťažnosť, čím vyslovil svoj súhlas s uznesením a v tomto smere žalobca poukazuje na ust. § 135 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný výrokom rozhodnutia iného orgánu. Výklad súdu o tom, že text dotknutého uznesenia je vypracovaný chybne nie je možné prijať a akceptovať. Na tom nemôže nič zmeniť ani výpoveď svedka G.. N. O., ktorý vydanie veci riešil v rámci trestného stíhania. Žalovaný zastával v spoločnosti, kde bol zamestnaný funkciu vedúceho, resp. riaditeľa, z čoho vyplýva, že by mal mať aspoň minimálne právne znalosti. Ak mal teda za to, že hnuteľná vec je vydaná právnickej osobe, nemohol s uznesením súhlasiť, nakoľko z výroku uznesenia je jednoznačné, že vec bola vydaná jemu ako fyzickej osobe. Žalobca sa domnieva, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie, že auto prevzala právnická osoba Zberné suroviny a.s. Táto mala vykonať podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch vo svojej evidencii záznam o prevzatí vozidla. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že auto bolo zlikvidované v Zberných surovinách, čo mal potvrdiť svedok L., toto nebolo v konaní preukázané. Aj preto žalobca trval na tom, aby si súd vyžiadal od spoločnosti Zberné suroviny a.s. výpis z evidencie prevzatých vecí na pracovisko v Poprade za obdobie september až december 2012. Žalobca spochybňuje potvrdenie Zberných surovín a.s. predložené právnym zástupcom žalovaného dňa 27.4.2016. Žalobca sa pôvodne domáhal vydania veci, ktorá bola jeho vlastníctvom od žalovaného, a pre prípad nemožnosti vydania veci žiadal peňažnú náhradu. Keďže vydanie veci v čase rozhodovania súdu nebolo možné, je dôvodné zaviazať žalovaného na zaplatenie hodnoty veci žalobcovi ako jeho vlastníkovi. 5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Tvrdí, že žalobca v odvolaní neuvádza konkrétne zákonné dôvody, pre ktoré považuje rozsudok za nesprávny. Obmedzuje sa iba na konštatovanie, že súd nesprávne vyhodnotil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobca nesprávne nahliada na uznesenie OO PZ v Poprade zo dňa 23.10.2012 ako na rozhodnutie, ktoré bráni súdu, aby vec posúdil inak. Ide pritom o procesný úkon orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nemá kvalitu rozhodnutia vo veci, ktoré by zakladalo povinnosť takéto rozhodnutie rešpektovať podľa § 135 O.s.p. V tejto súvislosti poukazuje aj na ust. § 97 Trestného poriadku. V tomto smere je potom kľúčovou výpoveď svedka G.. N. O., ktorý potvrdil, že uznesenie vyhotovil nesprávne v tom smere, že vec vydala a prevzala spoločnosť Zberné suroviny a.s., kde žalovaný pôsobil ako riaditeľ závodu. Okrem toho súd poukázal na celý rad iných dôkazov, z ktorých vyplýva, že žalovaný sám nenakladal vozidlo zn. LIAZ vo svojom mene a na svoj účet. Za podstatné považuje to, že sám žalobca potvrdzuje, že žalovaný dal pokyn na zošrotovanie vozidla. Pokiaľ by nekonal ako riaditeľ závodu, ťažko by takýto pokyn mohol vydať. Vyjadrenie žalobcu o tom, že spoločnosť Zberné suroviny a.s. neprevzala vozidlo považuje za nepodložené a v rozpore s vykonanými dôkazmi. Neopodstatnené sú aj námietky spočívajúce v tom, že len výpis z evidencie spoločnosti podľa osobitného predpisu môžu byť dôkazom o tom, že spoločnosť motorové vozidlo prevzala. Dodáva, že mu nie je zrejmé, na základe čoho žalobca dospel k záveru, že v prípade rozhodovania o náhrade škody nie je súd povinný skúmať porušenie právnej povinnosti. Tento záver nemá oporu v právnom poriadku. Na záver dodáva, že žalobca nijako nepreukázal, aká škoda mala vzniknúť, nie sú teda vôbec dané predpoklady na zmenu rozsudku. Má za to, že súd otázku pasívnej vecnej legitimácie posúdil správne, pričom komplexne vyhodnotil všetky dôkazy vykonané v konaní. 6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. 7. Po zistení, že boli splnené procesné podmienky prípustnosti odvolacieho konania, prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože na jeho nariadenie nebol daný dôvod podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu uvedenom v § 379 a § 380 CSP spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd po dôkladnom preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Na takto zistený skutkový stav aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov a tieto správne interpretoval, pričom odvolací súd nezistil existenciu vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo by bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP. Súd prvej inštancie vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení z 19.11.2015 č.k. 3Co/878/2014-138, ktorým bol viazaný. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). 9. Podstatou odvolacích námietok žalobcu je nesúhlas s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného. Podstatný skutkový odvolací argument založil žalobca na tvrdení, že súd bol viazaný rozhodnutím orgánu činnom v trestnom konaní, ktorý prevzal a vrátil sporné motorové vozidlo žalovanému D. I.. 10. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že názor žalobcu o tom, že za škodu spôsobenú likvidáciou motorového vozidla zodpovedá osobne žalovaný nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Práve naopak, súd prvej inštancie riadne v zmysle pokynov odvolacieho súdu posudzoval postavenie žalovaného pri prevzatí motorového vozidla od orgánov polície. Nemožno opomenúť obsah výpovede svedka N. O., ktorý ako policajný orgán najskôr prevzal od žalovaného sporné motorové vozidlo a následne vydal uznesenie o jeho vrátení. Tento svedok výslovne potvrdil, že vozidlo prevzal a vrátil žalovanému ako štatutárnemu zástupcovi spoločnosti Zberné suroviny a.s., nie ako fyzickej osobe. 11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ), podľa ktorého právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Z konania žalovaného nie je možné vyvodiť, že by vo vzťahu k spornému motorovému vozidlu konal ako fyzická osoba prejavujúca svoju vlastnú vôľu. Naopak, zo všetkých okolností prípadu je zjavné, že žalovaný konal a postupoval ako štatutár právnickej osoby a jeho konanie je plne v súlade s § 20 ods. 1 OZ. 12. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že súd prvej inštancie bol viazaný procesným uznesením orgánu činného v trestnom konaní, v texte ktorého bolo uvedené, že motorové vozidlo vracia žalovanému D. I.. Takéto procesné uznesenie nie je rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. a nejde ani o rozhodnutie podľa § 135 ods. 2 O.s.p., z ktorého by mal súd vychádzať. V procesnom rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní sa nerozhoduje o vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva. 13. K ďalšej časti odvolania žalobcu, v ktorej namieta, že sa pôvodne domáhal vydania veci a iba pre prípad, že by vydanie veci nebolo možné žiadal eventuálne o peňažnú náhradu hodnoty vozidla, odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by bolo možné vec fyzicky vrátiť, bolo by povinnosťou súdu prvej inštancie posudzovať otázku pasívnej legitimácie žalovaného v tom zmysle, či žalovaný zadržiava vec vo vlastníctve žalobcu ako fyzická osoba alebo ako zamestnanec spoločnosti Zberné suroviny a.s. Ani v prípade vydania veci s prihliadnutím na vykonané dokazovanie by nemohol súd prvej inštancie rozhodnúť inak ako zamietnuť žalobu o vydanie veci proti žalovanému ako fyzickej osobe, keďže bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že žalovaný konal ako zamestnanec. 14. Na základe uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).