Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/276/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614203207 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614203207.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej P. W., N.. XX.X.XXXX, A. Ž. XXX, o zaplatenie 815,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C/120/2014-97 z 15.3.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania priznaných Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923. Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 ich náhradu nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom konanie čiastočne čo do zaplatenia sumy 597,- eur s príslušenstvom zastavil, žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 112,61 eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a návrh čo do zaplatenia sumy 105,88 eur s príslušenstvom zamietol. Ďalším výrokom zaviazal žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 86,05 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. 2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 815,49 eur, ako pohľadávky pôvodne patriacej jeho právnemu predchodcovi Slovak Telekom, a.s. Súd prvej inštancie vzal do úvahy, že v časti zaplatenia istiny 597,- eur s príslušenstvom žalobca žalobu vzal späť, v tejto časti konanie zastavil, v časti 105,88 eur s príslušenstvom nárok považoval za premlčaný a tak žalovanú zaviazal na zaplatenie iba sumy 112,61 eur s príslušenstvom. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. berúc do úvahy, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a sčasti jeho nárok bol zamietnutý a teda žalovaná bola úspešná v rozsahu 86%. Berúc do úvahy procesný úspech žalovanej ako hlavnej účastníčky, priznal vtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov vo výške 86,05 eur, zodpovedajúcej 72% vzniknutých trov. 3. Rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol tento výrok zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať, pričom si uplatnil aj náhradu trov v odvolacom konaní. Bol toho názoru, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno pokladať za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Mal za to, že združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby spotrebiteľom a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva, a tak nebolo nutné z jeho strany voliť si právne zastúpenie. Spochybnil tiež účel a prínos vstupu vedľajšieho účastníka do konania, keď tento podľa všetkého ani nedisponoval súhlasom hlavného účastníka s jeho vstupom do konania, keď navyše Ministerstvo hospodárstva SR poskytnutými dotáciami hradí výdavky spotrebiteľských združení a na podporu svojej argumentácie poukázal na vybrané časti odôvodnení rozhodnutí všeobecných súdov SR. 4. Nadobudnutím účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku s účinnosťou od 1.7.2016 Združenie na ochranu spotrebiteľov stratilo postavenie vedľajšieho účastníka v konaní, s ktorým inštitútom nová procesná úprava ani nepočíta. 5. Žalobca podal odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). 6. Podľa ust. § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a § 379 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a združenia potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je v napadnutom výroku vecne správny. 9. Súd prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu žalobcu a združenia rozhodol podľa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. majúc za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania potom, ako reagoval na námietky vznesené združením. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. 10. Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. 11. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). 12. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). 13. Zákonným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ust. § 93 ods. 1 O.s.p., je právny záujem vedľajšieho účastníka na úspechu účastníka, na strane ktorého vstúpil do konania. Vedľajší účastník pomáha v konaní hlavnému účastníkovi a podporuje ho; poskytovaním pomoci navrhovateľovi alebo odporcovi sleduje ich záujmy, robí tak ale s cieľom prispieť k ochrane aj svojich práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov. Vedľajší účastník sa usiluje dosiahnuť procesný úspech ním podporovaného účastníka, lebo výsledok sporu nepriaznivý pre účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, sa nepriaznivo prejaví aj na jeho (vedľajšieho účastníka) právnych pomeroch. 14. V prípadoch, na ktoré dopadá ust. § 93 ods. 2 O.s.p., zákon nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu (§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona (pozri tiež Števček/ Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok - Komentár, Nakladatelství C.H.Beck, 2009, str. 238). V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti (§ 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z.). 15. V danej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách združenia aplikoval právnu úpravu vyplývajúcu z vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku a bral do úvahy, že práve v dôsledku procesnej aktivity združenia došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby (v časti 597,- eur s príslušenstvom) ako aj k jej zamietnutiu v časti 105,88 eur s príslušenstvom. Došlo k tomu bezosporu aj pre námietky združenia argumentujúceho neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ako aj premlčaním pohľadávky, v dôsledku ktorých v podaní z 26.2.2016 navrhlo žalobu v časti 702,88 eur zamietnuť. Združenie vystupujúce v konaní ako vedľajší účastník nepochybne obhajujúc záujmy žalovanej ako spotrebiteľa mohlo samé vzniesť námietku premlčania, keď v rámci obrany proti žalobe mohlo uplatniť aj ďalšie námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy. Trovy združenia uplatnené a priznané súdom prvej inštancie tak možno považovať za účelné, keď ich vznik predchádzal čiastočnému späťvzatiu žaloby a jej čiastočnému zamietnutiu a boli tak splnené podmienky pre aplikáciu § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z Článku 47 Ústavy SR, čo v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia je nutné považovať za účelne vynaložené trovy. Každý (teda aj vedľajší účastník) mal právo na to, aby bol zastúpený advokátom. 16. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto nemá právo na náhradu jeho trov (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP) a trovy združenia uplatnené v odvolacom konaní nemožno pokladať za účelne vynaložené, keďže odvolanie žalobcu mu bolo zaslané len na vedomie a jeho vyjadrenie neobsahuje novú právnu argumentáciu, ktorá by nebola obsiahnutá už v doterajších vyjadreniach a ku ktorej by odvolací súd neprihliadal aj z úradnej moci. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1,2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( § 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( § 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).