Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/530/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614205347 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614205347.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BL Telecom collection s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 155 113, zastúpeného Advokátkou kanceláriou Soukeník - Štrpka s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanej: U. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. K. Z. XX, o zaplatenie 382,78 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.9.2016 č.k. 8C/177/2014-101 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 133,83 eur s príslušenstvom bližšie špecifikovaným vo výroku rozsudku. Konanie, čo do sumy 248,95 eur zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol, že Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, IČO: 42 326 923 má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%. 2. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 133,83 eur s prísl. rozhodol v súlade so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v spojení s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej služby v súvislosti so zmluvou o pripojení, preto zaviazal žalovanú na úhradu súm za tieto poskytnuté služby spolu s príslušenstvom. Konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur zastavil, nakoľko žalobca vzal žalobu v tejto časti pred začatím pojednávania späť. V časti týkajúcej sa 9% úroku z omeškania ročne zo sumy 248,95 eur od 4.3.2012 do zaplatenia žalobu zamietol, keď uzavrel, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo pohľadávky týkajúce sa zmluvnej pokuty, keďže dojednanie o zmluvnej pokute považoval za absolútne neplatné. 3. O trovách konania medzi stranami sporu rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 382,78 eur a súd jeho žalobe vyhovel čo do sumy 133,83 eur, ktorá predstavuje 35% zo žalovanej istiny. Žalobca vzal žalobu čiastočne späť čo do sumy 248,95 eur bez uvedenia dôvodu a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by k späťvzatiu žaloby v tejto časti došlo po čiastočnej úhrade zo strany žalovanej, preto zásadne platí, že k späťvzatiu žaloby došlo výlučne zavinením žalobcu. Žalovanej preto vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi, avšak táto si náhradu trov konania neuplatnila. 4. Pokiaľ ide o trovy konania uplatnené Združením na ochranu spotrebiteľa OBRANA, v čase vstupu tohto združenia bol účinný Občiansky súdny poriadok, ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníka - právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu v súlade s § 93 ods. 2 O.s.p. a tento vedľajší účastník mal v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 O.s.p.). V priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy a v čase zastavenia konania už inštitút vedľajšieho účastníctva neexistoval. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA v pozícii vedľajšieho účastníka vo svojom písomnom vyjadrení podalo právny rozbor veci, uviedlo, že ide o spotrebiteľskú zmluvu - vec a zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to uplatňovanie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur. Uvedená argumentácia prispela k procesnému, aj keď nie úplnému úspechu žalovanej v konaní v rozsahu 30%, preto v súvislosti s náhradou trov konania tohto združenia súd prvej inštancie vyslovil názor, že mu prináleží náhrada trov konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p., a to podľa pomeru úspechu žalovanej v spore. Predmetom konania bol nárok o zaplatenie 382,78 eur s prísl., pričom vo výške 133,83 eur bol tento nárok žalobcovi aj priznaný, avšak vo výške 248,95 eur bol žalobca neúspešný, keďže zavinil zastavenie konania v tejto časti. Úspešnosť žalovanej je teda v rozsahu 30% (65% - 35%). Preto priznal Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA náhradu trov konania v rozsahu 30%. 5. Proti tomuto rozsudku, a to (len) voči výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie v napadnutej časti zrušil. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Predpokladom priznania trov právneho zastúpenia niektorej zo strán sporu, ako aj intervenientovi je v prvom rade účelnosť vynaložených trov. Podľa názoru odvolateľa intervenient žiadnym spôsobom nie je schopný ovplyvniť priebeh konania alebo zabezpečiť iný výsledok, ku ktorému by nedospel sám súd. Jeho prítomnosť je v konaní nepochybne motivovaná len prospechom v podobe trov konania na úkor účastníka konania. Tieto úkony sú jednoznačne nadbytočné a neúčelné a nie je možné ich priznať. V tej súvislosti poukázal na ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Tiež poukázal na to, že Ministerstvo hospodárstvo SR podporuje činnosť spotrebiteľských združení aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi. Prijatím dotácie zo štátneho rozpočtu a priznanou náhradou trov konania by bola dvakrát hradená účasť vedľajšieho účastníka v konaní. V tej súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/9/2013, ktorý sa zaoberal možnosťou priznania trov právneho zastúpenia intervenientovi a dospel k záveru, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu v tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo/5/2013, týkajúce sa trov konania v tzv. hromadných veciach. Odvolateľ poukázal aj na iné rozhodnutia krajských súdov, ktoré sa stotožnili s jeho názorom o neúčelnosti vynaložených trov vedľajšieho účastníka. Navyše, pokiaľ súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva, nie je možné priznať trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi. 6. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vo vyjadrení k odvolaniu navrhlo potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny a uplatnilo náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasilo s argumentáciou odvolateľa a poukázalo na to, že stúpa význam a úloha subjektov vystupujúcich na ochranu spotrebiteľa, ktorých činnosťou a procesnou aktivitou dochádza k naplneniu zákonodarcom sledovaného cieľa právnej úpravy v oblasti spotrebiteľských zmlúv a ochrany spotrebiteľov, ako tomu bolo aj v konkrétnom prípade. Žalobca dlhodobo a opakovane uplatňuje voči spotrebiteľom nároky z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv, resp. premlčané pohľadávky, preto je potrebné opakovane vystupovať na ochranu spotrebiteľov, využívajúc konkrétne procesné postupy v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Poukázalo na to, že žalobca podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok, preto by bolo namieste aplikovať voči žalobcovi ust. § 257 C.s.p. V súvislosti s nárokom vedľajšieho účastníka na trovy konania poukázal na viacero rozhodnutí krajských súdov. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. 8. Uznesenie je vo výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p., potvrdil. 9. Pokiaľ žalobca namietal, že vedľajší účastník (§ 93 ods. 2 O.s.p.) nemá právo na právne zastúpenie, resp. že mal konať v konaní sám bez nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, odvolací súd uvádza, že tento názor nemá oporu v platnom procesnom práve. 10. Podľa právnej úpravy O.s.p. účinnej do 31.6.2016 účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18 prvá veta O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Z tohto ustanovenia je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší účastník rovnako ako účastník konania mal právo podľa vtedy platnej úpravy na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrilo bez ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplývalo aj z článku 47 ods. 2 Ústavy SR. 11. Odvolací súd preto uzavrel, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania a pokiaľ mal právo na zastúpenie advokátom, mal právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia. 12. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že vedľajšiemu účastníkovi nevznikol nárok na náhradu trov konania. Nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania sa odvíja od úspechu strany sporu, na ktorej strane vedľajší účastník vystupoval. V danom prípade z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%, keďže bola v konaní v tomto rozsahu úspešnou, preto aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na jej strane vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30%. 13. Účastník konania vrátane vedľajšieho účastníka má právo iba na náhradu účelne vynaložených trov. 14. Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA vystupovalo v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej, a tomuto vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Vedľajší účastník vstúpil do konania písomným podaním zo dňa 10.6.2014 a uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2014, právoplatným dňa 18.4.2016 bol pripustený vstup Združenie na ochranu spotrebiteľa OBRANA do konania ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník sa vyjadril vo veci podaním zo dňa 19.4.2016, v ktorom spochybnil nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, pričom v tomto podaní ozrejmil skutkovo aj právne dôvody, pre ktoré by žaloba mala byť v tejto časti zamietnutá. Zároveň týmto podaním vzniesol aj námietku premlčania nároku žalobcu ohľadom zaplatenia sumy 248,95 eur. Potom, ako to vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu dňa 2.5.2016, žalobca podaním zo dňa 6.6.2016 doručeným súdu prvej inštancie dňa 7.6.2016 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 248,95 eur s prísl. bez uvedenia dôvodu. 15. Za takejto procesnej situácie, pokiaľ žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie 248,95 eur potom, ako vedľajší účastník podal vo veci vyjadrenie, v ktorom spochybnil nárok žalobcu v tejto časti a z obsahu spisu nevyplýva, že by k čiastočnému späťvzatiu žaloby ohľadom tohto nároku zo strany žalobcu došlo potom, ako žalovaná tento nárok splnila, možno uzavrieť, že skutková a právna argumentácia zo strany vedľajšieho účastníka mala za priamy následok späťvzatie žaloby žalobcom v tejto časti. 16. Správne preto súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 30% a z rovnakého dôvodu patrí nárok na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu aj Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA, ktoré vystupovalo na strane žalovanej. 17. Zároveň správne súd prvej inštancie posudzoval účelnosť vynaložených trov konania zo strany tohto združenia, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu z dôvodov vyššie uvedených možno považovať za účelne vynaložené. Uplatnené trovy konania zo strany združenia boli vynaložené v súvislosti s úkonmi vykonanými v prospech žalovanej a v súvislosti s právnymi službami, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu, preto tieto je potrebné považovať za účelne vynaložené. 18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o trovách konania Združenia na ochranu spotrebiteľa OBRANA podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne. 19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania však vznikol Združeniu na ochranu spotrebiteľa OBRANA, ktoré bolo v odvolacom konaní úspešné. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).