Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/276/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207014 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614207014.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu M. A.É., N.. XX.X.XXXX, B. N. M., K. X, zast. JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Spišská Nová Ves, Chrapčiakova 7, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. AK JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 10C/54/2014-145 z 7.4.2016 Okresného súdu Spišská nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300019499 z 9.3.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 561,08 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, že žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku z návrhu sumu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho 9.3.2009 domáhal a ako ju skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že spolu so žalobným návrhom žalobca podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na uloženie povinnosti zamestnávateľovi zdržať sa zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného účastníka. O tomto návrhu rozhodol uznesením sp.zn. 10C/54/2014-20 z 25.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.5.2014. Poukázal na to, že žalovaný zaslal mu písomné vyjadrenie, a uviedol, čo z neho vyplynulo. V poradí prvým rozsudkom sp. zn. 10C/54/2014-79 zo 7.10.2014 určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve z 9.3.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 342,03 eur a na účet súdu na súdnom poplatku z návrhu sumu 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a odvolací súd uznesením 5Co/978/2014-104 z 9.10.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia uviedol, že odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O.s.p. a zásadám súdnej praxe, preto je rozsudok nepreskúmateľný a v dôsledku toho i nepresvedčivý a to z dôvodov uvedených v odvolaní, ktoré sú opodstatnené. Dohodu je potrebné preskúmať, vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, týkajúcu sa nekalých podmienok, s ohľadom na povinnosti vnútroštátneho súdu takýto prieskum vykonať aj bez návrhu, v súlade so Smernicou 93/13 EHS z 5.4.1993. Treba mať pri tom na zreteli, že dohoda bola podpísaná samostatne a nevyplýva z nej priama podmienenosť s uzavretím úverovej zmluvy. Je potrebné vykonať dokazovanie, či napadnutá dohoda bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, či konanie strán nevzbudzovalo pochybnosti o tom, čo chceli prejaviť, či vedel žalobca čo podpisuje, či mal možnosť odmietnuť podpísať dohodu alebo mal možnosť ponúknuť iné zabezpečenie. Konštatoval, že účastníci konania boli v zmysle § 120 ods.4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo 4.7.2014, že žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil, preto v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti. Uviedol, aké dokazovanie vykonal a rozhodol na základe zisteného skutkového a právneho stavu: 4.3.2009 medzi účastníkmi konania bola spísaná Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300019499, z ktorej zistil, že žalobca požadoval úver vo výške 1 659,70 eur, ktorý mal zaplatiť v 30-tich mesačných splátkach vo výške po 101,41 eur, že zmluvná odmena bola 1 382,53 eur, predpokladaná RPMN za úver 68,81 %. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1 003,92 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,69 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 821,42 eur. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z 9.3.2009 zistil, že schválená výška úveru bola: 1 659,70 eur, splatnosť úveru 30 mesiacov, výška mesačnej splátky 101,41 eur, dátum splatnosti prvej splátky 19.4.2009, dátum splatnosti poslednej splátky 19.9.2011, RPMN úveru 66,33 %. Schválená výška revolvingu : 911,63 eur, výška mesačnej splátky 101,41 eur, RPMN po vykonaní revolvingu 55,35 %, úverový limit 1 659,70 eur, zmluvná odmena za poskytnutie úveru 1 547,93 eur, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu 1 003,92 eur. Oznámenie o schválení úveru nebolo podpísané žalobcom. Z predloženej karty klienta zo 7.2.2014 zistil, že žalobcovi bola vyplatená čiastka vrátane revolvingov 2 225,48 eur a uhradil sumu 2 129,80 eur. Neuhradená suma je 95,68 eur, že žalovaný žiada uhradiť ešte sumu 2 737,88 eur. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania 9.3.2009 bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300019499, ktorá nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný listom zo 17.3.2014 požiadal zamestnávateľa žalobcu Železnice SR, M.R. Štefánika 295/2, Zvolen o vykonávanie zrážok zo mzdy vo výške minimálne 101,61 eur z dôvodu, že žalobca neplní riadne a včas svoj záväzok a uviedol, že výška dlhu je 3 525,13 eur + úrok z omeškania. Ďalším listom zo 16.2.2015 prostredníctvom spoločnosti ANACO s.r.o. žiadal opätovne vykonávať zrážky zo mzdy v uvedenej výške, čiže v priebehu konania. Žalobca na pojednávaní uviedol, že po zaslaní oznámenia o schválení úveru vo výške 1 659,70 eur mu veriteľ na účet zaslal sumu 1 494,29 eur, bola schválená výška revolvingu 911,53 eur a na účet dostal 731,19 eur. Uhradil 18 splátok, spolu vo výške 1 926,79 eur, spolu dostal sumu 2 225,48 eur, zostalo mu uhradiť 298,69 eur. Žalovaný, podľa výzvy, ktorá išla zamestnávateľovi žiada uhradiť sumu 3 525,13 eur + úrok z omeškania. Bol zisťovať za inkasným pracovníkom, koľko je treba ešte splatiť a ten mu povedal, že on nemôže nahliadnuť do ich papierov. Povedal mu len sumu, ktorú má splatiť. Keby mu dal nahliadnuť do papierov, bol by už dávno dlh splatil. Išlo o to, že stále pýtali väčšie sumy a tvrdili, že suma narastá pre úroky. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy, v tom čase ešte nič nedlhoval, pracovníčka, s ktorou dohodu uzatváral mu povedala, že ju musí podpísať, lebo ináč mu nebude poskytnutý úver, zmluvu na zrážky zo mzdy mu nedala. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomných vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že je pravda, že Slovenská republika až s účinnosťou 1.5.2014 prevzala do svojho právneho poriadku výslovný zákaz zabezpečovať uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi v § 5a) ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa zrážkami zo mzdy ale to neznamená, že dohoda o zrážkach zo mzdy neodporovala hmotnému právu už pred účinnosťou uvedeného zákona. Právnu úpravu treba vnímať komplexne, a hlavne v nadväznosti na porušovanie záväzkov Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktoré napokon vyvrcholili v predmetnej právnej úprave. Nosným bodom ochrany spotrebiteľa je dodržiavanie úplného účinku smernice 93/13/EHS o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podstatou nutnosti poskytovať spotrebiteľovi ochranu v smere neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je tá skutočnosť, že výška dlhu závisí len od subjektívnej predstavy žalovaného bez toho, aby výšku dlhu schválil súd. Takýmto spôsobom sa obchádza ex offo prieskum spotrebiteľských zmluvných vzťahov, čo v žiadnom prípade nezodpovedá aplikácii smernice 93/13/ EHS k jej plnému účinku. Už zo samotného návrhu vyplýva diametrálne odlišná predstava žalobcu a žalovaného o výške dlhu. Žalovaný si uplatnil v zmysle listu zo 17.3.2014 dlh vo výške 3 525,13 eur a úroky z omeškania. Táto výška dlhu je nepreskúmateľná a nijako nešpecifikovaná a svojvoľná. Citujúc znenie § 497 Obchodného zákonníka, § 551 ods.1,2, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,5, § 54 ods.1,2 O. z., § 2 písm. a),b), § 3 ods.1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a uviedol, že Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51), že zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Ďalej citoval znenie § 153 ods.3,4 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, § 3 ods.2,3, čl. 5, čl. 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5.4.1993, § 37 ods.1, § 39 O. z., § 80 O.s.p.. Poukázal na to, že žalovaný namietal naliehavosť právneho záujmu žalobcu s tvrdením, že žalobca naliehavý právny záujem ničím neodôvodnil a v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) O. s. p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b) O. s. p. ( R 17/72). Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi. V danom prípade je nepochybné, že na základe predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k realizácii plnení v prospech žalovaného. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len súdom deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne žalobca argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby neprevádzal zrážky z jeho mzdy a tým zároveň predišiel nutnosti vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré by si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posudzovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, za ktorú žalobca túto dohodu považuje. V prípade týchto určení naliehavý právny záujem vyplýva priamo zo zákona. Vychádzajúc z § 80 O.s.p. teda zhodnotil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Zdôraznil, že v deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobca podpísal na zvláštnej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 O. z., podľa ktorej žalobca súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou dohodou žalobca súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere zo 9.3.2009 obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky napr. v bode 8.1. Podľa dohody bolo dojednané, že za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je žalobca povinný uhradiť poplatok vo výške 165,41 eur a odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 90,22 eur. Poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou čo bolo konštatované aj inými súdmi. Z rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 6C/55/2013-79 z 10.2.2014 bolo zistené, že poplatok za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V tomto konaní bol na strane žalovaného označený taktiež žalovaný účastník. Dohodou o zrážkach zo mzdy bola dohodnutá splatnosť aj tohto poplatku určeného na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a zabezpečená vymoženosť tohto finančného plnenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o revolvingovom úvere je neplatná. Žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobcu. Podpisom zmluvy sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí s neprijateľnosťou zmluvných podmienok v zmluve. Je potrebné vziať zreteľ aj na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, týkajúcu sa nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmavať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je významným prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ. Ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (effet utilé). Z uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neplatnú a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a zaviazal žalovaného, ktorý v konaní nemal úspech nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré špecifikoval v zmysle § 11 ods.1 a §13a vyhl. 655/2004 Z.z.. Spolu trovy právneho zastúpenia 561,08 eur. Žalobca je v zmysle § 4 ods.2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto žalovaný je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu súdneho poplatku 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý uviedol, že podľa obsahu odôvodnenia rozsudku má byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou, nakoľko má spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a byť v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku zmluvy nútený ju uzavrieť. Súd ďalej uviedol, že výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nejakej autorizácii a verifikácii primeranosti. 1. V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť, ktorá by bola právne relevantným dôvodom pre záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola uzavretá slobodne, vážne a určito. Záver súdu, že vyžadovanie dohody o zrážkach zo mzdy z jeho strany (ako veriteľa) je protiprávnym postupom, sa neopiera ani o žiadnu právnu normu účinnú v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy. V čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy žiadna právna norma neobmedzila alebo nezakázala použitie dohody o zrážkach zo mzdy ako spôsobu zabezpečenia pohľadávky. Samotný žalobca po dobu 5 rokov od jej uzavretia nikdy právne relevantným spôsobom (alebo akýmkoľvek iným) nespochybnil vlastný prejav vôle a uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Považuje za porušenie rovnosti účastníkov konania a porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ak konajúci súd opätovne vychádza z jednostranných a nepreukázaných tvrdení žalobcu o nútení k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol do ničoho nútený, úver od neho čerpať ani žiadať nemusel. Je predsa prirodzeným a aj logickým postupom, že poskytnutie úveru a jeho splatenie sa zabezpečuje (ide obežný jav v bankovom prostredí a z rozsudku nevyplýva prečo by malo ísť o protiprávny stav. V zmysle záverov rozsudku by potom každá záložná zmluva pri hypotekárnom úvere mala byť vnútená a neplatná, lebo banka ju považuje za podmienku pre poskytnutie úveru). Tvrdí, že pojem zmluvná sloboda spotrebiteľa neznamená právo na získanie služieb za podmienok predstavovaných spotrebiteľom. Zmluvná sloboda znamená aj v prípade ochrany spotrebiteľa vlastnú a voľnú dispozíciu smerujúcu k uzatváraniu právnych úkonov. Princíp ochrany spotrebiteľa pri jej realizácii znamená to, aby spotrebiteľ bol informovaný hlavne, čo je predmetom jeho záväzku, ktorý na základe vlastného konania uzatvára. V konaní nebolo sporné, že by žalobca nevedel, že uzatvára dohodu o zrážkach zo mzdy. Nebolo tvrdené a ani preukázané, že by jej uzavretie namietal alebo inak sporoval. Ak sa rozhodol pre podanie žiadosti o úver od neho a dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrel (čo sporné takisto nebolo), potom je týmto konaním viazaný. Rozsudok súdu určuje za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že žalobca ju musel uzavrieť ak chcel získať úver. Súd ale v rozsudku neuviedol žiadnu právnu normu, ktorá by určovala povinnosť poskytovať úver bez zabezpečenia, zakazovala dohodu o zrážkach zo mzdy či určovala podmienky pre jej uzavretie (tak ako je to od 1.5.2014). Tvrdí, že súd rozhodol spôsobom, ktorý nemá oporu v právnom poriadku. 2. Nezákonnosť postupu a záverov súdu tvrdí aj s odkazom na nález Ústavného súd ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo 10.4.2014 (tzv. kauza bankových poplatkov) a citoval z je odôvodnenia. Zároveň tvrdí, že nie je možné jeho postup považovať za nezákonný len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ochrana spotrebiteľa nie je postup zameraný na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov a ďalej citoval nález Ústavného súd ČR vo veci III. ÚS 3725/13. 3. Súd rozhodol v rozpore so zákonom a únijným právom, nakoľko jeho tvrdenie označujúce dohodu o zrážkach zo mzdy za dohodu spôsobujúcu hrubú nerovnováhu je v rozpore s § 53 a § 551 Občianskeho zákonníka, a tiež s obsahom smernice Rady 93/13/EHS. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky (§ 551 Občianskeho zákonníka), a pre jej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nepredpokladá a ani nevyžaduje. Záver súdu o tom, že zákonnom upravený spôsob zabezpečenia spôsobujú hrubú nerovnováhu odporuje zmyslu a účelu právnej regulácie. Neprijateľnou podmienkou je totiž v zmysle platnej právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú nerovnováhu v postavení strán. Neprijateľnou podmienkou preto nie je dohoda, ktorá kopíruje/preberá obsah zákonnej úpravy. Toto vyplýva výslovne aj zo smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej sa ustanovenia smernice (upravujúcej neprijateľné podmienky) nepoužijú na podmienky, ktoré odrážajú zákonné ustanovenia členského štátu. Výslovne to vyplýva z článku 1 ods.2 smernice Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice. Ak vnútroštátna úprava upravuje tento spôsob zabezpečenia, potom logicky nemôže ísť o neprijateľnú podmienku. Súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy má umožniť obchádzanie únijného práva. Považuje za určitý paradox, že súd neuvádza ani ktoré priamo aplikovateľné ustanovenie únijného práva sa má obchádzať a súčasne ani to, že na obsah ním citovanej smernice neprihliada ako na celok. Je nepreskúmateľné, prečo súd vo veci nezohľadnil článok 1 ods.2 smernice, hoci naň osobitným podaním poukazoval. 4. Súd odôvodňuje svoje rozhodnutie tým, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy má/ môže dôjsť k vymoženiu nárokov, ktoré by inak veriteľovi nepatrili. Takéto odôvodnenie nedáva žiadnu odpoveď na to, v čom je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore so zákonom. Skôr je potvrdením toho, že dôvody uvádzané súdom sa netýkajú dohody, ale nanajvýš pohľadávky. Žalobcovi nič nebránilo sa domáhať prieskumu pohľadávky ako takej, určenia rozsahu, v akom podľa jeho mienky je zákonná či nezákonná. Postup je nezákonný, keďže o časti pohľadávky zo zmluvy o revolvingovom úvere (a to na vrátenie úveru) objektívne nikdy nemôže vzniknúť pochybnosť. V danej časti je pohľadávka nespornou. Z napadnutého rozsudku však nevyplýva, v akom smere môže byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou aj v časti, v ktorej zabezpečuje uvedenú pohľadávku. Táto časť preto nespĺňa žiadnu definíciu neprijateľnej klauzuly. 5. Z napádaného rozsudku nevyplýva označenie žiadnej právnej normy, podľa ktorej by výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy mal podliehať nejakej verifikácii a autorizácii. Súd neoznačil právnu normu a ani žiadnu právne relevantnú skutočnosť. Rozhodnutie súdu je založené teda na porušení nejakej povinnosti (o autorizácii pohľadávky či výkone zrážok zo mzdy), ktorú neukladá žiadna právna norma a v dôsledku toho sa napádané rozhodnutie dostáva do rozporu s čl. 13 Ústavy SR. Vzhľadom k uvedenému žalovaný podáva odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h), podľa § 205 ods.2 písm. d) a písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a súčasne navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, že návrh zamietne a žalobcu zaviaže k úhrade trov prvostupňového konania, alternatívne napadnutý rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spojených s týmto odvolaním vo výške 89,80 eur vrátane DPH (1 úkon - odvolanie 79,50 eur vrátane DPH /66,- eur + 20 % DPH), lx režijný paušál 10,30 eur vrátane DPH (8,58 eur + 20% DPH/) a tiež náhradu súdneho poplatku za odvolanie. 4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 7.Žalovaným uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 písm. f), h) O. s. p. [účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (písm.f), a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (písm. h)] zodpovedajú odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia [(§ 157 ods.2 CSP) ale aj v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené (§ 366, § 373 ods.4 CSP). Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p.. 8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia. 9.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní, t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1 ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07). 10. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 11.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú. 12.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný. 13.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích dôvodov. 14.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené. 15.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný. 16.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 17.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 18.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 19.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 20.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, o čom niet pochýb avšak je nutné zdôrazniť, že na jej základe by mohlo dôjsť k realizácii zrážok zo mzdy bez kvalifikovaného posúdenia, či výška úrokov, sankcií ostatných poplatkov nie je v rozpore s dobrými mravmi, či zmluva, na základe ktorej boli poplatky z úveru dojednané, nie v tejto časti neplatná, resp. či nárok na základe ktorého by zrážka bola realizovaná nevyplýva z nejakej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je založená na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu môže dôjsť ku zrážkam, ktoré by mohli byť v rozpore so zákonom, pričom žalobca túto skutočnosť, ako priemerný spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy nevedel vyhodnotiť. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody zrážok zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. 21. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Pri uzatváraní dohody dlžník spotrebiteľ musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. 23. Záverom treba zdôrazniť, že rozhodnutie súdu je v plnom súlade s rozhodovacou praxou súdov, s ktorou sa stotožňuje aj odvolací súd. 24.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 24. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26.Žalovaný nebol v odvolacom a žalobcovi žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. 27. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.