Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/333/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615212604 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615212604.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne: P. N., A.. XX. XX. XXXX, W. Q. X.Š. A. Q., W. X, zastúpená JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému: Profi Credit Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 340 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 13C/316/2015-51 z 21. 4. 2016 r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvej inštancie" alebo "súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd určuje, že poplatok 115,02 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 340 eur a nahradiť jej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 479,28 eur. III. Žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 99,50 eur za konanie o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výške 20 eur za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu prvej inštancie dňa 09. 07. 2015, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že poplatok 115,02 eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň žiadala, aby jej bol žalovaný povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 340 eur, ako aj nahradil trovy konania z dôvodu, že uzavrela so žalovaným úverový právny úkon na poskytnutie finančných prostriedkov, t.j. formulárovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, na základe čoho jej bola schválená výška úveru 1.161,79 eur s počtom mesačných splátok 30 a výškou mesačnej splátky 71 eur. Reálne jej ale žalovaný vyplatil sumu 1.046,77 eur, nakoľko od sumy 1.161,79 eur odpočítal sumu 115,02 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ Dohody o poskytnutí služby s tým, že išlo o odmenu za možnosť odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu vo výške 62,74 eur, preto popri úroku 68,84 % tak ide o ďalšie plnenie v neprimeranej výške. Mala tiež za to, že poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok a cena tejto služby v rozsahu 9,9 % z výšky úveru je neprijateľná. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nevyužitím takejto služby za ňu zaplatila a keďže žalovaný poskytol reálny úver vo výške 1.046,77 eur a žalobkyňa ku dňu podania žaloby uhradila žalovanému sumu 1.548,26 eur, sumu vo výške 1.228,26 eur priamo žalovanému a sumu 320 eur formou zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú určil súd prvej inštancie rozsudkom sp. zn. 1C/161/2014 za neplatnú. 3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, jeho vyhodnotenia, vec právne posúdil v zmysle ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 - 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, t.j. ku dňu 24. 02. 2010 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) platného v čase uzavretia zmluvy, t.j. dňa 24. 02. 2010, § 53 ods. 1 - 3, 5 OZ, § 54 ods. 1 - 3 OZ, § 451 ods. 1, 2 OZ, § 456, § 457, § 458, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 - 3, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993. 4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, v prvom rade súd skúmal, či je miestne príslušným na konanie o predmetnom žalobnom návrhu. Miestnu príslušnosť súd posudzoval v zmysle ustanovenia § 87 písmeno f/ O.s.p., v zmysle ktorého je popri všeobecnom súde žalovaného na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňou uplatnený nárok posudzoval súd ako nárok spotrebiteľský, pretože si ho uplatnila titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mal taktiež súd za to, že je miestne príslušným konať, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľ si uplatnila z možného výberu miestnej príslušnosti tú, ktorá svedčí jej bydlisku. Žalobkyňa má bydlisko v Spišskej Novej Vsi, preto miestne príslušným na konanie je tunajší súd. 5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 24. 02. 2010 uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorej obsah, vrátane Dohody o poskytnutí služby, nemal žalobca možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pričom zmluvu uzavrela žalobkyňa ako fyzická osoba pre svoje osobné potreby. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy, a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy pri poskytnutí úveru bolo žalobkyni poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní súd posudzoval, či žalobkyňa mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených, vrátane "Dohody o poskytnutí služby". Táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že zmluva, ale predovšetkým zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere, sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Preto mal za to, že Dohoda o poskytnutí služby nebola individuálne uzavretá a nijako z jej obsahu, či grafického rozlíšenia nevyplýva, že by mala byť samostatnou zmluvou, ako to tvrdí žalovaný, pretože už z bežného pohľadu na text zmluvy je zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby je jej súčasťou. Konanie žalovaného, ktorý do textu zmluvy o úvere zakomponuje text ďalšej Dohody o poskytnutí služby, ktorá má byť podľa názoru žalovaného osobitne uzatvorená, pričom všetko je súčasťou jednej formulárovej zmluvy písanej drobným písmom so zložitou formuláciou, považoval súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi a nekalou obchodnou praktikou. 6. Čo sa týka sporného záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 115,02 eur súd konštatoval, že uvedené dojednanie je nutné považovať za neprijateľné a odporujúce dobrým mravom, s prihliadnutím na výšku poskytnutého resp. iba dohodnutého úveru a výšku uvedenej odplaty. Výška odplaty za odklad splátok prestavovala 9,9 % z dohodnutého úveru - 1.167,79 eur a 11% z úveru poskytnutého, po jej odpočítaní (1.046,77 eur). Uviedol, že poplatok je neprimeraný službe a navýšil cenu úveru. Ďalej uviedol, že spotrebiteľ už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil, zaplatil jej použitie, takže zo strany žalovaného ako veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, ako poskytol plnenie a bez ohľadu na to, či táto služba vôbec bude využitá. Zníženie poskytnutého úveru o sumu 115,02 eur, pri poskytnutej výške úveru 1.161,79 eur je tak neprimerané s poukazom na to, že nie je isté, či vôbec dlžník túto službu do budúcna využije. 7. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že Dohoda o poskytnutí služby spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko žalobkyňa si podmienky zmluvy individuálne nedojednala, službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 115,02 eur si nevymienila, ale bola jej nanútená žalovaným, pričom výška odmeny za ňu je neprimeraná a preto vyhovel žalobe v časti vyslovenia neprijateľnosti žalovanej zmluvnej podmienky. 8. Zároveň konštatoval, že zmluva nemá náležitosti požadované v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, t.j. neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a údaje o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Keďže tieto podstatné náležitostí v zmluve chýbajú, konštatoval, že úver je nutné v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov s tým, že sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že všetky tieto údaje zmluva obsahuje, keďže sú súčasťou Oznámenia, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. 9. Pri posúdení výšky RPMN a ročnej úrokovej sadzby súd prvej inštancie dospel k záveru, že tieto podstatným spôsobom prevyšujú priemerné sadzby za spotrebiteľské úvery požadované bankami v danom období, nakoľko požadovaná RPMN vo výške 63,61 % a úroková sadzba vo výške 68,84 %, viac ako štvornásobne prevyšujú odplatu požadovanú bankami pri spotrebiteľských úveroch, čo je v rozpore s dobrými mravmi (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 1484/2004). 10. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že žalobkyni bol žalovaným reálne poskytnutý úver vo výške 1.046,77 eur, z ktorého doposiaľ zaplatila sumu 1.548,26 eur, teda bezúročný a bezpoplatkový úver preplatila o sumu 501,49 eur. 11. Žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie sumy 340 eur titulom bezdôvodného obohatenia. Táto suma pozostáva zo sumy 320 eur uhradenej žalovanému zrážkami zo mzdy a sumou 20 eur uhradenej v hotovosti dňa 31. 10. 2012. Žalovaný síce vzniesol námietku premlčaniu, avšak nijako bližšie ju nešpecifikoval. Na základe vznesenej námietky premlčania súd skúmal, či skutočne nárok žalobkyne na bezdôvodné obohatenie nie je premlčaný a dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo. Premlčacia lehota pri splátke 20 eur začala plynúť dňa 31. 10. 2012 a pri splátkach 80 eur, ktoré zrazil zamestnávateľ žalobkyni za obdobie od februára do mája 2014, začala plynúť od dátumov zrazenia. Objektívna 3 ročná premlčacia lehota tak uplynula pri splátke 20 eur dňa 31. 10. 2015 a pri zrazených splátkach uplynie v období február až máj 2017. O tom, že žalovaný sa na jej úkor obohatil sa žalobkyňa dozvedela z listu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík zo dňa 08. 04. 2014, a teda od tohto dátumu jej začala plynúť 2 ročná subjektívna lehota. Žalobkyňa doručila návrh na súd dňa 09. 07. 2015, preto má súd prvej inštancie za to, že si svoj nárok uplatnila včas pred uplynutím premlčacej lehoty. 12. Súd prvej inštancie, keďže vychádzal z bezúročnosti, ako aj absencie poplatkov a reálne poskytnutej výšky úveru konštatoval, že žalobkyňa reálne poskytnutý úver žalovanému preplatila, a preto rozhodol, že žalovaný je povinný žalobkyni sumu 340 eur titulom bezdôvodného obohatenia zaplatiť. 13. O zaplatení súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust. § 2 ods. 2 veta prvá, § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení. 14. O trovách konania rozhodol podľa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. (ďalej len „O.s.p.“) v zmysle uvádzanej špecifikácie a vyčíslenia. 15. Z obsahu spisu vyplýva podanie odvolania proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu žalovaným včas z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. 16. Žalovaný napádal rozpor prvého výroku so zákonom, predovšetkým z ust. § 53 ods. 1 OZ. Mal za to, že závery súdu týkajúce sa uzavretia dohody o poskytnutí služby, jej vyhotovenia a tvrdenie o nanútení jej uzavretia, nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v rozpore aj s relevantnou právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou súdov. Žalovaný napádal záver súdu spočívajúci v tom, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby malo byť nanútené, keďže z vykonaného dokazovania neboli hodnoverným spôsobom preukázané žiadne skutočnosti v tomto smere (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/81/2011), s nevyhodnotením obsahu článku VIII. ods. 8.6 a tým neplatnosti dohody, prípadne len v jej časti. Žalovaný nenútil žalobcu ani k uzavretiu Zmluvy o úvere a vôbec nie k uzavretiu Dohody o poskytovaní služby. Samotná dohoda je samostatne podpisovaná (žalobca ani netvrdil, že by nevedel, že ju podpisuje), práve naopak, z jeho nepreukázaného tvrdenia vyplýva, že si jej podpisu bol vedomý), je graficky oddelená od zvyšného obsahu zmluvy, je samostatne označená a má samostatnú podpisovú doložku. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiadna z uvedených skutkových okolností. Samostatnosť Dohody o poskytnutí služby od Zmluvy o úvere je preto potrebné posudzovať za všetkých okolností, ktoré objektívne vyplývajú z vyhotovenia listiny. Priamo nad podpisovou doložkou v tejto dohode je uvedené (bod 8.6), že uzavretie danej dohody nie je podmienkou pre vznik a vykonávanie zmluvy o revolvingovom úvere. V toto kontexte napádal aj nepreskúmateľnosť rozsudku pre rozpor s § 157 ods. 2 O.s.p. a čo sa týka neprimeranosti poplatku, nesúhlasil s hodnotením súdu na základe jeho výšky. Následne napádal závery súdu aj vo vzťahu k náležitostiam Zmluvy o revolvingovom úvere, keďže ide o zmluvu na dobu neurčitú a preto nemôže obsahovať termín konečnej splatnosti úveru, ktorý možno určovať vždy len ku konkrétnemu čerpaniu peňažných prostriedkov, a preto v tomto ohľade zmluva náležitosť spĺňa, dávajúc do pozornosti aj článok 4 ods. 4, 5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, (viď rozsudok Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014-166). Nesúhlasil so záverom o povinnom rozpisovaní splátok (ako obligatórnej náležitosti zmluvy), ktoré nemá oporu v žiadnom zákone a pri systematickom výklade zákona je možné konštatovať, že popiera význam a uplatnenie iných jeho ustanovení s poukazom aj na Smernicu 2008/48/EHS z 23. 4. 2008 o zmluvách v spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch, s následným konkrétnym odôvodnením aplikácie, ako aj znenia v ust. § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., so zreteľom na citované smernice, ako aj článok 22 ods. 1 a článok 10 ods. 1 písm. h/ spomenutej smernice, v zmysle výkladu jazykových verzií smernice, z ktorých vyplýva požiadavka len na uvádzanie počtu platieb, nie ich rozpisovania. Preto závery ohľadom výšky odplaty za úver sú predčasné a vecné nesprávne, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá v čase, kedy výška odplaty za úver bola regulovaná osobitným ustanovením, t.j. § 53 ods. 6 OZ, ktorý stanovil zásadne odlišné kritériá na posudzovanie odplaty, nie z akých vychádzal súd prvej inštancie, t.j. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dňa 24. 02. 2010. Preto vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov mal súd aplikovať ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. s tým, že podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. bola v zmysle uvedenej právnej úpravy maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver 79,08 %, čo neprevyšuje uvedenú maximálnu odplatu a je v súlade s platnou právnou úpravou. Preto mal za to, že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej nedošlo. 17. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, keďže vo veci súd úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. 18. Žalobkyňa s poukazom na citovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 01. 2016 sp. zn. 5Co/252/2015, 2Co/177/2015 uvádzala, že uzavretú dohodu možno vyhodnotiť ako absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 OZ s tým, že súd prvej inštancie po súdnej kontrole spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. správne konštatoval, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Rovnako správne vo výroku uviedol existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, vzhľadom na dohodu v bode 8.1 poskytnutého revolvingového úveru, ako aj dôvody neplatnosti zmluvy o úvere, z dôvodov zistenia konania žalovaného pri jej uzavretí v rozpore s § 3 a § 39 OZ (viď rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod č.k. 20Co/12/2012 zo dňa 16. 10. 2012). 19. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril. 20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť. 21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. 09. 2017 o 12.05 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 05. 09. 2017, na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a contrario. 22. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti O.s.p. 23. Žalovaný v podanom odvolaní uvádzal podľa jeho obsahu odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, a f/ O.s.p., t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 25. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP (ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom. 26. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. 27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 28. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 až § 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu, rozsudok je preskúmateľný a stranám sporu nebola odňatá procesným postupom súdu možnosť konať pred súdom. 29. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a uvádza, že správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Námietka žalovaného o inej interpretácii § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v jej účinnom znení v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z., v korelácii so Smernicou Rady č. 2008/48 z 23. 4. 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/EHS, ktorej implementácia bola vykonaná zákonom o spotrebiteľských úveroch je špekulatívna. Judikatúra súdov ustálila ochranu spotrebiteľa striktným dodržiavaním ustanovení vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, keď európsky štandard jeho ochrany bol implementovaný do slovenského právneho poriadku. Medzinárodné zmluvy majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, ak zabezpečujú väčšiu ochranu práv. Priama aplikácia Smerníc EU musí byť podľa názoru odvolacieho súdu posudzovaná aj v iných súvislostiach. V posudzovanom spore bolo zistené a konštatované konanie „silnejšej zmluvnej strany“ v rozpore s dobrými mravmi a konštatovaná z tohto dôvodu i neplatnosť zmluvy. 30. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy o úvere predurčoval aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení otázky platnosti zmluvy o úvere poskytnutom spotrebiteľovi, ako i ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, účinného ku dňu uzavretia zmluvy, ktoré boli následne implementované do ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného od 02. 04. 2010. Konštatovanie a právne posúdenie ochrany spotrebiteľa súdom nevybočuje z rámca zákonných kritérií, na ktorých založil právne hodnotenie celej zmluvy. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že v posudzovanom právnom vzťahu došlo k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky v článku 8, bod 8.1. predmetnej zmluvy. 31. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 32. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii ust. § 3, §39 a ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka a uvedených zákonov vo vzťahu ku platnosti úverovej zmluvy. Svoje rozhodnutie správne súd prvej inštancie odôvodnil aj konštatovaním o neplatnosti úverovej zmluvy sčasti a právne posúdil spor podľa ustanovení o vzniknutom bezdôvodnom obohatení žalovaného na úkor žalobkyne. 33. Právnym posúdením je aplikácia práva, konkrétneho zákonného ustanovenia na posudzovaný skutkový stav, formulovaný do skutkových záverov. Odvolací súd konštatuje, že správne zistený skutkový stav súd prvej inštancie zhrnul do skutkových záverov, ktoré správne právne posúdil. 34. Správne a zákonné je i jeho rozhodnutie, ktorým priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi, keď jeho trovy pokladal za účelne vynaložené podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 35. Z výkladu ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. s odkazom na výklad ust. § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd podotýka, že vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, súd dospel k správnemu záveru, že takýto úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. 36. Uvedený nedostatok nie je možné odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa kedykoľvek počas trvania zmluvy vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé. 37. Ako vyplýva z odvolania žalobcu, splátka úveru bola síce vždy v rovnakej výške, avšak plnenie z tejto splátky bolo započítavané na úroky a istinu v rôznej výške v závislosti od intervalu úverového vzťahu, kedy k plneniu došlo. Na začiatku úverového vzťahu totiž najväčší podiel celej splátky tvoril úrok a na konci úverového vzťahu zase istina. 38. Za danej situácie spotrebiteľ v čase uzatvárania úverovej zmluvy a ani v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemal vedomosť o tom, z akých položiek a v akej výške pozostáva navýšenie úveru a hoci mal určenú povinnosť plniť splátku v dohodnutej výške, nemal možnosť oboznámiť sa pred uzavretím zmluvy, ako bude táto splátka rozčlenená, pokiaľ ide o splácanie istiny úveru, ako aj úrokov z úveru a ďalších poplatkov. Spotrebiteľ má teda splácať istinu úveru a zároveň platiť odmenu veriteľovi vo forme úrokov, avšak pred uzavretím zmluvy a ani v zmluve samotnej nemá možnosť oboznámiť sa, v akej výške bude mesačne splácať svoj dlh a v akej výške bude platiť odmenu veriteľa. Veriteľ až počas samotného splácania priraďuje plnenie na splátku istiny a na splátku odmeny bez toho, aby do toho mohol spotrebiteľ akokoľvek zasahovať. Takúto zmluvnú podmienku preto je potrebné považovať za neprijateľnú, a teda neplatnú, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 53 ods. 5 OZ s tým, že neplatnosť dohody v tejto časti spôsobuje vydanie bezdôvodného vydania v zmysle § 451 až § 458 OZ. Preto súd správne rozhodol, ak uložil žalovanému vydal bezdôvodné obohatenie vo výške 340 eur. 39. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h) Smernice, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. 40. Doterajšia súdna prax v SR vykladala ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2012 Z.z. s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. (vnútroštátne právo SR) tak, že zmluva musí obsahovať uvedenie splátky úveru s členením na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. 41. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky v tomto smere právne irelevantné (viď aj rozsudok SD EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia c/a Klára Bírovová). 42. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru (68,84 %), pričom úrokové miery (stanovené Národnou bankou Slovenska) podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou na 1 rok do 5 rokov, vo februári 2010 boli vo výške 12,71 % Z uvedeného je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi bol viac ako päťkrát vyšší. 43. Odvolací súd čo sa týka sporného záväzku zaplatiť odmenu za poskytnuté služby poukazuje na odôvodnenie rozsudku na str. 10 posledný odsek a na str. 11 prvý až tretí odsek, keďže v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa s týmto odôvodnením stotožňuje. 44. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené a konaním a rozhodovaním súdu prvej inštancie v posudzovanom spore nedošlo k nesprávnym skutkovým záverom, ani nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 45. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v spojení s výrokom o náhrade trov konania, ako aj s výrokom o zaplatení súdneho poplatku ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že neúspešný žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže úspešná žalobkyňa má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP následne rozhodne o výške priznaného nároku na náhradu trov odvolacieho konania, vychádzajúc z účelnosti trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 251 CSP. 47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).