Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/524/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616201995 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616201995.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu X. N., V. XXX, zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou 17, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a i., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 11C/31/2016-52 zo 14.9.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobcovi s a p r i s u d z u j e náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobcom a žalovanou (ďalej len Dohoda) 23.12.2011 je neplatná, II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania a III. Žalovaná je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová Ves súdny poplatok 99,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení, o. i., uviedol, čoho sa žalobca 10.2.2016 podanou žalobou domáhal, čo v žalobnom návrhu uviedol (reprodukoval jeho obsah), čo žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.3.2016 žiadala (čo konštatovala, na čo poukázala), čo žalobca uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Žiadosťou žalovanej z 12.1.2015 o úhradu úrokov z omeškania, Žiadosťou žalovanej z 8.7.2013 o zrážky zo mzdy, Dohodou, Zmluvou o úvere č.701500789 uzavretou 23.12.2011 a zistil tento skutkový stav: Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č.70151500789 21.12.2011. Na základe zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver 300 €. Odplata za úver bola dohodnutá na 230 € a teda celkovo mal zaplatiť 530 € v 10 mesačných splátkach po 53 €, s prvou splátkou 20.1.2012. Konečná splatnosť úveru nebola dohodnutá, zmluva neobsahuje údaj o RPMN. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania bola nimi uzavretá aj Dohoda z toho istého dňa. Táto Dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj Dohoda sú typickými formulárovými zmluvami písanými malými písmenami s množstvom nečitateľného textu. Na základe uzavretej Dohody a uzavretej úverovej zmluvy podaním o 8.7.2013 žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobcu Embraco Slovakia s.r.o., Spišská Nová Ves o vykonávanie zrážok zo mzdy s tým, že vykonávané zrážky budú zasielané na účet žalovanej až do úplného uhradenia dlhu, t.j. do výšky 1 067,28 €. Citujúc znenie § 551 ods.1,2 O. z.,§ 52 ods.1,2,§ 53 ods.1 a § 54 ods.1 O. z., v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, uviedol ďalej: Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica) ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl.6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51). Zák.č.150/04 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.40/64 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, zúčastňujúcich sa na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Cituje znenie „§“ 3 ods.2 Smernice, čl.3 ods.3,ods.6, čl.5 a čl.6 ods.1 Smernice. Zmluva o úvere aj Dohoda bola uzatvorená 23.12.2011, teda v čase účinnosti zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Cituje znenie § 9 ods.1,2,§ 11 ods.1,2 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy a § 137 písm. c/ CSP. Ako už bolo uvedené žalovaná namietala naliehavosť právneho záujmu žalobcu s tvrdením, že nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe. Má zato, že v danom prípade jeho naliehavý právny záujem je preukázaný tým, že žalovaná účastníčka reálne plnila realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu, alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobcu, pričom jeho zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú Dohodu a vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaná účastníčka sa môže na jeho úkor takto bezdôvodne obohacovať. Žalobca sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Vychádzajúc z § 80 O. s. p. teda zhodnotil, že žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Ako už bolo uvádzané, v deň podpisu zmluvy o úvere žalobca podpísal na zvláštnej listine aj Dohodu uzatvorenú podľa § 551 O. z., podľa ktorej súhlasil, aby mu boli vykonané zrážky zo mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnou Dohodou súhlasil, že veriteľ je oprávnený túto dohodu predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal preukázané, že zmluva o úvere je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a n. O. z. a súčasne zmluvu uzavretú podľa zák.č.129/10 Z. z., pričom z obsahu tejto zmluvy bolo preukázané že zmluva neobsahuje údaj o RPMN, priemernú RPMN, v zmluve nie je uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru a tiež neobsahuje jasnú a určitú špecifikáciu, aká suma z výšky splátok pripadá na istinu, úroky a iné poplatky. Z uvedeného vyplýva, že podľa § 11 ods.1 písm. a/ zák.č.129/10 Z. z. sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto úver bol zabezpečený Dohodou. Uzatvorením Dohody je spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom, alebo dodávateľom, nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V danom prípade poukazuje na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti (ďalej len MS) SR z 21.1.2011 pod č.8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 O. z. je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 O. z., keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S poukazom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že Dohoda uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou, ktorá zabezpečovala peňažné plnenie zo zmluvy o úvere, obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1 a 5 O. z. z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený Dohodu vo vzťahu k žalovanej ako veriteľovi podpísať napriek tomu, že Dohoda a zmluva o úvere sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobcu. Podpisom zmluvy sa žalobca dobrovoľne podrobil vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zák. alebo dobrými mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu Dohodu vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.1-6 O. z. a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Z uvedeného vyplýva, že „inštitút zrážkach zo mzdy“ dovoľuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Teda spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly. Cituje znenie § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 C. s. p. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom „k tomu“, že mal v konaní plný úspech priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanej. Žalobca je podľa § 4 ods.2 písm. za/ zák.č.71/92 Zb. v platnom znení oslobodený od platenia súdnych poplatkov, preto je žalovaná povinná zaplatiť štátu na účet OS Spišská Nová Ves, z titulu súdneho poplatku 99,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 3. I. Proti Rozsudku podala žalovaná v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie v celom rozsahu. II. V konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods.1 písm. d),f) a h) CSP tým, že Súd Rozsudok nedostatočne odôvodnil (najmä tým, že sa nevysporiadal s jej argumentáciou a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu), čím jej odňal možnosť konať pred Súdom, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. III. K Dohode. V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením súdu, že Dohoda je neplatná. Opätovne dáva do pozornosti, že Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. To, že Dohoda predstavuje samostatný dokument je rovnako v súlade so zák. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch uzavretia tejto Dohody osobitne poučený. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551 O. z. a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie jeho dlhu. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka. Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda spĺňa základné náležitosti, a to 1. písomnú formu, Zák. vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená písomne. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda nemôže vzniknúť. Jej obsahom je totiž súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi. Práve takýto súhlas bol daný podpisom na Dohode, a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku. 2. súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 53 €. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje O. s. p. pre výkon rozhodnutia (§ 276-§ 281 O. s. p. a § 866 O. z.). Dohoda o vyšších zrážkach by odporovala zák., a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná (pozri § 41 O. z.). Z toho jasne vyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy. Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy. 4. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy sa veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom, ktorý nie je jej priamym účastníkom, t. j. s platiteľom mzdy. Preto v dohode musí byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný, ako to je uvedené v spornej Dohode. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu, že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. Z uvedeného nie je možné ju vyhlásiť za neplatnú. Vyplnením Dohody „mala“ možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Súd absolútne nezdôvodnil v čom spočíva neplatnosť Dohody, ale snaží sa upriamiť pozornosť na zníženú bdelosť „klientky“ pri jej podpise. Rada by poukázala, že okrem „navrhovateľky“ a pracovníka obchodnej služby nikto nevie v akom stave sa „navrhovateľka“ nachádzala, a ponímanie súdu o zníženej bdelosti považuje za absolútne irelevantný argument, ktorý zakladá neodôvodnené rozhodnutie súdu, ktoré nemá žiadnu právnu oporu. To, že Dohoda bola so žalobcom individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci použitie ňou poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Jedná sa o dodatok vlastnoručne vyplnený a podpísaný žalobcom, ktorý opätovne nie je a nemôže byť uniformne uzatváraným. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods.1 O. z.) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION 2006, s.79). Považuje Dohodu platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 O. z. (cituje jeho znenie). IV. K naliehavému právnemu záujmu Je toho názoru, že žalobca na určení neplatnosti Dohody nemá naliehavý právny záujem. Cituje, čo sa v § 137 písm. c) CSP uvádza. V zmysle uvedeného ust. žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Podľa jej názoru žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere ani Dohody. Obdobne bola riešená neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere na OS Spišská Nová Ves, ktorý 20.8.2015, zamietol návrh žalobcu, pričom odôvodnenie oprel o nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Rozsudok OS Spišská Nová Ves 13C/424/2014 z 20.8.2015 je zverejnený na stránke MS. Rovnako posudzoval naliehavý právny záujem OS Bratislava II, ktorý zamietol žalobu v konaní vedenom 52C/135/2014 rozhodnutím z 25.5.2016, ktorým sa žalobca domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Cituje, čo v svojom odôvodnení uviedol. Na základe uvedeného sa nie je možné stotožniť ani s druhým výrokom, ktorým priznal súd na plnú náhradu trov konania, nakoľko trovy konania v zmysle § 262 ods.2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.' Predmetné rozhodnutie nenadobudlo k dnešnému dňu právoplatnosť, a preto považuje výrok za vydaný predčasne, rovnako ako i výrok o uhradení súdneho poplatku 99,50 €. V. Žiada, na základe uvedených dôvodov, Rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konania. 4. Žalobca zaslal k podanému odvolaniu žalovanej z 27.9.2016 nasledovné vyjadrenie. Nesúhlasí s námietkami žalovanej. Naliehavý právny záujem na určení „neplatnosti neplatnosti“ Dohody spočíva v tom, že len takýmto spôsobom sa vie u svojho zamestnávateľa brániť pred tým, aby mu nezasiahol do jeho majetkovej sféry zrážaním údajného jeho dlhu voči žalovanej. Naliehavý právny záujem by mu chýbal len v tom prípade, keby bolo možné dosiahnuť ochranu jeho práv inak ako určovacou žalobou. V tomto prípade žiaden iný spôsob neprichádza do úvahy, nakoľko o splnenie povinnosti (zaplatenie dlhu) sa môže domáhať len žalovaná ako veriteľ, čo však nespravila a nehodlá spraviť, nakoľko zneužíva všetky ostatné právne inštitúty akou je i dohoda o zrážkach mzdy, len aby nebola nútená podrobiť výšku dlhu preskúmaniu súdom. Uvedené akcentuje tá skutočnosť, že v samotnej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy definuje žalovaná svoj dlh ako dlh vzniknutý aj zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo zmenkovej sumy, čo už pri prvom pohľade s poukazom na ochranu spotrebiteľa musí vyvolať obavu z úžernej odmeny za poskytnutý úver. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a takéto tvrdenie už bolo i predmetom posúdenia Najvyšším súdom SR (rozsudok 8Cdo 483/2014 z 18.11.2015), ktorý sa v dôsledku prípustnosti dovolania venoval vecou i po hmotnoprávnej stránke. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania. 5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie. 6. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 7. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 8. Žalovanou v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté. 9. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 10. Súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny, až s účinnosťou od 1.5.2014 (Čl. VIII bod 11. a Čl. XIV zák.č.102/14 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov), pričom Dohoda medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá 23.12.2011. Žalobca nemal nijakú možnosť ovplyvniť obsah Dohody, čo malo za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech, ako spotrebiteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 ods. 1 prvá veta O. z. neslúži len ako zabezpečovací prostriedok, ale súčasne sa na jej základe pohľadávka žalovanej ako veriteľa žalobcu aj uspokojuje, preto žalobcovi ako spotrebiteľovi sa musí poskytnúť súdna ochrana v situácii, keď na základe Dohody je umožnené mimosúdnym výkonom zrážok z jeho mzdy uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly jej podmienok. 12. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 13. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná náhrada jeho trov v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 17. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.