Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/11/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712212489 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712212489.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu Logman a.s., so sídlom v Bratislave, Jaskový rad č. 75, zastúpeného advokátskou kanceláriou advocatius s.r.o., so sídlom v Bratislave, Palackého č. 12, proti žalovaným: 1/ ANTES PLUS, spol. s r.o., so sídlom v Michalovciach, Cyrila a Metoda č. 1, 2/ S.. R. R., bytom v R., A. D. R. Č.. XXXX/X, zastúpení JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody č. 3, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 30.9.2016 č.k. 8C/116/2012-451 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 uzavretej žalovanými, ktorej predmetom bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2010 je neplatné a zároveň sa domáhal určenia, že výlučným vlastníkom stavby súp. č. XXXX na parcele KN - C č. XXXX/X, kat. úz. R. je žalovaný v prvom rade a priznal žalovaným náhradu trov konania. 2. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalovaní uzatvorili dňa 11.1.2010 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaný v druhom rade ako predávajúci odpredal žalovanému v prvom rade ako kupujúcemu stavbu súp. č. XXXX na parcele KN - C č. XXXX/X, kat. úz. R. za dojednanú kúpnu cenu 200.000,00 eur. Ďalej vychádzal zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 25.1.2012 dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2010, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k stavbe súp. č. XXXX. Na základe uvedenej dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy kataster vykonal zmenu vlastníckeho práva záznamom v prospech žalovaného v druhom rade. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že spornú nehnuteľnosť stavbu súp. č. XXXX nadobudol žalovaný v prvom rade na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v druhom rade dňa 11.2.2010, ktorý je zároveň aj jediným konateľom a spoločníkom žalovaného v prvom rade. Žalovaný v druhom rade následne po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4.11.2011 odstúpil dňa 7.2.2012 od kúpnej zmluvy zo dňa 11.1.2010 z dôvodu, že žalovaný v prvom rade mu neuhradil kúpnu cenu vo výške 200.000,00 eur. V dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy sa kúpna zmluva zrušila a vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa stal opäť žalovaný v druhom rade. 3. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k obom určovacím výrokom a dospel k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem ani na jednom z týchto určovacích výrokov. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nedostatočne preukázal sťaženie možnosti uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému v prvom rade v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným v druhom rade. Žalobca nepreukázal, že žalovaný v prvom rade tým, že prestal byť vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti sa znížili jeho majetkové pomery natoľko, že by to ohrozilo vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu voči nemu. Naopak, podľa výpisu z internetovej stránky zisk žalovaného v prvom rade za posledné dva roky rástol. Keďže cieľom žaloby v oboch určovacích výrokoch bolo dosiahnutie stavu, keď vlastníkom predmetných nehnuteľností bude žalovaný v prvom rade, na čom žalobca nemá naliehavý právny záujem, súd zamietol žalobu v oboch určovacích výrokoch. Ďalej súd dôvodil, že nárok žalobcu nie je dôvodný aj z tohto dôvodu, že dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy nemožno považovať za neplatnú z dôvodov, na ktoré poukázal žalobca. Žalobca nepreukázal sťaženie uspokojenia jeho pohľadávky v inom súdnom konaní v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy, preto nemožno považovať dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca nepreukázal, že sa jednalo o zastretý a teda neplatný právny úkon, nakoľko skutočným úmyslom strán bol prevod majetku žalovaného v prvom rade na žalovaného v druhom rade. Súd bol toho názoru, že dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy nemožno považovať za neplatnú preto, že podľa § 572 ods. 2 nie je možné zrušiť záväzky medzi stranami už splnené. V danom prípade sa totiž nejedná o dohodu strán o zrušení záväzku podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale o dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorá má za následok, že kúpna zmluva sa zrušuje od začiatku, teda zanikajú aj záväzky už splnené. Dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno považovať za neplatnú iba z toho dôvodu, že bola uzatvorená medzi subjektmi konajúcimi tou istou osobou, avšak jedná sa o dva odlišné subjekty, z ktorých každý z nich môže byť vlastníkom a môžu medzi sebou uzatvárať kúpne zmluvy o prevode vlastníctva. Ust. § 59a Obchodného zákonníka, na ktoré poukazoval žalobca, t.j. že hodnota predmetu musí byť určená znaleckým posudkom a teda musí byť uložené v zbierke listín sa týka len prípadu, keď spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy do svojho vlastníctva a nie, keď dochádza k prechodu majetku vo vlastníctve spoločnosti na inú osobu. Dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy nie je zmluvou, na základe ktorej žalovaný v prvom rade prevádzal nehnuteľnosti na žalovaného v druhom rade, ale išlo o dohodu, na základe ktorej sa od začiatku zrušila kúpna zmluva, v dôsledku čoho došlo k prechodu vlastníctva nehnuteľností zo žalovaného v prvom rade na žalovaného v druhom rade. Takýto úkon, t.j. odstúpenie od zmluvy, ktorý spôsobuje prechod vlastníctva nie je podľa názoru súdu potrebné plnomocenstvo, kde by boli vymedzené nehnuteľnosti. 4. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a určil, že dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy je neplatná, eventuálne určil, že výlučným vlastníkom stavby (neštátneho zdravotníckeho zariadenia) so súp. č. 5792 je žalovaný v prvom rade. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho návrhu zo dňa 5.11.2013 na prerušenie konania a s týmto návrhom sa nijako nevysporiadal a tým mu znemožnil realizovať jeho procesné práva a takýmto konaním mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietal, že v dôvodoch napadnutého rozhodnutia chýba odôvodnenie zmeny jeho právneho názoru, keď súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí zo dňa 28.11.2014 vyhovel jeho žalobnému návrhu a prezentoval úplne odlišný právny a skutkový názor. Nie je mu zrejmé, na základe akého posúdenia, akej skutočnosti súd prvej inštancie zmenil právny názor, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia táto skutočnosť nevyplýva. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko až takýmto výrokom bude definitívne vyriešený stav neurčitosti ohľadne vlastníctva k nehnuteľnosti, voči ktorej by žalobca v prípade svojho úspechu s peňažným nárokom mohol viesť exekúciu. Záver súdu prvej inštancie ohľadom naliehavého právneho záveru nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nie je právne správny. Ďalej je toho názoru, že dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39. Zo zbierky listín vyplýva, že nebol dodržaný postup podľa § 59a Obchodného zákonníka, nebol pri prevode nehnuteľnosti dodržaný. Žalobca považuje neplatnosť dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy pre neurčitosť splnomocnenia spoločnosti žalovaného v prvom rade. V tejto súvislosti poukazuje na ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že predmetné splnomocnenie, na základe ktorého bola podpísaná dohoda neobsahuje totožný predmet (vymedzenie nehnuteľnosti) ako dohoda, považuje toto splnomocnenie za neurčité v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda za neplatné. S poukazom na uvedené odvolacie dôvody žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je zjavne neodôvodnené a arbitrárne. 6. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Podľa ich názoru žalobca nenavrhol v konaní žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že došlo k sťaženiu možnosti uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému v prvom rade. 7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobca v konaní nedostatočne preukázal sťaženie možnosti uspokojenia pohľadávky voči žalovanému v 1. rade v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným v 2. rade, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. 9. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že dohoda účastníka o odstúpení od kúpnej zmluvy je neplatná. 10. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 25.1.2012 je neplatná, na základe ktorej žalovaní účastníci mali odstúpiť od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.1.2010, na základe ktorej nadobudol žalovaný v 2. rade spornú nehnuteľnosť. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 27.4.2016 sp.zn. 1Co/244/2015 - 433, v ktorom uviedol, že je nesporné, že každý právny úkon treba považovať zo rozporný s dobrými mravmi, ak jeho účelom by malo byť sťaženie uspokojenia pohľadávky veriteľa. K takému záveru sú však potrebné náležité skutkové podklady. Ak teda žalobca v konaní tvrdil, že odstúpením žalovaného v 2. rade od kúpnej zmluvy sa ohrozila vymožiteľnosť ním uplatnenej pohľadávky v konaní, bol povinný uvedenú skutočnosť - ohrozenie vymožiteľnosti pohľadávky aj preukázať a za tým účelom navrhnúť dokazovanie. Bolo preto povinnosťou žalobcu v ďalšom konaní preukázať ním tvrdenú skutočnosť a to sťaženie možnosti uspokojenia pohľadávky vo vzťahu k žalovanému v 1. rade v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným v 2. rade. V tejto súvislosti možno súhlasiť s konštatovaním súdu prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, že žalobca v konaní nepreukázal sťaženie možnosti uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému v 1. rade v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným v 2. rade. Nepreukázal totiž, že sa jeho majetkové pomery znížili natoľko, že by to ohrozilo vymožiteľnosť jeho pohľadávky. Ak teda žalobca v konaní nepreukázal ohrozenie vymožiteľnosti jeho pohľadávky a za tým účelom nenavrhol vykonať ani dokazovanie, nemôže sa preto z tohto dôvodu dôvodne domáhať neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi. 11. Vzhľadom na to, že odstúpenie žalovaného v 2. rade od uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo účinné, nemožno za dôvodný považovať ani návrh žalobcu v časti, v ktorej sa domáha určenia, že žalovaný v 1. rade je vlastník spornej nehnuteľnosti. Je tomu tak preto, že po účinnom odstúpení žalovaného v 2. rade od kúpnej zmluvy niet zákonného dôvodu, na základe ktorého by bolo možné určiť, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. 12. Vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom prípadnej neplatnosti dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy, ak uviedol, že v danom prípade sa nejedná o dohodu strán o zrušení záväzku podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda bola uzatvorená medzi dvoma odlišnými subjektmi, ust. § 59a Obchodného zákonníka sa týka len prípadov, ak spoločnosť nadobudla majetok na základe zmluvy do svojho vlastníctva a nie v prípade, ak dochádza k prechodu majetku vo vlastníctve spoločnosti na inú osobu a na samotné odstúpenie od zmluvy nie je potrebné plnomocenstvo. 13. Za dôvodné však považuje odvolací súd odvolanie žalobcu v časti, v ktorom namieta, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho návrhom na prerušenie konania zo dňa 5.11.2013, ktorý podal ešte v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., teda z dôvodu, že prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd skutočne nerozhodol o žalobcom uplatnenom návrhu na prerušenie konania, avšak jedná sa o také procesné pochybenie súdu, ktoré nemá za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej a teda týmto postupom, ak súd nerozhodol o návrhu na prerušenie konania neznemožnil žalobcovi realizovať jeho procesné práva (namietať nesprávnosť postupu) a preto týmto nesprávnym procesným postupom mu neodňal možnosť konať pred súdom. Ak súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu a vo veci samej, treba mať za to, že uvedený návrh nepovažoval súd za dôvodný. 14. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p., na základe ktorých odvolací súd priznal úspešným žalovaným právo na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalobcovi. 16. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).