Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715205294 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715205294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 47 258 713,pr. zastúpenej JUDr. Marek Czompoly s.r.o, Ventúrska č. 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Q. D., H.. XX.XX.XXXX, C. E. XX, XXX XX X., o zaplatenie 1110,03 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 7C/145/2015-26 z 9.9.2015 Okresného súdu Michalovce r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok v časti, v ktorej bola žaloba v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zamietnutá a vo výroku o trovách konania . Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 7C/145/2015-26 z 9.9.2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 844 € spolu s úrokom z omeškania ročne vo výške 5,05% zo sumy 844 od 8. 5. 2015 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 110,03 € s príslušenstvom a nahradiť trovy konania s odôvodnením, že dňa 20.8.2013 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Úver bol poskytnutý vo výške 844 € , žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 30 mesačných splátkach po 58,74 €, počnúc dňom 15.9.2013. Pretože svoj záväzok nesplnil dňa 4.3.2014 sa stal splatným dlh žalovaného vo celkovej výške 1 110,03 € (pozostáva zo sumy 844,00 € neuhradenej úverovej istiny, 242,99 € dlžných zmluvných úrokov a 23,04 € dlžného poistného). Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý uviedol, že si je vedomý určitého záväzku, avšak pre zlú finančnú situáciu prestal uhrádzať tento svoj záväzok vo vzťahu k žalobcovi. 3.Aplikujúc ust. § 9 ods. 2 písm. k/, 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti uplatnenej istiny 844 € a v prevyšujúcej časti 266,03 € žalobu zamietol majúc za to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, nakoľko neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny úveru ako aj poplatkov, prípadne poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým zostatkom. 4.Vo vzťahu k príslušenstvu pohľadávky citujúc § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. odo dňa 8.5.2015, po vrátení zásielky, ktorej obsahom bola žaloba, ktorú žalovaný neprevzal. Keďže žalobca nepreukázal v konaní omeškanie žalovaného z hľadiska času a výšky úrokov, akú žiadal v žalobnom návrhu, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol aj v časti uplatnených úrokov z omeškania. 5.O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. vzhľadom na pomerný úspech účastníkov . 6.Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie v časti nepriznaných úrokov z omeškania, t.j. v rozsahu, v ktorom bola žaloba v časti úrokov z omeškania zamietnutá , z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. majúc za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Dôvodil, že v žalobe si okrem istiny a zmluvného úroku uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.110,03 € od 05.03.2014 až do zaplatenia a nesúhlasil s posúdením veci vo vzťahu k nároku na úrok z omeškania súdom prvej inštancie . Poukázal na obsah úverovej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania, konkrétne bodu 4.1. časť 3. zmluvy, bodu 7. časť 3. zmluvy a na ust. § 53 ods. 9. Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 565 Obč.zákonníka. Uviedol, že dodržal postup v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo prvým upozornením žalovaného na nesplácanie úveru a zároveň žalobca súdu predložil výzvu, ktorú žalovanému zaslal pred samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, spolu s informáciou o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude veriteľ požadovať splatenie celej nesplatenej časti úveru, vrátane príslušenstva. Uvedená výzva sa žalobcovi vrátila dňa 27.12.2013 s vyznačením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, čím bola podľa názoru žalobcu naplnená zmluvná fikcia doručenia podľa bodu 7. časti 3. úverovej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný si napriek výzve neplnil svoju povinnosť, žalobca dňa 04.03.2014 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a zásielka adresovaná žalovanému, ktorej obsahom bolo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa žalobcovi vrátila dňa 31.03.2014 s vyznačením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, preto bola rovnako naplnená zmluvná fikcia doručenia podľa bodu 7. časti 3. úverovej zmluvy. Žalobca v odôvodnení citoval okrem iného bod 7. časť 3 úverovej zmluvy: „ Cetelem doručuje všetku korešpondenciu a písomné oznamy klientovi najmä poštou, a to formou obyčajnej alebo doporučenej listovej zásielky, na jeho poslednú Cetelemu známu adresu. Oznámenia zasielané do vlastných rúk klientovi sa považujú za doručené dňom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, alebo dňom, kedy príslušné oznámenie odmietne prevziať, alebo príslušné oznámenie zaslané Cetelemom na poslednú známu adresu klienta, sa vráti Cetelemu ako nedoručené (napr. s poznámkou "adresát neznámy" alebo "zásielka neprevzatá v odbernej lehote", a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží, inak desiatym dňom po odoslaní, ak ich Cetelem odosiela na poslednú známu kontaktnú adresu, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní zásielky nedozvedel.)“ Žalobca vyjadril názor, že v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlžná suma sa stala splatnou ku dňu 04.03.2014, teda žalovaný sa dňa 05.03.2014 dostal do omeškania so zaplatením sumy v celkovej výške 1.110,03 €. Žalobca je toho názoru, že žalovaný bol v omeškaní so splatením peňažného dlhu už nasledujúci deň po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalej žalobca poukázal na bod 4.2. časť 3. úverovej zmluvy a 4.4 časť 3. úverovej zmluvy v zmysle ktorej má nárok na zákonom stanovený úrok z omeškania v prípade porušenia povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas. Preto v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. má nárok na úrok z omeškania tak, ako si ho správne uplatňoval vo výške 5,25 % ročne od 05.03.2014 až do zaplatenia. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sa žalobca nestotožnil s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel ( zamietajúcej časť úrokov z omeškania) a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania a žiadal, aby krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 7.Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 8.Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) 9.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10.Uznesením 2Co91/2016-51 zo dňa 12.1.2017 Krajský súd v Košiciach v súlade s § 64 CSP rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalobcu : BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750O9 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 54209790, konajúca na území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713 ( v dôsledku cezhraničného zlúčenia pôvodného žalobcu s touto spoločnosťou ). 11.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny . 12.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 CSP). 13.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné: 15. Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1 CSP (účinného od 1.7.2016) písm. f/ že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. h/ že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 16.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný. 17.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke. 18.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nebol naplnený , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. 19.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav, ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 20.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a odkazuje naň. 21.Predmetom preskúmavania bola iba časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá bola napadnutý odvolaním, t.j. časť, v ktorej bola žaloba v časti úrokov z omeškania zamietnutá. 22.Súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania iba z istiny 844 €, ktorú považoval za uplatnenú dôvodne ( keďže z uplatnenej istiny 1.110,03 € priznal žalobcovi nárok iba na zaplatenie istiny 844 € a v časti istiny 266,03 € žalobu zamietol nakoľko úver považoval za bezúročný a bez poplatkov ) . Odvolací súd v tejto časti názor súdu prvej inštancie považuje za správny, pretože vo vzťahu k časti istiny , na ktorú žalobcovi nevznikol nárok v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru , nemožno hovoriť o omeškaní žalovaného so zaplatením takejto sumy ( s úhradou tejto sumy sa žalovaný nikdy nedostal do omeškania ). 23.Úrok z omeškania z vyššie uvedenej istiny 844 € súd prvej inštancie priznal vo výške 5,05 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenú o 5 % bodov. Za prvý deň omeškania považoval deň 8.5.2015, t.j. deň nasledujúci po dni, kedy bola vrátená zásielka, ktorej obsahom bola žaloba, ktorú žalovaný neprevzal. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný dostal do omeškania skôr. 24.Odvolací súd aj uvedené úvahy súdu prvej inštancie považuje za správne. Nebolo možné akceptovať námietku žalobcu uvedenú v odvolaní, že žalovaný sa dostal do omeškania už dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, t.j. 4.3.2014 v dôsledku tvrdenej fikcie doručenia v zmysle bodu 7. časti 3. úverovej zmluvy. Dôvodom bola skutočnosť, že text bodu 7. časti 3.úverovej zmluvy, ktorý citoval žalobca v odvolaní, nie je totožný s obsahom (textom) bodu 7. časti 3. konkrétnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 20.8.2013 medzi účastníkmi konania , od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní. Znenie bodu 7. časť 3. zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou Cetelem a žalovaným dňa 20.8.2013 upravujúcej doručovanie je nasledovné : „ Cetelem doručuje všetku korešpondenciu a oznamy klientovi poštou (obyčajná alebo doporučená listová zásielka alebo zásielka do vlastných rúk), elektronickými komunikačnými médiami (e-mail, fax, SMS alebo iné elektronické médium) alebo prostredníctvom kuriéra. Cetelem môže poskytnúť alebo sprístupniť klientovi informácie týkajúce sa jeho úveru alebo zasielať oznamy i prostredníctvom klientskej zóny. Klientska zóna je zabezpečená webová stránka Cetelemu, do ktorej klient získa prístup po zadaní požadovanej identifikácie. Za riadne doručovanie korešpondencie klientovi sa považuje doručenie korešpondencie dlžníkovi alebo spoludlžníkovi “. 25.Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v konkrétnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania sa nenachádza úprava týkajúca sa prípadnej fikcie doručenia, na ktorú poukazuje žalobca vo svojom odvolaní, a preto nie je dôvodná jeho odvolacia námietka, že súdu prvej inštancie preukázal skutočnosti vzťahujúce sa na omeškanie dlžníka na základe ktorých by bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania skôr, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Aj odvolací súd je toho názoru, že žalobca v dôsledku vyššie uvedeného neosvedčil skoršie doručenie listín ( doručenie fikciou ), preto súd prvej inštancie správne za prvý deň omeškania považoval až deň nasledujúci po vrátení zásielky doručovanej žalovanému prostredníctvom súdu - obsahujúcej žalobu s prílohami. 26.Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu 8.5.2015 ( t.j. k prvému dňu omeškania žalovaného v zmysle vyššie uvedených záverov súdu) výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K uvedenému dňu sadzba ECB vzťahujúca sa na základnú úrokovú sadzbu činila 0,05 %. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie stanovil správne aj výšku priznaných úrokov z omeškania. 27.Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny, vrátane výroku o trovách konania. 28.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, nevznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 29.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).