Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7CoP/57/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716200063 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716200063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho v K. č. XXX, zastúpeného opatrovníkom Mgr. Q.N. S., zamestnancom Okresného súdu Trebišov, na návrh navrhovateľky V. B.Í., nar. XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v K. č. XXX, za účasti Okresnej prokuratúry Michalovce, v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23Ps 1/2016 - 85 zo dňa 08.11.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Znalcovi MUDr. V. A. priznal odmenu za účasť na pojednávaní vo výške 19,92 Eur a určil učtárni Okresného súdu Michalovce, aby uvedenú sumu poukázala znalcovi z finančných prostriedkov štátu. Vyslovil, že štát nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré platil. 2. V zákonom stanovenej lehote podala navrhovateľka odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Uviedla, že na pojednávaní dňa 08.11.2016 predložila súdu vyjadrenie, v ktorom spochybnila znalecký posudok MUDr. A. a navrhla vykonanie dôkazov, avšak súd tieto dôkazy nevykonal a bez náležitého zistenia skutkového stavu vo veci rozhodol. Súd sa vôbec nevysporiadal s lekárskymi správami, z ktorých sú zrejmé diagnózy jej manžela, na základe ktorých mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Poukázala na rozpory v znaleckom posudku, keď ustanovený znalec aj napriek zisteniam posudkových lekárov, ktorí u jej manžela diagnostikovali jednotlivé diagnózy odôvodňujúce obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, konštatoval, že jej manžel je v podstate úplne zdravý. Súd však na odstránenie týchto rozporov nevykonal ňou navrhnuté dôkazy a nevypočul jednotlivých lekárov. Namietala, že znalec vypočul len jedného z ich synov, ktorý navyše trpí rovnakou duševnou poruchou ako jej manžel a takto verifikoval manželovu výpoveď. Uviedla, že znalecký posudok je len jedným z dôkazov, a preto nie je možné tento dôkaz nadradiť nad všetky ostatné dôkazy. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v danom prípade ustanovený znalec jednoznačne vylúčil u V. B. prítomnosť duševnej choroby. U menovaného síce konštatoval prítomnosť duševnej poruchy, ktorá je však zapríčinená aktuálnou životnou situáciou a v dôsledku nej aj užíva lieky. Menovaný je podľa zistení znalca schopný v plnom rozsahu posudzovať a ovládať svoje konanie a rovnako je schopný robiť v plnom rozsahu všetky právne úkony a narábať s finančnými prostriedkami, preto jeho aktuálny duševný stav neodôvodňuje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Znalec vyhodnotil aj pobyt menovaného na psychiatrickej klinike. Podotkol, že v tomto type konania, rozhodnutie súdu závisí takmer výlučne od posúdenia odbornej otázky, teda záverov znaleckého posudku. Vzhľadom na uvedené by ani vykonanie ďalších dôkazov neovplyvnilo rozhodnutie súdu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. X. V. B. sa k odvolaniu navrhovateľky ani k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Michalovce nevyjadril. 5. Navrhovateľka sa k vyjadreniu Okresnej prokuratúry Michalovce nevyjadrila. 6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 9. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. 10. Výroky rozsudku o priznaní odmeny znalcovi a o trovách štátu a účastníkov konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť preto neboli predmetom odvolacieho konania (ust. § 367 ods. 2 a 3 CSP) 11. Spôsobilosť na právne úkony predstavuje spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti a tým platne vstupovať do právnych vzťahov, uzavierať zmluvy, robiť všeobecne záväzné právne úkony, ktoré nesú určitý právny následok. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (§ 10 ods. 1 OZ). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (§ 10 ods. 2 OZ). Pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Ide o opatrenie v záujme tých, ktorí nemajú možnosť ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky. Účelom súdneho rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení fyzickej osoby v spôsobilosti na právne úkony je poskytnutie ochrany nielen samotným fyzickým osobám, ktorých sa rozhodnutie týka, ale aj ďalším fyzickým alebo právnickým osobám prichádzajúcim s nimi do styku. Je však nepochybne vážnym zásahom do osobnej aj majetkovej sféry fyzickej osoby, značným zásahom do jej osobnej slobody, a preto je potrebné v konaní, ktoré rozhodnutiu súdu predchádza, dôsledne dbať na to, aby skutočný stav veci bol zistený čo najúplnejšie, čo vyplýva z ust. § 35 a § 36 CMP, keďže sa jedná o mimosporové konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, pričom v týchto konaniach platí vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný zisťovať čo najdôslednejšie skutočný stav veci. Súd pritom určí, ktoré z navrhnutých dôkazov je potrebné vykonať a vykoná aj iné dôkazy potrebné na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. V konaní o obmedzenie (pozbavenie) spôsobilosti na právne úkony sa uplatňuje osobitná úprava dokazovania, pokiaľ ide o dôkazné prostriedky, t.j. dôkaz výsluchom vyšetrovaného (§ 243 CMP) a znalecký dôkaz o duševnom stave vyšetrovaného (§ 244 CMP). V takomto konaní musí súd zamerať dokazovanie v prvom rade na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie týka, t.j. či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou alebo nadmerne požíva alkoholické nápoje, prípadne iné omamné prostriedky, a to v takej intenzite, ako predpokladá ustanovenie § 10 ods. 1, 2 OZ. Ide o otázku skutkovú, pri ktorej však musí súd v zmysle ustanovenia § 244 CMP spolupracovať so znalcom, pretože nemá odborné znalosti potrebné na zistenie uvedených skutočností, resp. môže upustiť od nariadenia znaleckého dokazovania ak dospeje k záveru, že je postačujúci výsluch ošetrujúceho lekára (ust. § 246 CMP). Ak sa preukáže, že ide o osobu postihnutú kvalifikovanou duševnou poruchou musí súd následne skúmať splnenie ďalšieho predpokladu pre pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa citovaných zákonných ustanovení § 10 ods. 1, 2 OZ, t.j. či takto postihnutá osoba je alebo nie je z tohto dôvodu schopná obstarávať si svoje veci samostatne. Pri skúmaní tejto otázky vychádza súd z ďalších skutkových zistení vyplývajúcich nielen z posudku znalca, ale aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. V tomto smere musí súd starostlivo skúmať vplyv duševnej poruchy na celkové konanie a správanie sa postihnutého v rodine, v spoločenskom styku s jeho okolím, s prihliadnutím k jeho osobným, rodinným, majetkovým, príjmovým a iným pomerom. Len súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností v súvislosti s duševným stavom zisteným na základe znaleckého posudku je možné dospieť k spoľahlivému záveru, či zákonné podmienky pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony určitej osoby sú dané alebo nie. 12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil ust. § 36 CMP a dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení CMP a Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie jeho správnosti len dodáva, že z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovaného V. B.. Uvedené jednoznačne vyplýva zo záverov znaleckého posudku č. 25/2016 ustanoveného znalca MUDr. V. A., ktorý u posudzovaného vyšetrením nezistil žiadnu duševnú chorobu, pre ktorú by ho bolo potrebné obmedziť resp. pozbaviť spôsobilosti na právne úkony. Posudzovaný V. B. je podľa zistení znalca v plnom rozsahu schopný posudzovať a ovládať svoje konanie a je schopný vykonávať všetky právne úkony a taktiež nakladať s finančnými prostriedkami. Znalec síce u menovaného diagnostikoval duševnú poruchu - adaptačnú poruchu a emočnú labilitu na organickej báze, avšak táto súvisí so záťažovou situáciou spôsobenou aktuálnou životnou situáciou menovaného a rozvrátenými vzťahmi s jeho manželkou (navrhovateľkou) a starším synom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že práve výrazne narušený vzťah navrhovateľky a jej manžela by vylučoval aj možnosť jej ustanovenia do funkcie opatrovníčky pre posudzovaného v prípade jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a to z dôvodu kolízie záujmov. Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní poukazovala na skutočnosť, že závery znaleckého posudku odporujú lekárskym správam posudkových lekárov, odvolací súd uvádza, že ustanovený znalec zohľadnil pri vyšetrení posudzovaného aj tieto lekárske správy, pričom vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08.11.2016 označil diagnózu stanovenú ošetrujúcimi lekármi MUDr. N. a MUDr. Č.K. a hospitalizáciu posudzovaného na psychiatrickej klinike len za pracovnú a súvisiacu s priznaním invalidného dôchodku. Závery znaleckého posudku pritom považuje odvolací súd za logické a presvedčivé, pričom zdôrazňuje, že v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sú pre zákonné rozhodnutie nevyhnutne potrebné odborné znalosti, preto súd správne vychádzal zo zistení ustanoveného znalca a jeho výpovede, pričom vykonanie ďalších dôkazov, ktoré navrhovala v konaní navrhovateľka by bolo nadbytočné. Napokon zo správy MUDr. N. z júna 2016 predloženej navrhovateľkou v konaní na súde prvej inštancie vyplýva, že vyšetrovaný má myslenie koherentné, kontakt s realitou zachovaný , bez psychotických symptómov. Odvolací súd poukazuje aj na správu Obce K. (v spise na č.l. 17), v ktorej má posudzovaný trvalý pobyt a tiež na správu jeho zamestnávateľa - Slovenského vodohospodárskeho podniku zo dňa 24.10.2016 (v spise na č.l. 72), z ktorých nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by indikovali anomálie v správaní sa menovaného. Práve naopak, posudzovaný je zo strany obyvateľov obce a zamestnávateľa hodnotený pozitívne, pričom u neho nikdy nebolo zaznamenané porušenie pracovnej disciplíny a nebolo voči nemu vedené žiadne priestupkové konanie resp. podané sťažnosti na jeho osobu. Pôžičky, na ktoré navrhovateľka poukazuje, posudzovaný riadne spláca a ich účel súdu ozrejmil, teda ani v tomto smere nebolo preukázané, že by ľahkovážne nakladal s majetkom či finančnými prostriedkami spôsobom, ktorý by ohrozoval jeho či rodinu. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením. 13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).