Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716212911 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716212911.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomírou Brixiovou a JUDr. Gabrielou Varhalíkovou v spore žalobcu: N. A., nar. XX.X.lXXX, bytom K. 2, M., zastúpeného advokátskou kanceláriou Q. O. s.r.o., kpt. G. XX, C., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: B. K., nar. X.X.XXXX, bytom M. C. XX/XX, M., zastúpenému advokátskou kanceláriou H. & O. s.r.o. so sídlom T. cesta XX/B, K., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 22Cb/107/2016-28 zo dňa 22.9.2016 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach, vlastnícky patriacich v podieli 1/1 z celku žalovanému, ktorým je B. K., nar. X.X.XXXX a jeho manželke, ktorou je B.. M. K., P.. Š., nar. XX.X.XXXX, obaja spoločne bytom M. C.G. XX/XX, XXX XX M., a ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, k.ú. A., ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ako parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a ako rodinný dom - súpisné číslo XX, stojaci na parc. č. XXX/X, v prospech žalobcu, ktorým je N. A., G.. XX.X.XXXX, K. X, XXX XX M., ako veriteľa peňažnej pohľadávky vo výške 377.000,00 eur. Zároveň uložil žalobcovi, aby v lehote do 15 dní od doručenia uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podal žalobu proti žalovanému, ktorou sa bude domáhať vydania peňažného plnenia zaplateného na účet spoločnosti N. s.r.o., so sídlom v O., Česká republika, titulom prevodu obchodného podielu. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie v znení uvedenom v napadnutom rozhodnutí, čo odôvodnil tým, že spoločnosť A. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E. 4, K. uhradila na účet obchodnej spoločnosti N. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, so sídlom O. 9, F. XXX, peňažné plnenie v úhrnnej výške 377.000,00 eur v dvoch čiastočných plneniach dňa 3.2.2016 vo výške 352.000,00 eur a dňa 12.2.2016 vo výške 25.000,00 eur a ako dôvod poskytnutia prostriedkov bol v príkaze na úhradu uvedený „kúpa obchodného podielu“, keďže žalobca ako aj žalovaný mali záujem o spoločné podnikanie. Z tohto dôvodu bolo dohodnuté, že na tento účel žalovaný zostane konateľom spoločnosti N. s.r.o., pričom totožný žalovaný prevedie svoj obchodný podiel na spoločnosť A. s.r.o. alebo prípadne priamo na jeho konateľa, teraz žalobcu z dôvodu, aby poskytnutá peňažná suma bola zabezpečená účinným spôsobom. To znamená, že ak by si spoločnosť N. s.r.o. riadne neplnila dohodnuté obchodné podmienky, poskytovateľ peňažných prostriedkov by mal dostatočne účinné právne možnosti odvolať konateľa. Zdôraznil, že jediným spoločníkom a jediným konateľom spoločnosti N. s.r.o. je žalovaný. 3. Terajší žalobca bol v minulosti konateľom spoločnosti A., s.r.o., ktorá sa dňa 24.2.2016 zlúčila so spoločnosťou P. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom C. námestie XXA, K. - mestská časť P. XXX XX a táto spoločnosť Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016 túto vo výške 377.000,00 eur postúpila na žalobcu. 4. Uviedol, tiež, že obchodný podiel v spoločnosti N. s.r.o., patrí žalovanému, a teda platba za tento obchodný podiel mala byť vykonaná na jeho účet, avšak žalovaný si ako platobné miesto za prevod svojho obchodného podielu určil bankový účet spoločnosti N. s.r.o., s odôvodnením, že tento je podkapitalizovaný a na jeho podnikanie potrebuje peňažné prostriedky. Preto, aby sa účtovne a snáď aj daňovo nezaťažoval na území SR určil, aby platba priamo prebehla do ČR. Pre právneho predchodcu terajšieho žalobcu to nebola podstatná okolnosť, nakoľko žalovaný mal peňažné prostriedky za prevod svojho obchodného podielu použiť na činnosť spoločnosti N. s.r.o.. 5. Keďže k prevodu obchodného podielu je potrebná písomná zmluva, čo medzi nimi (A., s.r.o., resp. N. A. na jednej strane ako nadobúdateľ a B. K. na druhej strane ako prevodca) aj bolo dohodnuté a tento právny úkon sa mal reálne uskutočniť na Notárskom úrade v Michalovciach, u B.. Q. O., notárky, ktorá osobne pozná oboch, žalobcu aj žalovaného, po realizácii žalovanej sumy však jej spoločník (teraz žalovaný) sa odmietol so žalobcom o danej skutočnosti „baviť" a na notársky úrad sa nedostavil. 6. Žalobca je toho názoru, že plnenie vo výške žalovanej sumy zo strany A., s.r.o., bolo vykonané bez akéhokoľvek právneho dôvodu, prípadne z dôvodu, ktorý odpadol, a preto nemôže byť spravodlivé ani zákonné, aby za takýto významný obnos peňazí nebolo poskytnuté žiadne plnenie. Spoločnosť A., s.r.o., nebola dlžníkom alebo ináč povinným subjektom, ktorý by mal akékoľvek záväzky voči žalovanému (alebo „jeho“ spoločnosti N. s.r.o., so sídlom v O.). Žalobcovi nie zrejmý ani dôvod odmietavého správania sa žalovaného, hoci osobne navštívil žalovaného v mieste jeho bydliska, požiadal ho o vysvetlenie, resp. vrátenie žalovanej sumy, ale dostalo sa mu razantného až agresívneho odmietnutia. 7. Žalobca vyslovil obavu, a to v prípade úspechu vo veci samej, o materiálnu vymožiteľnosť uplatneného práva, keďže spoločnosť N. s.r.o. je jednoosobová, s minimálnym základným imaním, bez hodnotnejšieho majetku a ak by žalobca uvažoval žalovať aj túto spoločnosť v konaní vo veci samej, nie je isté, či predmetná spoločnosť ešte disponuje nejakou peňažnou sumou na svojom účte alebo nejakým bonitným majetkom. Žalovaný bol vyzvaný na dobrovoľné plnenie, hoci aj v splátkach, avšak žalobca, vrátane jeho právneho zástupcu, neobdŕžali žiadnu odpoveď. 8. Žalobca zastával názor, že preukázal a osvedčil žalobou uplatnený nárok v základných skutkových tvrdeniach, keď žalovaná suma sa dostala do dispozičnej sféry iného subjektu, pričom žalovaný neposkytol žiadne (prevod svojho obchodného podielu) a naviac neodpovedá na SMS-ky, nedvíha telefón a na písomnú výzvu nereagoval. Neposkytol žiadny hodnoverný dôkaz o svojej vôli vrátiť bezdôvodne poskytnutú sumu a žalobca, resp. aj predtým jeho právny predchodca, stratili akúkoľvek dôveru a istotu, aby sa realizovali akékoľvek spoločné záujmy v podnikaní. Zdôraznil žalobca, s poukazom na vyššie uvedené, že má skutočnú obavu o vymožiteľnosť svojej pohľadávky, ak by mu aj hoci bola priznaná v súdnom konaní, tým viac, že má súčasne vedomosť o dlhodobých vízach žalovaného do USA, kde už v minulosti žil 15 rokov, pričom sa pred žalobcom už skôr vyjadril o svojom záujem vrátiť sa do USA. 9. Súd prvej inštancie po oboznámení sa pripojených listinných dôkazov predložených žalobcom k jednotlivým tvrdeniam vec právne posúdil podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, § 34 CSP, § 324 ods. 1, 3, § 325, § 326 ods. 1, 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, 3, § 336 ods. 1, 2 CSP, keď konštatoval, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa vyžaduje splnenie predpokladu a to obavy, že exekúcia bude ohrozená, že charakteristickým znakom zabezpečovacieho opatrenia je, že sa ním zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Zároveň je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Rovnako uviedol, že o nariadení zabezpečovacieho opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, pričom pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktoré v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda spočívajú, najmä v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti, zaťažuje žalobcu. 10. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu uvedených žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, keďže žalobca osvedčil existenciu nároku a to jednotlivých platieb na kúpu obchodného podielu, čo je zrejmé z výpisu z účtu v peňažnom ústave, ktorá pohľadávka na ich vrátenie bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016, ako aj obava u žalobcu, že budúci výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený a to predovšetkým s poukazom na samotnú výšku pohľadávky žalobcu a dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov (2/2016), pričom tie neboli doposiaľ vrátené (omeškanie dlžníka) ako aj možnosť vycestovania žalovaného do zahraničia, ktorý sa tam už zdržiaval dlhodobo, ktoré skutočnosti sú spôsobilé vyvolať u žalobcu obavu, že budúci výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený, čím by sa znížila možnosť úspešného vymoženia pohľadávky. Z uvedeného dôvodu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel s prihliadnutím aj na to, že jeho vydaním nedôjde ani k neprimeranému zaťaženiu resp. obmedzeniu vlastníka nehnuteľnosti. Zároveň uložil žalobcovi aj povinnosť podať v lehote 15 žalobu voči žalovanému. 11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie v plnom rozsahu zrušiť a to z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm.a/ CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Namietal u žalovaného nedostatok pasívnej legitimácie byť účastníkom tohto konania, keď uviedol, že sám žalobca konštatuje vo svojom návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, že poskytnuté peňažné plnenie bolo vykonané bez akéhokoľvek právneho dôvodu, prípadne z dôvodu, ktorý odpadol. V danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že právna úprava bezdôvodného obohatenia upravená v Občianskom zákonníku sa musí aplikovať aj na obchodné vzťahy, lebo bezdôvodné obohatenie nemožno riešiť podľa ustanovenia Obchodného zákonníka pre ich absenciu. Citujúc ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že povinným (zodpovedným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. V danom prípade by zodpovedným subjektom bola obchodná spoločnosť N. s.r.o. a nie žalovaný. Ďalej poukázal na to, že na konanie spoločnosti s ručením obmedzeným sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 13 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za právnické osoby - podnikateľov a ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za spoločnosť. Citoval ust. § 135a Obchodného zákonníka, týkajúce sa zodpovednosti konateľa pri výkone jeho funkcie; poukázal na všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá je zakotvená v ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka; na to, že špeciálnu úpravu obsahuje ust. § 135a Obchodného zákonníka a že zodpovednosť konateľa za škodu je objektívna; na to, aké zákonné zodpovednostné podmienky musia byť splnené v zmysle ust. § 373 a nasl. Citoval ust. § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, keď poukázal na to, že za určitých podmienok aj veritelia spoločnosti si môžu uplatniť nárok na náhradu škody voči konateľom za splnenia zákonných zodpovednostných podmienok, z čoho vyvodil, že aj keď v čase prijatia finančných prostriedkov v prospech bankového účtu obchodnej spoločnosti N. bol žalovaný jej jediným spoločníkom a jej jediným konateľom - zodpovedným subjektom vo vzťahu k žalobcovi (v prípade preukázania zákonnosti jeho nároku), by bola obchodná spoločnosť N. s.r.o. v zmysle ust. § 106 Obchodného zákonníka a nie žalovaný ako fyzická osoba. V odvolaní namietal aj nedostatok aktívnej legitimácie u žalobcu, keď uviedol, že dňa 2.9.2016 postupca t.j. obchodná spoločnosť P. s.r.o. odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi ňou a žalobcom dňa 21.7.2016, ktorá bola žalobcovi oznamovaná doporučenou listovou zásielkou, ktorá bola vrátená z dôvodu jej neprevzatia zo strany žalobcu v odbernej lehote, ktorá končila dňa 27.9.2016, čo dokladoval predložením tohto podania a kópiou podacieho lístka odosielateľa, internetového výpisu Slovenskej pošty - sledovanie zásielok. Uvedená skutočnosť bola oznámená doporučenou listovou zásielkou aj právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá bola prevzatá dňa 7.9.2016, čo dokladoval kópiou podacieho lístka odosielateľa a internetového výpisu Slovenskej pošty -sledovanie zásielok. Nedostatok aktívnej legitimácie videl v tom, že obchodná spoločnosť P. s.r.o. svojim jednostranným právnym úkonom odstúpila od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016 a táto skutočnosť sa dostala zo sféry poznania právneho zástupcu pred podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý bol doručený okresnému súdu 9.9.2016. Z uvedeného vyvodil, že žalobca toho času nie je vlastníkom finančnej pohľadávky v celkovej výške 377.000,00 eur voči obchodnej spoločnosti N. s.r.o., na zabezpečenie ktorej bolo zo strany súdu prvej inštancie vydané zabezpečovacie opatrenie. Citujúc ust. § 343 ods. 1 CSP uviedol, že v danom prípade zo strany žalobcu nebola splnená podmienka, ktorá by preukazovala hrozbu zmarenia exekúcie, lebo zabezpečovacie opatrenie bolo vydané voči žalovanému ako fyzickej osobe, ktorá nedisponuje pasívnou legitimáciou byť účastníkom tohto konania, že v danom prípade potenciálne povinný subjekt - obchodná spoločnosť N. s.r.o. teraz vystupujúca pod menom A. s.r.o. je spoločnosťou viac než bonitnou, vlastní obchodný podiel vo výške 38% na základnom imaní v obchodnej spoločnosti R. N. s.r.o. IČO: XX XXX XXX, sídlo L. XXXX/X, A., 1X5 XX O. 5, ktorá je dcérskou spoločnosťou R. s.r.o. Česká republiky - najväčší výrobca cementu v Českej republike. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu podanému žalovaným navrhol napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu vo veci samej. Poukázal na to, že v časti argumentácie žalovaného od strany 4 po prvý odsek na strane 6 jej žalobca prakticky nerozumie a táto argumentácia pôsobí, ako by sa týkala inej právnej veci. Pri tejto konštatácii poukázal na to, že žalovanému za jeho obchodný podiel poskytol žalobca sumu, ktorá je uvedená v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom tento obchodný podiel patril žalovanému, ktorý si ako platobné miesto stanovil bankový účet spoločnosti N. s.r.o.. Ako sa s peňažnými prostriedkami nakladalo následne bude predmetom dokazovania vo veci samej, preto je predčasné uvádzať zodpovednosť konateľa za škodu, keď žalovaný v neformálnom vzťahu so žalobcom vystupoval ako spoločník. Preto argumentácia o nedostatku pasívnej legitimácie je pre žalobcu nezrozumiteľná a nepochopiteľná. Pokiaľ pri nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu argumentuje žalovaný jednostranným právnym úkonom (odstúpením) tretej osoby a to dokonca tak, že tento úkon mal byť doručený terajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu uviedol, že subjekt Advokát O. s.r.o. nebol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky a pri jej uzatváraní nikoho právne nezastupoval. Preto akékoľvek právne účinky doručenia odstúpenia nemohli nastať, a už vôbec nie na zrušenie platnosti predmetnej zmluvy tým, že oznámenie o odstúpení bolo doručené práve tejto Advokátskej kancelárii. Uviedol, že odstúpenie ako jednostranný právny úkon je vo všeobecnej rovine legálnym právnym inštitútom a v občianskoprávnych vzťahoch ho upravuje § 48 Občianskeho zákonníka. Od zmluvy môže jej účastník odstúpiť, len ak je to ustanovené v zákone alebo účastníkmi dohodnuté, čo však ani v jednom ani v druhom prípade nie je, preto akékoľvek odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky je nulitným právnym úkonom tým viac, ak sa žalovaný domnieva, že jeho účinky mali nastať doručením odstúpenia spoločnosti Advokát O. s.r.o. V nadväznosti na to žalobca uviedol, že Dušan O., nie je konateľom spoločnosti P. s.r.o., že cestou súdu alebo cestou svojho právneho zástupcu žalobca neobdržal osobitnú plnú moc, na základe ktorej by bol V. O. oprávnený odstupovať od zmluvy, že overovacia doložka je podpísaná notárskym kandidátom, čo vylučuje použitie takejto doložky v zahraničí, pričom pre použitie podpisu s overovacou doložkou v zahraničí, teda mimo územia Českej republiky musí byť podpis osvedčený priamo notárom. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je naďalej platným a účinným právnym úkonom a žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Pokiaľ žalovaný poukázal aj na odvolací dôvod „nesprávne právne posúdenie veci“, tento dôvod je síce uvedený v texte odvolania, ale jeho riadne odôvodnenie v ňom absentuje. Ak sa ale žalovaný domnieva, že dôkaz o tom, že previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti N. s.r.o. Praha na tretiu osobu by mal byť dostatočným dôvodom na preukázanie nesprávnosti postupu súdu pri vydávaní zabezpečovacieho opatrenia, žalobca sa domnieva, že je tomu presne opačne. Aj z vlastného tvrdenia žalovaného je zjavné, že sa zbavuje svojho majetku, ktorým bol v danom prípade jeho obchodný podiel v spomínanej obchodnej spoločnosti. Šanca na prípadne uspokojenie pohľadávky žalobcu sa týmto postupom znížila. 13. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu podanému k odvolaniu žalovaného zotrval na zrušení súdom prvej inštancie vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Uvádza, že peňažná suma poskytnutá spoločnosťou A. s.r.o. spoločnosti N. s.r.o. nebola odplatou za prevod obchodného podielu žalovaného B. K. v spoločnosti N. s.r.o., keď v tomto vyjadrení tvrdí, že sa jednalo o pôžičku, pričom vo vzťahu so spoločnosťou A. s.r.o. vystupovala práve spoločnosť N. s.r.o. a nie žalovaný ako fyzická osoba. Žalobca okrem výpisu z účtu nepredložil žiaden dôveryhodný dôkaz o tom, že by sa malo jednať o odplatu za prevod obchodného podielu. V nadväznosti na to podotkol, že do prevodného príkazu si jeho odosielateľ môže zadať prakticky ľubovoľný text, preto jediný tento dôkaz, ktorý žalobca predložil, sám o sebe nie je spôsobilý dostatočne hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu voči žalovanému, a teda podľa názoru žalovaného, neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež aby bola osvedčená hrozba zmarenia exekúcie. Rovnako nepredložil žiadne dôkaz vierohodne preukazujúci alebo aspoň osvedčujúci skutočnosť, že by prípadná exekúcia mohla byť zmarená, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce sa zabezpečovacieho opatrenia resp. neodkladného opatrenia a vec nesprávne právne posúdil. Skutočnosť, že žalovaný predal svoj obchodný podiel v spoločnosti N. s.r.o. nepreukazuje nič podstatné, keďže žalovaný nie je nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti voči žalobcovi, ktorý tak žaluje nesprávny subjekt. Žalovaný môže slobodne nakladať so svojim majetkom, pričom prípadné žalobcove uspokojenie voči spoločnosti N. s.r.o. tým nie je žiadnym spôsobom ohrozené. Peňažné prostriedky boli poukázané na účet spoločnosti N. s.r.o., preto by žalobca mohol žiadať vydanie týchto peňažných prostriedkov len od tejto spoločnosti, nie od žalovaného. Rovnako aj zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením mohol žalobca žiadať len na majetok tejto spoločnosti a nie na majetok žalovaného. Pre objasnenie uviedol, že v časti odvolania o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie predchádzajúci právny zástupca žalovaného uvádzal právne názory ohľadne prípadnej zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosti N. s.r.o., keďže v danej dobe bol jediným konateľom spoločnosti, ktoré prijala peňažné prostriedky od spoločnosti A. s.r.o. práve žalovaný. V každom prípade však akákoľvek zodpovednosť žalovaného nie je daná (ani ako bývalého konateľa spoločnosti), nie je daná ani jeho pasívna vecná legitimácia, keďže vo vzťahu prijatia finančných prostriedkov vystupovala voči spoločnosti A. výlučnej spoločnosť N. s.r.o., pričom žalovaný vystupoval výlučne ako konateľ tejto spoločnosti. Žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi nositeľom žiadnej hmotnoprávnej povinnosti, preto nie je osobou pasívne vecne legitimovanou v predmetnom spore. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení sa zaoberá námietkami žalovaného voči tvrdenému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, uviedol, že platnosť predmetného odstúpenia od zmluvy nebola na žiadnom súde nikdy napadnutá, preto je nutné ho považovať za platný a účinný právny úkon. Ďalej uviedol, že ak by advokátska kancelária žalobcu nezastupovala, bola povinná zásielku odmietnuť prevziať, že zásielka obsahujúca odstúpenie bola doručovaná aj žalobcovi, ktorý si ju však neprevzal v odbernej lehote a že zásielka sa dostala do sféry jeho dispozície (pokusom o doručenie, oznámením o uložení zásielky na pošte), je teda podmienka doručenia odstúpenia zmluvy je v každom prípade splnená. Predmetné odstúpenie od zmluvy nie je jednostranným právnym úkonom akejkoľvek tretej osoby, ale právnym úkonom spoločnosti P. s.r.o., teda právneho nástupcu spoločnosti A. s.r.o. a pokiaľ odstúpenie od zmluvy má podľa názoru žalobcu určité nedostatky, tými istými nedostatkami trpí aj zmluva o postúpení pohľadávky. Odstúpenie od zmluvy je úkonom, pri ktorom podpis osoby, ktorá tento úkon činí, nemusí byť overený, preto námietka žalobcu ohľadne osvedčovacej doložky je bez právneho významu. 14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 15. Súd prvej inštancie po zistení, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, okrem všeobecných náležitostí (§ 127 CSP a § 132 CSP) spĺňa aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. 16. Jeho rozhodnutie je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne správne a zodpovedá zákonu, a preto ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 17. Odvolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi napadnutého uznesenia a poukazuje na jeho správne závery, na ktoré aj odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 18. Odvolací súd s odkazom aj na zákonné ustanovenia, ktoré súd prvej inštancie citoval vo svojom rozhodnutí, považuje za potrebné zdôrazniť, že vzťah medzi neodkladnými a zabezpečovacími opatreniami je vyjadrený v ustanovení § 324 ods.3 CSP a možno teda konštatovať, že ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Zabezpečovanie opatrenie má teda prednosť pred neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je možné použiť až vtedy, ak sa sledovaný účel nedá dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovanie opatrenie tak možno nariadiť len na návrh. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky (nie za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku), musí byť zrejmá konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že žalobcom uplatnený peňažný nárok trvá a je dôvodný, keďže bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. 19. Z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia aj napriek tomu, že ho možno nariadiť pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení (§ 324 ods. 1 v nadväznosti na § 344 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku), možno vyvodiť, že v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude nadväzovať aj konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky a to v intenciách § 343 ods. 3 CSP. Dôvodom toho je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na citované zákonné ustanovenie ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi nedochádzalo k zneužívaniu daného inštitútu. 20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, prípadne už bola judikovaná, s cieľom aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. 21. Odvolací súd považuje tiež za potrebné zdôrazniť, že súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, teda súd nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností teda v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. 22. Zabezpečovacie opatrenie je podmienené tým, že žalobca bude mať vo veci samej úspech a v prípade, ak sa pohľadávka neprizná (súd žalobu zamietne) v rozhodnutí vo veci samej obligatórne osobitným výrokom zabezpečovacie opatrenie súd zruší. Rovnako ho zruší aj v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (napr. pohľadávka bude dobrovoľne uhradená). 23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že boli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovenia § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP, pretože žalobca nielen svojimi tvrdeniami (skutkovými) ale aj listinnými dôkazmi k nim (jednotlivými platbami na kúpu obchodného podielu žalovaného, čo vyplýva z výpisu z účtu v peňažnom ústave) osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, tak ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ani v podanom odvolaní prijatie týchto platieb na kúpu jeho obchodného podielu nerozporoval, ale len s odkazom na jeho právne názory o prípadnej zodpovednosti žalovaného ako konateľa spoločnosti N. s.r.o., namietal svoju pasívnu legitimáciu. 24. K peňažnej sume poskytnutej žalovanému dojednanej titulom odplaty za prevod obchodného podielu žalovaného, odvolací súd len dodáva, že prevod obchodného podielu mohol previesť len žalovaný ako fyzická osoba, ako jediný majiteľ tohto obchodného podielu. K uzavretiu zmluvy o prevode obchodného podielu nedošlo, čo je medzi sporovými stranami nesporné, napriek tomu, že peňažné prostriedky v dohodnutej výške za tento prevod boli pre žalovaného poukázané. Pokiaľ tieto peňažné prostriedky boli poukázané na účet označený žalovaným a ide o účet spoločnosti, je potrebné uviesť, že je vecou žalovaného, aký účet oznámil za účelom úhrady odplaty za prevod jeho obchodného podielu. 25. Pokiaľ žalovaný vo svojom stanovisku(vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu žalovaného) tvrdí, že sa jednalo o pôžičku, pričom vo vzťahu so spoločnosťou A. s.r.o. vystupovala spoločnosť N. s.r.o. a nie žalovaný ako fyzická osoba, odvolací súd uvádza, že zo strany žalovaného táto skutočnosť v podanom odvolaní nebola tvrdená, ide o novú skutočnosť, na ktorú odvolací súd preto pri preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia nemohol prihliadnuť, navyše ním tvrdenú skutočnosť žalovaný žiadnym spôsobom ani nepreukazuje. 26. Rovnako je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca osvedčil aj existenciu nároku, keďže pohľadávka na vrátenie bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.7.2016, vrátane preukázania obavy žalobcu, že budúci výkon rozhodnutia bude ohrozený a to aj s poukazom na samotnú výšku pohľadávky žalobcu (377.000,- eur) a dobu od poskytnutia peňažných prostriedkov(2/2016), ktoré doposiaľ vrátené neboli, ako aj možnosť vycestovania žalovaného do zahraničia, ktorý sa tam už zdržiaval dlhodobo a ktoré skutočnosti sú spôsobilé vyvolať u žalobcu obavu, že budúci výkon rozhodnutia súdu bude ohrozený, v dôsledku čoho by sa znížila možnosť úspešného vymoženia pohľadávky, čo žalovaný v podanom odvolaní rovnako nerozporoval. 27. Žalovaný v odvolaní namieta aj aktívnu legitimáciu žalobcu a predkladá podanie označené ako „ Odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 21.7.2016 „ podpísané za spoločnosť P. s.r.o. osobou - V. O.. Žalobca, vychádzajúc z jeho vyjadrenia namieta platnosť odstúpenia od zmluvy okrem iného aj s poukazom na to, že účastníci si v zmluve o postúpení pohľadávky možnosť odstúpenia od zmluvy nedohodli, a preto je možné od zmluvy odstúpiť len zo zákonných dôvodov, ktoré podľa žalobcu absentujú, a preto akékoľvek odstúpenie od zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za nulitný právny úkon. 28. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že ohľadne vyššie uvedených sporných tvrdení strán sporu je potrebné vykonať dokazovanie, čo v tomto štádiu konania je vylúčené, a preto s touto otázkou (ohľadne ne(platnosti) odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávky, vrátane jej účinnosti) ako s predbežnou otázkou sa bude musieť vysporiadať súd prvej inštancie v konaní vo veci samej, a preto sa odvolací súd touto odvolacou námietkou nemohol zaoberať. 29. Výkon záložného práva podľa nariadeného zabezpečovacieho opatrenia môže nastať až po tom, ako bude pohľadávka žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím (§ 343 ods. 3 C. s. p.). To znamená, že zriadením záložného práva na nehnuteľnosti žalovaného tento nebude obmedzovaný nad prípustnú mieru, pretože ich môže naďalej užívať, a súčasne je primerane zabezpečené prípadné uspokojenie pohľadávky žalobcu, lebo je nesporné, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, keďže odpredal svoj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti N., s.r.o., čo žalovaný aj sám potvrdil. 30. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, a aj vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa §387 ods. 1 C. s. p., lebo je vo výroku vecne správne. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).