Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/476/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7809200748 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7809200748.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu O. H., nar. XX.X.XXXX, Z., Š. XX, proti žalovaným 1) Správa ciest Košického samosprávneho kraja, Košice, Nám. Maratónu mieru 1, IČO: 35 555 777, adresa na doručovanie: Košice, Ostrovského 1 a 2) Košický samosprávny kraj, Košice, Nám. Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, o zaplatenie 1.108,41 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 14C/66/2009-449 z 15.4.2016 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalobu proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 200,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia, nahradiť trovy štátu v 139,62 eur a zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania 16,50 eur na účet Okresného súdu Košice I, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.2.2008 do 1.6.2008 a za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2013 s prísl. zamietol. Rozhodol, že žalobca a žalovaný v 2. rade nemajú právo na náhradu trov konania. 2. Vykonaným dokazovaním mu bolo nepochybne preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti (pozemku) zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. Rožňava, parcela registra“ E“ č. XXXX/X, orná pôda o výmere 1684 m2 (poznámka: kúpnou zmluvou z 16.6.2008 bola časť parcely o výmere 318 m2 odpredaná Mestu Rožňava, 2002 m2 - 318 m2 = 1684 m2). Spoluvlastnícky podiel 1/3 získal na základe osvedčenia o dedičstve č. D 961/01. Konštatoval, že na predmetnom pozemku bola v minulosti postavená stavba, cesta č. II/526 prieťah Rožňava-Štítnik, že podľa snímky vyhotovenej v znaleckom posudku č. 19/2012 znalcom Ing. Jozefom Bujňákom v odbore geodézia a kartografia, vyasfaltovaná plocha cesty má výmeru 154 m2 (diel „a“) a 511 m2 (diel „b“), že žalobca je ideálny podielový vlastník pozemku v podiele 1/3, čomu zodpovedá výmera 222 m2. Žalobca si uplatňuje finančnú náhradu iba za užívanie výmery 174 m2 (poznámka: vychádza z identifikácie parciel vyhotovenej 9.5.2005, podľa ktorej zastavaná plocha v užívaní Slovenskej správy ciest má výmeru 523 m2). Poukázal na to, že nemôže účastníkovi priznať viac , ako si žiada, rozhodoval iba o finančnej náhrade za výmeru 174 m2, že na základe § 11 ods. 2 písm. g) zák. č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov prešla nehnuteľnosť, cesta č. II/526, 1.1.2004 na základe Dohody o prechode majetku štátu a s ním súvisiacich práv a povinností zo Slovenskej správy ciest na Košický samosprávny kraj, že následne žalovaný v 2. rade zveril majetok, ktorý získal na základe vyššie uvedenej dohody do správy organizácií Správa ciest Košického samosprávneho kraja, t.j. žalovanému v 1. rade. Predmetná stavba - cesta je využívaná verejnosťou, ako cestná komunikácia. Vlastníkovi stavby - cesty vzniklo dňom 1.7.2009 podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. právo vecného bremena k užívaniu pozemku pod stavbou a k priľahlému pozemku, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť stavby. Oproti predchádzajúcemu stavu ide o užívanie na základe právneho dôvodu. Za užívanie pozemku žalovaní v 1. a 2. rade žalobcovi od 1.1.2008 neplatia. Uviedol, že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a neskôr náhradu za zriadenie vecného bremena 4.2.2009, že vo vzťahu k žalovanému v 2. rade si žalobca uplatnil žalobný nárok 2.6.2010. Žalovaný v 2. rade v priebehu konania vzniesol námietku premlčania žalobného nároku za obdobie od 1.1.2008 do 1.6.2008 a za obdobie po 1.7.2009. Súd, vychádzajúc z čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, § 123, § 124, § 151n ods. 1, 2, § 151a ods. 1, 451 ods. 1, 2 a § 456 Obč. zák., § 3d ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. a § 4 ods. 1, 2 zák. č. 66/2009 Z.z. (ich znenie citoval), uviedol, že v prejednávanej veci sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to za obdobie od 1.1.2008 do 30.6.2009 titulom bezdôvodného obohatenia a od 1.7.2009 do 31.12.2013 titulom náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z.z., pretože žalovaní mu za toto obdobie za užívanie pozemku neplatili. Súd po zistení, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), pretože nie je vlastníkom stavby na pozemku žalobcu, t.j., nie je vecne pasívne legitimovaný, žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietol. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto žalobcovi uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok za podaný odpor 16,50 eur. mu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. S prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania uznal nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v 2. rade za obdobie od 2.6.2008 do 30.6.2009 za dôvodný a zaviazal žalovaného 2) zaplatiť žalobcovi 200,31 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 27.1.2011 do zaplatenia. Za obdobie od 2.6.2008 do 31.12.2008 priznal žalobcovi finančnú náhradu celkom 3.202,18 Sk (106,29 eur). Za obdobie od 1.1.2009 do 30.6.2009 priznal žalobcovi finančnú náhradu 94,02 eur, celkom finančná náhrada za obdobie od 2.6.2008 do 30.6.2009 je 200,31 eur. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.1.2008 do 2.6.2008 zamietol pre premlčanie. Úroky z omeškania priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zriadením vecného bremena zák. 66/2009 Z.z. za obdobie od 1.7.2009 do 31.12.2013 zamietol v celom rozsahu, lebo žalobca sa domáhal opakovaného plnenia, pričom finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, ktoré má jednorazový charakter podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. Za tejto okolnosti nepovažoval nárok žalobcu v podobe opakujúcej sa náhrady za trvajúce obmedzovanie jeho vlastníckych práv k pozemku. V tomto kontexte namietané premlčanie nárokov žalobcu po 1.7.2009 bolo bez právneho významu. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným 2) rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, keďže obaja mali v konaní len čiastočný úspech. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. 4. V odvolaní, o.i. uviedol, že žalovaný 1) je rozpočtovou organizáciou, zriadenou ku dňu 1.1.2004 Košickým samosprávnym krajom, že účelom jeho zriadenia je zabezpečenie správy a údržby ciest II. a III. triedy, nachádzajúcich sa na území Košického samosprávneho kraja, ich súčastí, ako aj ďalšieho majetku, ktorý bol zverený do správy. Poukázal na to, že žalovaný 1) je správcom majetku vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja, že s účinnosťou od 1.7.2009 bol prijatý zák. č. 258/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že cit. zák. bol zmenený a doplnený aj zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, a táto zmena sa, okrem iných ust. dotkla aj § 6 ods. 3. Z tohto ust. mu vyplynulo, že správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje, že Správa ciest Košického samosprávneho kraja na základe plnomocenstva č. 1912/2006-RU113/23322 z 18.8.2006 zastupuje Košický samosprávny kraj vo všetkých právnych úkonoch a konaniach súvisiacich s majetkoprávnym vysporiadaním pozemkov pod cestami vo vlastníctve Košického samosprávneho kraja a súd preto dospel na základe vykonaných dôkazov za vyše 7 rokov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Žiadal rozhodnutie zrušiť a zaviazať žalovaného 1) vyplatiť mu náhradu za užívanie nehnuteľnosti tak, ako je to uvedené v žalobe a nasl. rozšírení. 5. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu, o.i. poukázal na to, že ako správca majetku svojho zriaďovateľa Košického samosprávneho kraja - žalovaného v 2. rade nikdy nemal a nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva, že hospodári len s majetkom Košického samosprávneho kraja. Keďže do 30.6.2009 neexistovalo zákonné zastúpenie, zastupoval žalovaného v 2. rade na základe vyššie uvedeného plnomocenstva z 18.8.2006. Uviedol, že zák. č. 258/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, došlo s účinnosťou od 1.7.2009, okrem iných úprav aj k zmene ust. § 6 ods. 3 zák. č. 446/2001 Z.z., podľa ktorého „správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom vyššieho územného celku. Správca vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku vyššieho územného celku v mene vyššieho územného celku. Správca koná v mene vyššieho územného celku pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku vyššieho územného celku, ktorý spravuje.“ Poukázal na to, že prijatím uvedenej právnej úpravy vzniklo zastúpenie zo zákona, čím stratilo vyššie uvedené plnomocenstvo svoje opodstatnenie. V obidvoch prípadoch, teda aj pri zastupovaní na základe a v rozsahu plnomocenstva, ako aj pri zákonnom zastúpení však žalovaný v 1. rade vykonáva právne úkony pri nadobúdaní a správe majetku žalovaného v 2. rade vždy v mene zastúpeného, nie vo svojom mene. Poukázal na to, že predmetom žaloby boli opakované plnenia za obdobie od 1.1.2008 do 30.6.2009 titulom bezdôvodného obohatenia a za obdobie od 1.7.2013 titulom náhrady za zriadené zákonné vecné bremeno, že vzhľadom k tomu, že nevlastní žiaden majetok, nemohol ani získať majetkový prospech, ktorým bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. nepochybne je, že rovnako ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zák. č. 66/2009 Z.z. mu nevzniklo a na základe týchto skutočností nemôže byť vecne pasívne legitimovaný, preto považuje rozhodnutie súdu za správne a navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. 6. Rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade v celom rozsahu a výroku o povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania, odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní preskúmavaný. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby proti žalovanému v 1. rade a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom. 8. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a aj keď výslovne neuviedol odvolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci, podľa obsahu odvolania sa dôvody v ňom uvedené dajú podradiť aj pod tento odvolací dôvod. 9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 10. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (od 1.7. upravený v § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. 11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p. (účinným v čase rozhodovania súdu prvej inštancie). 12. Žalobcom uplatnený odvolací súd uvedený v § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. (účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), t.j. že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a/) nie je daný, lebo žalobca ani netvrdí skutočnosti týkajúce sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, prísediaceho alebo obsadenia súdu (a/), ktorým by bolo preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (b/), že nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (c/) a že sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a bez svojej viny ich nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu (d/). 13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 15. Výhrady žalobcu v podstate smerujú k pasívnej legitimácii na strane žalovaného v 1. rade. 16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), pretože nie je vlastníkom stavby na pozemku žalobcu, že nie je vecne pasívne legitimovaný, v dôsledku čoho žalobu proti nemu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym stanoviskom vysloveným vo vyjadrení žalovaného v 1. rade k odvolaniu, že žalovaný v 1. rade vykonáva len právne úkony pri nadobudnutí a správe majetku žalovaného v 2. rade vždy v mene zastúpeného, nie vo svojom mene, že predmetom žaloby boli opakované plnenia za obdobia od 1.1.2008 do 30.6.2009 titulom bezdôvodného obohatenia a za obdobie od 1.7.2013 titulom náhrady za zriadenie zákonné vecné bremeno a vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade nevlastnil žiadny majetok, že vykonával len jeho správu, nemohol ani získať majetkový prospech, ktorým je bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. a rovnako ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa zák. č. 65/2009 Z.z. nevzniklo žalovanému v 1. rade, ale žalovanému v 2. rade. 17. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny v napadnutej časti potvrdiť. 18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. 19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovanému 1) trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná. 20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).