Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Cob/147/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811204272 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811204272.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: U. M., Q. XXX/XXX, G. XX XXX XXX zastúpeného JUDr. Ivanom Justinom Škrabalom - PROFIKREAL, Horná 54, Banská Bystrica, IČO 34 444 637 proti žalovanému: GALVANOKOV, s.r.o., Brzotín, Krátka 567, Brzotín, IČO 44 498 063, o zaplatenie 519,94 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28.6.2016 č. k. 9Cb/17/2011-323 takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 516,20 eura s 9% úrokom z omeškania od 4.6.2011 do zaplatenia a trovy konania 62,- eur z titulu náhrady zaplatených súdnych poplatkov a 75,30 eur z titulu náhrady iných trov, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie prepravných služieb, ktoré žalobca vykonal na základe objednávky č. 12/02/2010 z 15.2.2010 a vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 201000023 zo dňa 17.9.2010 splatnou 1.10.2010 v sume 519,94 eura. Žalovaný faktúru odmietol uhradiť a vrátil ju žalobcovi listom zo dňa 12.10.2010 ako neopodstatnenú, lebo prepravné služby boli vykonané pre spoločnosť BEDE, s.r.o. Rožňava, ktorej konateľom je Ing. P. T., pretože preprava tovarov nebola predmetov výkonov spoločnosti Galvanokov, s.r.o., Brzotín. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 8.11.2013 a žalobu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neoznačil dôkazy preukazujúce, že prepravné služby vykonal pre žalovaného. Na základe žalobcom podaného odvolania uznesením zo dňa 26.5.2016 odvolací súd tento rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom mal súd prvej inštancie objasniť vzťahy medzi žalovaným a spoločnosťou BEDE, spol. s r. o. a vyzvať ich na predloženie dodacích listov za sporné obdobie. Po doplnení dokazovania vychádzal súd prvej inštancie z takto zisteného skutkového stavu: 3. Uviedol, že z objednávky č. 12/02/2010 zo dňa 15.2.2010 vyplýva, že konateľ žalovaného G.. P. T. objednal u žalobcu prepravu na rok 2010 v hodnote 0,29 eura/km pre prevádzku žalovaného na Továrenskej l vo Vlkanovej. Spornou faktúrou č. 2010000023 zo dňa 17.9.2010 splatnou 1.10.2010 vyúčtoval žalobca žalovanému prepravné služby v sume 519,94 eura za obdobie od 3.9.2010 do 13.9.2010 podľa pripojeného rozpisu vykonaných prepráv bez údajov o prevzatí týchto prepravných služieb žalovaným. Súd prvej inštancie poukázal na list žalovaného z 2.9.2010 vyhotovený Ing. P. T. a adresovaný spoločnosti ESTE Banská Bystrica, v ktorom sa uvádza, že žalovaný má dve prevádzky - v Brzotíne a vo Vlkanovej, z dôvodu organizačných zmien prevádzka v Brzotíne zaniká a prevádzka vo Vlkanovej pod zmeneným obchodným menom - Galvanokov Vlkanová je vedená obchodnou spoločnosťou BEDE, spol. s r.o., Rožňava s tým, že tieto organizačné zmeny vstupujú do platnosti od 2.9.2010. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalovaný mal od 5.12.2008 troch konateľov - G.. H. T., G.. S. E. a G.. P. T., pričom G.. P. T. sa vzdal funkcie konateľa žalovaného dňa 27.2.2012, naďalej je však v obchodnom registri zapísaný ako konateľ žalovaného. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosti BEDE, s.r.o., Rožňava je G.. P. T. od 20.1.2010 jedným zo spoločníkov a jediným konateľom tejto spoločnosti. 4. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 1.6.2008 uzavrel žalovaný so spoločnosťou O.M.D. KOVO, s.r.o., Rožňava nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom výrobnej haly vo Vlkanovej zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Q. - galvanizovne, stavby nachádzajúcej sa na parcele č. KNC XXX/XX s priľahlou komunikáciou a zariadením a galvanickou linkou závesovou a bubnovou s kompletným technologickým zariadením pre povrchovú úpravu zinkom. Dňa 20.9.2010 spoločnosť O.M.D. KOVO, s.r.o. uzavrela so spoločnosťou BEDE s.r.o. Rožňava nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol prenájom výrobnej haly vo Vlkanovej zapísanej na LV č. XXX kat. úz. Q. - galvanizovne, stavby nachádzajúcej sa na parcele č. O. XXX/XX s priľahlou komunikáciou a zariadením a galvanickou linkou závesovou a bubnovou s kompletným technologickým zariadením pre povrchovú úpravu zinkom, vybavené kancelárske priestory, sociálky a šatne vo výrobnej hale a ďalšie hnuteľné veci. Následne na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2010 nadobudla Galvanizovňu spoločnosť BEDE spol. s r. o. do výlučného vlastníctva. 5. Žalovaný v ústnom vyjadrení uviedol, že na základe žalobcom predloženej objednávky potvrdenej konateľom žalovaného G.. P. T. vykonával žalobca prepravné služby pre žalovaného, pričom v jednotlivých konkrétnych prípadoch postupoval podľa ústnych pokynov konateľa G.. P. T. a vykonával prepravu materiálu pre subjekty so sídlom vo Vrábľoch, Nesvadoch, Veľkom Mederi a Prešove. Potvrdil, že aj v predchádzajúcich faktúrach bol ich prílohou iba zoznam vykonaných ciest, žalobca nepredkladal záznam o prevádzke nákladného motorového vozidla a tieto faktúry boli žalobcovi preplatené. Žalovaný tvrdil a prehľadom tržieb povrchových úprav vykonaných za obdobie od 1.9. do 14.9.2010 preukazoval, že v uvedenom období pre odberateľov vo Vrábľoch, Nesvadoch, Veľkom Mederi a Prešove nevykonával povrchové úpravy výrobkov, pretože od 2.9.2010 tieto služby poskytovala spoločnosť BEDE, s.r.o., ktorej žalovaný prevádzku vo Vlkanovej odpredal, ale neskôr, nie v septembri 2010. Žalovaný tiež uviedol, že v prvej polovici septembra 2010 mali vo Vlkanovej prevádzky obidve spoločnosti, t. j. žalovaný a aj spoločnosť BEDE, s.r.o. a v obidvoch spoločnostiach bol konateľom Ing. P. T.. Uviedol, že väčšie výkony v rozhodnom období mala podľa predloženého prehľadu výkonov spoločnosť BEDE, s.r.o., a preto podľa žalovaného prepravné služby boli vykonané pre túto spoločnosť. Tiež poukázal na to, že v rozhodnom období žalovaný nerobil povrchovú úpravu materiálu pre označené obchodné spoločnosti, ktorým žalobca materiál viezol, preto úpravu mohla vykonať len spoločnosť BEDE, s.r.o., pre ktorú boli realizované aj prepravy. Žalovaný ďalej uviedol, že jeho prevádzka vo Vlkanovej existovala do 15.9.2010 a od tohto dátumu bola výrobná linka daná do nájmu spoločnosti BEDE, s.r.o. K dodaciemu listu č. 1758 predloženému spoločnosťou Motokom Slovakia, s.r.o., Veľký Meder, podľa ktorého žalovaný dňa 9.9.2010 dodal tejto spoločnosti zásielku obsahujúcu výrobky s povrchovou úpravou s údajom o doprave vlastným autom, žalovaný uviedol, že úhradu za vykonanú prácu na základe dodacieho listu č. 1758 nefakturoval a spoločnosť Motokom Slovakia, s.r.o. predložila potvrdenie o úhrade faktúry za povrchovú úpravu výrobkov uvedených v dodacom liste č. 1758 pre spoločnosť BEDE, s.r.o. Rožňava dňa 22.12.2010. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 610 Obchodného zákonníka a konštatoval, že žalovaný zastúpený konateľom G.. P. T. vyhotovil pre žalobcu objednávku č. 12/02/2010, v ktorej si objednal u žalobcu autoprepravu na rok 2010 v hodnote 0,29 eura/km pre prevádzku žalovaného vo Vlkanovej, Továrenská 1. Spornou faktúrou vyúčtoval žalovaný vykonané prepravy pre žalovaného v období od 3.9.2010 do 13.9.2010, ktorú však žalovaný vrátil s tým, že prepravy vykonal žalovaný pre spoločnosť BEDE, s.r.o. Rožňava. Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný a spoločnosť BEDE s r.o. oznámili, že nedisponujú dodacími listami, ďalšie oslovené spoločnosti zaslali súdu listiny, ktoré sa netýkali žalovaného obdobia, preto súd prvej inštancie vychádzal z dodacieho listu č. 1758 a potvrdenia o úhrade zaslaných spoločnosťou Motokom Slovakia, s.r.o. a mal za preukázané, že žalovaný dodal podľa dodacieho listu č. 1758 uvedenej spoločnosti povrchovo upravený tovar, za vykonané práce však už úhradu odberateľovi nefakturoval. S poukazom na nájomné zmluvy uzavreté so spoločnosťou O.M.D. KOVO, s.r.o. na Galvanizovňu vo Vlkanovej najprv žalovaným a až od 20.9.2010 spoločnosťou BEDE, spol. s r.o. uzavrel, že v období od 3.9. do 13.9.2010 výrobnú činnosť na prevádzke vo Vlkanovej vykonával ešte žalovaný. Súd prvej inštancie dospel ďalej k záveru, že dohoda o organizačnej zmene u žalovaného nebola v konaní preukázaná a nevyplýva ani z listu konateľa žalovaného Ing. P. T. zo dňa 2.9.2010 adresovaného spoločnosti ESTE Banská Bystrica. Tomuto záveru podľa súdu prvej inštancie nasvedčuje aj dodací list č. 1758 zo dňa 9.9.2010 zaslaný spoločnosťou Motokom Slovakia, s.r.o., ktorým žalovaný ako dodávateľ dodal uvedenej spoločnosti tovar, ale cenu vykonaných prác fakturovala spoločnosť BEDE, s.r.o. Obsahom týchto listín mal za preukázané tvrdenie žalovaného, že jeho konateľ G.. P. T., ktorý bol aj spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti BEDE s.r.o., bez vedomia ďalších dvoch konateľov žalovaného predpripravoval výrobu pre spoločnosť BEDE s r.o. v Galvanizovni evidovanej na LV č. XXX kat. úz. Q., ktorú v novembri 2010 od spoločnosti O.M.D. KOVO s.r.o. aj odkúpila. Súd prvej inštancie zdôraznil, že strany sporu nespochybnili objednanie prepravných služieb na rok 2010 v mene žalovaného G.. P. T. objednávkou č. 12/2/2010 z 15.2.2010, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného prepravné služby. V konaní bolo preukázané, že žalobca vystavil osem faktúr, pričom prvú faktúru prevzal G.. P. T. a ostatné faktúry žalobca doručoval žalovanému poštou. K všetkým faktúram prikladal žalobca rozpis ním vykonaných ciest s uvedením počtu najazdených kilometrov. Takýto spôsob fakturácie žalovaný akceptoval a bol medzi stranami sporu obvyklý, pretože aj konateľ žalovaného G.. S. E. potvrdil, že všetky žalobcom vystavené faktúry žalovaný zaplatil okrem poslednej faktúry č. 201000023. 7. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že konateľ žalovaného objednal u žalobcu na rok 2010 prepravné služby za dohodnutú cenu. Keďže konateľ žalovaného Ing. P. T. oznámil žalobcovi, že až do 13.9.2010 je potrebné faktúry vystavovať na žalovaného, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca prepravné služby v období od 3.9.2010 do 13.9.2010 vykonal pre žalovaného, a to bez ohľadu na to, ktorá spoločnosť vykonala fakturáciu za úpravu a dodanie materiálu pre jednotlivých odberateľov. Poukázal na to, že strany sporu si dohodli cenu prepravných služieb, žalovaný nenamietal vykonanie jednotlivých fakturovaných ciest a žalobcom v rozpise tvoriacom prílohu faktúry uvedený počet najazdených kilometrov, preto žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 516,20 eura vrátane úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania vo výške 62,- eur ako náhradu žalobcom zaplatených súdnych poplatkov (za návrh na začatie konania a za odvolanie) a vo výške 75,30 eura titulom náhrady iných trov konania (poštovné 6,80 eura a cestovné 68,50 eura). 9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Za nesprávny považoval žalovaný postup súdu prvej inštancie, keď pri posudzovaní dôvodnosti spornej faktúry, t.j. šiestich prepráv z rôznych kútov Slovenska a pre rôznych odberateľov vychádzal z dodacieho listu č. 1758 vystaveného pre spoločnosť MOTOKOM Slovakia, s.r.o., ktorej žalovaný dodal pozinkovaný tovar a uvedená spoločnosť si ho odviezla vlastnou dopravou. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že k danému obdobiu nie sú dostupné iné dodacie listy alebo faktúry, žalovaný zdôraznil, že ani nemôžu existovať, pretože žalobca neposkytol žalovanému prepravné služby uvedené v spornej faktúre. Uviedol, že existujú iba hypotetické konštatovania, že keď žalobca vykonával dopravu „celý rok a nebol s tým problém“ tak vykonal aj cesty vyfakturované spornou faktúrou a ak „asi“ mohol doviezť materiál uvedený v dodacom liste č. 1758, tak vykonal všetkých šesť ciest. Zastával názor, že takýmto spôsobom by mohol vyfakturovať čokoľvek pričom nemusí žiadnym dokladom dokumentovať, že sa preprava skutočne stala. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočný prístup k vráteniu a neuznaniu spornej faktúry. Uviedol, že po uzávierke v danom mesiaci vykonal kontrolu faktúr, aj spornej faktúry, a zistil, že nemá formálne ani vecné náležitosti v zmysle zákona o účtovníctve a nevedel fakturované prepravné náklady spárovať s výkonmi zinkovne, čo spochybňuje reálnosť fakturovaných prepravných služieb a ďalšia pochybnosť vznikla zo súbehu dvoch fakturovaných ciest dňa 9.9.2010. Žalovaný zastával názor, že fakturácia ciest žalobcom bola rutinná, rýchla, pretože žalobca vedel, že od 13.9.2010 pôjde prevádzka do nájmu. Zistených uvedených skutočností mal žalovaný za to, že prepravné výkony žalobcu neboli vykonané pre žalovaného, preto dal príkaz ekonomickému oddeleniu na vrátenie faktúry ako neakceptovateľnej a neoprávnenej. Poukázal na to, že žalobca na vrátenie faktúry nereagoval, nevyvrátil stanovisko žalovaného, faktúru neopravil a nevystavil a nedoručil žalovanému faktúru za dopravné služby, preto žalovaný záväzok voči žalobcovi neeviduje. 10. Žalobca prevzal odvolanie žalovaného dňa 21.9.2016, v súdom prvej inštancie stanovenej lehote ani do rozhodnutia odvolacieho súdu sa k nemu nevyjadril. 11. Toto odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania žalovaným dňa 19.8.2016, teda za účinnosti nového procesného predpisu zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku. 12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta prvá CSP). 13. Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 14. Odvolací súd konštatuje správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje a na doplnenie dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: 15. Žalovaný vo svojom podaní - odvolaní neuviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého podáva odvolanie, z dôvodov jeho odvolania však nepochybne vyplýva, že namieta správnosť záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania. 16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP (obdobne § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p.) je daný vtedy, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 191 CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak v priebehu konania, alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo inak, alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, logicky rozpor. 17. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v predmetnej veci zistil skutkový stav v potrebnom rozsahu, jasne, stručne a zrozumiteľne vysvetlil, z ktorých dôkazov vychádzal, ako vykonané dôkazy hodnotil, k akému záveru dospel a ako právne zistený skutkový stav posúdil. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní vychádzal len z niektorých v konaní preukazovaných skutočností bez zreteľa na ďalšie okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané a boli pre rozhodnutie vo veci podstatné. 18. V konaní nebolo sporné, že žalovaný objednávkou zo dňa 15.2.2010 objednal u žalobcu autoprepravu na rok 2010 z prevádzky Vlkanová. Žalobca faktúrami a ich prílohami preukazoval, že v roku 2010 vykonal pre žalovaného prepravy, ktoré vyúčtoval rovnakým spôsobom ako spornú faktúru a skoršie faktúry mu žalovaný aj uhradil. Rovnako ako v skorších faktúrach aj prílohou spornej faktúry bol súpis ciest vykonaných žalobcom v čase od 3.9. do 13.9.2010 s uvedením trasy a počtu najazdených kilometrov. 19. Sporným vo veci bolo, či prepravy, ktorých úhrady sa žalobca domáha boli vykonané pre žalovaného alebo pre spoločnosť BEDE s.r.o., ktorá v rozhodnom čase t.j. v prvej polovici septembra 2010 mala prevádzku v rovnakých priestoroch, ako žalovaný. 20. Zmluvou o preprave veci sa podľa § 610 Obchodného zákonníka dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia) a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). S poukazom aj na citované zákonné ustanovenie je potrebné uviesť, že zmluva o preprave je neformálny kontrakt, pre platnosť ktorého sa nevyžaduje písomná forma, vyžaduje sa však dohoda odosielateľa a dopravcu o podstatných náležitostiach zmluvy, ktorými sú - dojednanie záväzku dopravcu vykonať prepravu, vymedzenie prepravovanej zásielky, určenie trasy prepravy t.j. určenia miesta odoslania a miesta určenia a dojednanie o odplatnosti vykonávanej prepravy. 21. Písomnú objednávku prepráv na rok 2010 podpísal na žalovaného jeho konateľ G.. P. T., čo nebolo sporné. Žalobca tvrdil, že jednotlivé prepravy u neho objednával za žalovaného G.. P. T. telefonicky deň- dva pred vykonaním prepravy. Aj keď Ing. P. T. poprel, žeby u žalobcu objednával jednotlivé prepravy, neuviedol kto iný v rozhodnom čase mal toto oprávnenie. Žalovaný tvrdenie žalobcu o tom, že prepravy u žalobcu objednával G.. P. T. nespochybnil a neoznačil iné osoby, ktoré boli ním poverené dohodnúť so žalobcom jednotlivé prepravy. Keďže žalovaný netvrdil a nedokazoval, že iná osoba, či osoby ako konateľ G.. P. T. boli oprávnené v jeho mene dojednať pre žalovaného v roku 2010 jednotlivé prepravy, súd prvej inštancie správne uzavrel, že to bol G.. P. T., konateľ žalovaného, ktorý u žalobcu objednal sporné prepravy. 22. Podľa názoru odvolacieho súdu sa žalovanému bez pochybností nepodarilo preukázať ani to, že povrchovú úpravu materiálu v rozhodnom období nevykonával a to práve vzhľadom na dodací list č. 1758 vystavený pre MOTOKOM SLOVAKIA s.r.o. a odpoveď tejto spoločnosti, ktorá na výzvu súdu prvej inštancie oznámila, že upravený materiál jej dodal práve žalovaný. Okrem toho z predloženej nájomnej zmluvy medzi spoločnosťou OMD KOVO s.r.o. a BD s.r.o. vyplýva, že galvanickú výrobnú linku získala spoločnosť BEDE s.r.o. (po žalovanom) až dňa 20.9.2010 a tiež v predmete činnosti uvedenej spoločnosti bola galvanizácia kovov zapísaná až dňa 24.11.2010. Len žalovaným tvrdená a jeho účtovnými dokladmi preukazovaná skutočnosť, že od 2.9.2010 nezasielal odberateľom do Veľkého Medera, Vrábľov, Nesvadov a Prešova (kam vykonával prepravy uvedené v spornej faktúre) upravený materiál, s poukazom na vyššie uvedené nesvedčí o tom, že nebol objednávateľom sporných prepráv. Možno totiž dôvodne predpokladať, že aj dodávky reálne vykonané žalovaným po 1.9.2010, po dohode so spoločnosťou BEDE s.r.o. prešli na uvedenú spoločnosť tak, ako to bolo v prípade spoločnosti MOTOKOM SLOVAKIA s.r.o., ktorá oznámila, že úhradu (za dodávku vykonanú žalovaným) previedla spoločnosti BEDE s.r.o. 23. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že v predmetnej veci nie je podstatné, ktorá spoločnosť, či žalovaný alebo BEDE s.r.o. vykonala úpravu materiálu pre jednotlivých odberateľov, ale podstatné v predmetnej veci je, kto vykonanie sporných prepráv u žalobcu objednal a žalovaný v konaní nevyvrátil tvrdenie žalobcu, že prepravy objednal v súlade s písomnou objednávkou jeho konateľ Ing. P. T.. 24. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal skutočné vykonanie označených prepráv, odvolací súd poukazuje na to, že túto námietku nevzniesol žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie, kde namietal len nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, t.j. že prepravy neobjednal, preto na túto odvolaciu námietku nemohol prihliadať ani odvolací súd. Odvolacie konanie je totiž ovládané zásadou neúplnej apelácie, ktorá znamená, že skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie sú spôsobilým odvolacím dôvodom len v prípadoch uvedených v ust. § 366 CSP (predtým v § 205a ods. 1 O.s.p.), v tomto prípade z dôvodu, že ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm.d/ CSP). Žalovaný však neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré námietku nevykonania prepráv žalobcom resp. nepreukázania ich vykonania nemohol uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto neboli splnené zákonné dôvody, aby odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného posudzoval. 25. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie v súlade s platnou právnou úpravou. 26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a keďže žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi žiadne odvolacie trovy nevznikli, odvolací súd sporovým stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami nepriznal. 27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).