Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811207646 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7811207646.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu T. A., H.. XX.X.XXXX, C. N. S., N.Á. XXX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom v Rožňave, Šafárikova 8, proti žalovanej E. Y., H.. XX.XX.XXXX, C. N. S., Č.. B. XX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 400,- eur s prísl., o odvolaní strán sporu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/168/2011-169 z 30.11.2015 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách štátu. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zaviazal na účet súdu žalobcu uhradiť 148,96 eur a žalovanú 148,96 eur titulom štátom zálohovaných trov konania, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 400,- eur s prísl. z titulu úhrady nákladov vynaložených na odstránenie konárov stromov žalovanej presahujúcich nad nehnuteľnosti žalobcu, ako aj náhrady trov konania od žalovanej. 3. Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 3.9.2013 vo veci rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 400,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania 24.9.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania od 11.7.2011 do 24.9.2011 žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal k náhrade trov konania žalobcu, ako aj k náhrade trov štátu. 4. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie a Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 11Co/577/2013 zo dňa 19.11.2014 odmietol odvolanie žalovanej proti výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti úrokov z omeškania od 11.7.2011 do 24.9.2011 a v prevyšujúcich výrokoch zrušil rozsudok a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalobca písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.11.2015 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody medzi stranami sporu. 6. Žalovaná v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 19.11.2015 potvrdila, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, ako aj k dohode, že každá zo strán sporu si bude znášať svoje trovy sama. 7. V zmysle § 96 OSP súd konanie vo veci zastavil. 8. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. 9. Podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keďže k späťvzatiu žaloby došlo po začatí konania vo veci samej nevrátil žalobcovi súdny poplatok. 10. Podľa § 148 ods. 1 OSP rozhodol o trovách štátu a vychádzajúc z dôvodu späťvzatia žaloby, ktorým bola mimosúdna dohoda strán sporu, kde sa strany sporu dohodli, že náklady vynaložené na odstránenie konárov stromov žalovanej presahujúcich nad nehnuteľnosti žalobcu budú znášať spoločne v rovnakých podieloch, zaviazal strany sporu uhradiť trovy štátu pozostávajúce z nákladov znaleckého dokazovania vzniknuté celkovo v sume 297,91 eur v rovnakých výškach po 148,96 eur, keďže nezistil, že by u strán sporu boli predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. 11. Proti výroku uznesenia o trovách štátu a povinnosti žalobcu zaplatiť 148,96 eur podala včas odvolanie žalovaná. Uviedla, že štát už uhradil náklady znalečného, pričom ich dohoda neobsahuje dohodu o zaplatení trov štátu. Poukazovala na aplikáciu ust. § 150 ods. 2 pri rozhodovaní o trovách štátu, ako aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia spočívajúca v odňatí reálnej a efektívnej možnosti konať pred súdom, spočívajúcu v jej práve argumentovať skutkovú a právnu stránku prejednávanej veci. 12. Proti výroku uznesenia o povinnosti strán sporu nahradiť štátu trovy konania vo výške 148,96 eur podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca. Poukazoval na nesprávnu aplikáciu § 148a ods. 1 OSP v danom spore a vychádzajúc z individuálneho prístupu súdu a to s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, keďže pribratie znalca v danej veci inicioval sám súd, s čím vyjadrili súhlas obe procesné strany a pribratie znalca sa javilo ako nevyhnutné. V čase nariadenia znaleckého dokazovania strany sporu nemali vedomosť o skončení konania jeho zastavením a preto skončenie tohto sporového konania mimosúdnou dohodu dohodou strán sporu v žiadnom prípade nesmie byť stranám sporu na ich škodu, ktorá by predstavovala súdom uloženú povinnosť nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania, čo je podľa žalovanej v rozpore s dobrými mravmi vychádzajúc aj z ich dohody. Uplatnil odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ OSP v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP a navrhoval, aby odvolací súd napadnutý výrok uznesenia o trovách štátu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové prejednanie. 13. Strany sporu sa k odvolaniam nevyjadrili. 14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len "CSP"), prejednal odvolania strán sporu ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému do 1.7.2016 bolo odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné. 15. Strany sporu podali proti výroku uznesenia o ich povinnosti zaplatiť trovy štátu každý z nich vo výške po 148,96 eur odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. 16. Odvolací súd o odvolaní rozhodoval v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") účinného od 1.7.2016. Nakoľko podané odvolania boli doručené súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy aj súd prvej inštancie predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované, rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo v čase podania odvolania, t.j. do 30.6.2016 odvolanie prípustné, keďže už od 1.7.2016 s odkazom na ust. § 357 CSP už odvolanie proti uzneseniu o trovách štátu nie je prípustné. 17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 18. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. Podľa § 148 ods. 1 OSP účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 20. Podľa citovaného ustanovenia § 148 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016 štát, ktorý v priebehu konania platil nejaké trovy mal právo na ich náhradu voči účastníkovi konania (od 1.7.2016 strane sporu) s tým, že bol rozhodujúci výsledok konania, ktorý mohol byť buď plný úspech jedného účastníka alebo čiastočný úspech každého z nich. Ak mal jeden účastník plný úspech vo veci, vtedy mal štát nárok na náhradu svojich trov proti neúspešnému účastníkovi. Ak mali účastníci iba čiastočný úspech , mal štát proti každému z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedal ich úspechu vo veci. 21. Treba zohľadniť ale skutočnosť, či u niektorého účastníka nie sú predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov splnené, kedy súd náhradu trov konania a teda aj trov štátu zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. 22. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že trovy štátu tvoria trovy konania a to s odkazom na ust. § 137 OSP. 23. Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 24. S poukazom na hore citované zák. ustanovenie § 137 OSP je preto potrebné rozhodnutie o trovách štátu posudzovať v kontexte rozhodnutia o trovách konania s tým, že v prejednávanom spore z výroku uznesenia o trovách konania vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, keďže strany sporu sa mimosúdne dohodli, že každá zo strán sporu si bude znášať svoje trovy sama a preto aj táto mimosúdna dohoda viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby a následne súd k zastaveniu konania v zmysle § 96 OSP. 25. Vychádzajúc z mimosúdnej dohody strán sporu, ktorá viedla k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu a k právoplatnému rozhodnutiu súdu o trovách konania v tom znení, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, keďže trovami konania sú aj trovy štátu, t.j. trovy, ktoré preddavkovo uhradil štát z prostriedkov štátu vo výške odmeny znalca, ktoré bolo nariadené v záujme oboch strán sporu a z jeho nariadením obe strany sporu súhlasili (viď znalecký posudok č. 5/2013 zo dňa 26.7.2013, ako aj uznesenie Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/168/2011-82 zo 14.6.2013) s tým, že právoplatným uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/168/2011-106 z 5.8.2013 súd určil znalcovi za podaný znalecký posudok tarifnú odmenu vo výške 297,91 eur, ktorá bola zaplatená znalcovi z prostriedkov štátu s odkazom na to, že o zaplatení týchto nákladov znaleckého dokazovania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol, ak obe strany sporu zaviazal na náhradu trov štátu zaplatených preddavkovo v rovnakej výške zodpovedajúcej pomeru ich úspechu a neúspechu, t.j. každú vo výške 50% vynaložených nákladov na znalecké dokazovanie, t.j. 148,96 eur vychádzajúc aj z tej skutočnosti, že sa mimosúdne dohodli, že vzniknuté trovy si bude každá zo strán sporu znášať sama, pričom nezistil u žiadnej z nich predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle dôvodnej aplikácie § 150 ods. 1 OSP (od 1.7.2016 § 257 CSP), spočívajúcej v dôvodoch hodných osobitného zreteľa u strán sporu ako aj v predmete sporu, so zreteľom na obsah uzavretej mimosúdnej dohody vo veci. Trovy štátu vo výške 148,96 eur na zaplatenie ktorých súd zaviazal strany sporu nie sú ani neprimerané voči uplatnenej pohľadávke vo výške 400,- eur (§ 150 ods. 2 OSP). 26. Od 1.7.2016, t.j. od účinnosti CSP náhrada trov štátu sa spravuje analogicky (čl. 4 ods. 1 základných princípov) podľa § 259 CSP. 27. Odvolacie námietky strán sporu sú preto v spore právne irelevantné, nepodložené žiadnymi dôkazmi a preto odvolací súd vychádzal len zo skutočností tvoriacich obsah spisu. 28. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách štátu potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 392 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobca, ako aj žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešní, nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, neprichádza do úvahy ďalší procesný postup súdu v zmysle § 262 ods. 2 CSP a to rozhodnutie o výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania súdom prvej inštancie. 30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).