Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/696/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812205276 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812205276.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu I.. F. K., nar. XX.XX.XXXX, M., N. X, zast. JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava, Hviezdoslavova 4, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra SR, Bratislava, Štúrova 2, o zaplatenie 2.034,04 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 10C/228/2014-160 z 20.7.2015 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.034,04 eur istiny s 9% ročným úrokom z omeškania od 2.4.2014 do zaplatenia a zaplatiť mu trovy konania vo výške 1.145,89 eur v prospech účtu jeho právneho zást. vedeného v UniCredit Bank Slovakia, a.s., Rožňava pod č. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie 9% ročných úrokov z omeškania za obdobie od 30.5.2012 do 2.4.2014 zo sumy 2.034,04 eur zamietol. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou, doručenou súdu 30.5.2012, sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorá vznikla titulom trov právneho zast. v rámci trestného konania vedeného voči žalobcovi. Skúmajúc vecnú legitimáciu účastníkov konania, konštatoval nespochybniteľnosť pasívnej legitimácia Slovenskej republiky. Vychádzajúc z § 21 ods. 4 veta prvá, § 79 ods. 1 veta prvá, § 103 a § 104 ods. 2 O.s.p., poukázal na to, že žaloba je podaná proti žalovanej, v mene ktorej v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. koná príslušný orgán, že je povinnosťou žalobcu označiť tento orgán, že žalobca pôvodne označil za žalovaného Ministerstvo vnútra SR, u ktorého zároveň podal žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ministerstvo vnútra SR, listom zo 17.5.2012 žiadosti žalobcu nevyhovelo z dôvodu, že žalobca sa má domáhať náhrady škody, podľa § 4/1 písm. f), zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov u orgánu, ktorý koná za štát, v danom prípade Generálnej prokuratúry SR , bez toho, aby postupom podľa § 15/2 cit. zák. sa jeho žiadosť postúpila. Citujúc znenie § 1 písm. a), § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. mal za nepochybné, že pasívne legitimovanou je Slovenská republika a, že bolo vecou žalobcu označiť aj zastupujúci orgán, keďže predmetom konania bola náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím vo výške 2034,04 eur, že v § 4 zák. č. 514/2003 Z. z. je upravené, ktorý orgán koná v mene štátu, čo vyplýva aj z nadpisu tohto ust. „Orgán konajúci v mene štátu.“ Zároveň, citujúc znenie § 4 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 514/2003 Z.z. v znení od 1.1.2013 uviedol, že zák. č. 412/2012 Z. z. bol zák. č. 514/2003 Z.z. zmenený, že daný zákon nadobudol účinnosť 1.1.2013, keďže touto novelou nebolo dané prechodné ustanovenie, a ide o procesnoprávny predpis, nakoľko upravuje zastupovanie Slovenskej republiky, že pre ďalšie konanie od 1.1.2013 sa aplikuje znenie dané novelou - zák. č. 412/2012 Z.z. Na základe uvedeného, súd ďalej konal s Generálnou prokuratúrou SR , ako orgánom konajúcim v mene Slovenskej republiky. Zdôraznil, že hoci žalobca pôvodne v žalobe označil Ministerstvo vnútra SR, na ktorom podal aj žiadosť o predbežné prerokovanie, čo správne označil, avšak zmenou zákona došlo k zmene konajúceho orgánu v mene SR, v zmysle cit. ust., po poučení účastníkov a so súhlasom žalobcu, ďalej v predmetnom konaní konal s Generálnou prokuratúrou SR, ako orgánom konajúcim v mene SR. Konštatoval, že písomným oznámením zo 17.3.2014 oznámil Generálnej prokuratúre SR, že v konaní bude pokračovať s Generálnou prokuratúrou SR a nie Ministerstvom vnútra SR, ktorého žalobca na začiatku konania označil, ako žalovanú a to s poukazom na § 4 ods. 1 písm. f, zák. č. 514/2003 Z. z., v znení novely zák. č. 412/2012 Z. z., v znení účinnom od 1.1.2013, kedy vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom, trestnom, alebo správnom konaní a nie Ministerstvo vnútra SR, ktoré koná v mene štátu, len ak spôsobil škodu vyšetrovateľ, alebo poverený príslušník Policajného zboru SR ad. 1.) Prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo ad. 2.) Vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Mal za preukázané, že žalobca , žalobou z 30.5.2012 žiadal prerokovanie nároku na náhradu škody titulom, vzniknutých trov právneho zast. vo výške 2.034,04 eur, na základe príjmového pokladničného dokladu zo 4.11.2011, vystaveného jeho právnym zást. v trestnom konaní v rámci obhajoby. Zistil, že uznesením z 28.6.2010, ČVS: ORP-335/JP-BR-2009 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie, z prečinu neposkytnutia pomoci, podľa §177 ods. 1/2 Trest. zák., proti ktorému podal žalobca sťažnosť, ktorá bola uznesením č. 1PV-389/09-18 Okresnej prokuratúry Brezno z 20.7.2010 zamietnutá ako nedôvodná. Následne konanie bolo prekvalifikované na prečin usmrtenia, podľa § 149 ods. 1 Trest. zák. Rozsudkom Okresného súdu v Brezne 1T 72/10-275 zo 16.3.2010 bol žalobca oslobodený spod obžaloby za prečin usmrtenia z dôvodu, že skutok , ktorý sa mu kládol za vinu , nie je trestným činom. Prokurátor proti predmetnému rozsudku podal odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 4To 11/11 zamietnuté. Súd mal nepochybne zistené z pripojeného trestného spisu, že žalobca mal v danom konaní právneho zást., advokáta na základe plnej moci - JUDr. Ladislava Csáka. Z pripojeného spisu mu vyplynulo, že právny zást. žalobcu skutočne vykonal nevyhnutné úkony, na základe čoho vystavil žalobcovi príjmový pokladničný doklad zo 4.11.2011 na sumu 2.034,04 eur, vrátane DPH za poskytnutú právnu pomoc. Vzhľadom na to, že v trestnom konaní prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a následne bol žalobca spod obžaloby oslobodený, mal za to, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. ide o nezákonné rozhodnutie. Na základe vykonaného dokazovania urobil záver, že žaloba na zaplatenie istiny 2.034,04 eur je dôvodná, že právo na obhajobu osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ustanovené ako jedna zo základných zásad trestného konania, keď Trestný poriadok umožňuje, aby si obvinený mohol na svoju obranu a obhajobu voči vznesenému obvineniu zobrať na pomoc osobu znalú práva, ktorá má teoretické znalosti z práva a praktické skúsenosti s priebehom trestného procesu. Za obhajobu žalobca zaplatil odmenu za poskytovanie právnych služieb v sume 2.034,04 eur vypočítanú podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca listom z 15.11.2011 požiadal v trestnom konaní a spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 2.034,04 eur. Jeho žiadosti vyhovené nebolo, preto žalobca podal žalobu o náhradu škody vzniknutej v súvislosti s jeho obhajobou v trestnom konaní a spočívajúcej vo vynaložení nákladov na trovy obhajoby v sume 2.034,04 eur. Uplatnil si nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Vzhľadom na výsledok trestného konania, právoplatné oslobodenie žalobcu spod obžaloby v trestnom konaní, uzavrel, že žalobca čin, pre ktorý bol trestne stíhaný, nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, že právoplatnosťou rozsudku vydaného v trestnom konaní, v ktorom žalobca bol oslobodený spod obžaloby, trestné konanie skončilo, čo zn., že zanikli aj účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Výsledky trestného konania preukázali, že v prípade žalobcu sa nejednalo o prečin, pre ktorý bol trestne stíhaný, čo zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania prečinu sa nepotvrdilo a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Tým sa naplnili predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 prvá veta zák. č. 514/2003 Z. z. Právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku zanikli účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania vznesení obvinenia, zrušenie takéhoto rozhodnutia sa z toho dôvodu stalo bezpredmetným, čo však ale neznamená, že by nebol naplnený predpoklad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvá veta zák. č. 514/2003 Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, ktoré sa ukázalo ako nezákonné, je objektívnou zodpovednosťou. Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V tejto súvislosti nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Žalobca preukázal všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, teda nezákonné rozhodnutie, škodu, ako aj príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Z citácie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. mu jednoznačne vyplynulo, že jeho praktické uplatnenie prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré podmienky upravuje § 6 tohto zák. Poukázal na to, že zahrnutie trov trestného konania, v ktorom bol žalobca oslobodený spod obžaloby do náhrady škody, vyplýva z toho ust., teda trovy obhajoby v trestnom konaní nepochybne patria do náhrady škody, v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. Žalobca preukázal, že mu tieto trovy v trestnom konaní vznikli, že išlo o trovy obhajoby, ktoré obhajcovi uhradil, o čo sa zmenšil jeho majetok. Žalobca v súvislosti s nezákonným rozhodnutím štátu musel vynaložiť zo svojho majetku peňažnú sumu 2.034,04 eur, čím sa znížil jeho majetok o túto finančnú čiastku. Keďže v súvislosti s trestným konaním vznikla žalobcovi škoda, a to titulom trov právneho zast., ktoré musel žalobca vynaložiť svojmu právnemu zást. na základe vystaveného príjmového pokladničného dokladu, vzniknutú škodu mu je povinná žalovaná uhradiť. Zároveň poznamenal, že je irelevantné, že žiadosť na predbežné prerokovanie bola podaná na Ministerstve vnútra SR, hoci v súčasnosti je príslušným orgánom Generálna prokuratúra SR a podotkol, že v čase podania žiadosti bolo Ministerstvo vnútra SR, príslušným orgánom konajúcim v mene žalovanej, a to do 31.12.2012. Z predložených listín a z pripojeného spisu 1T/72/2010 Okresného súdu Brezno mal za preukázané skutočné vykonanie týchto úkonov, ktoré neboli ani žalovanou po nahliadnutí do trestného spisu spochybňované a namietané, dokonca žalovaná výslovne uviedla, že nerozporuje nárok žalobcu, ani samotné úkony, ani výšku týchto úkonov. Táto odmena obhajoby v trestnom konaní bola vyčíslená za úkony právnej služby, t. j. za: 1/ príprava a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady 60,11 eur, 2/ nazretie do vyšetrovacieho spisu na OP Brezno 10.11.2010 60,11 eur, 3/ podanie z 11.11.2010 60,11 eur, 4/ nahliadnutie do spisu na OS Brezno 25.1.2011 61,75 eur, 5/ podanie odporu z 21.1.2011 61,75 eur, 6/ podanie návrhov na doplnenie dokazovania zo 4.2.2011 61,75 eur, 7/ účasť na pojednávaní na OS v BR 21.2.2011 od 9.00 hod. do 11.30 hod. 123,50 eur, 8/ porada s klientom z 15.3.2011 41.17 eur, 9/ účasť na pojednávaní na OS v BR 16.3.2011 od 9.00 hod. do 10.40 hod. 61,75 eur, 10/ podanie vyjadrenia k odvolaniu z 20.6.2011 61,75 eur, 11/ porada s klientom z 12.7.2011 41,17 eur, 12/ účasť na pojednávaní na KS v BB 13.7.2011 61,75 eur, celkom 756,67 eur titulom tzv. režijného paušálu, v zmysle § 16/3 za vykonané úkony bolo účtované 3 x po 7,21 eur za r. 2010, 9 x po 7,41 za r. 2011, všetko v celkovej hodnote 88,32 eur. Žalovaná suma bola riadne vyúčtovaná a žalobcom vyplatená, čo mal súd preukázané predložením príjmového pokladničného dokladu zo 4.11.2011 (č.l. 8 spisu). Hodnota každého úkonu právnej služby bola v zmysle § 12/3 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len vyhl.) za r. 2010 60,11 eur a za r. 2011 61,75 eur. Z titulu cestovného bola vyúčtovaná celková suma 333,98 eur, náhrada za stratu času 516,06 eur a celkom za všetky vykonané úkony, vrátane cestovného a náhrady za stratu času, bola vo výške 1.695,03 eur s navýšením o 20% DPH 339,00 eur, celkom 2.034,04 eur. Zároveň priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 2.4.2014 do zaplatenia, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s náhradou škody. K prvému dňu omeškania, t. j., k 2.4.2014 bola základná úroková sadzba 9%. Žalobca má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z prisúdenej čiastky. Za obdobie od 30.5.2012 do 2.4.2014 úroky z omeškania zamietol, keďže žalovaná za uvedené obdobie nemala ešte vedomosť o povinnosti plniť, ktorá povinnosť jej vznikla až následne, doručením žaloby. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v konaní bol úspešný žalobca, ktorý si uplatnil trovy konania titulom trov právneho zast. za 11 úkonov právnej služby po 91,29 eur - 1) prevzatie a príprava zast., 2/ písomné podanie na súd - žaloba z 30.5. 2012, 3/ písomné podanie na Ministerstvo vnútra SR- žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, 4) písomné podanie vo veci z 3.7.2012, 5) účasť na pojednávaní 12.3.2013, 6) písomné podanie vo veci 30.12.2013, 7) účasť na pojednávaní 13.2.2014, 8) písomné podanie vo veci 7.5.2014, 9) účasť na pojednávaní 2.4.2015, 10) účasť na pojednávaní 30.6.2015, 11) účasť na pojednávaní 20.7.2015 - vyhlásenie rozsudku. Režijný paušál 4 x po 7,63 eur za r. 2012, 2 x po 7,81 eur za r. 2013, 2 x po 8,04 eur za r. 2014 a 3 x po 8,39 eur za r. 2015, spolu trovy právneho zast. si žalobca uplatnil vo výške 1.045,94 eur s navýšeným o 20% DPH, celkom 1.255,13 eur. Súd nepriznal zást. žalobcu odmenu za úkon právnej služby - písomné podanie - žiadosť o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody z 28.5.2012, ktorý úkon predchádzal predmetnému konaniu lebo sa nejednalo o úkon v tomto konaní. 3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. 4. Navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietala, že rozsudkom bol porušený zákon, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia, videla najmä v otázke konania za štát, konaním v mene SR. Namietala, že súd konal za Slovenskú republike v mene štátu s Generálnou prokuratúrou SR a ako orgánom oprávneným konať v mene štátu, že súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. a v súlade s § 21 O. s. p. vychádzajúc zo skutočnosti, že titulom nároku na náhradu škody je nezákonné rozhodnutie, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia, je nesporné, že uznesenie o vznesení obvinenia, aj v prípade žalobcu vydal práve vyšetrovateľ policajného zboru a, že v mene štátu, v mene SR mal súd konať s Ministerstvom vnútra SR, a to z hľadiska gramatického výkladu v ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. Zdôraznila, že uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné a, že právne účinky voči obvinenému nastávajú už jeho vydaním, bez ohľadu na jeho oznámenie, či právoplatnosť, že škoda je spôsobená už jeho vydaním a poškodenému vzniká škoda jeho vydaním, pričom ho vydal vyšetrovateľ, príp. poverený príslušník policajného zboru a nie orgán podľa osobitného predpisu, t.j. prokurátor. Bez ohľadu na následné konanie prokurátora, v rozsahu rozhodnutia o sťažnosti (jej zamietnutia, príp. nezamietnutia), tvrdila, že nie je možné bez ďalšieho dospieť k záveru, že konať v menej štátu má Generálna prokuratúra SR a to z dôvodu, že orgánom podľa osobitného predpisu, t.j. prokurátor nespôsobil škodu, ktorej sa poškodený domáha. Poukázala na to, že ak v danom prípade nie je oprávnené konať ani Ministerstvo vnútra SR ani Generálna prokuratúra SR, sa potom javí, že s prihliadnutím na gramatický výklad zákona sa musí dospieť k záveru, že v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je možné určiť, ktorý orgán mal vo veci konať v mene štátu a že sa musí postupovať v súlade s § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a konať v mene štátu bude Ministerstvo spravodlivosti SR. Poukázala na to, že pokiaľ súd napriek platnej a účinnej právnej úprave konal v mene štátu s Generálnou prokuratúrou SR a nie s Ministerstvom spravodlivosti SR, súd vec nesprávne právne posúdil. Poukázala aj na to, že nárok uplatnený žalobou nebol s Generálnou prokuratúrou SR predbežne prerokovaný, pričom táto v priebehu súdneho konania opakovane namietala túto okolnosť a činila žalobu neprípustnou. 5. Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie žalovanej, v ktorej v podstate iba opakuje skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd v rozsudku riadne a výstižne vysporiadal. 6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu sporu práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 29. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní. 30. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. 31. K výhradám žalovanej ohľadom jej pasívnej legitimácie, pokiaľ ide o to, že Generálna prokuratúra nekoná v mene štátu v prejednávanom spore z dôvodu, že uznesenie o vznesení obvinenia vydal vyšetrovateľ policajného zboru a že súd mal konať s Ministerstvom spravodlivosti SR v mene SR, je potrebné uviesť, že novela zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v § 4 účinného od 1.1.2013 dala jednoznačnú odpoveď pre vyriešenie aplikačných problémov, kto koná v mene SR, t.j. za štát a to v prípade, ak sa uplatňuje náhrada škody voči štátu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 cit. zák. 33. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) cit. zákona 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušníka policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ policajného zboru alebo 2. príslušník policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. 34. Podľa písm. f) cit. ust. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní. 35. Podľa ods. 2 cit. ust., ak nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR. 36. Argumentácia žalovanej, že nemožno príslušný orgán určiť podľa ods. 1, že v mene štátu malo konať Ministerstvo spravodlivosti SR, je neopodstatnená. 37. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že škoda vznikla v dôsledku vzneseného obvinenia proti žalobcovi v trestnom konaní, že práve prokurátor zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru, že škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, že v mene štátu preto v prejednávanom spore koná Generálna prokuratúra SR. 38. Je potrebné dodať, že nie je tu potrebný gramatický, systematický a ani logický výklad cit. ust. lebo zákon dáva jednoznačnú odpoveď na to, kto koná v danom prípade v mene štátu, t.j., v prejednávanom spore Generálna prokuratúra SR, že je možné jednoznačne určiť orgán, ktorý má konať v mene štátu, že nie je namieste postupovať podľa § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. a konať v mene štátu s Ministerstvom spravodlivosti SR, tak ako to namieta žalovaná. 35. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. 37. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 38. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 39. Žalovaná nemala v odvolacom konaní úspech a žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná. 40. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Ref. Dr. Veščičiková Kanc.: opíš a daj na kontrolu referentovi Predsedníčka senátu Rozmnož 11 x, 1 x zberný spis, zberný spis vylúč 1 x kópia referentovi Ostatné so spisom zašli OS Rožňava Prepísala: Mgr. Tóthová: 15/3