Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/467/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212176 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815212176.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 44/b, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Bratislava, Michalská 14, IČO 47 255 706, proti žalovanému J. Y., T.. XX.XX.XXXX, M., G. XXX/X, o zaplatenie 304,82 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 12C/4/2015-49 z 11.5.2015 Okresného súdu Rožňava r o z h o d o l : M e n í výrok o náhrade trov konania tak, že žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením rozhodol, že zastavuje konanie vo veci a že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 66,96 eur, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovaného. 2. V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal, že 29.4.2016 zobral žalobca čiastočne žalobu späť v časti istiny 304,82 eur a v časti náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur a naďalej trval na zaplatení úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 304,82 eur za obdobie od 11.12.2015 do 24.3.2016, že dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby bolo vykonanie úhrady zo strany žalovaného, a to celej istiny, 24.3.2016 a následne vykonanie úhrady vo výške 79,90 eur 8.4.2016 z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu, že žalovaný vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby 9.5.2016 a súčasne poukázal na to, že okrem uvedených súm, žalovaný zaplatil 20.4.2016 zvyšok pohľadávky vo výške 5,52 Eur na úrok z omeškania, ako aj sumu 18,80 eur súdny poplatok. Z týchto dôvodov žalovaný poukazoval na to, že nie je žiadny dôvod naďalej viesť konanie vo veci uplatneného úroku z omeškania z dlžnej sumy. V deň pojednávania bolo doručené súdu faxové podanie žalobcu z 10.5.2016, o 16.41 hod., že tento fax bol doručovaný aj právnemu zástupcovi žalovaného a v tomto faxovom podaní zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu. Uviedol, že istina, úrok z omeškania, náhrada trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia, bola zo strany žalovaného uhradená v celom rozsahu najneskôr do 20.4.2016 a citujúci znenie § 96 ods.1 O. s. p. konanie zastavil. K trovám konania uviedol, že o nich rozhodol v zmysle § 146 ods.2 O.s.p. (jeho znenie citoval) a mal za to, že v danom prípade sa konanie zastavilo pre správanie sa žalovaného, ktorý vykonal úhrady až po začatí konania. V rámci vykonaných úhrad zaplatil najneskôr do 20.4.2016 istinu, úrok z omeškania, ako aj trovy konania spočívajúce v náhrade zaplateného súdneho poplatku a tiež v náhrade trov právneho zastúpenia. Z tohto pohľadu bol žalobca uspokojený jednak z hľadiska úhrady istiny, príslušenstva a boli mu zaplatené aj trovy konania. Vo vzťahu k žalovanému však konštatoval, že žalobca svojim postupom v konaní zavinil trovy žalovaného tým, že napriek vykonanej úhrade dlhu vrátane príslušenstva a náhrady trov konania 20.4.2016, zobral žalobu späť len čiastočne. Naďalej trval na zaplatení úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy, a to i napriek tomu, že úrok z omeškania už bol tiež zaplatený. Týmto postupom vyvolal vznik trov na strane žalovaného, ktorý bol nútený brániť sa proti tomuto nároku, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý vo vyjadreniach zo 28.4.2016 a 9.5.2016 poukazoval opakovane na to, že celý dlh vrátane príslušenstva, ako aj náhrada trov, boli už zaplatené a nie je dôvod na to, aby žalobca naďalej trval na podanej žalobe v časti úroku z omeškania. Navrhol, aby žalobca zvážil možnosť späťvzatia žaloby v celom rozsahu, nielen v jej časti. Žalobca preukázateľne zobral žalobu späť v celom rozsahu v deň pojednávania, pretože pokiaľ faxovým podaním 10.5.2016 o 16.41 hod. zobral žalobu späť, musel predpokladať, že v uvedenom čase je málo pravdepodobné, aby sa faxové podanie dostalo do dispozície sudcu a tiež aj právneho zástupcu žalovaného. Súd sa oboznámil s predmetným písomným podaním ráno o 07.30 hod., v deň pojednávania a právny zástupca žalovaného až na pojednávaní 11.5.2016. Súd z toho vyvodil, že žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovanému, ktoré vznikli tým, že nevykonal včas procesné úkony. Je bez akýchkoľvek pochybností, že právny zástupca žalobcu bol upozornený právnym zástupcom žalovaného písomne dvakrát na neopodstatnené uplatnenie nároku žalobcu v období po 20.4.2016. Súd považoval za opodstatnené a účelne vynaložené trovy žalovaného za dva úkony právnej pomoci, a to za písomné podanie na súd 9.5.2016, kedy bol vyzvaný na písomné vyjadrenie k čiastočnému späťvzatiu žaloby (§ 13a ods.1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a za účasť na pojednávaní 11.5.2016 (§ 13a ods.1 písm. d) uvedenej vyhlášky). Hodnota jedného úkonu podľa § 10 ods.1 uvedenej vyhlášky predstavovala výšku 24,90 eur, za dva úkony spolu 49,80 eur. K hodnote jedného úkonu bol pripočítaný režijný paušál podľa § 16 ods.3 uvedenej vyhlášky, platný pre rok 2016, v sume 8,58 eur, režijný paušál za dva úkony spolu predstavoval výšku 17,16 eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná súdom v sume 66,96 eur, ktorú je povinný žalobca zaplatiť žalovanému v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. 3. Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 66,96 eur. Odvolanie proti uzneseniu odôvodnil najmä tým, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: I. Citoval znenie § 142 ods.1, § 143 O. s. p. a má za to, že z doterajšieho konania je zrejmé, že návrh vo veci bol podaný dôvodne, že až po začatí konania žalovaný mu dlžnú sumu zaplatil a to až potom, čo súd vo veci realizoval prvotné úkony. Výzvou z 22.12.2015 bol on vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku, uznesením z 18.2.2016 ho poučil, obdobné poučenie predpokladá i voči žalovanému. Uviedol, že 25.4.2016 mu právny zástupca mailom oznámil nasledovné: „Vážený kolega, v hore uvedenej veci som prevzal právne zastúpenie žalovaného: J. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. G. X, M.. Žalovaný k 20.4.2016 uhradil všetky položky v zmysle Vášho návrhu (petitu), z 3.12.2015 o čom dokladám v prílohe predmetné doklady - fotokópie. Prosím o preverenie a navrhujem vec v zmysle predložených dôkazov uzavrieť tak, že podáte vo veci návrh na zastavenie konania, čím by sa vrátil súdny poplatok, ktorý následne navrhujem vrátiť žalovanému, keďže aj tento uhradil. Pojednávanie je vo veci vytýčené na 11.5.2016 o 10.30 hod. na Okresnom súde Rožňava. Za bezodkladnú odpoveď vopred ďakujem. S pozdravom JUDr. Ján Baláž" Z uvedeného je zrejmé, že mu bolo oznámené prevzatie právneho zastúpenia spolu s platbou žalovaného. Na základe toho osobitne preveroval uvedené úhrady - tak, ako ho o to žiadal právny zástupca žalovaného a urgentne podaním z toho istého dňa zobrali návrh späť v časti istiny 304,82 eur a v časti sumy trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur. Právny zástupca žalovaného mu zároveň oznámil, že pojednávanie je vytýčené na 11.5.2016 o 10,30 hod. Podaním z 25.4.2016 súdu zároveň oznámil, že si uplatňuje nárok/právo na zaplatenie trov právneho zastúpenia vo výške 40,17 eur a to z nasledovných dôvodov: „Vo veci náhrady trov právneho zastúpenia žiadame súd, aby rozhodol v súlade s § 146 ods.2 a § 147 ods.1 O. s. p.“ Ďalej poukázal a citoval z rozhodnutia R 72/1995, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo 28.10.2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010 a citoval znenie § 10 ods.1,2, § 13a ods.1 písm. c) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a uviedol, že za takýto úkon sa vždy považuje i zmena návrhu na začatie konania, späťvzatie návrhu na začatie konania (k tomu Fiačan, /., Kerecman, P., Baricová, J., Hellenbart, V, Sedlačko, F. a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. Vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 110 s.) Vyčíslenie trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia vo veci samej, písomné podanie na súd, späťvzatie návrhu na začatie konania). Trovy právneho zastúpenia 120,07 eur, Hodnota veci 304,82 eur, Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci 24,90 eur, Základná sadzba tarifnej odmeny za tri úkony právnej pomoci 74,70 eur, 3 x režijný paušál (2x 8,39 eur, 1 x 8,58 eur) 25,36 eur 20 % DPH 20,01 eur. On teda mal nesporný nárok i na zaplatenie sumy 40,17 eur. Pred prvým pojednávaním vo veci podaním z 10.5.2016 doručeným súdu 10.5.2016 faxom zobrali návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Toto späťvzatie oznámili súdu i mailom - doručeným súdu 10.5.2016 a poštou, I. triedou, zásielka bola adresátovi vydaná tiež pred pojednávaním, 11.5.2016 o 07:44 hod, (podľa systému EPH Slovenskej pošty). Zároveň ešte 10.5.2016 upovedomili právneho zástupcu žalovaného o úplnom späťvzatí návrhu na začatie konania a to tak, že mail adresovaný na tunajší súd bol v kópii adresovaný a doručený i právnemu zástupcovi žalovaného. Postupoval tak (okrem iného) i plne v intenciách požiadavky právneho zástupcu žalovaného a pred pojednávaním návrh podaný dôvodne, kde žalovaný zaplatil až po začatí konania, zobral v celom rozsahu späť a toto v predstihu oznámil i právnemu zástupcovi žalovaného. Aj keby teda bol považovaný za smerodajný mail právneho zástupcu žalovaného z 25.4.2016, od tohto sa v ničom neodchýlil. V rámci snahy o ukončenie celého konania ani netrval na úhrade sumy 40,17 eur ako náhrady trov konania v spojení s našim podaním z 25.4.2016. II. Citoval znenie § 1,2,3 O. s. p. III. Namietol, že súd vec nesprávne právne posúdil, že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, že uvedený postup spočívajúci v jeho povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania ho znevýhodňuje. Zobral návrh pred prvým pojednávaním v celom rozsahu späť, pričom nepokračoval v uplatňovaní nároku na zaplatenie sumy 40,17 eur. Následne bol však súdom zaviazaný na zaplatenie sumy 66,96 eur. Len pre úplnosť dodal, že vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného (ktoré sa uvádza v napadnutom uznesení) mu doručené nebolo. IV. Namietol, že týmto odvolaním napadnuté uznesenie je podľa neho postihnuté i vadou nepreskúmateľnosti. Z tohto uznesenia nevyplýva to, na základe akého ustanovenia akého právneho predpisu súd žalovanému priznal nárok na zaplatenie sumy 66,96 eur. Z tohto uznesenia nevyplýva to, ako súd prijal fakt, že on zobral návrh pred prvým pojednávaním v celom rozsahu späť, pričom nepokračoval v uplatňovaní nároku na zaplatenie sumy 40,17 eur. Z tohto uznesenia nevyplýva to, prečo súd uvažoval o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalovanému (a tieto mu i priznal), keď súdu i právnemu zástupcovi žalovaného bola 10.5.2016 doručená tá istá mailová správa o späťvzatí návrhu na začatie konania a súd teda mal vedomosť o tom, že táto správa bola doručovaná i právnemu zástupcovi žalovaného. Navyše i v jeho faxovom podaní doručenom súdu 10.5.2016 a tom istom podaní doručenom tiež súdu poštou pred prvým pojednávaním bolo napísané, že „Uvedené (pozn. Späťvzatie návrhu na začatie konania, ospravedlnenie) zasiela na vedomie i právnemu zástupcovi žalovaného." Ďalej citoval znenie § 157 ods.2, § 167 ods.2 O. s. p. V súčasnej dobe sa otázka, akým spôsobom má byť vypracované odôvodnenie rozsudku nepovažuje za spornú. V rámci rozhodovacej praxe súdov a právno- teoretických úvah bolo vytvorené množstvo materiálov komplexne riešiacich danú problematiku. Zo všetkých uviedol nasledovný výňatok z rozhodnutia uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, číslo 37/1985, ktorý pre jeho výstižnosť a stručnosť považuje za najvhodnejší pre účely toho odvolania, citoval z neho a uviedol, že z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia sa domnieva, že prvostupňový súd pri jeho vypracovaní nepostupoval v súlade s uvedeným vyššie. „Rozsudok“ tak podľa jeho názoru odôvodneného vyššie i ďalej vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, pričom podľa neho zakladá aj porušenie jeho ústavných práv na súdnu a inú právnu ochranu. Logickým postupom v medziach zákona by malo byt' jeho zrušenie odvolacím súdom a vrátenie súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre podporu jeho argumentácie si dovolil uviesť i výňatok z textu komentára k § 157 od Prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD. a citoval z neho ako aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo 30.11.2009, z nálezu III. US 119/03-30, uznesenia Ústavného súdu SR III. ÚS 107/07. Súd musí v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre účastníkov konania, ale aj pre verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. V skúmanom prípade závery súdu nespĺňajú dané podmienky, a podľa neho absentuje popis myšlienkového postupu, ktorými k nim súd dospel, čím sa rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné. K rovnakému názoru dospel Najvyšší súd SR aj v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Cdo 170/2005 a 7Cdo 136/2013 a vyskytuje sa tiež v dielach právnej teórie, uvádzame napríklad výňatok z textu komentára k § 157 Občianskeho súdneho poriadku od Prof. JUDr. Jána Mazáka, PhD. Ďalej citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní spisová značka 8Sžo/191/2010, z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní spisová značka 2 M Cdo 7/2009, z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní 7 Cdo 201/2014. V. Žiada, aby sa odvolací súd vysporiadal s argumentáciou, ktorú súdu predostrel/predložil. Ústavnoprávna povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru, Ústavy SR aj Listiny základných práv a slobôd. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...". Práve zo skutočnosti, že súdny proces musí byť „spravodlivý", vyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie. Európsky súd stabilne uvádza, že „...podľa ustálenej judikatúry zohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov musia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené." (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26) alebo že „národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia." (napr. Hadjianastassiou v. Grécko, § 33). Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. V ďalšom o. i. poukázal na nález sp. zn. I. ÚS 243/07 Ústavný súd SR naznačil príklon k téze, že právo je argumentatívny fenomén - čo znamená, že k tomu, čo je právom (t.j. čo je významom právneho predpisu - právnou normou) sa dopracováva procesom argumentácie, v ktorom súperia rôzne argumenty a najlepší a najpresvedčivejší z týchto argumentov nakoniec určí výsledok. Poázal a citoval z rozhodnutí Európskeho súdu. VI. S poukazom na uvedené napadol uznesenie Okresného súdu Rožňava z 11.5.2016 v uvedenom rozsahu (druhý výrok) a požaduje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovanému náhradu trov konania neprizná, alternatívne navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Rožňava z 11.5.2016 v uvedenom rozsahu (druhý výrok) zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Voči žalovanému požaduje a uplatňuje právo na zaplatenie trov odvolacieho konania a to osobitne za zaplatený súdny poplatok a osobitne právo na zaplatenie trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 30,22 eur (16,60 eur + 8,58 eur režijný paušál + 5,04 eur DPH) (pri hodnote veci 66,96 eur), ktoré požaduje zaplatiť k rukám (na účet) jeho právneho zástupcu vedený v obchodnej spoločnosti Československá obchodná banka, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, V. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, G.: X., D.: XXXXXXXXXX. 4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril nasledovne: nesúhlasí s odvolaním žalobcu, z 30.6.2016, toto považuje za neopodstatnené, v právnych záveroch nesprávne, a ako také ho navrhuje zamietnuť. Podľa jeho názoru, Okresný súd v Rožňave, vyššie citovaným uznesením vec správne právne posúdil a dostatočne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym a logickým právnym zisteniam, resp. záverom. Má za to, že nemožno súhlasiť s rozsiahlou argumentáciou žalobcu, ktorá je podľa jeho názoru mechanická (pri aplikácii ustanovení o náhrade trov právneho zastúpenia), ktorá neberie do úvahy všetky okolnosti prípadu a je podľa neho účelová. Právny zástupca žalovaného, bezodkladne po prevzatí právneho zastúpenia, informoval právneho zástupcu žalobcu (mailom, zo 25.4.2016, ktorý je súčasťou spisového materiálu) o uhradení celej pohľadávky nárokovanej žalobcom (vrátane úrokov z istiny, taktiež súčasť spisového materiálu) a žiadal ho o späťvzatie žaloby a zastavenie konania s tým, že nepriamo poukázal na blížiace sa pojednávanie, ktorého uskutočnenie považoval ďalej za neopodstatnené, neúčelné a nehospodárne. Právny zástupca žalobcu však na tento email nereagoval, reagoval však listom - čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania, z 25.4.2016 (doručeným 9.5.2016), kde si žalobca ďalej uplatňoval ďalšie trovy konania ako aj úroky z omeškania (ktoré však boli taktiež uhradené - 20.4.2016 o čom musel, resp. mal mať vedomosť právny zástupca žalobcu - aj z toho je badať rozporuplné, zmätočné konanie vyvolávajúce u žalovaného právnu neistotu). Na to právny zástupca žalovaného reagoval listom - vyjadrením, z 9.5.2016, kde odmietal ďalšie nárokované položky tvrdené žalobcom a ďalšie konanie považoval za bezpredmetné. Podľa jeho názoru, právny zástupca žalobcu nepostupoval správne pri spravovaní pohľadávky žalobcu, keďže ako tento tvrdí postupovali plne v intenciách požiadavky právneho zástupcu žalovaného a pred pojednávaním vzali svoj návrh v celom rozsahu späť (pritom je preukázateľné že reakciou na uvedené bolo čiastočné späťvzatie návrhu a nie celkom). To sa však stalo podľa názoru žalovaného neúčelne, nie riadne a včas, keďže sa o tejto skutočnosti žalovaný (resp. jeho právny zástupca) dozvedel až na pojednávaní. Nemožno dôvodne predpokladať, že zaslanie mailu sa v čase tesne pred 17.00 hod. dostalo do dispozície právneho zástupcu žalovaného čo sa aj nestalo), tobôž súdu. Aj v zmysle zásady „právo patrí bdelým" nemožno považovať procesné úkony žalobcu za urobené včas a riadne. Žalovaný nerozumie nelogickému postupu žalobcu, kedy tento najprv listom, z 25.4.2016 vzal svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a následne listom, z 10.5.2016 vzal svoj návrh celkom späť. Pritom je nepochybné, že právny zástupca žalovaného, žalobcu na ďalšiu neopodstatnenosť jeho pohľadávky minimálne 2 - krát upozornil. Keďže žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne odôvodnil, jeho právny zástupca v rámci opatrnosti a hájenia jeho oprávnených práv a záujmov bol nútený jednak reagovať na čiastočné späťvzatie návrhu a jednak aj samotnou účasťou na predmetnom pojednávaní, nakoľko žalovaný zotrvával v právnej neistote. Okrem toho, žalovaný je toho názoru, že v časti čiastočného späťvzatia návrhu bol úspešný, nakoľko pohľadávka nebola ďalej oprávnená a keďže právny zástupca žalovaného vykonal riadne a včas všetky procesné úkony potrebné na zastavenie konania a len nedostatočnou činnosťou, resp. nečinnosťou žalobcu boli minimálne 2 právne úkony žalovaného už nehospodárne avšak odôvodnené. Podľa jeho názoru, stranám konania možno priznať náhradu iba tých trov, ktoré možno objektívne považovať za účelné pre dosiahnutie samotného účelu konania a predmetné konanie žalobcu za účelné považovať nemožno. Citoval znenie § 142 ods.1, § 147 ods.1, § 224 ods.1 O.s.p. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu v Rožňave, z 11.5.2016 ako správne potvrdil. Voči žalobcovi požaduje a uplatňuje právo na zaplatenie trov odvolacieho konania, teda právo na zaplatenie trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 30,22 eur (16,60 € + 8,58 €), ktoré žiadame zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v obchodnej spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, V.: G., G.: K., D.: XXXX. 5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v prevažnej miere zopakoval to čo už uviedol v odvolaní a uplatnil si nárok na ďalší úkon právnej pomoci. 6. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Uznesenie, okrem výroku o trovách konania, nebolo odvolaním napadnuté a ostatný výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1, 3 CSP), preto nebol v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. 9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy skutočnosti, na základe ktorých si vytvoril chybný právny názor a výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. Súd síce správne použil právny predpis (§ 146 ods.2 O. s. p.), ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav nesprávne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. 13. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 14. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 15. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. Podľa § 263 ods.1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 17. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej zásady existujú dve výnimky. Prvou výnimkou je, že ak niektorý z účastníkov konania zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť jeho trovy (§ 146 ods.2 prvá veta, teraz § 256 ods.1 CSP, pozn. odv. súdu). Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj žalovaného. Na strane žalobcu existuje napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu, alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania, a pod. Súdna prax vyslovila názor, že ak žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.2 druhá veta (to znamená, že nevzal späť návrh v dôsledku správania žalovaného), z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania. K uvedenému odvolací súd poukazuje a cituje z nálezu Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 463/2012, z 12.12.2012, podľa ktorého: „§ 146 ods.2 prvá veta O. s. p. predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu, a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trovy konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá §146 ods.2 druhá veta O. s. p., teda že späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne, by bolo spôsobené správaním žalovaného. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním žalovaného, napríklad by plnil žalobcovi po podaní žaloby, bol by povinný uhradiť trovy konania žalovaný podľa §146 ods.2 druhej vety." „Ústavný súd konštatuje, že vylúčenie zavinenia účastníka konania v príčinnej súvislosti s procesným úkonom, v dôsledku ktorého došlo k zastaveniu konania z iných dôvodov, ako sú predpokladané v § 146 ods. 2 druhej vety OSP, je v rozpore so všeobecne platnými aplikačnými pravidlami ustanovenia § 146 ods.2 prvej vety OSP a ústavne neakceptovateľný. " 18. V prejednávanej veci je absolútne nepochybné, že žaloba bola podaná dôvodne, a že k jej späťvzatiu došlo v dôsledku správania sa žalovaného, lebo uhradil žalovanú sumu s prísl. po podaní žaloby (žaloba podaná 7.12.2015 a úhrady realizované 29.3.2016, 19.4.2016, 20.4.2016). Žalobca zobral žalobu čiastočne späť listom z 25.4.2016, doručeným súdu 29.4.2016, teda pred čím mu právny zástupca žalovaného oznámil úhrady. Následne žalobca zobral celú žalobu späť 10.5.2016 doručené súdu 11.5.2016 (pred pojednávaním). Je absolútne nepodstatné, či žalobca realizoval späťvzatie naraz alebo po častiach, lebo vykonal tak ešte pred rozhodnutím súdu, pričom žaloba bola podaná dôvodne. Úkony právneho zástupcu žalovaného nesúviseli s obranou žalovaného v spore, ale len nimi oznamoval postup žalovaného smerujúci k ukončeniu sporu, preto ich nemožno hodnotiť ako účelné a súvisiace s bránením jeho práva. 19. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 20. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému, ktorých výška bude určená postupom podľa § 262 ods.2 CSP. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobcovi možno priznať náhradu len za účelné vynaložené trovy konania, ktorým nie je vyjadrenie z 25.8.2016 doručené súdu 30.8.2016, v ktorom žalobca opakuje len tie skutočnosti, ktoré uviedol v podanom odvolaní. 23. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.