Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Co/304/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7909208652 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7909208652.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobkyne W. B., M.. XX.XX.XXXX, trvale Q. W. XXX, XXX XX Q., proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice, 040 71, IČO: 31 690 904, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rastislavova 68, IČO: 47231785, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 16C/399/2009-217 z 18.9.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 16C/399/2009-250 z 1.4.2016 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v I. a III. výroku. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Z r u š u j e rozsudok v II. výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Košice I 99,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 16C/399/2009-217 z 18.9.2015 zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/36/2009 zo dňa 31.7.2009 ( I. výrok) a určil povinnosť žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ( II. výrok ). 2.Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 31.7.2009 sp. zn. 3C/36/2009 s odôvodnením, že Arbitrážny súd Košice svojím rozhodnutím určil viacero právnych vzťahov, napriek tomu, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu - predbežné opatrenie, podľa ktorého sa má žalovaný zdržať používania niektorých praktík a tiež sú namietané Všeobecné poistné podmienky žalovaného z 21.5.2007 ako neplatné. Rozhodcovská doložka je uvedená v rámci neplatných VPP žalovaného z 21.5.2007 a ak sú neplatné VPP, neplatná je aj rozhodcovská doložka a na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je bez ďalšieho nezákonný aj rozhodcovský rozsudok. Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný porušil viaceré ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a argumentovala, že v predmetnom spore nemal rozhodovať rozhodcovský súd, pretože sa jedná o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná na základe § 53 ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v rámci neprávom dojednanej rozhodcovskej doložky požaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je neprijateľné, keďže spotrebiteľ nemal možnosť výberu súdu. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že si riadne plnila predpísané poistné na základe zmluvy uzatvorenej s Prvou česko-slovenskou poisťovňou a.s., pričom 2 mesiace pred ukončením doby platenia poistného jej poisťovňa zaslala list označený ako “Vernostný bonus Čo je doma, to sa počíta“, na ktorý nereagovala a rovnako nereagovala na ďalšie oznámenie o nároku na bezplatný mobilný telefón Nokia 1650 a GSM služby. Reagovala iba na ďalší list týkajúci sa „Prepočtu a zvýšenia poistného k poistnému produktu UDP - K, a po osobnej návšteve v poisťovni jej zamestnankyňa doporučila vybrať si alternatívu a) na predpísanom tlačive „Stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 5024100086“. V dôsledku tohoto výberu bola žalobkyňa nútená pristúpiť na nové všeobecné poistné podmienky oznámené iba uverejnením na internetovej stránke poisťovne, ktoré si však nedokázala prečítať, keďže nie je počítačovo zdatná a až dodatočne zistila, že do nových VPP poisťovňa vložila spornú rozhodcovskú doložku. Žalobkyňa za ďalší dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku považovala skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie rozhodoval o veci, ktorá nemôže skončiť súdnym zmierom a teda, ktoré v zmysle ust. § 1 ods.2 zák. č. 244/2002 Z.z. nemôže byť predmetom rozhodcovského konania a je vylúčená z prejednania rozhodcovským orgánom. Rozhodcovský súd v tomto prípade prejednal vec, ktorej predmetom konania bolo vyslovenie platnosti časti poistných podmienok odporcu, teda prejednal a rozhodol vec, ktorej predmetom bolo vo svojej podstate určenie platnosti právnych úkonov, resp. platnosť zmluvy, keď medzi účastníkmi bolo sporné, či došlo k platnému pristúpeniu žalobkyne k všeobecným poistným podmienkam a teda, či týmito podmienkami je viazaná. Jedným z predpokladov uzavretia súdneho zmieru je skutočnosť, že uzavretie zmieru pripúšťa povaha veci, pričom povahou veci je vylúčené uzavrieť zmier najmä vo veciach, v ktorých hmotné právo nepripúšťa vyriešenie veci dohodou účastníkov právneho vzťahu. V zmysle ust. § 99 O.s.p. nie je možné uzavrieť zmier o platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý považoval návrh žalobkyne za neurčitý, nezrozumiteľný, a poukázal na to, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu a následne počas trvania poistenia došlo k zmene obsahu tejto poistnej zmluvy na základe Stanoviska k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 5024100086, kedy žalobkyňa požiadala o zachovanie pôvodnej výšky poistného - zvolila alternatívu a) v predmetnom stanovisku a zároveň výslovne vyjadrila, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami v znení ich Dodatku č. 1. Žalovaný argumentoval, že na základe tejto zmeny sa súčasťou poistného vzťahu medzi účastníkmi stali Všeobecné poistné podmienky Rapi life životnej poisťovne a.s. zo dňa 21.5.2007 a boli podľa jeho názoru splnené všetky podmienky vyžadované právnymi predpismi na to, aby došlo k zmene poistnej zmluvy ako aj k tomu, že poistný vzťah sa spravuje novými VPP. Ďalej žalovaný dôvodil, že potom ako v máji 2009 bol žalovanému doručený návrh na začatie konania, ktorým sa žalobkyňa domáhala, aby poistné podmienky vrátane niektorých úkonov žalovaného boli prehlásené za neplatné vznikla na strane žalovaného právna neistoty a preto podal na príslušný rozhodcovský súd určovaciu žalobu s tým, že Arbitrážny súd Košice rozhodol rozsudkom zo dňa 31.7.2009 sp. zn. 3C/36/2009 tak, že : - Určuje, že zachovanie pôvodnej výšky poistného bez zvyšovania v dôsledku spätného poistno- matematického prepočtu s tým, že rozdiel nanovo stanoveným prepočítaným poistným a pôvodne stanoveným poistným sa môže vysporiadať poisťovňou metódou a postupom určeným poisťovňou k PZ č. 5024100086, podpísané žalovaným dňa 9.6.2008 je platné. - Určuje, že pristúpenie k všeobecným poistným podmienkam Rapid life životnej poisťovne, a.s. z 21.5.2007 podpísané žalovaným dňa 9.6.2008 je platné. - Určuje, že právo žalovaného na zrušenie poistenia založeného poistnou zmluvou č. 5024100086 s výplatou odkúpnej hodnoty podľa časti II. čl. 10 ods. 1, časť XVII. ods. 7f všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21.5.2007 nie je. - Určuje, že právo žalobcu na administratívny a správny poplatok podľa časti XVI. ods. 7 všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21.5.2007 a podľa písm. k) sadzobníka administratívnych poplatkov žalobcu je platný. - Určuje, že časť XVII. ods. 7d všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21.5.2007 je platný. - Určuje, že časť XVII. ods. 7f všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21.5.2007 je platný. - Určuje, že časť XVII. ods. 7h všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21.5.2007 je platný. Žalovaný vyjadril názor, že k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky došlo v súlade s právnymi predpismi SR, pretože žalovaný uverejnil na internetovej stránke text poistných podmienok a následne žalobkyňa zaslala žalovanému stanovisko, ktoré dobrovoľne podpísala. K poistným podmienkam žalobkyňa pristúpila podpisom na inej osobitnej písomnosti, teda právne účinným spôsobom prejavila súhlas s ich obsahom. V stanovisku je jasne uvedená možnosť pre žalobkyňu jednostranne odstúpiť od časti XV. poistných podmienok bez toho, aby tým bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu a to v 10-dňovej lehote, ktorú možnosť žalobkyňa nevyužila na rozdiel od iných klientov, ktorí tak aplikáciu rozhodcovskej doložky na ich vzťah so žalovaným vylúčili. Súd prvej inštancie citoval ust. § 73 ods.1, § 45 ods. 1,2,3 zák. č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov spolu s § 52 ods.1, 2, 3, 4, § 53 ods.1, 2, 3, 4, 5 Obč.zák. a poukázal na to, že pri úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany pričom toto postavenie spotrebiteľa vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí, iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 OZ). Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve je aj ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, vyžadujúcej od spotrebiteľa výlučné riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie v prejednávanej právnej veci mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 22.8.1997 poistnú zmluvu č. 5024100086, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 OZ). Ďalej prvoinštančný súd dôvodil, že rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.5.2007 (poistné podmienky odporcu, podľa ktorej vzájomné spory účastníkov a všetky sporné nároky vyplývajúce (vzniknuté) z poistenia majú byť rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou, prípadne vytvorením podľa potreby od prípadu k prípadu 3 fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne ( časť XV. bod 2 VPP), nebola navrhovateľkou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná (53 ods. 1 OZ). Dohoda o tejto zmluvnej podmienke je súčasťou obsahu Všeobecných poistných podmienok poisťovne z 21.5.2007, ktoré vo formulárovej podobe pripravil odporca, pričom navrhovateľka nemala inú možnosť individuálne ovplyvniť obsah VPP vrátane dohody o riešení prípadných budúcich sporov pred rozhodcovským súdom zriadeným poisťovňou a nebol s VPP (ktoré neboli súčasťou poistnej zmluvy uzavretej dňa 22.8.1997) vopred oboznámená. Rozhodcovská doložka vyžaduje od navrhovateľky ako spotrebiteľa, aby prípadné spory s odporcom vzniknuté z poistnej zmluvy riešila výlučne v rozhodcovskom konaní a zveruje poisťovni (dodávateľovi) právo vybrať a poveriť konkrétnych rozhodcov na riešenie sporov, čím znevýhodňuje navrhovateľku (spotrebiteľa) a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, a preto je táto zmluvná podmienka neprijateľná, a tým v zmysle § 53 ods. 5 OZ aj absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporov medzi účastníkmi vzniknutých z uzavretej poistnej zmluvy. Tento záver súdu nemôže spochybniť ani tvrdenie odporcu, že navrhovateľka mala možnosť jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP v lehote 10 dní od doručenia ,,Stanoviska k zvýšeniu poistnej zmluve č.5024100086“, lebo táto okolnosť nepredstavuje individuálne dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľom teda navrhovateľkou. Individuálne dojednanie totiž znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov pri uzavretí zmluvy osobitne vymieni nejakú klauzulu, ktorá má preňho osobitný význam. Uvedená argumentácia odporcu o možnosti navrhovateľky jednostranne odstúpiť od uvedenej časti VPP v lehote 10 dní preto podľa súdu prvej inštancie nemá pri posúdení platnosti rozhodcovskej doložky ani žiadny právny význam vzhľadom na všeobecnú zásadu uplatňovanú v občianskoprávnych vzťahoch, podľa ktorej platnosť právneho úkonu treba posudzovať so zreteľom na okolnosti existujúce v čase uzavretia, resp. vzniku právneho úkonu (zmluvy). Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd nemal právomoc na prejednanie sporného nároku vyplývajúceho z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a preto považoval návrh navrhovateľky za dôvodný a preto mu vyhovel. Pokiaľ navrhovateľka v konaní tvrdila, že rozhodcovský súd rozhodol spor, ktorý nemohol byť skončený súdnym zmierom podľa § 99 ods. 1 prvá veta O.s.p. túto skutočnosť prvoinštančný súd považoval v tomto konaní bez právneho významu nakoľko prednostne preskúmaval rozhodcovský rozsudok z hľadiska citovaných ustanovení § 52 a § 53 Občianskeho zákonníka pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá medzi účastníkmi konania. 3.Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka, ktorá mala v konaní plný úspech, bola oslobodená od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatkoch za výpis z registra trestov súd prvej inštancie zaviazal podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona podľa výsledku konania odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh položka 1b prílohy citovaného zákona vo výške 99,50,- eur. 4.Dopĺňacím rozsudkom č.k. 16C/399/2009-250 z 1.4.2016 Okresný súd Košice I doplnil rozsudok č.k. 16C/399/2009-217 zo dňa 18.9.2015 o III. výrok: Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva. O trovách konania medzi účastníkmi súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods.1, teda podľa zásady úspechu v konaní dôvodiac, že žalobkyňa v konaní bola úspešná, preto jej prislúcha právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy konania zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú a iné trovy konania si žalobkyňa nevyčíslila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal v súlade s ust. § 151 ods.1, 2 O.s.p. 5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p. Žalovaný dôvodil, že predmetom konania bolo zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom dôvody, pre ktoré je možné domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku explicitne stanovuje zákon v § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, resp. § 45 zák. č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku je mimoriadne dôležitý, nakoľko od dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku závisí to, aký orgán a akým spôsobom bude ďalej konať vo veci samej. Žalovaný dôvodil, že vo výroku a ani v odôvodnení napadnutého rozsudku nie je vôbec uvedené, z akého zákonného dôvodu súd zrušil rozhodcovský rozsudok, teda úplne absentuje uvedenie zákonného dôvodu s poukazom na ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z., resp. § 45 zák. č. 355/2014 Z.z., ktorý bol dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku. Táto okolnosť podľa názoru žalovaného spôsobuje nepreskúmateľnosť a nesprávnosť napadnutého rozsudku, nakoľko z neho nie je zrejmé, ktorý orgán má vo veci samej ďalej konať a vytvára právnu neistotu v otázke, ktorý orgán by mal ďalej vo veci samej konať. Zároveň vyjadril názor, že napadnuté rozhodnutie nedáva odpoveď na otázku, je neúplný a nepreskúmateľný, nakoľko nie je ani možné podľa neho určiť ďalší postup v konaní vo veci samej. Zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia nie je záväzné, záväzný je len výrok - petit rozhodnutia, v ktorom uvedenie dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní absentuje a ani odôvodnenie rozsudku nedáva v tomto prípade jasnú odpoveď na otázku, ktorý orgán má vo veci ďalej konať. Ďalej v odvolaní žalovaný dôvodil, že rozhodcovská doložka medzi účastníkmi bola dohodnutá v osobitnom písomnom právnom úkone a to listine označenej ako „Stanovisko ku zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 5024100086", keďže súčasťou pôvodnej poistnej zmluvy nebolo dojednanie o rozhodcovskom konaní. Žalovaný teda namietal tvrdenie súdu uvedený v odôvodnení rozsudku, že „individuálne dojednanie znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov pri uzavretí zmluvy vymieni nejakú klauzulu, ktorá má preňho osobitný význam", pričom tvrdenie súdu by v podstate odoberalo akúkoľvek možnosť voľby pre dodávateľa, ktorý by mohol platne uzatvárať vždy len to, čo mu predloží či navrhuje spotrebiteľ a nikdy nič iné - čo je ale akiste úplný nezmysel v civilnom práve, kde platí rovnosť zmluvných strán a zmluvná voľnosť. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola žiadnym spôsobom nútená čokoľvek podpísať, a prípadné nepodpísanie listín by nemalo vplyv na už existujúci poistný vzťah. Rovnako sa súd podľa názoru žalovaného vôbec nezaoberal tým, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá v osobitnom tlačive - Stanovisku ku zvýšeniu poistného, kde je jej znenie súčasťou písomnej listiny, ale súd sa venoval len časti XV. VPP. Rozhodcovská doložka bola podľa názoru žalovaného individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah, či vôbec jej dojednanie nepodmieňovalo ani neovplyvňovalo zvyšok poistného vzťahu. Právo žalobkyne individuálne ovplyvniť rozhodcovskú doložku bolo dané, nakoľko obsahom rozhodcovskej doložky je dohoda zmluvných strán o tom, že sa spory prejednajú pred rozhodcovským súdom, a tento obsah mohla žalobkyňa ovplyvniť nepodpísaním a teda vylúčením doložky zo zmluvného vzťahu so žalovaným, prípadne aj odstúpením od tejto doložky. Preto podľa názoru žalovaného závery súdu o tom, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu, sú nesprávne po skutkovej aj právnej stránke. Ďalej žalovaný namietal aj závery súdu o tom, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou, keď poukázal na rozhodnutie ESD zo dňa 3.apríla 2014 vo veci C-342/13 ako aj na ďalšiu judikatúru. Zdôraznil, že súd sa nezaoberal rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v stanovisku k zvýšeniu poistného v poistnej zmluve vôbec, nevykonal test primeranosti podmienky - rozhodcovskej doložky, záver súdu o tom, že táto doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach je arbitrárny a absolútne nezohľadňuje to, že v tomto prípadne rozhodoval Stály arbitrážny súd Košice, ktorý nebol nikdy zriadený žalovaným. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 6.Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomne tak, že považuje odvolanie žalovaného za vykonštruované, umelý právny úkon a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný uvádza ako dôvody svojho odvolania všetky možnosti upravené v ust. § 205 ods.2 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ O.s.p., pričom z obsahu odvolania nevyplývajú konkrétne skutočnosti vzťahujúce sa na jednotlivé dôvody, ktoré by odzrkadľovali nesprávne postupy súdu resp. vady konania, vady rozhodnutia a nie je zrejmý rozsah, v akom sa rozhodnutie odvolaním napáda. Zároveň vyjadrila nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, že sú tu dôvody na vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a stotožnila sa s odôvodnením rozhodnutia ako aj s jeho výrokmi. Podľa názoru žalobkyne súd správne odôvodnil ako neprijateľnú podmienku rozhodcovskú doložku. Opakovane zdôraznila, že sa nezaujímala o žiadnu z možností navrhovaných žalovaným až následne si vybrala alternatívu a) a bola nútená týmto pristúpiť na nové VPP, ktoré obsahovali aj spornú rozhodcovskú doložku. Celý postup Okresný súd Košice I podľa názoru žalobkyne správne zhodnotil a správne vo veci rozhodol, preto navrhla, aby Krajský súd v Košiciach rozsudok ako vecne správny potvrdil. 7. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a krajský súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) 8. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 veta prvá tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť, okrem výroku o povinnosti platiť súdny poplatok. 10. Rozsudok je vo výroku vo veci samej ( I.výrok) a výroku o trovách konania ( III.výrok ) vecne správny, preto ho odvolací súd v tejto časti v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP. 11. Žalovaný v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, že konanie má vady, ktoré mohli mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 pís. a/, b/, c/, e/, f/, g/, h/, t.j. že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 12. Pri odvolacom dôvode podľa ust. § 365 ods. 1 pís. a/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. a/) procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 pís. f/) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/) je naplnený vtedy, ak rozhodol vylúčený sudca. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolacie dôvody žalovaného naplnené neboli a ďalšie ním žiadané dôkazy by neznamenali zvrat v posúdení nároku žalobkyne, pretože doterajšie dôkazy plne postačovali na rozhodnutie. 13.Súd prvej inštancie v danom prípade správne aplikoval ust. § 73 ods.1 zák. č. 335/2014 Z.z. a v nadväznosti ust. § 45 ods.1, 2, 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku okrem iných prípadov aj vtedy, ak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy (§ 45 ods.1 písm.e/ zák. č. 335/2014 Z.z., ktorý súd prvej inštancie citoval) , ako aj v prípade, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 45 ods.1 písm.c/ cit.zák.). 14. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel aj k správnemu záveru o naplnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, lebo rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná, keďže správne vyhodnotil túto doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a súčasne tým, že pri rozhodovaní pred rozhodcovským súdom boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Tieto svoje právne závery súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, s ktorými sa stotožňuje a poukazuje na to, že to o aký dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku ide jednoznačne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Znenie zákonného ustanovenia upravujúceho , ktorý súd bude vo veci konať (§ 47 ods.1 zák. č. 335/2014 Z.z.) je známe a záväzné, preto námietka žalovaného v odvolaní, že výrok rozsudku prvej inštancie pre absenciu týchto ustanovení je nepreskúmateľný, neobstojí. 15. V danom prípade sa jedná o prípad upravený v § 45 ods.1 písm.e/ zák. č. 335/2014 Z.z., keď žalobkyňa sa žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku argumentujúc neplatnosťou rozhodcovskej doložky z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a nadväzne na to argumentovala nedostatkom právomoci rozhodcovského súdu (zároveň uvádzala aj ďalšie dôvody, ktoré však vzhľadom na závery súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky neboli predmetom preskúmavania). 16.Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú súčasťou poistného vzťahu medzi účastníkmi, pričom táto rozhodcovská doložka zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu riešiť všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia v rozhodcovskom konaní. Takúto rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie správne považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods.4 písm.r/ OZ a teda neplatnú v zmysle ust. § 53 ods.5 OZ. Rovnako súd prvej inštancie správne konštatoval, že túto rozhodcovskú doložku si žalobkyňa osobitne nevyjednala a ani nemala možnosť žiadnym spôsobom jej dojednanie ovplyvniť, pretože táto doložka bola súčasťou vopred predtlačeného formulára s nemennými podmienkami, ktoré nemohla ovplyvniť. 17.Na správnosti uvedených záverov nič nemení poukaz žalovaného na to, že rozhodcovská doložka bola súčasťou listiny označenej ako stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve č. 5024100086, ktorou skutočnosťou sa podľa žalovaného súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Uvedená skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá aj v stanovisku, na ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal a citoval jeho obsah, v zmysle ktorého v stanovisku okrem iného je uvedený aj nasledovný text: „Poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami Prvej československej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 v znení ich dodatku č. 1, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke www.pcsp.sk. Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej československej poisťovne Rapid, a.s. zo dňa 21.5.2007 (poistné podmienky), tento súhlas je rozhodcovskou doložkou 2“. Odvolací súd poukazuje na to, že aj uvedené stanovisko k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve je listinou, ktorá nebola individuálne dojednaná, ale jedná sa o vopred predtlačený formulár s nemennými podmienkami, kde odvolací súd zdôrazňuje, že úmyslom spotrebiteľky (žalobkyne) pri vyplnení a podpísaní tohto stanoviska bolo dosiahnuť iný cieľ, pričom pri podpise tohto tlačiva bola nútená akceptovať aj toto dojednanie, ktoré je na listine obsiahnuté oveľa menším písmom ako iné pre žalobkyňu podstatnejšie informácie a dokonca možnosť spotrebiteľa jednostranne odstúpiť od časti XV. VPP je v texte uvedená iba ako odkaz nachádzajúci sa pod čiarou opäť uvedený omnoho menším písmom ako iné časti textu. Aj keď rozhodcovská doložka bola uvedená aj v stanovisku k zvýšeniu poistného k poistnej zmluve možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými údajmi v texte, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte písaná drobnejším písmom ako iné časti textu, a preto súd prvej inštancie správne uzavrel, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaný v konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto zmluvného dojednania a nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v rozhodcovskej doložke bolo odkázané na čl. XV. VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných podmienok. Svojim obsahom a formou rozhodcovská doložka z vyššie uvedených dôvodov spôsobila nevyváženosť práv a povinnosti zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky a navyše išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo taktiež zakladá dôvody neprijateľnosti podľa § 53 ods.4 písm.r/ O.z. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku. 18.Vychádzajúc z uvedeného je správny záver súdu prvej inštancie, že rozhodcovská doložka, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods.4 písm.r/ OZ a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodnutie a súčasne je dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. Boli teda splnené podmienky pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods.1 písm.e/ zák.č. 355/2014 Z.z. Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je daný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle uvedeného ustanovenia s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozsudku bude súd ďalej pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, keďže na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nebola daná právomoc rozhodcovského súdu konať a ním vydaný rozsudok je nulitným právnym aktom. 19.K odvolacej námietke o povinnosti súdu uviesť vo výroku rozsudku zákonný dôvod zrušenia rozsudku ,odvolací súd uvádza, že takáto povinnosť nevyplýva pre súd zo žiadneho právneho predpisu a pokiaľ tento dôvod je uvedený v odôvodnení rozsudku je zrejmé aj to, ktorý orgán bude konať v merite veci. Dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku vyplýva z citácie právnej normy v odôvodnení rozsudku a tento dôvod zároveň vyplýva z jasných záverov súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá rozhodcovský súd nemal právomoc na prejednanie sporného nároku vyplývajúceho z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, a preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a na základe ním vyššie uvedených skutočností považoval návrh žalobkyne za dôvodný a vyhovel mu. Uvedený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku potom určuje ďalší postup po zrušení rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 47 zák. č. 355/2014 Z.z. 20.V zmysle § 47 ods.1 zák. č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. 21.Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie nepochybil, keď sa nezaoberal ďalším tvrdením žalobkyne a to, že rozhodcovský súd rozhodol v spore, ktorý nemohol byť skončený súdnym zmierom podľa § 99 ods.1 prvá veta O.s.p., nakoľko túto skutočnosť považoval v tomto konaní bez právneho významu, pretože prednostne preskúmaval rozhodcovský rozsudok z hľadiska citovaných ustanovení § 52 a § 53 O.z., pričom dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá medzi účastníkmi konania. 22.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zrušení predmetného rozhodcovského rozsudku ako aj výrok o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil. 23.Podľa § 389 ods.1 písm.b/ CSP však odvolací súd zrušil výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, pretože súd prvej inštancie ho ponechal úplne bez odôvodnenia, čím ho učinil nepreskúmateľným. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť vo vzťahu k povinnosti platiť súdny poplatok a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť uvedením na základe akých zákonných ustanovení je táto povinnosť uložená vrátane uvedenia položky sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení. 24.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 v spojení s § 255 ods.1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný (v samotnom spore), preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnej žalobkyni trov odvolacieho konania nevznikli. 25.Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).