KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice12. 7. 2017plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/68/2016 z 12. 7. 2017

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 12. júla 2017, sp. zn. 6S/68/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7916208167.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/68/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916208167
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7916208167.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: K. E. W. S. Z. A. Y., bytom C.
XX/XX, G., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Komenského 52,
Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2016/015868/GEC zo 07.
apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP1-2016/015868/GEC zo
07.04.2016, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
zmien a doplnkov odvolanie žalobcu K. E. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Trebišov, odbor
všeobecnej vnútornej správy č. OU-TV-OVVS-2016/000238-2 z 12.01.2016, ktorým bol uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.06.2015
okolo 12:00 hod. v Obci G. z dvora svojho rodinného domu č. XX/XX na ul. C. vynadal K. Q.L. do malých
cigánskych kokotov, B. Q. vynadal slovami „matky ti do cigánskej piče, pojebu ťa policajti alebo ťa už
pojebali, ty košická cigánska B.“ a G. Q. vynadal slovami „matky ti do cigánskej piče, poď na férovku s
tým kokotom, čo sa ma bojíš, poď na férovku ty Kassaváros cigánsky kokot“ a vyhrážal sa mu pobitím,
čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví a iným hrubým správaním.

2. Podľa § 49 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch prvostupňový správny
orgán žalobcovi za spáchaný priestupok uložil povinnosť uhradiť pokutu vo výške 25,00 Eur a podľa §
79 ods. 1 zákona o priestupkoch mu uložil povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním
priestupku vo výške 16,00 Eur, potvrdil.

3. Z pripojených administratívnych spisov súd zistil, že oznamovateľkou priestupku bola B. Q., ktorá vo
svojej výpovedi uviedla, že dňa 30.06.2015 okolo 12:00 hod., keď boli deti doma zo školy, sused K. E.
(žalobca) zo svojho dvora kričal synovi K. „K., ty malý cigánsky kokot“, potom nadával mu slovami „matky
ti do cigánskej piče, pojebu ťa policajti alebo ťa už pojebali, ty košická cigánska B..“ Jej manžel nedokázal
počúvať suseda, a preto mu zakričal, aby prestal, na čo sa začal vyhrážať pobitím a nadávkami „matky
ti do piče cigánskej, poď na férovku s tým kokotom, čo sa ma bojíš, poď na férovku ty Kassaváros
cigánsky kokot.“



4. Žalobca ako obvinený vo výpovedi uviedol, že 30.06.2015 sa nachádzal doma, pričom o 6:30 hod.
na svojom dvore nekričal a nebudil deti Q.J.W.. Videl rodinu Q. na dvore okolo 12.00 hod., ale vôbec
nijako im nenadával, nikoho nevolal na férovku a nikomu sa nevyhrážal nijakou ujmou na zdraví, je to
výmysel rodiny Q.Á., s ktorými má dlhé roky nezrovnalosti, a preto sa k ním ani neozýva. Práve K. Q.
mu hádže kamene na strechu, ktorú mu už aj zničil a zateká mu. Spolu držia ako rodina, on nakoľko
žije sám, tak si svoju nevinu nevie dosvedčiť.

5. Svedok K. Q. vo výpovedi uviedol, že 30.06.2015 okolo 12:00 hod., keď bol doma zo školy a bol
na dvore spolu s rodičmi sused K. E. (žalobca) mu vynadal „K., ty malý cigánsky kokot“, počul ako
nadával jeho mame slovami „matky ti do cigánskej piče, pojebu ťa policajti alebo ťa už pojebali, ty košická
cigánska B..“ Otec zakričal, aby sused prestal a nenadával a tento vynadal aj jemu „matky ti do piče
cigánskej, poď na férovku s tým kokotom, čo sa ma bojíš, poď na férovku ty Kassaváros cigánsky kokot.“

6. Svedok G. Q. vo výpovedi uviedol, že 30.06.2015 okolo 12:00 hod. sa nachádzal doma a sused
K. E. (žalobca) zo svojho dvora začal kričať na syna K. „K., ty malý cigánsky kokot“, potom nadával
jeho manželke „matky ti do cigánskej piče, pojebu ťa policajti alebo ťa už pojebali, ty košická cigánska
B..“ Keď zakričal, aby konečne prestal, začal sa vyhrážať jemu pobitím a nadával mu „matky ti do piče
cigánskej, poď na férovku s tým kokotom, čo sa ma bojíš, poď na férovku ty Kassaváros cigánsky kokot.“
V ten istý deň sused už okolo 6:30 hod. nadával slovami „vstávajte havranské cigánske deti, treba ísť
pre vysvedčenie“. Spory so susedom E. (žalobcom) sa ťahajú už viac ako tri roky, čo nezvláda trpieť.
Jeho syn K. nehádže kamene do jeho domu.

7. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
žalobca má evidované priestupky a ukončené od 01.01.2010 do 25.07.2015, konkrétne ktorého sa
dopustil 03.03.2012 podľa § 108 ods. 1 písm. e) zákona č. 513/2009 na Železničnej stanici Č. Y. L.,
priestupok, ktorého sa dopustil v Obci J. proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorý bol ukončení 06.02.2013, priestupok z 29.01.2013 proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a písm. d), ktorého sa dopustil v Obci J., priestupok ktorého sa
dopustil v Obci G. 22.04.2014 proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990
Zb., za priestupok, ktorého sa dopustil v Obci G. 07.06.2013 proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupok, ktorého sa dopustil v Obci G. 13.08.2013 proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupok, ktorého sa
dopustil v Obci G. 08.10.2013 proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb., priestupok spáchaný telefonicky 02.05.2014 proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., priestupok, ktorého sa dopustil v Obci G. dňa 17.03.2015 na
úseku ochrany pred požiarmi podľa § 61 ods. 4 písm. f) zákona č. 314/2001 Zb. a priestupok, ktorého sa
dopustil v Obci G. 27.06.2015 proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990
Zb..

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán - Okresný úrad Trebišov,
odbor verejnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-TV-OVVS-2016/000238-2 z 12.01.2016 rozhodol
tak, že žalobca K. E. bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., lebo dňa 30.06.2015 okolo 12:00 hod. v Obci G.
z dvora svojho rodinného domu č. XX/XX na ul. C. vynadal K. Q. do malých cigánskych kokotov, B. Q.
vynadal slovami „matky ti do cigánskej piče, pojebu ťa policajti alebo ťa už pojebali, ty košická cigánska
B.“ a G. Q. vynadal slovami „matky ti do cigánskej piče, poď na férovku s tým kokotom, čo sa ma bojíš,
poď na férovku ty Kassaváros cigánsky kokot“, vyhrážal sa mu pobitím, čím úmyselne narušil občianske
spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví a iným hrubým správaním. Na základe toho podľa § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. mu bola uložená pokuta vo výške 25,00 Eur v súlade s § 49
ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť aj štátu trovy konania vo
výške 16,00 Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že vina obvineného - žalobcu bola v priestupkovom konaní
preukázaná, na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom. Žalobca skutok poprel s tým, že svedok
K. Q. mu hádže kamene na strechu, čo mu ju zničilo a má za to, že tvrdenie oznamovateľky - svedkyne
a svedkov, ktorí boli vypočutí a zhodne uviedli, že žalobca im vulgárne nadával, ako aj svedkovi G. Q.
sa vyhrážal ujmou na zdraví sú nepravdivé. Z uvedeného jednoznačne vyplýva a bolo preukázané, že
žalobca sa skutku dopustil, prečo bol uznaný vinným. Pri určovaní druhu sankcie a jej výmery vychádzal
z § 12 ods. 1 priestupkového zákona a prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa k skutku nepriznal, pričom



oznamovateľke a svedkom vulgárne nadával a vyhrážal sa im zabitím. Za obdobný skutok bol v minulosti
viackrát riešený, a preto zotrval na uložení sankcie vo forme pokuty vo výške 25,00 Eur.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v ktorom uviedol, že naďalej nesúhlasí s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, pretože tvrdenia B. Q. a G. Q. sa nezakladajú
na pravde a syn K. mu stále hádže kamene do dvora a plechovej strechy, ktorá mu už zateká.
Na svoje tvrdenia nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Na základe toho žalovaný rozhodnutím č.
OU-KE-OOP1-2016/015868/GEC zo 07.04.2016 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu.

10. Vo včas podanej žalobe žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť
mu vec na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že žalobu žiada preskúmať z dôvodov uvedených v §
250j ods. 2 písm. b) O.s.p.. Nakoľko v správnom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia
dôkazov, čo neznamená ľubovôľu správneho orgánu, pretože správny orgán je povinný zhodnoť
všetky vykonané dôkazy a to tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Hodnotenie dôkazov
nachádza svoje vyjadrenie v odôvodnení rozhodnutia, pokiaľ správny orgán nezhodnotí všetky dôkazy,
ich hodnoteniu odporuje zásada logiky alebo skutkové závery vôbec nezodpovedajú vykonanému
dokazovaniu, čo je dôvod pre zrušenie rozhodnutia. Pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu
súdom hodnotenie dôkazov je myšlienkový postup zamestnancov správneho orgánu, v ktorom
sa posudzuje komplex informácií získaný vykonaním jednotlivých dôkazov. Správny orgán sa musí
vysporiadať s vierohodnosťou správy získanej z jednotlivých dôkazov. Priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu sa nedopustil on, ale K. Q., B. Q. a G. Q.. Do času, kým sa rómska rodina neprisťahovala
do susedstva, nemal žiadne konflikty. Odkedy sa prisťahovali z R., pravidelne volá a upovedomuje políciu
o tom, že mu zničili strechu na nehnuteľnosti, že mu do dvora hádžu kamene. Vždy, keď sa im snaží
vysvetliť a požiadať ich, aby to nerobili, začnú mu nadávať, správať sa agresívne. Ich vyhlásenie o tom,
že som sa im ústne vyhrážal sa nezakladá na pravde a ich výpoveď je účelová, nakoľko sú to členovia
jednej rodiny a všetci ničia jeho majetok. Je starší človek, má zdravotné problémy a nebol by schopný
nielen fyzicky niekomu ublížiť, ale sa takým spôsobom ani nevyhráža. Naopak, ony sú tí, ktorí sa mu
vyhrážajú, bojí sa ďalej pokojne nažívať vo svojej nehnuteľnosti. Ide o neprispôsobivých, agresívnych
a vulgárnych Rómov.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť s tým, aby trovy konania znášal žalobca.
V podstate poukázal na tie skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia
a zdôraznil, že žalobca ani v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a opiera sa iba o tie isté
dôvody, ktoré boli uvedené aj v samotnom odvolaní. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými námietkami, a preto trvá na argumentácii, ktorú tam uviedol. Dôsledne hodnotil
dôkazy vykonané prvostupňových správnym orgánom a to jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti a
uveril výpovediam oznamovateľky - svedkyne B. Q. a svedkov K. Q. a G. Q., ktoré sa ani v súhrne
nerozchádzali, zhodným spôsobom popísali priebeh incidentu a aj samotné nadávky a vyhrážky žalobcu.
Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že mu oznamovateľka - B. Q. a svedkovia K. Q., G. Q. skutočne
ničia majetok a že sú voči nemu zaujatí.

12. Žalobca napadla na Okresný súd v Trebišove dňa 10.06.2017 a Okresný súd v Trebišove uznesením
č. k. 13S/1/2016 z 13.06.2016 vec postúpil krajskému súdu.

13. Dňom 01. júna 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a podľa
§ 491, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento
zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať
ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická
osoba. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia
tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom
čase.

14. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku na nariadenom pojednávaní
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby,



písomným vyjadrením žalovaného, pripojeným administratívnym spisom žalovaného, ako aj
prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „priestupkový zákon“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem
spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo trestný čin.

16. Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

17. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
sa dopustí ten, kto svojim konaním úmyselne naruší občianske spolunažívanie, vyhrážaním ujmou na
zdraví, drobným ublíženie na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným
hrubým správaním.

18. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov
(ďalej len „o správnom konaní“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
za tým účelom musí obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

19. Podľa § 32 ods. 2 zákona o správnom konaní rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán.

20. Podľa § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

21. Podľa § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byť vydané v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

22. Podľa § 47 ods. 1 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu.

23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný predpis.

24. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe čoho rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Správny poriadok ako to vyplýva z citovaných ustanovení rozlišuje jednak obsahové náležitosti a
jednak formálne náležitosti rozhodnutia. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie
o opravnom prostriedku. Zákon so zreteľom na logickú štruktúru rozhodnutia ustanovuje poradie
jednotlivých častí v jeho písomnom vyhotovení. Jednotlivé časti musia byť aj formálne oddelené,
aby nedošlo k situácii, že rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné. Výrok je najdôležitejšou časťou
rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci, ktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba
vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu, alebo zánik individuálneho právneho vzťahu,
ktorým sa zakladajú práva, určujú povinností, prípadne sa menia vzťahy. V tejto časti rozhodnutia sa
tiež autoritatívne deklarujú určité právne stavy. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho
odôvodnenie. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti
postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných
pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické
a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinnosti (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná



funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé
odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Správny poriadok
demonštratívnym spôsobom uvádza okolností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Odôvodnením
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne
posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené
a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán,
prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa
buď vôbec nevykonali alebo sa o nich správny orgán dozvedel až po vyhlásení rozhodnutia. Právne
posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie
hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.
Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého
správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.
Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby
účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba
v odôvodnení venovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej
úvahy. V týchto prípadoch spravidla vychádza len zo všeobecného vymedzenia zákonných podmienok,
ktoré zároveň predstavujú hranicu voľnej úvahy. Ak napr. správny orgán ukladá pokutu za správny delikt,
nestačí uviesť, že pri uložení pokuty prihliadal na mieru zavinenia a výška pokuty bola určená v rámci
ustanoveného rozpätia. Správny orgán sa musí vyrovnať so všetkými hľadiskami pre uloženie pokuty,
inak by bolo také rozhodnutie nepreskúmateľné.

26. Záverečným štádiom dokazovania je hodnotenie dôkazov tak, ako to vyplýva z citovaného
ustanovenia § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní. Tento proces je ovládaný zásadou voľného
hodnotenia dôkazov. Jej podstata je determinovaná dvoma skutočnosťami, t. j. správny orgán pri
hodnotení dôkazov nie je obmedzený právnym predpisom a pri hodnotení dôkazov berie do úvahy
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov je
myšlienkový postup, pri ktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých
dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia správnym orgánom. Správny orgán môže
hodnotiť len tie dôkazy, ktoré boli vykonané. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom prípade
neznamená ľubovôľu zo strany správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia je preto správny orgán
povinný uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili vykonané
dôkazy vrátane odôvodnenia skutočnosti, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Toto odôvodnenie
musí byť relatívne podrobné. Nestačí uviesť iba to, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť uvedené aj
hodnotenie týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním
jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná. Absencia takéhoto
postupu by robila rozhodnutie nepreskúmateľným.

27. Z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že dňa 30.06.2015 o 16:40 hod. do zápisnice podala
oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch B. Q., v ktorom uviedla, že dňa 30.06.2015 v
čase okolo 12:00 hod., keď sa nachádzala na dvore svojho rodinného domu jej začal sused - K. E.
(žalobca) vulgárne nadávať tak, ako je to uvedené aj vo výroku prvostupňového správneho orgánu. Dňa
11.06.2015 bol urobený záznam o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, kde
K. E. (žalobca) poprel, že by vulgárne nadával oznamovateľke a jej rodinným príslušníkom, v zápisnici
o podaní vysvetlenia z 11.07.2015 podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch G. Q. a K. Q. potvrdili,
že dňa 30.06.2015 v čase okolo 12:00 hod., keď sa nachádzali na dvore svojho rodinného domu im
sused K. E. vulgárne vynadal, ako aj oznamovateľke a dokonca sa vyhrážal manželovi oznamovateľky
pobitím. Na nariadenom pojednávaní dňa 12.01.2016 žalobca uviedol iba tie skutočnosti, ktoré uviedol
aj v zázname o podaní vysvetlenia dňa 11.07.2015, kedy uviedol, že nevie svoju nevinu nikým dosvedčiť
a nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Oznamovateľka B. Q., ako aj svedkovia G. Q. A. K.
Q. zotrvali na tom, čo uviedli v zázname o podaní vysvetlenia dňa 11.07.2015, resp. oznamovateľka B.
Q. uviedla v zápisnici o podaní oznámenia z 30.06.2015. Na základe takto vykonaného dokazovania aj
súd dospel k záveru, že bolo náležite preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil hrubým správaním
voči oznamovateľke, jej manželovi a synovi tým, že im vulgárne nadával a G. Q. aj pobitím. Žalobca
síce stále trvá na tom, že žiadneho priestupku sa nedopustil a svojím susedom, teda rodine Q.L.
vulgárne nenadával, ani sa jej nevyhrážal, pričom na svoje tvrdenia nevedel označiť žiadne dôkazy.
Žalobca dokonca na svoje tvrdenie, že skôr sa mali dopustiť priestupku príslušníci rodiny Q.j voči nemu



neoznačil žiadne dôkazy a ani nič konkrétne neuviedol. Napokon žalobca priestupku proti občianskemu
spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch sa dopustil voči oznamovateľke B. Q. aj dňa
13.08.2013, keď jej mal vulgárne vynadať, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 15,00 Eur. Žalobca
sa aj voči iným spoluobčanom dopúšťal priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) zákona o priestupkoch, o čom svedčia skoršie priestupkové konania a takéhoto priestupku sa
dopustil aj vo februári 2013, 29.01.2013, 07.06.2013, 08.10.2013, 02.05.2014.

28. Žalobca tvrdí, že rodina Q. teda členovia tejto rodiny sa majú dopúšťať priestupku voči nemu,
ale z obsahu pripojených administratívnych spisov nevyplýva, že by niekedy podal oznámenie na
príslušnom okresnom riaditeľstve policajného zboru. Ak skutočne jeho tvrdenia sa zakladajú na pravde,
nič žalobcovi nebráni, aby nepodal oznámenie podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch na príslušnom
okresnom riaditeľstve policajného zboru. Jeho tvrdenie, že K. Q. mu hádže kamene do jeho domu, čím
mu spôsobuje škodu, tak v takomto prípade žalobcovi nič nebráni podať žalobu na príslušný súd na
náhradu škody, pričom bude jeho povinnosťou predložiť dôkazy o tom, že kto a v akom rozsahu mu
škodu spôsobil. Napokon je potrebné uviesť aj to, že v danom prípade žalobcovi bola uložená pokuta
za priestupok, ktorého sa mal dopustiť 30.6.2015 okolo 12:00 hod. tým, že vulgárne vynadal B. Q., G.B.
Q., K. Q. a G. Q. sa vyhrážal aj pobitím. V tomto priestupkovom konaní správny orgán, ale ani súd
nie je oprávnený hodnotiť a zisťovať či priestupku a akého v tento deň sa dopustil niekto z rodiny Q.
voči žalobcovi. Totiž zo spisu nevyplýva, aby žalobca urobil nejaké oznámenie na príslušnom orgáne
policajného zboru.

29. Súd nepovažuje výpoveď oznamovateľky B. Q., G. Q. a K. Q. za účelové, i keď ide o rodinných
príslušníkov, pretože títo vo svojich výpovediach zhodne uviedli kedy a konkrétne ako žalobca nadával
im, resp. inému z rodinu. Žalobca okrem toho, že popieral, že nevynadal nikomu z rodiny Q. v
inkriminovaný deň, žiadne dôkazy neoznačil, ale ani sám nepoprel, že medzi ním a rodinou Q. odkedy
sa prisťahovala bývať do susedstva pretrvávajú susedské spory.

30. Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu žaloby dospel k záveru, že spáchanie
priestupku proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch zo strany
žalobcu dňa 30.06.2015 okolo 12:00 hod. tým, že vulgárne vynadal svojim susedom Q. bolo náležite
preukázané. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán náležite zistili skutkový stav veci, vysporiadali
sa s námietkami, ktoré uviedol vo svojej výpovedi samotný žalobca, ktorý na svoje tvrdenia v priebehu
priestupkového konania, ale ani súdneho konania neoznačil žiadne dôkazy, preto dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná.

31. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. b) až d) možno
uložiť pokutu do 99,00 Eur a keďže žalobca spáchal priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o
priestupkoch, za ktorý priestupok už aj v minulosti mu boli uložené pokuty podľa názoru súdu správne
bola určená výška pokuty vo výške 25,00 Eur, ktorá je primeraná.

33. O náhrade trov konania žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a nepriznal mu právo na
ich náhradu, pretože v konaní úspešný nebol.

34. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ak sa rozhodlo
o



a) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy,
ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu
dane,
b) správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý
rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c) správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d) správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku /
ďalej len „S. s. p.“ / to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 7916208167)

  1. 12. 7. 2017Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/68/2016 z 12. 7. 2017 (toto rozhodnutie)
  2. 13. 7. 2017Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/68/2016 z 13. 7. 2017