Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 4CoKR/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208167 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:8115208167.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu X.. Y. Y. a sudcov X.. G. S. a Q.. Q. Z. v spore navrhovateľa - veriteľa: O. H., s.r.o., B. XXX/A, O., IČO: XX XXX XXX, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: E. P., nar. X.X.XXXX, B. XXXX/XX, W., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 1K/29/2015-42 zo dňa 10.10.2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľa: BENCONT H., s.r.o., so sídlom B. XXX/A, O. XXX XX, H.: XX XXX XXX, na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka: E. P., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX W. a vrátil navrhovateľovi preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške XXX,XX eur zložený dňa X.X.XXXX na účet súdu prvej inštancie pod P V. na predbežného správcu - položka XX/XXXX (číslo účtovného dokladu XX/XX-XX). 2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. §§ 3 ods. 1, 12 ods. 2, 19 písm. b), c), d), 196 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoKR), ust. §§ 52 ods. 1, 3, 4, 53 ods. 1, 4 ísm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ust. § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len ZoSÚ) a ust. §§ 31 ods. 3, 33 ods. 2 Zákona č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2004. 3. Poukázal na to, že v návrhu navrhovateľ - veriteľ uviedol, že voči dlžníkovi eviduje pohľadávku z právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Y., U. A Q., a.s. so sídlom W. 4, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, sp.zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, vykonateľnosť dňa X.X.XXXX a ktorý je prílohou návrhu veriteľa. Zároveň predložil písomnú výzvu na zaplatenie zo dňa XX.X.XXXX spolu s kópiou doručenky. Ako ďalšieho veriteľa dlžníka označil súdneho exekútora X.. X. B., so sídlom Exekútorského úradu R. XX/XX, XXX XX B. nad I., H.: XXXXXXXX, pričom pohľadávku predstavujú trovy v exekučnom konaní EX XXX/XX. Navrhovateľ na účet súdu uhradil preddavok vo výške XXX,XX eur. 4. Návrh spolu s prílohami bol podaný v dvoch rovnopisoch. Návrh v podobe príloh o.i. obsahoval doklad o zaplatení preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške XXX,XX eur, rozhodcovský rozsudok sp. zn. IA-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a výzvu zo dňa XX.X.XXXX spolu s doručenkou. 5. Uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX zverejneným v Obchodnom vestníku dňa XX.X.XXXX súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. 6. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. XK/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX publikovaným v Obchodnom vestníku dňa X.X.XXXX uložil dlžníkovi povinnosť do XX dní od doručenia predmetného uznesenia vyjadriť sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu, osvedčil svoju platobnú schopnosť a predložil najmä zoznam všetkých svojich peňažných záväzkov, s ktorých plnením bol v deň začatia konkurzného konania XX dní v omeškaní, zoznam všetkých svojich bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania, informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu, zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do XX dní od začatia konkurzného konania. Súd prvej inštancie zároveň predvolal dlžníka a upovedomil veriteľov dlžníka o termíne pojednávania za účelom osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka vytýčeného na deň XX.X.XXXX o XX:XX hod. na Okresnom súde Prešov. 7. Na pojednávanie konané dňa XX.X.XXXX sa účastníci konania nedostavili. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na neurčito a to za účelom vyžiadania zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX ako aj obchodných podmienok a všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. 8. Navrhovateľ podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa XX.X.XXXX na základe výzvy súdu doložil súdu zmluvu o úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX spolu s obchodnými podmienkami pre úver - pôžička na bývanie a všeobecnými obchodnými podmienkami. 9. Súd prvej inštancie následne posudzoval aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Navrhovateľ môže podľa ust. § 12 ods. 2 ZoKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu len ak svoju pohľadávku doloží medzi iným vykonateľným rozhodnutím alebo iným podkladom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. Podľa názoru súdu, za vykonateľné rozhodnutie možno považovať len rozhodnutie, ktoré je vydané orgánom oprávneným na prejednanie veci. V prípade, ak je podkladom pre konkurzné konanie rozhodcovský rozsudok, na prejednanie veci musí byť daná právomoc rozhodcovského súdu. Tak, ako v exekučných konaniach aj v konkurznom konaní musí veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu doložiť svoju pohľadávku materiálne vykonateľným titulom, ktorý aj v konkurznom konaní podlieha preskúmaniu a posúdeniu tejto materiálnej vykonateľnosti súdom ex - offo. Aj súd je povinný z úradnej moci skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie konkurzného konania („generálnej exekúcie“), t. j. skúmať či na prejednanie veci, výsledkom ktorého konania bol rozhodcovský rozsudok, bola daná právomoc rozhodcovského súdu. V posudzovanom prípade bola zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, od ktorého navrhovateľ odvodzuje svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Túto zmluvu považuje súd za zmluvu spotrebiteľskú. Súd prvej inštancie poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10, C-40/08 pri výklade smernice rady 93/13 EHS, na základe ktorého je povinný pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie konkurzu skúmať rozhodcovskú doložku a zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných a teda nekalých podmienok, tým že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi, a teda či nie je neplatná podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) účinného od 1. januára 2008. Podľa článku 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávania bankových obchodov vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Podľa článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Ide preto o vnútenú podmienku, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy a ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Na základe uvedeného súd považuje túto podmienku za neprijateľnú podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda za absolútne neplatný právny úkon. 10. Ustanovenie článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok formálne síce umožnilo dlžníkovi (spotrebiteľovi) rozhodcovskú doložku neprijať, ale na neprijatie rozhodcovskej doložky sa vyžadoval ďalší písomný úkon od spotrebiteľa, čo súd prvej inštancie považuje za ustanovenie zvyšujúce nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky vyvolávajú hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa a v konečnom dôsledku ide o dojednanie, ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Pre absolútnu neplatnosť rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v danom prípade podľa názoru súdu nebola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, v dôsledku čoho rozhodcovský rozsudok, od ktorého navrhovateľ v danom prípade odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, nie je exekučným titulom. 11. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a dlžníkom ako zmluva o úver má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na cit. ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, ktorá vyplýva aj z výpisu daného subjektu z Obchodného registra. Na druhej strane, dlžník v čase podpisu zmluvy nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 12. Rozhodcovský súd bol povinný v rozhodcovskom rozsudku zohľadniť právnu úpravu, ktorá je preňho záväzná a zákonná úprava dáva súdu právo a povinnosť posúdiť, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje je dovolené a či je v súlade s dobrými mravmi. Súd má za to, že nemožno považovať uložené plnenie za dovolené a v súlade s dobrými mravmi, ak je vydané v rozpore s právnou úpravou. 13. K samotnému oprávneniu súdu preskúmavať exekučný titul a k rozhodcovským rozsudkom, ktorými navrhovateľ preukazuje svoju pohľadávku súd poukazuje napr. na rozhodnutie dovolacieho súdu - Najvyšší súd SR - sp. zn. 5ECdo/314/2013 z 8. decembra 2014, zo 4. apríla 2013 sp. zn. 3Cdo/224/2012, zo 14. mája 2013 sp. zn. 3Cdo/295/2012, sp. zn. 3Cdo/182/2012, sp. zn. 3Cdo/6/2013, z 12. júna 2013 sp. zn. 3ECdo/9/2013, sp. zn. 3ECdo/37/2013, sp. zn. 3 ECdo/8/2013, z 27. júna 2013 sp. zn. 3Cdo/237/2012, z 27. mája 2013 sp. zn. 3Cdo/227/2012, z 3. júla 2013 sp. zn. 3 ECdo/106/2013 a ďalšie v obdobných veciach navrhovateľa. 14. Najvyšší súd SR má nezastupiteľnú úlohu v zjednocovaní judikatúry, a preto v záujme predvídateľnosti rozhodnutí a jednotnosti rozhodovacej praxe, ktorými sa naplní princíp právnej istoty, ako jeden zo základných princípov princíp právneho štátu, vychádzal súd z judikatúry dovolacieho súdu. 15. Najvyšší súd SR ako dovolací súd opakovane konštatoval vo veciach exekučného konania navrhovateľa na základe rozhodcovských rozsudkov, že uzavretá rozhodcovská doložka je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý za daných podmienok nepredstavuje vykonateľný exekučný titul. Dovolací súd sa stotožnil aj s tými závermi exekučného súdu, ktoré konštatovali nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky, pričom ich výklad bol v súlade so Smernicou rady 93/13/EHS. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na spotrebiteľské veci má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. 16. Podľa názoru súdu prvej inštancie, podmienka dojednaná podľa článku 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, ktorý hovorí, že ak klient najneskôr pri uzatváraní bankového obchodu alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Na základe uvedeného je rozhodcovská doložka podľa bodu 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda je neplatná. Podstatnou okolnosťou pre prijatie tohto záveru je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom, t. j. dlžníkom individuálne dohodnutá, nakoľko bola zaradená do Všeobecných obchodných podmienok vopred pripravenej zmluvy a dlžník nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. 17. Z vyššie uvedených dôvodov v danom prípade navrhovateľ nepreukázal svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, t.j. svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd jeho návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. 18. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, ktoré dôvodil tým, že podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) Zákona č. 160/2015 Z.z. - C.s.p. tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 19. Uviedol, že konkurzný súd je viazaný svojím rozhodnutím, uznesenie sp. zn. 1K/29/2015-16 zo dňa 20.04.2015, ktorým konkurzný súd začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. V predmetnom uznesení konkurzný súd skonštatoval, že návrh na vyhlásenie konkurzu podaný veriteľom obsahuje všetky ustanovené náležitosti. Konkurzný súd týmto potvrdil, že sú dané podmienky pre začatie konkurzného konania a týmto rozhodnutím je viazaný. To znamená, že v predmetnom konkurznom konaní sp. zn. 1K/29/2015 už o splnení podmienok pre začatie konkurzného konania rozhodol a nemôže o tom rozhodovať znova. Konkurzný súd napadnutým rozhodnutím revidoval zistený skutkový stav v neprospech navrhovateľa a návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol. 20. Zákon č. 7/2005 Z. z. zákon o konkurze a reštrukturalizácií vymedzuje, v ktorých prípadoch môže súd zastaviť konkurzné konanie: a) konkurzné konanie sa zastaví, ak navrhovateľ pred vyhlásením konkurzu zoberie svoj návrh späť, b) konkurzné konanie sa zastaví, ak dlžník osvedčí svoju platobnú schopnosť, c) konkurzné konanie sa zastaví, ak súd v reštrukturalizačnom konaní reštrukturalizáciu dlžníka povolí, d) konkurzné konanie sa zastaví, ak dlžník do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu preukáže, že zanikli všetky splatné pohľadávky veriteľov, e) konkurzné konanie sa zastaví ak predbežný správca zistí, že majetok dlžníka nebude postačovať ani na úhradu nákladov konkurzu. 21. Z uvedeného je zrejmé, že po začatí konkurzného konania konkurzný súd nemôže návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnuť, nakoľko by sám negoval svoje rozhodnutie, čo je v rozpore zo zásadou predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Po začatí konkurzného konania môže súd zastaviť konkurzné konanie z vyššie uvedených dôvodov. 22. Konkurzný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skúmal aktívnu legitimáciu navrhovateľa a na základe svojich zistení dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu. Konkurzný súd nad rámec svojich oprávnení skúmal vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého možno vykonať exekúciu. 23. V zmysle ust. §41 ods. 2 písm. d) exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. 24. Rozhodcovský rozsudok IA-A/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v zmysle platnej legislatívy. Právoplatnosť ani vykonateľnosť nebola účastníkmi rozhodcovského konania spochybnená ani počas rozhodcovského konania a ani počas konkurzného konania. Konkurzný súd zo svojej iniciatívy rozhodol o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, nulitnosti rozhodcovského rozsudku a teda o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa a to napriek tomu, že zákon mu tieto právomoci nezveril. Vyššie uvedené právomoci má exekučný súd vo veciach exekúcie, prípadne všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 25. Konkurzný súd na základe podaného návrhu začal konkurzné konanie, a teda možno z toho vyvodiť záver, že návrh na vyhlásenie konkurzu spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, v opačnom prípade by súd postupoval nezákonne. Rozhodnutie na základe ktorého možno vykonať exekúciu nebol rozhodnutím súdu zrušený ani za neprípustné neboli súdom vyhlásené ani zmluvné dojednania. Vzhľadom na to, že absentuje takéto súdne rozhodnutie, je svojvôľou súdu ho svojim právnym názorom nahrádzať. 26. V napadnutom uznesení konkurzný súd konštatuje, že dôvodom jeho rozhodnutia o zastavení konkurzného konania nebol fakt, že dlžník osvedčil svoju platobnú schopnosť. Je teda zrejmé, že sa súd pri rozhodovaní o vyhlásení zaoberal skutočnosťami, ktoré, v zmysle zákona, nie sú právne relevantné pre rozhodnutie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka, a teda postupoval nezákonným spôsobom. Konkurzný súd zašiel vo svojej činnosti dokonca tak ďaleko, že dokazoval skutočnosti, ktoré nie sú sporné a ktoré žiaden z účastníkov nenamietal. Zdôrazňujeme, konkurzný súd nie je oprávnenou osobou zrušiť rozhodcovský rozsudok, alebo nerešpektovať jeho právne účinky a jeho záväznosť. Rovnako nemožno akceptovať postup súdu, ktorým si konkurzný súd uzurpuje právomoc preskúmavať rozhodcovský rozsudok ex offo. 27. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2004, sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29.9.2009, sp. zn. I. ÚS/390/08 z 23.4.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30.10.2007, sp. zn. III. ÚS 72/2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2.4.2009, III. ÚS 264/05 z 29.9.2005, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2015 č.k. 1CoKR/8/2015-115, uznesenie Najvyššieho súdu SR 3M Cdo/11/2010 zo dňa 26.9.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.4.2001, sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2.4.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.9.2005, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 zo dňa 29.9.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 zo dňa 23.4.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06 zo dňa 30.10.2007. 28. Je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať práva a povinnosti zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko ide o sekundárny zdroj práva a je záväzná pre každý členský štát, nemožno ju použiť v horizontálnych vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva, obzvlášť ak už bola do právneho poriadku implementovaná. 29. Smernica je „záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány" . 30. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zverejnené pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249 ZES): 31. Na účely výkonu právomocí Únie inštitúcie prijímajú nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská. 32. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. 33. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. 34. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. 35. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. 36. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je platným právnym úkonom, ktorý je v súlade so zákonom, pokiaľ sa ad hoc v každom jednotlivom prípade nepreukáže, že je možné ju považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 odsek 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník. Odvolateľ zdôraznil, že to sa vzťahuje predovšetkým na zmluvy uzatvorené po 1.1.2008, dovtedy sa na spotrebiteľské zmluvy o úveroch vzťahoval výlučne zákon č. 129/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako špeciálny predpis. Aplikácia Občianskeho zákonníka nebola prípustná taxatívnym vymedzením typov zmlúv, na ktoré sa jeho úprava vzťahovala. 37. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS (ďalej len „Smernica“ v príslušnom gramatickom tvare), nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou unijného práva, je aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. 38. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. Samotná judikatúra ESD možnosť riešenia spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní pripúšťa, ale zaväzuje súdy, aj pri žalobách o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie k plošnému rušeniu rozhodcovských rozsudkov z dôvodov nearbitrability spotrebiteľských sporov, ale k dôkladnému a podrobnému skúmaniu konkrétnych okolností konkrétnej rozhodcovskej doložky, ako aj i vôle „priemerného" spotrebiteľa a jeho mentálnych schopností; dokonca judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky zdôrazňuje hranice absolútnej ochrany spotrebiteľa, ako aj odmietnutie poskytnutia právnej ochrany ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti (rozsudok Najvyššieho súdu České republiky zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. N23 Cdo 1201/2009, uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 28. dubna 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2009). 39. Navrhovateľ zdôraznil, že teóriu o tzv. euro konformnom výklade právnych noriem národného práva je možné uplatniť len v medziach vnútroštátneho právneho poriadku, ak pre to dáva národná judikatúra interpretačný priestor, a spôsobom, ktorý je zlučiteľný s ústavnými požiadavkami právneho poriadku; ústavnými predpismi. Zákonodarstvo de lege lata žiadny takýto interpretační priestor nedáva. 40. Podľa čl.7 odsek 3 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 41. Avšak, trvajúc na vyššie uvedenom, judikatúra ESD považuje rozhodcovskú doložku v spotrebiteľských zmluvách za všeobecne prípustnú. 42. Podľa článku 288 konsolidovaného znenia Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, zverejnené pod č. 2012/C 326/01, (pôvodný článok 249 ZES): 43. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. 44. K uvedenému zdôrazňujeme, že tieto rozhodnutia ESD sú mnohokrát citované bez znalosti celého kontextu rozhodnutia, skutkových okolností veci a predovšetkým bez znalosti právnych reálií štátu a vnútroštátnych noriem, ktoré sa na dané vzťahy a účastníkov tohto konania vzťahujú. Následne dochádza k vytrhnutiu časti odôvodnenia a petitu z celkového kontextu. 45. Vo vzťahu k doktrinálnej a niekedy i judikatúrou namietanej nutnosti tzv. eurokonformného výkladu spotrebiteľského práva, obzvlášť možnosti uzavrieť rozhodcovskú doložku v zmluvách, ktoré sú vnútroštátnym právnym poriadkom označované za spotrebiteľské, in concreto v súlade so Smernicou, sa konštatuje, že Smernica (ostatne ako každá iná smernica) nie je na zvrchovanom území Slovenskej republiky voči jeho občanom priamo zaväzujúca, a jej účinok je priamy len za predpokladu, že štát smernicu do svojho právneho poriadku neimplementoval, alebo že smernica zakladá priamo právo občana, nie jeho povinnosť, alebo že ide o vertikálny vzťah občan - štát. Ani jedna z týchto podmienok nie je v prípade vyššie uvedeného použitia Smernice splnená. Smernica, s poukazom na článok 288 ZES (pôvodne 249) ZES sama o sebe nemá horizontálny účinok (ako má napr. národný zákon) a je záväzná len pre členské štáty, ktorým je určená, a aj to len čo do výsledku, ktorý má byt' dosiahnutý. Forma a prostriedky, ako smernicu zakomponuje do vlastného právneho poriadku, sú ponechané na členských štátoch. Zákonodarca Slovenskej republiky tak učinil prostredníctvom ustanovení piatej hlavy zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník a množstvom špeciálnych právnych predpisov. 46. Voľbou spotrebiteľa bolo uzavrieť zmluvu s uvedenou doložkou, čo potvrdil svojim podpisom a prejavil tak svoju vôľu. Avšak súd by svojím rozhodnutím vyslovil vôľu zmluvných strán za irelevantnú, nerešpektujúc ju, nahrádzal by ju svojím rozhodnutím postaveným nad zákon. Zasiahol by do zmluvnej voľnosti strán, odňal by odporcovi právo uspokojiť svoju pohľadávku, porušil by základné princípy právneho štátu, ako aj viaceré právne normy odvolávajúc sa na ochranu spotrebiteľa dôvodiac rozporom s dobrými mravmi. 47. V prípade, ak by zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležité naplánovať. Akú inú kvalitu či kvantitu by mali jej procesné práva, v čom rozhodcovský súd pochybil, zasiahol do práv navrhovateľa. Sám navrhovateľ bol v rozhodcovskom konaní nečinný, nereagoval na výzvy súdu a ani nenamietol rozhodcovskú doložku. 48. Odvolateľ uviedol, že rozhodcovský súd nepochybil, nezasiahol do práv navrhovateľa a pritom postupoval v súlade so zákonom. Práve naopak zasiahol by do práv účastníkov (právo domáhať sa súdnej ochrany, právo na prejav slobodnej vôle, právo na uspokojenie pohľadávky,...), poprel by ich vôľu (prejavenú podpisom zmluvy), svojím konaním by porušil viaceré zákonné ustanovenia. Navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť ani iné dojednania v zmluve, avšak tie nenamietal. 49. V tejto súvislosti dávame do pozornosti súdu Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Y., U. A Q., a.s., ktorý nadobudol platnosť a účinnosť dňa XX.X.XXXX (ďalej len „Rokovací poriadok“). 50. V zmysle ustanovení § 10 (Obsadenie rozhodcovského súdu) Rokovacieho poriadku, v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia. Po podaní žaloby, ak žalobca neurčil rozhodcu v žalobe, vyzve predseda rozhodcovského súdu účastníkov konania, aby vybrali zo zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu rozhodcov v určenej lehote; súčasne im zašle fotokópiu zoznamu rozhodcov rozhodcovského súdu. Žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu. 51. Ak sporové strany neustanovia rozhodcov v určenej lehote alebo ak ich určenie ponechajú na rozhodcovskom súde, rozhodne bezodkladne o ustanovení rozhodcov predsedníctvo rozhodcovského súdu. Ustanovených rozhodcov vyzve predseda rozhodcovského súdu, aby v určenej lehote ustanovili predsedajúceho rozhodcu. Ak sa tak v stanovenej lehote nestane, predsedajúceho rozhodcu ustanoví predsedníctvo rozhodcovského súdu. 52. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu (rozhodcu). 53. Rozhodcami pôsobiacimi v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. 54. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Nejde teda o žiadny nebankový subjekt mimo dohľadu národnej banky. 55. Podľa článku 12 odsek 4 zákona č. 460/ 1992 Z. z., Ústavy SR nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody. 56. Dovoľujeme si poukázať aj na tú skutočnosť, že v prípade, ak by dlžník plnil riadne a včas svoj záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, rozhodcovská doložka by nebola bývala vôbec uplatnená. Navrhovateľ si sám, svojím konaním, resp. opomenutím konania resp. nekonaním spôsobil uplatnenie rozhodcovskej doložky zo zmluvy tým, že porušil zmluvné podmienky vyplývajúce mu zo zmluvy, ku ktorým sa sám, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, zaviazal. 57. Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že vyhlási konkurz na majetok dlžníka, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 58. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 59. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016. 60. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované. 61. Na doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza: 62. Podľa § 196 ZoKR sa v konaní o veriteľskom návrhu na vyhlásenie konkurzu použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, na ktoré Zákon o konkurze a reštrukturalizácii odkazuje vždy vtedy, ak sám neobsahuje právnu úpravu pre prejednanie takéhoto návrhu v konaní, ktoré má charakter sporového konania. Okrem náležitostí veriteľského návrhu uvedených v § 12 ZoKR je preto nevyhnutné, aby konkurzný súd posúdil všetky obsahové náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, na ktoré odkazuje § 42 a § 79 O.s.p., a to z toho dôvodu, že oproti návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, ktorému stačí uviesť v návrhu na vyhlásenie konkurzu skutočnosti osvedčujúce jeho úpadok, musí veriteľ dlžníka navyše uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva, že on je tou oprávnenou osobou na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a musí tiež preukázať, že má pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je nielen splatná, ale tak, ako to ukladá ust. § 12 ods. 2 písm. b) ZoKR, aj vykonateľná. Aj keď vykonateľné rozhodnutie dokladané veriteľom k návrhu je len prílohou tohto návrhu, je zároveň dôkazným prostriedkom na tvrdenie veriteľa o existencii pohľadávky, ktorým veriteľ plní svoju dôkaznú povinnosť. 63. Keďže bol v prejednávanej veci návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podaný veriteľom, jeho úspech v konaní závisí na splnení obidvoch zákonných podmienok stanovených v § 12 ods. 2 ZoKR, a to, že osvedčí úpadok osoby, proti ktorej návrh smeruje a že preukáže, že je na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu oprávnený. Zároveň musí osvedčiť aj skutočnosti, z ktorých je možné odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť dlžníka, označiť, a teda osvedčiť svoju pohľadávku 30 dní po lehote splatnosti a označiť aj ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti. Okrem toho je povinný k návrhu pripojiť listiny, ktoré dokladajú jeho pohľadávku jednou z listín uvedených v § 12 ods. 2 ZoKR, čím osvedčuje nielen úpadok dlžníka, ale aj jeho oprávnenie veriteľa podať návrh na vyhlásenie konkurzu. 64. Je treba uviesť, že ak Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 12 ods. 2 ukladá veriteľovi, ktorý podal návrh na vyhlásenie konkurzu, aby doložil, že má proti dlžníkovi nielen splatnú, ale aj vykonateľnú pohľadávku, nejde už v tomto štádiu konania u veriteľa, ktorý je navrhovateľom o splnenie povinnosti tvrdenia, ale o splnenie dôkaznej povinnosti. Práve z tohto dôvodu musí návrh veriteľa obsahovať náležitosti uvedené v §12 ods. 2, prvá veta ZoKR, ako aj náležitosti stanovené v § 79 a § 42 O.s.p., vrátane doloženia dôkazov. 65. Doloženie vykonateľného rozhodnutia, prípadne iného podkladu, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu priznanej pohľadávky je podstatné preto, aby z neho bolo možné spoľahlivo urobiť záver o existencii vykonateľnej pohľadávky. Práve doložením vykonateľnej pohľadávky voči dlžníkovi preukazuje navrhovateľ svoje oprávnenie podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a teda jeho aktívnu legitimáciu. 66. Pokiaľ sa navrhovateľovi nepodarí preukázať hoci len jednu z vyššie uvedených dvoch podmienok, ktoré musia byť splnené pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu kumulatívne, a teda ak nedoloží existenciu splatnej pohľadávky priznanej vykonateľným titulom, na základe ktorého možno nariadiť voči dlžníkovi výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu, nie je možné návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu vyhovieť, a to bez ohľadu na to, že z ďalších zistení súdu by bolo možné úpadok dlžníka usudzovať. 67. Z obsahu spisu vyplýva, že prílohou návrhu, ktorou navrhovateľ dokladoval svoju vykonateľnú pohľadávku bol rozhodcovský rozsudok, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Vyplýva z neho nielen špecifikácia pohľadávky navrhovateľa proti dlžníkovi, ale najmä to, že dlžník uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa, V. bankou, a.s. úverovú zmluvu ako spotrebiteľ a že s poskytovateľom úveru dohodol na prejednanie prípadných sporov rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať v tejto veci. 68. Práve z tohto dôvodu musí konkurzný súd primárne skúmať, či navrhovateľ skutočne osvedčil, že má voči dlžníkovi vykonateľným rozhodnutím priznanú pohľadávku po lehote splatnosti a až následne zisťuje, či sú splnené základné podmienky zákonnej definície úpadku dlžníka. K takémuto skúmaniu však Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nedáva dostatočný časový priestor, preto v tejto prvej fáze súd skúma najmä podmienky konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a teda právomoc, príslušnosť a spôsobilosť byť účastníkom konania a formálne náležitosti návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu, keďže má na takýto prieskum od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu konkurznému súdu do jeho začatia len lehotu 15 dní. Návrh veriteľa na vyhlásenie konkurzu spĺňal zákonom predpísané formálne náležitosti, preto bol konkurzný súd povinný na jeho základe konkurzné konanie začať. Ak až následne, a to po začatí konkurzného konania zistil, že navrhovateľom doložený exekučný titul, nie pohľadávka, nepostupoval nezákonne, ak túto skutočnosť preskúmal. 69. V konkurznom konaní, ktoré začalo na základe veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorému sa historicky hovorí „generálna exekúcia“ musí konkurzný súd prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré sú pre vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka rozhodujúce. Medzi tieto nesporne patrí najmä vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bola priznaná navrhovateľovi pohľadávka, ktoré je zároveň exekučným titulom, ale aj zistenie, či na prejednanie veci, výsledkom ktorej bol rozhodcovský rozsudok bola daná právomoc rozhodcovského súdu ako orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože len rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom môže nadobudnúť vykonateľnosť a byť tak podkladom nielen pre exekučné konanie, ale aj pre konanie konkurzné. Už z dikcie § 12 ods. 2 ZoKR vyplýva, že len také rozhodnutie, ktoré doloží veriteľ k návrhu na vyhlásenie konkurzu je vykonateľným rozhodnutím, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia alebo vykonať exekúciu. 70. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti v exekučných veciach dlhodobo zrejmé, že sa exekučné súdy ex offo zaoberajú posúdením materiálnej vykonateľnosti rozhodnutí, a to najmä rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských veciach, ktoré sú podkladom pre vykonanie exekúcie, pričom rovnaký postup by mal v tých prípadoch, keď podá návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka veriteľ, ktorý je podnikateľom voči dlžníkovi, ktorý podnikateľom nie je a keď záväzky dlžníka po lehote splatnosti vznikli práve zo spotrebiteľských zmlúv, zaujať aj konkurzný súd a v konaní o vyhlásení konkurzu ex offo zistiť, či je exekučný titul riadnym titulom, pretože postavenie dlžníka ako spotrebiteľa je v oboch konaniach rovnaké. Aj postavenie navrhovateľa v konkurznom konaní je rovnaké, ako v exekučných konaniach, pretože v ňom vystupuje na strane veriteľa a v exekučných konaniach je v pozícii oprávneného rovnako veriteľom, ktorému by malo podľa toho istého vykonateľného rozhodnutia svedčiť ním priznané právo. Ako veriteľ, ktorý podal veriteľský návrh je v rovnakej pozícii účastníka, ktorý, ak chce byť v súdnom konaní, a to bez ohľadu na to, či je to konanie exekučné alebo konkurzné, musí svoju pohľadávku doložiť takým istým formálne a materiálne vykonateľným titulom. 71. Ďalej odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti zrejmé aj to, že boli vedené exekučné konania v obdobných veciach, v ktorých na strane veriteľa - oprávneného vystupovala V. banka, a.s. ako právnická osoba, ktorá poskytovala úvery spotrebiteľom a ktorá poskytla spotrebiteľský úver aj dlžníkovi v tomto konaní vedené na základe rozhodcovských rozsudkov, a teda rovnakých exekučných titulov, aký doložil k veriteľskému návrhu navrhovateľ, na ktorého Poštová banka, a.s. pohľadávku voči dlžníkovi postúpila, zastavené. 72. Pokiaľ je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva, a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky vyplýva pre konkurzný súd rovnako ako aj pre súd exekučný priamo zo zákona a nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa konkurzný súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, zo strany súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani oprávnenosti, či spornosti pohľadávky a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. 73. Aj keď bola rozhodcovská doložka súčasťou úverovej zmluvy uzavretej právnym predchodcom veriteľa s dlžníkom obsiahnutá priamo v úverovej zmluve, nie je možné prehliadnuť, že sa práve v dôsledku spornosti vykonateľnosti exekučného titulu rieši medzi účastníkmi konkurzného konania pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho je nutné na posúdenie spornej rozhodcovskej doložky nahliadať z pohľadu práva na ochranu spotrebiteľa, cieľom ktorého je ochrana slabšej zmluvnej strany. Pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky je treba zistiť, či táto nespĺňa znaky neprimeraných, a teda nekalých podmienok tým, že vyvoláva nerovnaké postavenie medzi účastníkmi zmluvy, pričom takáto nerovnováha dosahuje obvykle značnú disproporčnú intenzitu spôsobilú vo svojom dôsledku viesť k procesnej nevýhode jedného z účastníkov konania, ktorým je obvykle dlžník - spotrebiteľ. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto konkurzný súd rovnako, ako súd exekučný, či všeobecný povinný ex offo prihliadnuť na prípadný nedostatok právomoci rozhodcovských súdov, a to aj vtedy, ak by dlžník neplatnosť rozhodcovskej zmluvy nenamietol. 74. Konkurzný súd tak musí v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti postupovať ešte do vyhlásenia konkurzu, keďže práve spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý podáva veriteľ. Jej nedostatok je neodstrániteľný a je dôvodom na zamietnutie návrhu. Odvolací súd nevylučuje, že pokiaľ súd zistí, že exekučný titul, predložený veriteľom nespĺňa formálne, ale ani obsahové náležitosti, nemusí konanie o návrhu na vyhlásenie konkurzu ani začať. K takémuto procesnému postupu by však musel mať dostatok informácii a dôkazov, ktoré doložil navrhovateľ konkurznému súdu až na základe jeho výzvy, po začatí konkurzného konania. 75. Z uvedených dôvodov nepovažuje odvolací súd námietky veriteľa, podľa ktorých mal konkurzný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za dôvodné. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19 zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“. 76. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že postupom konkurzného súdu nedošlo k porušeniu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil, pretože konkurzný súd konal v súlade so Zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, pri zachovaní všetkých ústavných práv jeho ako veriteľa a aj dlžníka, v medziach a rozsahu stanovenom Ústavou SR. Práva navrhovateľa na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces neboli rozhodnutím súdu porušené a rozhodnutie súdu nebolo vydané v rozpore so zásadou legality, princípom ochrany legitímneho očakávania a ani princípom právnej istoty. 77. Nie je preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa v odvolaní, že ak dlžník neosvedčí po začatí konkurzného konania svoju platobnú schopnosť, nemôže súd následne skúmať rozhodcovskú doložku, aj keď ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože inak by nemohol právne posúdiť, či je navrhovateľom predložený titul riadnym exekučným titulom tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 2 písm. b) ZoKR. 78. Konkurzný súd opätovne neprejednával tak, ako to navrhovateľ v odvolaní tvrdil a nanovo neskúmal skutkový stav a ani nevykonával dôkazy. Posudzoval len platnosť rozhodcovskej doložky, k čomu je ex offo oprávnený z dôvodu posúdenia nadobudnutia vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku predloženého navrhovateľom, a teda či nebola dohodnutá v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Na základe posúdenia rozhodcovskej doložky, ktorú vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku správne dospel k záveru, že nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie návrhu navrhovateľa, a preto nemohol rozhodcovský rozsudok vydaný neoprávneným orgánom nadobudnúť účinky riadneho exekučného titulu. 79. Odvolací súd je z vyššie uvedených dôvodov toho právneho názoru, že pri skúmaní materiálnych podmienok nevyhnutných na vyhlásenie konkurzu na majetok fyzickej osoby - spotrebiteľa nie je možné opomenúť tie skutočnosti, ktoré by mohli vykonateľnosť rozhodcovských rozhodnutí o priznaní pohľadávky v prospech navrhovateľa spochybniť, pretože práve tie majú na posúdenie aktívnej legitimácie navrhovateľa podstatný vplyv. 80. Skutočnosti a dôkazy na tvrdenia navrhovateľa ako veriteľa dlžníka spotrebiteľa, na základe ktorých sa konkurzný súd rozhoduje po jeho začatí o tom, či konkurz vyhlási súd prejednával aj s dlžníkom a následne tieto preskúmal a vyhodnotil. 81. Konkurzný súd správne zistil, že listiny ako dôkazy, predložené navrhovateľom ohľadne existencie vykonateľného rozhodcovského rozsudku vierohodne neosvedčujú a že len rozhodnutím rozhodcovského súdu, ktorého vykonateľnosť je sporná, nebude možné osvedčiť a doložiť splatnú pohľadávku navrhovateľa voči dlžníkovi. 82. Pokiaľ v priebehu konania o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka vyšli najavo skutočnosti, ktoré vykonateľnosť exekučného titulu týkajúceho sa pohľadávky navrhovateľa spochybňujú, postupoval konkurzný súd podľa § 12 ods. 2, písm. b) ZoKR správne, keď sa prv, než by skúmal splnenie podmienok pre konštatovanie úpadku dlžníka právne vysporiadal s tým, či je rozhodcovský rozsudok takým exekučným titulom, na základe ktorého by eventuálne mohla byť vykonaná exekúcia podľa zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, pretože konkurz je svojim charakterom konania podobný konaniu exekučnému, aj keď jeho cieľom je len pomerné uspokojenie veriteľov. 83. Zároveň odvolací súd v prvom rade poukazuje na, že súd prvého stupňa nesprávne zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože ustanovenie § 19 ods. 1 ZoKR takýto procesný postup nepozná. Po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania sa môže konkurzné konanie skončiť v zásade len uznesením o zastavení konkurzu alebo uznesením o vyhlásení konkurzu. 84. Uvedená formálna chyba však nemala vplyv na tú právnu skutočnosť, že týmto rozhodnutím sa ukončilo konkurzné konanie a preto odvolací súd ponechal tento výrok nezmenený. 85. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne podľa § 219 O.s.p. potvrdil. 86. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p. V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).