Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/91/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200643 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:1015200643.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: A. B., bytom C. XXX, P. A., zastúpený Advokátskou kanceláriou: JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, pobočka a korešpondenčná adresa: Hviezdoslavova 2, Poprad, proti žalovanému: Slovenská stavebná inšpekcia, Lamačská cesta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 01 007 15/46/2015-SSI 61-Ba, zo dňa 16. marca, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovanej č. 01 007 15/46/2015-SSI 61-Ba zo 16. 03. 2015, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zamietla odvolanie A. B. (žalobcu) a potvrdila rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 026 14/168/2014-SSI 65-Tr z 09. 12. 2014, ktorým mu pre porušenie § 48 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) - stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky, čím spáchal priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona uložil pokutu vo výške 500 eur. 2. Z obsahu pripojených administratívnych spisov vyplýva, že žalobcovi na realizáciu stavby „rodinný dom“ na pozemku parc. č. 609/1 a 609/2 v katastrálnom území P. Q., G. P. A., toto vydané dňa 10. 11. 2009 stavebné povolenie č. j. 406/13 z 1207.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. 07. 2013. Pre uskutočnenie stavby boli stanovené aj tieto podmienky: č. 1 „stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. č. 10 stavebník oznámi stavebnému úradu začatie stavby č. 14 pred začatím stavby stavebník zabezpečí vytýčenie stavby fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom a kartografom. č. 22 stavebník je povinný na viditeľnom mieste označiť stavbu štítkom, na ktorom bude označenie stavby, meno stavebníka, kto bude stavbu uskutočňovať, kto zodpovedá za odborné vedenie stavby a ktorý stavebný úrad stavbu povolil. 3. Stavebné povolenie bolo vydané na predmetnú stavbu - samostatne stojací objekt o pôdorysných rozmeroch 6,00 m x 13,50 m, nepodpivničený, jednopodlažný s využitím podkrovia, v ktorom sú stanovené záväzné podmienky pre umiestnenie a uskutočnenie stavby. Žalobca podal na stavebný úrad žiadosť o zmenu stavby pred dokončením 12. 11. 2013, ale už pri umiestňovaní stavby 18. 08. 2013 boli zmenené jej vonkajšie rozmery zo 6 m x 13,50 m na 6,26 m x 13,70 m. Žalobca ako stavebník na viditeľnom mieste neoznačil stavbu štítkom, neoznámil stavebnému úradu začatie predmetnej stavby a predmetná stavba nebola vytýčená oprávnenou osobou. 4. Dňa 17. 09. 2014 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, o čom bol spísaný záznam č. j. 168/2014- SSI 65/2, z ktorého vyplýva, že žalobca nedodržal podmienky stanovené v stavebnom povolení a to konkrétne podmienku č. 1, č. 10, č. 14, č. 12. Záznam zo záveru výkonu štátneho stavebného dozoru bol prejednaný so žalobcom, ktorý ho aj podpísal a zaslal správnemu orgánu písomné vyjadrenie z 30. 09. 2014, kde uviedol, že nesúhlasí so záznamom vykonaným štátnym stavebným inšpektorátom. 5. Na základe uvedených skutočnosti prvostupňový správny orgán - Slovenská stavebná inšpekcia - Inšpektorát Košice rozhodnutím č. 06 026 14/168/2014-SSI 65-Tr z 09. 12. 2014 uznala žalobcu vinného za to, že v čase od 18. 08. 2013 do 17. 09. 2014 (výkon ŠSD) realizoval novú stavbu „rodinný dom“ na pozemku parc. č. 609/1 a 609/2 v katastrálnom území P. A. v rozpore so stavebným povolením, keď pri výstavbe nedodržal podmienky stavebného povolenia: Podmienku č. 1 - stavba nie je uskutočnená v zmysle overenej projektovej dokumentácie, keď zmeny boli zrealizované bez predchádzajúceho súhlasu stavebného úradu. Oproti overenej PD bola hlavne zmenená strecha objektu zo sedlovej s vikiermi na pultovú, boli zmenené vonkajšie rozmery zo 6 x 13,50 m na nameraných 6,26 x 13,70 m, tým samozrejme bolo zmenené aj samotné osadenie stavby a vzdialenosť od susednej parcely č. 610 bola po oplotenie namiesto 2,09 m len 1,85 m, zmenená bola vnútorná dispozícia - pribudla aj kotolňa na plyn na poschodí, plynová prípojka a okenné otvory na juhozápadnej fasáde na prízemí v obývacej izbe a na poschodí v šatníku, elektrická prípojka je tiež zrealizovaná rozdielne oproti situácii. Stavba tým stratila charakter jednoduchej stavby. Podmienku č. 10 - stavebník neoznámil stavebnému úradu začatie stavby. Podmienku č. 14 - nezabezpečil vytýčenie stavby oprávnenou osobou pred začatím prác. Podmienku č. 22 - na viditeľnom mieste neoznačil náležite stavbu štítkom s požadovanými údajmi, teda vykonával činnosť, ktorá je porušením § 48 ods. 1 Stavebného zákona (stavby sa musia uskutočniť s súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky), čím spáchal priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona a podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona mu za to bola uložená pokuta vo výške 500 eur. 6. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že uloženú pokutu považuje za neprimerane vysokú, pretože zásadný podiel na realizácii predmetnej stavby v rozpore so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou majú orgány štátu, ktoré v zákonnej 30-ňovej lehote nerozhodli o jeho žiadostiach o zmene stavby a nerozhodli o nich ani doteraz. Prekročenie rozmerov predmetnej stavby považuje za zanedbateľné, lebo odchýlka predstavuje 5 % dĺžky a 3 % šírky stavby oproti projektu. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. 7. Žalovaná rozhodnutím č. 01 007 15/46/2015-SSI 61-Ba zo 16. 03. 2015 odvolanie žalobcu odmietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia odcitovala ustanovenia § 48 ods. 1, § 105 ods. 3 písm. b, § 139b ods. 1 písm. a), § 43b ods. 1 písm. b), § 43b ods. 3 Stavebného zákona, § 9 ods. 2 prvá veta zákona č. 659/2007 Z. z. a § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov. 8. K námietkam žalobcu v odvolaní a to umiestnenie realizácia stavby a žiadosť o zmenu stavby poukázal na to, že podmienka č. 1 stavebného povolenia jednoznačne stanovuje, že predmetná stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní a zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Stavebník podal na stavebný úrad žiadosť o zmenu stavby pred dokončením 12. 11. 2013, ale už pri umiestňovaní predmetnej stavby 18. 08. 2013 boli zmenené jej vonkajšie rozmery zo 6 m x 13,50 m na 6,26 m x 13,70 m. Teda je jednoznačne preukázané, že stavebník porušil podmienky č. 1 už dňa 18. 08. 2013 pri umiestňovaní stavby. Stavebník aj následné ďalšie zistené zmeny stavby oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní realizoval bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Porušil aj podmienku č. 22 tým, že na viditeľnom mieste neoznačil predmetnú stavbu štítkom, neoznámil stavebnému úradu začatie predmetnej stavby, čím porušil podmienku č. 10. Predmetná stavba nebola vytýčená oprávnenou osobou, teda stavebník porušil aj podmienku č. 14. Žalobca sa k zisteniam ŠDD vyjadril, prvostupňový správny orgán sa s jeho vyjadrením vysporiadal a správne kvalifikoval, že žalobca ako stavebník porušil § 48 ods. 1 Stavebného zákona. Správne subsumoval pod skutkovú podstatu priestupku v § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona a uložil mu pokutu vo výške 500 eur. Výška uloženej pokuty vzhľadom k závažnosti spáchaného priestupku najmä na prihliadnutie, že zrealizované zmeny predmetnej stavby - zmena vonkajších rozmerov predmetnej stavby, jej vnútorné dispozície a zrealizovanie plnohodnotného 2. nadzemného podlažia a s tým spojená zmena strechy oproti schválenej projektovej dokumentácii boli uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia príslušného stavebného úradu. Bolo prihliadnuté aj na to, že uvedené zmeny stavby v konečnom dôsledku zmenili charakter stavby, ktorá stratila štatút jednoduchej stavby, pričom na splnenie podmienok povoľovacieho režimu pri stavbách, ktoré nie sú drobné, alebo jednoduché kladie Stavebný zákon na stavebníka väčšie nároky a že žiadosť o zmenu stavby pred dokončením podal až potom, keď pri zahájení stavby došlo k porušeniu pri jej vytyčovaní. 9. Včas podanou žalobou žalobca navrhol rozhodnutie žalovanej zrušiť, vrátiť vec na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil aj trovy konania. Nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. 10. V žalobe uviedol, že uloženú pokutu považuje za neprimerane vysokú, pretože zásadný podiel na realizácii stavby v rozpore so stavebným povolením a schválenou projektovou dokumentáciou majú orgány štátu, ktoré v zákonnej 30-dňovej lehote nerozhodli o žiadostiach stavebníka, o zmene stavby a o týchto žiadostiach nerozhodli ani do dnešného dňa, čo je viac ako po 13. mesiacoch. Okrem toho pokiaľ ide o rozmery stavby, považuje prekročenie rozmerov stavby za zanedbateľné, lebo odchýlka v dĺžke stavby predstavuje 5 % dĺžky stavby a odchýlky šírky predstavuje 3 % oproti projektu. Táto odchýlka sa javí ako zanedbateľná. Stavba je stále umiestnená na pozemku kde bola povolená, nezasahuje do pozemku iných vlastníkov ani do práv iných osôb. Ak by štátne orgány vydávali svoje rozhodnutia v zákonom stanovených lehotách, mohla byť stavba už dávno skolaudovaná a práve konanie štátnych orgánov mu spôsobilo škody v dôsledku ich nečinnosti. Aj z toho pohľadu sa javí uložená pokuta ako neprimerane vysoká a nespravodlivá, keď porušenia Stavebného zákona sa dopustil nielen on, ale aj stavebný úrad, ale postihnutý je len on. 11. Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhla žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobné námietky sú totožné s námietkami, ktoré sú uvedené v odvolaní proti prvostupňovému správnemu orgánu. Žalovaná v podstate vo vyjadrení zopakovala to, čo uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia (teda sa vyjadrila rovnako k námietkam žalobcu v žalobe). 12. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. g) a § 105 ods. 2 písm. a) SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, oboznámil sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, administratívnym spisom žalovanej, ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 13. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutia je posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky pre uloženie pokuty žalobcovi ako stavebníkovi z dôvodu, že nedodržal podmienky určené v stavebnom povolení pri realizovaní stavby „rodinný dom“ a či uložená pokuta vo výške 500 eur je primeraná. Podľa § 48 ods. 1 Stavebného zákona stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným povolením a musia spĺňať základné požiadavky na stavby. Podľa § 139b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona jednoduché stavby sú bytové budovy, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m2, majú jedno nadzemné podlažie, môžu mať aj jedno podzemné podlažie a podkrovie. Podľa § 43b ods. 1 písm. b) Stavebného zákona bytové budovy sú stavby, ktorých najmenej polovica ich podlahovej plochy je určená na bývanie. Medzi bytové budovy patria rodinné domy. Podľa § 43b ods. 3 Stavebného zákona rodinný dom je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie, ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Podľa § 9 ods. 2 prvá veta zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch, v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách a to v prepočte na euro. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona priestupku sa dopustí a pokutou do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. 14. Z výkonu štátneho stavebného dohľadu dňa 17. 08. 2014, o čom bol spísaný záznam č. j. 168/2014- SSI 65/2, ktorý bol so žalobcom ako stavebníkom prejednaný vyplýva, že žalobca porušil podmienku č. 1 v stavebnom povolení a to, že stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. V danom prípade oproti overenej projektovej dokumentácie bola zmenená strecha objektu zo sedlovej s vikiermi na pultovú, boli zmenené vonkajšie rozmery stavby 6 x 13,50 m na nameraných 6,26 x 13,70 m, čím samozrejme bolo zmenené aj samotné osadenie predmetnej stavby a to od susediaceho pozemku namiesto 2,09 m ostalo len 1,85 m, ďalej bola zmenená vnútorná dispozícia - pribudla kotolňa na plyn na poschodí, plynová prípojka a okenné otvory na juhozápadnej fasáde na prízemí v obývacej izbe a na poschodí v šatníku, elektrická prípojka zrealizovaná rozdielne oproti situácii predmetnej stavby. Bolo zrealizované plnohodnotné 2. nadzemné podlažie a tým došlo aj k zmene strechy. Takouto zmenou došlo aj k zmene charakteru stavby z jednoduchej na rodinný dom v zmysle § 43b ods. 3 Stavebného zákona. Žalobca ako stavebník stavebnému úradu neoznámil začatie predmetnej stavby, čím porušil podmienku číslo 10. Pred začatím stavby nezabezpečil vytýčenie predmetnej stavby oprávnenou osobou a to v súlade o stavebným povolením ohľadne umiestnenia stavby, čím porušil podmienku č. 14. Žalobca porušil aj podmienku č. 22, lebo na viditeľnom mieste neoznačil stavbu štítkom, na ktorom malo byť označenie stavby, meno stavebníka a kto bude stavbu uskutočňovať a kto je zodpovedný za odborné vedenie stavby. 15. Žalobca ako v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu, tak aj v žalobe v súvislosti s realizáciou stavby a predovšetkým jej zmeny poukázal na to, že on požiadal o zmenu stavby pred jej dokončením, ale štátny orgán, t. j. stavebný úrad v zákonnej lehote o tejto žiadosti nerozhodol, ba dokonca nerozhodol ani do podania žaloby. Zároveň zdôrazňoval, že ide iba o malé prekročenie rozmerov stavby, a i keď prekročil rozmery stavby, stavba je stále umiestnená na pozemku, na ktorom bola povolená a nezasahuje do pozemku iných vlastníkov a iných osôb. 16. Súd uvedené námietky žalobcu považuje za neopodstatnená, pretože tak, ako to vyplýva z obsahu pripojených administratívnych spisov a napokon je to uvedené aj v odôvodnení žalovaného, žalobca podal na stavebný úrad žiadosť o zmenu stavby pred dokončením dňa 12. 11. 2013, ale už pri umiestňovaní predmetnej stavby 18. 08. 2013 bolo zrejmé, že vonkajšie rozmery stavby boli prekročené čo do šírky, aj dĺžky, z ktorého dôvodu možno jednoznačne tvrdiť, že žalobca nedodržal podmienku č. 1 uvedenú v stavebnom povolení, že predmetná stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní a zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. V danom prípad žalobca ako stavebník zmeny stavby realizoval ešte pred podaním žiadosti o zmenu stavby. Žalobca pri realizácii stavby zmenil aj vnútornú dispozíciu stavby oproti stavebnému povoleniu, keď zrealizoval plnohodnotné 2. nadzemné podlažie v súvislosti s čím došlo aj k zmene strechy oproti schválenej projektovej dokumentácii, zmenou realizácie povolenej stavby a to predovšetkým jej vnútornou dispozíciou stavba stratila aj charakter jednoduchej stavby, pričom na splnenie podmienok povoľovacieho režimu pri stavbách, ktoré nie sú drobné alebo jednoduché, Stavebný zákon kladie väčšie nároky. Žalobca ako v odvolaní, tak aj v žalobe nenamietal, že by dodržal podmienky č. 10, 14, 22 uvedené v stavebnom povolení. 17. Na základe uvedených skutočností možno jednoznačne dospieť k záveru, že žalobca spáchal priestupok podľa § 105 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona, nakoľko žalobca ako stavebník uskutočnil novú stavbu v rozpore so stavebným povolením, za ktorý priestupok je možné uložiť pokutu až do 1.000.000 Sk. 18. Pri určení výšky pokuty správne orgány prihliadali tak, ako to vyplýva z § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. na závažnosť priestupku, spôsob jeho spáchania, na jeho následky a okolnosti za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa a zohľadnili, že žalobca stavbu rodinného domu nezrealizoval podľa právoplatného stavebného povolenia, stavbu zrealizoval so zmenami a to predovšetkým zmena vonkajších rozmerov, zmena vnútornej dispozície, zrealizovanie plnohodnotného 2. nadzemného podlažia, s čím bola spojená aj zmena strechy oproti projektovej dokumentácie, ktorú zmenu vykonal bez toho, aby požiadal o zmenu stavby, nakoľko zmenu realizoval skôr, než podal samotnú žiadosť o zmenu stavby. Zrealizovanou zmenou stavby bez povolenia stavebného úradu zmenil aj charakter stavby, ktorá už stratila štatút jednoduchej stavby, z ktorého dôvodu uložená pokuta vo výške 500 eur je podľa názoru súdu primeraná. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že podiel na protiprávnom konaní nemá len on, ale aj štátne orgány, ktoré jeho žiadosti na povolenie zmeny stavby nerozhodli v zákonom stanovenej lehote a poukazuje na to, že umiestnenie stavby rodinného domu bolo vykonané už dňa 18. 08. 2013 a žiadosť o zmenu nedokončenej stavby žalobca podal až 12. 11. 2013, teda podstatne neskôr. Napriek tomu, že stavebný úrad nerozhodol o zmene povolenej realizácie stavby, žalobca vykonal zmenu tak, ako vyplýva aj zo záznamu štátneho stavebného dozoru. Žalobca o tom, že koná v rozpore so zákonom musel vedieť, pretože aj z podmienky č. 1 jednoznačne vyplýva, že stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, zmeny nesmú byť realizované bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. 19. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej v rozsahu podanej žaloby dospel k záveru, že žalobné námietky nie sú opodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 20. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol nepriznal právo na nich náhradu. 21. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.