Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200917 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015200917.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Peter Palenčár, Spišská Nová Ves, P. Jilemnického 2352/15, IČO: 45 375 054, zastúpeného advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Košice, Masarykova 10,v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 03. 07. 2015 č. OPS/BEZ/2015/3480, O-201/2015, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím zo dňa 03. 07. 2015 č. OPS/BEZ/2015/3480, O-201/2015 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 23. 03. 2015 č. k.: 9/15/O, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta vo výške 5 000 eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré spočívalo v tom, že účastník konania využíval závislú prácu fyzických osôb V. R. a A. D., ktoré pre žalobcu dňa 10. 12. 2014 o 10.05 hod. vykonávali prácu na stavbe Základná škola s materskou školou Prakovce a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. 2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v dňoch 10. 12. 2014 a 12. 12. 2014 sa u žalobcu uskutočnil výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorý bol správnym orgánom prvého stupňa zdokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IKO-450-53-1.2/P-A25-14 zo dňa 12. 12. 2014, prerokovanom s účastníkom konania dňa 12. 12. 2014. Následne bolo správnym orgánom prvého stupňa začaté správne konanie (oznámenie zo dňa 11. 02. 2015) vo veci uloženia pokuty za vyššie uvedené porušenie zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, s obsahom ktorého sa účastník konania oboznámil 18. 02. 2015, pričom inšpektorátu práce doručil nesúhlas s postupom správneho orgánu prvého stupňa. Po oboznámení sa s obsahom tohto vyjadrenia správny orgán vydal vo veci dňa 23. 03. 2015 vyššie špecifikované rozhodnutie, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie datované dňom 09. 04. 2015, správnemu orgánu doručené dňa 14. 04. 2015. 3. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predloženého spisového materiálu s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav má za to, že spáchania predmetného správneho deliktu žalobcom bolo správnym orgánom prvého stupňa jednoznačne preukázané. Citujúc ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce, ktorá sa konala 10. 12. 2014 o 10.05 hod. na stavbe Základná škola s materskou školou Prakovce, kde závislú prácu pre účastníka konania vykonávali fyzické osoby pán V. R. a pán A. D., ktoré nemali s účastníkom konania založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Tento záver vyplýva najmä z protokolu a zápisníc o podaní informácie, ktoré boli spísané v uvedený deň s menovanými osobami, ako aj so žalobcom. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že v danom prípade absentujú znaky závislej práce, pretože z jednotlivých zápisníc o podaní informácie ako boli vyššie uvedené vyplýva, že vo výroku uvedené fyzické osoby vykonávali závislú prácu na stavbe Základná škola s materskou školou Prakovce pre účastníka konania, pričom v deň výkonu inšpekcie to bolo o 9.30 hod. podľa vyjadrenia V. R., resp. od 10.00 hod. podľa vyjadrenia A. D.. A. D. priamo identifikoval žalobcu ako subjekt, pre ktorý vykonáva svoju činnosť. V. R. menovaného identifikoval nepriamo (že vykonáva prácu pre ZSČO, ktorý pracuje dolu), pričom účastník konania v zápisnici o podaní informácie potvrdil, že obaja menovaný pre neho vykonávajú prácu spočívajúcu v pomoci vyložiť kvádre. Z uvedených zápisníc vyvodil žalovaný záver, že práca vykonávaná V. R. a A. D. bola vykonávaná odplatne, na čom nič nemení ani fakt, že títo uviedli, že sa na odmene ešte nedohli, nakoľko sám účastník konania potvrdil odmenu vo výške 10 eur. Nestotožnil sa s názorom, že v posudzovanom prípade sa jednalo o priateľskú bezodplatnú pomoc blízkym osobám v rámci medziľudských vzťahov, nakoľko obe fyzické osoby očakávali za svoju prácu odmenu, výšku ktorej následne potvrdil aj sám účastník konania. K tejto argumentácii žalovaný poukázal zároveň aj na to, že v zmysle § 2a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálnym zamestnávaním nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku. V uvedenom zákonnom ustanovení Zákon o nelegálnej práci špecifikuje výnimku z nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k určitému okruhu blízkych osôb, avšak táto sa týka len osôb, ktoré sú vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom príbuzné v priamom rade, a ktoré sú zároveň dôchodkovo poistené, sú poberateľmi dôchodku podľa osobitných predpisov, alebo žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku. Zo spisového materiálu nevyplýva takéto postavenie účastníka konania vo vzťahu k V. R. alebo A. D.. 4. K argumentácii žalobcu, že činnosť predmetných osôb bola zistená len v jeden deň, t.j. išlo o jednorazovú, či príležitostnú činnosť, akú tieto vykonávali v rozhodnom čase, a preto ju nemožno pokladať za naplnenie indikátora závislej práce, žalovaný považoval za potrebné uviesť, že sústavnosť nie je indikátorom závislej práce a táto môže byť vykonávaná aj príležitostne. 5. Vo vzťahu k podkladom predloženým účastníkom konania, a to najmä čestných prehlásení V. R. a A. D. uviedol, že použitie tejto formy dokazovania je obmedzené ustanovením § 39 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak a je potrebné poukázať na to, že skutočnosti uvádzané v čestnom vyhlásení nie sú skutočnosťami dokázanými ale iba osvedčenými, ktorými správny orgán nie je viazaný. Váha takéhoto dokladu je znížená nedodržaním ustanovenia § 39 ods. 3, druhej vety tohto zákona, nakoľko podávatelia čestného vyhlásenia neboli vopred upozornení správnym orgánom na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia. Naopak títo boli poučení o týchto následkoch pri spisovaní zápisnice o podaní informácie. Preto podľa názoru odvolacieho správneho orgánu bolo potrebné uprednostniť obsah zápisníc o podaní informácií pred obsahom predmetných čestných vyhlásení. 6. Odvolací orgán pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že tieto dostatočne preukazujú zistené porušenie, a teda spáchanie predmetného správneho deliktu a preto nepovažoval za potrebné dokazovanie doplniť. Zo všetkých okolností prípadu vyvodil záver, že argumentácia inšpektorátu práce vychádzajúca z vlastných zistení pri výkone inšpekcie práce, ako aj z podkladov, ktoré sú špecifikované v rozhodnutí je logická, a z tejto vyplýva, že V. R. a A. D. vykonávali závislú prácu pre účastníka konania a teda jednoznačne došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. 7. Konštatoval tiež, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že inšpektorát práce uložením pokuty na dolnej hranici zákonnej sadzby vo výške 5 000 eur sledoval najmä jej preventívne pôsobenie s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 SžoKs 56/2006. Odvolací orgán by bol oprávnený rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť v prípade pokiaľ by voľná úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo by sa priečila zásadám logického myslenia, čo v danom prípade splnené nebolo. Má za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky správny orgán prvého stupňa zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Stotožnil sa s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako to bolo uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení. Argumentáciu žalobcu nepovažoval za dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia, keďže účastníkom konania neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci. 8. Včas podanou žalobou zo dňa 30. 07. 2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 03. 08. 2015, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 9. Poukázal na to, že protokol, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia nezohľadňuje všetky relevantné informácie zo zápisníc a tiež z neho nevyplýva, či má správny orgán za preukázané, že identifikované osoby vykonávali závislú prácu. Z hodnotených podkladov pre vydanie rozhodnutia nevyplýva, že je splnená podmienka, kedy by žalobca zadával pokyny svojim zamestnancom a kontroloval následne ich splnenie a tiež má za to, že podklady nepreukázali ani ďalšie indikátory preukazujúci naplnenie podmienok závislej práce, a to najmä jej hlavný znak, vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Podľa jeho názoru správny orgán v súlade s ustanovením § 32 zákona o správnom konaní má vychádzať zo stavu a hodnotiť stav, ktorý v čase vykonávania kontroly reálne bol a nie stav prezumovať, či predpokladať a dotvárať si podľa vlastného uváženia, či názoru. Preto nie je správny jeho postup, keď v rámci hodnotenia dôkazov vyhodnotí a vyselektuje, resp. prezumuje skutočnosti, o ktorých nemá preukázané, že museli zákonite nastať. Postup správneho orgánu preto nezodpovedá zákonným požiadavkám individuálneho posúdenia každej konkrétnej veci a následne náležitého odôvodnenia, ktoré musí zodpovedať dostatočne a spoľahlivo zistenému skutkovému stavu. 10. Postup správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, ako aj samotné rozhodnutia sú nesprávne s poukazom na to, že podľa názoru žalobcu zo zápisníc, vyhotovených pri vykonávanej inšpekcie práce je zrejmé, že odpovede osôb sú formulované na vopred položené otázky a teda nejde o subjektívne opísanie skutočností dotknutou osobou. Tieto neobsahujú žiaden údaj ani zmienku o tom, že by fyzické osoby boli v rozhodnom čase prichytené už počas nejakej činnosti, napr. počas prenášania tehál, resp. že by mal kontrolujúci orgán inak za preukázané, že v čase spísania zápisníc už k nelegálnemu zamestnávaniu došlo, resp. prebieha práca zamestnancov. To podľa žalobcu podporuje tvrdenie, že zápisnice boli reálne vyhotovené len krátko po príchode fyzických osôb na miesto. Správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a tento sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplývajú z jednotlivých zápisníc vyhotovených v deň kontroly. Tento vyselektoval len tie skutočnosti, ktoré boli vhodné pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, čím bola porušená zásada materiálnej pravdy. Ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by tento nejakým spôsobom vzal do úvahy námietky účastníka konania o tom, že je potrebné náležite sa vysporiadať a odstrániť rozpor v tvrdeniach jednotlivých osôb ohľadne reálnej možnosti existencie nelegálneho zamestnávania v daný čas, pretože ak by orgánom pri odstránení rozporov bola zistená a preukázaná pravdivosť tvrdenia pána D., nebolo by možné prezumovať existenciu nelegálneho zamestnávania, lebo reálne by k žiadnej činnosti osôb, či už legálnej alebo tvrdenej nelegálnej, nemohlo dôjsť. Poukázal na nesprávnosť postupu konajúceho orgánu, pretože ak by tento zohľadnil čas výkonu kontroly a čas, kedy sa osoby dostavili na miesto, kde kontrola prebehla, tieto skutočnosti by museli byť podstatné pre výsledný rezultát o existencii nelegálneho zamestnávania. Neobjektívne posúdil tvrdenú závislú prácu fyzických osôb, keďže podľa výpovede pána D. v zápisnici zo dňa 10. 12. 2014 tento uviedol, že sa dohodol po známostiach s pánom W., že príde na výpomoc, tento reagoval na vopred položenú otázku ohľadne odmeny, ktorú mu predtým „zrejme nadhodil“ kontrolujúci orgán a je otázne, či by sa vôbec o nejakej odmene vyjadril aj bez popudu kontrolóra. Je otázne akým spôsobom stihol byť pán D. skontrolovaný, keď podľa zápisnice mal byť prítomný na pracovisku od 10.00 hod. a o 10.05 hod. s ním bola spísaná zápisnica. Podľa názoru žalobcu táto zápisnica, ktorá tvorí jeden z podkladov pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty je neurčitá, nevypovedá o existencii znakov závislej práce. 11. Žalobca poukázal na absenciu vzťahu nadriadenosti a podriadenosti ako jedného z podstatných indikátorov závislej práce, keďže tu ide o povinnosť zamestnanca k osobnej podriadenosti voči zamestnávateľovi a tiež o oprávnenie zamestnávateľa dávať pokyny k výkonu práce a kontrolovať výkon práce, prípadne ukladať sankcie pri nedodržaní pokynov. Prítomné osoby svojou činnosťou vypomáhali svojmu známemu a nebolo ich zámerom pracovať pre účastníka konania, preto nevykonávali osobne pre zamestnávateľa závislú prácu a tento indikátor závislej práce vo veci jasne absentuje. Ďalší indikátor závislej práce - pracovný čas nemohol byť zamestnancom určený, nakoľko osoby uviedli rozdielny čas príchodu na pracovisko. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že prítomné osoby v rozhodnom čase nevykonávali svoju činnosť vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti pre žalobcu, nevykonávali ju podľa pokynov účastníka, ani v jeho mene, ani v určenom pracovnom čase. Preto považuje minimálne za neustálené tvrdenie, či osoby vykonávali túto činnosť za mzdu, či inú odmenu, nakoľko o odmene sa zmienil len samotný žalobca a fyzické osoby tvrdili, že odmenu si ešte nedohodli. Zároveň poukázal na to, že spôsob akým si konajúci orgán prezumoval dohodu o odmene medzi stranami neobstojí, nakoľko rozhodujúcim pre posúdenie, že k dohode došlo je vyjadrenie oboch strán, keďže dohoda je dvojstranný právny úkon a v danom prípade len pán W. potvrdil poskytnutie odmeny, aj to len do budúcna a kontrola nemala za preukázané, že by odmena bola reálne vyplatená. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho správneho súdu ČR, v zmysle ktorej odmena má tvoriť zdroj zamestnancových príjmov, poskytnutie drobnej protihodnoty je bežným zvykom aj v prípade jednorazovej medziľudskej pomoci. 12. Zdôraznil, že fyzické osoby v čestnom prehlásení potvrdili, že boli vypomôcť na stavbe svoju známemu a za túto výpomoc im nebola vyplatená žiadna odmena. Vychádzajúc z uvedeného naplnenie indikátorov pojmu závislá práca v danom prípade absentuje a preto nie je možné uvažovať o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. 13. Žalobca poukázal tiež na rozpory vo vyjadreniach jednotlivých fyzických osôb, a to pána D. a pána R. ohľadne príchodu na miesto výkonu práce, pretože ak by boli na mieste od 10.00 hod. dopoludnia podľa tvrdenia pána D., nebolo možné stihnúť akúkoľvek činnosť vykonať, teda ani sa ničoho z pohľadu inšpekcie práce dopustiť, keďže o 10.05 hod. bola spísaná prvá zápisnica. Zistený bol aj rozpor pokiaľ ide o vyjadrenie žalobcu a menovaných fyzických osôb ohľadne spôsobu príchodu na miesto výkonu práce. S týmto rozporom sa správne orgány nevysporiadali. Vychádzajúc z uvedených skutočností považoval napadnutie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa za nezákonné. 14. V písomnom vyjadrení zo dňa 07. 12. 2015 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Opakovane konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v danom prípade bolo u žalobcu jednoznačne preukázané tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, ako aj protokolu, ktorý bol podkladom pre vydanie týchto rozhodnutí. Trval na svojom stanovisku prezentovanom v týchto rozhodnutiach, že v danom prípade boli znaky nelegálnej práce nepochybne zistené a preukázané, resp. naplnené. V žiadnom prípade sa nejednalo o priateľskú bezodplatnú pomoc blízkym osobám v rámci medziľudských vzťahov, nakoľko obe menované fyzické osoby očakávali za svoju prácu odmenu, výšku ktorej následne potvrdil sám žalobca. Z predmetných zápisníc jednoznačne vyplýva, že v čase ich spisovania už menované osoby prácu vykonávali, resp. vykonali, čo v zápisnici o podaní informácie potvrdil sám účastník konania, keď uviedol, že pán R. a pán D. mu pomohli vyložiť kvádre. Z rovnakého dôvodu nemožno akceptovať ani argumenty žalobcu o tom, že sa tieto osoby nachádzali na mieste len pár minút pred príchodom inšpekcie práce, resp. títo uviedli rozdielny čas príchodu na pracovisko. Zdôraznil, že sústavnosť nie je indikátorom závislej práce a táto môže byť vykonáva aj príležitostne. Zhodne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že skutočnosti, ktoré boli uvedené v čestných vyhláseniach, nie sú skutočnosťami dokázanými, ale iba osvedčenými, ktorými správny orgán viazaný nie je. Nedodržaním ustanovenia § 39 ods. 3, druhej vety citovaného zákona je znížená aj váha takýchto dôkazov. Po posúdení všetkých okolností prípadu, v nadväznosti na vyššie uvedené sa stotožnil s logickou argumentáciou inšpektorátu práce, ktorý na základe vlastných zistení pri výkone inšpekcie, ako aj uvedených podkladov dospel k záveru, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre účastníka konania, a teda došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. 15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa administratívnym spisom žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu dôvodná nie je. 16. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že v dňoch 10. 12. 2014 a 12. 12. 2014 bola u žalobcu vykonaná Inšpektorátom práce Košice inšpekcia zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o výsledku ktorej bol dňa 12. 12. 2014 vyhotovený Protokol č. IKO-450-53-1.2P-A25-14, z obsahu ktorého vyplýva, že dňa 10. 12. 2014 o 10.05 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu - žalobcu na stavbe Základnej školy s materskou školou Prakovce, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu dve fyzické osoby, a to V. R. bez uzatvoreného pracovného vzťahu a A. D., rovnako bez uzatvoreného pracovného vzťahu. Z bodu B citovaného protokolu vyplýva, že žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu menovaných fyzických osôb, ktoré pre neho v uvedený deň vykonávali prácu na vyššie špecifikovanej stavbe a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Predmetný protokol bol so žalobcom prerokovaný 12. 12. 2014 a tento vychádza zo zápisníc o podaní informácie zo dňa 10. 12. 2014 spísaných s V. R., A. D. a žalobcom ako SZČO. 17. Z obsahu zápisnice o podaní informácie spísanej s V. R. dňa 10. 12. 2014 o 10.05 hod. vyplýva, že tento do zápisnice uviedol, že na pracovisku je od 09.30 hod., vykonáva prácu pre samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá pracuje dolu, pričom jej meno nevedel uviesť s tým, že o odmene sa ešte nedohodli. 18. Zo zápisnice z rovnakého dňa spísanej o 10.05 hod. s A. D. vyplýva, že menovaný išiel vyložiť tehly dnes prvý deň, dohodol sa po známostiach s pánom W. W., pričom nemal s ním nič podpísané. Dohodol sa, že príde na výpomoc, doviezol ho menovaný, pričom uviedol, že na odmene resp. že sumu ešte presne nedohodli. Rovnako uviedol, že dnes je tu od rána, t. j. od 10.00 hod. 19. Zo zápisnice o podaní informácie spísanej so žalobcom ako zamestnávateľom vyplýva, že na tomto pracovisku bol dňa 10. 12. 2014 prvý deň. W. R. a D. mu pomohli vyložiť kvádre, prišli so šoférom, čo priviezol kvádre, pričom on ich má odviezť domov. Zároveň uviedol, že podpísané nemajú nič a že dostanú po 10 eur. 20. Listom zo dňa 11. 02. 2015 bolo účastníkovi, t. j. žalobcovi oznámené začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty pre porušenie už vyššie (v protokole) špecifikovaných povinností, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18. 02. 2015. 21. Z písomného vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 06. 03. 2015 vyplýva, že žalobca si nie je vedomý žiadneho nedostatku, na základe ktorého by mu mal inšpektorát práce udeliť pokutu vo výške spomínanej v uvedenom písomnom oznámení o začatí správneho konania. Žalobca namietal posúdenie skutkového stavu správnym orgánom s poukazom na to, že práca, ktorá bola vykonávaná menovanými fyzickými osobami nenapĺňala znaky závislej práce podľa osobitného predpisu tým, že v danom prípade absentuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti zamestnávateľa a zamestnanca, stanovenie mzdy alebo odmeny za výkon práce, pričom v danom prípade nešlo o opakovanie určitých činností, keďže fyzické osoby boli v deň kontroly na stavbe prvý deň, čo je zrejmé z ich vyjadrení. Žiadna mzda alebo odmena za výkon práce nebola dohodnutá, ani následne vyplatená za výpomoc, ktorú fyzické osoby žalobcovi poskytli, a teda prinajmenšom tieto znaky závislej práce neboli naplnené. Žalobca poukázal na to, že správny orgán nevzal do úvahy, že žalobca bol v zmysle ustanovení zákona o inšpekcii práce v postavení kontrolovaného subjektu po prvýkrát, pričom správny orgán nezohľadnil ekonomickú situáciu malých podnikov a živnostníkov, tento vyrubuje pokuty za nedostatky bez akýchkoľvek následkov týkajúcich sa len formalizovaného znenia právnych predpisov, ktoré v konečnom dôsledku pri chvíľkovej neopatrnosti vedú k finančnej sankcii, ktorá má pre malé podniky likvidačný charakter. Poukázal tiež na neprípustné konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania bez riadneho dokazovania a preukázania skutočností rozhodujúcich pre danú vec. Ako prílohu k vyjadreniu pripojil čestné prehlásenia V. R. a A. D. zo dňa 06. 03. 2015, ktorých obsah je totožný a v ktorých čestne prehlasujú, že dňa 10. 12. 2014 boli vypomôcť na stavbe - Základná škola s materskou školou Prakovce svojmu známemu, pričom za túto výpomoc im nebola ponúknutá ani vyplatená žiadna odmena a túto vykonali bezodplatne. 22. Dňa 23. 03. 2015 vydal správny orgán prvého stupňa rozhodnutie č. 9/15/O, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 5 000 eur za porušenie právnych povinností tak, ako boli špecifikované v protokole o výkone inšpekcie práce, ktoré považoval správny orgán prvého stupňa za kvalifikované nelegálne zamestnávanie. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že vzťah podriadenosti a nadriadenosti v danom prípade bol prítomný, nakoľko v opačnom prípade nie je jasné, na základe čoho zamestnanci vedeli kedy majú prácu vykonávať, kedy majú kvádre vyložiť a kam. Pokyny k pracovnej úlohe im mohol vydať jedine žalobca, ako dodávateľ prác na stavbe. Podľa jeho názoru opakovanie určitých povinností sa musí vzťahovať na konkrétnu prácu, nie na samotný pracovnoprávny vzťah. Poukázal na to, že aj dohoda o vykonaní práce sa uzatvára výlučne na jednorazovú úlohu a podľa výkladu účastníka konania by potom v tomto prípade nešlo o závislú prácu. Pokiaľ žalobca potreboval zamestnancov na jednorazovú úlohu, mohol s nimi uzavrieť dohodu o vykonaní práce. V tomto prípade zamestnanci vykonávali prácu bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu a prihlásenia v sociálnej poisťovni. Zdôraznil, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k základným povinnostiam zamestnávateľa, nakoľko ich porušenie môže mať závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia nárokov zamestnanca pri absencii úrazového poistenia. Zároveň poukázal na to, že odmena bola preukázaná, pretože samotný účastník konania uviedol, že im vyplatí po 10 eur. Odmenu potvrdil aj A. D.. To, že nebola dohodnutá presná výška odmeny neznamená, že sa nejedná o závislú prácu. O odplatnosti nemožno hovoriť iba vtedy, ak je vzťah trvalo bezodplatne a od počiatku takto vnímaný obomi stranami, priateľská výpomoc, rodinný príslušník a podobne. Predmetná pokuta bola žalobcovi uložená na spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby a túto nebolo možné znížiť, prípadne upustiť od jej uloženia, vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce. Okolnosti, na ktoré poukázal žalobca správny orgán zohľadnil už pri návrhu výšky pokuty, ktorá sa ukladá v minimálnej výške. Pri uložení výšky pokuty bolo zohľadnené, že ide o dvoch nelegálne zamestnávaných zamestnancov, že sa nejedná o opakované zistenie toho istého nedostatku, že ide o krátku dobu protiprávnosti a zohľadnené bolo aj to, či sankcia spĺňa požiadavku represie, ale aj preventívny účel. Táto pokuta podľa správneho orgánu prvého stupňa má cieľ najmä preventívne pôsobiť na zamestnávateľa, aby sa v budúcnosti vyhýbal opakovaniu obdobných nedostatkov na úseku nelegálneho zamestnania. Uloženie pokuty v stanovenej výške považoval za nevyhnutné z dôvodu postihu takéhoto konania účastníka konania, ale aj z dôvodu potreby a nevyhnutnosti preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na zamestnávateľov. Zastáva názor, že ukladaný postih bude motivovať postihovaného k vyššej opatrnosti a pozornosti i k väčšej zodpovednosti. 23. Proti citovanému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 09. 04. 2015, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O tomto odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím. 24. Na pojednávaní dňa 10. 01. 2018 zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a z dôvodov v nej uvedených navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zdôraznil, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa sú nezákonné, pretože týmito správnymi orgánmi nebol preukázaný výkon nelegálnej práce a to vo vzťahu k času, kedy boli spísané zápisnice o podaní informácie, pretože ako to vyplýva z ich obsahu, tieto boli vyhotovené v čase, keď menované osoby boli na pracovisku veľmi krátky čas a žiadnu prácu ešte nevykonávali. Poukázal na to, že v prípade administratívneho trestania neprichádza do úvahy príprava alebo pokus správneho deliktu tak, ako je to v trestnom konaní a preto takéto konanie ani nie je možné sankcionovať. Poukázal zároveň na to, že išlo o výpomoc, pričom žalovaný ak mal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia menovaných osôb, ktoré bolo obsiahnuté v čestnom prehlásení, ktoré bolo správnemu orgánu doručené ako príloha vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania, rozpor medzi týmito vyjadreniami a vyjadreniami v zápisniciach o podaní vysvetlenia mal možnosť v priebehu správneho konania odstrániť. Spochybnil aj právne posúdenie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci s poukazom na to, že ak aj práca mala byť odplatnou činnosťou, nie akákoľvek činnosť je činnosťou závislou, a to aj keď je vykonávaná za odmenu. Uvedené osoby mohli vykonávať pre žalobcu prácu na základe príkaznej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, prípadne mandátnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, avšak tieto neboli podnikateľmi, takže do úvahy prichádza iba príkazná zmluva. Poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/80/2008, kde sa najvyšší súd touto otázkou zaoberal. 25. V danom prípade nebolo zrejmé, že by išlo o simulovanú činnosť alebo že by žalobca chcel obísť zákonom takýmto spôsobom. Ak by aj bola odplata dohodnutá, išlo o občianskoprávny vzťah a nie o obchádzanie zákona. 26. Zástupca žalovaného zotrval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že čestné prehlásenie nebolo akceptované z dôvodov, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa. Do úvahy boli vzaté výpovede menovaných osôb, pretože tieto boli spontánne a tieto osoby boli pred podaním vysvetlenia riadne poučené. Ak by bola pripustená prax prezentovaná žalobcom v súvislosti s dodatočnými vyjadreniami, nebolo by možné preukázať výkon nelegálnej práce, pretože tieto praktiky by boli zamestnávateľmi zneužívané. Pokiaľ zástupca žalobcu uviedol, že menované osoby vykonávali pre žalobcu prácu na základe príkaznej, resp. mandátnej zmluvy, v tejto súvislosti zdôraznil, že v priebehu celého správneho konania táto skutočnosť žalobcom prezentovaná nebola a žalovanému, ani správnemu orgánu prvého stupňa neboli predložené žiadne takéto zmluvy. Zdôraznil, že ak by žalobca chcel využiť prácu uvedených osôb jednorazovo mal s nimi možnosť uzavrieť dohodu o vykonaní práce. 27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce), účinného v čase spáchania správneho deliktu, závislá práca je práca vykonáva vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. 28. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) Zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nelegálnym zamestnávaním je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 29. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3, fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 30. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 31. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že tieto rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Podľa názoru súdu správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Napadnuté rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v podanom vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania i odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia ich žalobou napadnutých rozhodnutí, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. 32. Vyhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. V konaní bolo dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal predmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, t. j. že využíval závislú prácu fyzických osôb V. R. a A. D., ktoré pre žalobcu dňa 10. 12. 2014 o 10.05 hod. vykonávali prácu na stavbe Základná škola s materskou školou Prakovce a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, t. j. zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce) v znení neskorších predpisov. 33. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 10. 12. 2014 s V. R. a A. D., ktorí sa nachádzali na predmetnom pracovisku i so žalobcom ako podnikateľským subjektom. Z vyjadrení všetkých týchto osôb vyplýva, že v danom prípade V. R. a A. D. pre žalobcu vykonali predmetnú vyššie prezentovanú činnosť, a síce vyloženie tehál, čo bolo zrealizované do výkonu inšpekcie a jednoznačne to vyplýva predovšetkým z vyjadrenia samotného žalobcu, ktorý uviedol, že menované osoby mu pomohli vyložiť kvádre. Z vyjadrenia týchto osôb zároveň vyplýva, že nešlo o osoby blízke žalobcovi, ani o jeho rodinných príslušníkov, pričom nepochybne bolo preukázané aj to, že im za uvedenú činnosť mala byť poskytnutá odmena, čo vyplýva predovšetkým z vyjadrenia žalobcu. Aj podľa názoru súdu v danom prípade boli naplnené všetky znaky závislej práce tak, ako to konštatoval žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa vo svojich vyjadreniach, resp. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 34. Pokiaľ ide o žalobcom predložené čestné prehlásenia, ako príloha písomného vyjadrenia k oznámeniu o začatí správneho konania, tieto súd z rovnakých dôvodov ako správne orgány nepovažoval za dôkazy, ktoré by spochybnili závery správnych orgánov, tieto čestné prehlásenia odporujú prvotným vyjadreniam menovaných osôb obsiahnutých v zápisnici o podaní informácie, a to predovšetkým v tom, že pokiaľ v čestných prehláseniach zo dňa 06. 03. 2015 tvrdia, že boli pomôcť svojmu známemu na stavbe, toto odporuje ich vyjadreniam obsiahnutým v citovaných zápisniciach o podaní informácie, kde jeden tvrdí, že menovaného pozná cez svojho známeho a označil ho menom, pričom druhý nepoznal ani meno tohto žalobcu. Rovnako ich prvotnému vyjadreniu nezodpovedajú ani skutočnosti týkajúce sa odmeny za vykonanú prácu a ich tvrdenie, že táto výpomoc bola vykonaná bezodplatne, ktorá skutočnosť v podstate na posúdenie predmetnej veci ani nemá žiadny vplyv. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý uviedol, že im zaplatí 10,- eur, pričom obe tieto fyzické osoby, ktoré boli kontrolované sa vyjadrili, že na odmene sa ešte nedohodli, konkrétne A. D. uviedol, že sumu za výpomoc ešte presne nedohodol. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. 35. Správny súd konštatuje, že spáchanie predmetného správneho deliktu bolo správnymi orgánmi v danom prípade jednoznačne preukázané. Podľa názoru súdu náležitým spôsobom bola odôvodnená aj výška uloženej sankcie, ktorá bola uložená na spodnej hranici určeného sankčného rozpätia za uvedený správny delikt, sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a presvedčivo odôvodnená. Správne orgány vyhodnotili všetky kritériá pre určenie výšky pokuty uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a túto určili so zohľadnením toho, že išlo o dvoch nelegálne zamestnávaných zamestnancov, že sa nejednalo o opakované zistenie toho istého nedostatku, že išlo o krátku dobu protiprávnosti. V danom prípade, vychádzajúc z platnej právnej úpravy nebolo možné uložiť nižšiu sankciu, ani upustiť od potrestania. 36. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 190 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobu žalobcu jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) ako nedôvodnú zamietol. 37. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).