Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/108/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201015 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015201015.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 18-AV zo dňa 30.3.2018 Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Mareka Kotoru, v právnej veci žalobcov: 1. L.. J. F., M.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 2. Y. U., M.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, X. N. C., M.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, 4. I.. A. D.É., M.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpených Mgr. Martinom Štoffom, advokátom so sídlom Stoličková 4, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP-2015/025155 zo dňa 26.06.2015, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP-2015/025155 z 26.06.2015, ako aj rozhodnutie Obce Drienovec č. 64/2015 z 13.04.2015 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcom priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 31.08.2015 sa žalobcovia domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP-2015/025155 zo dňa 26.06.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Obce Drienovec č. 64/2015 zo dňa 13.04.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovia ako právne zastúpení žiadali priznať náhradu trov konania. 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie č. 64/2015 prvostupňového správneho orgánu, obce Drienovec, zo dňa 13.04.2015, ktorý nepovolil obnovu konania proti jej právoplatnému rozhodnutiu č. UZSP434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013, ktorým ako stavebný úrad rozhodol o povolení stavby Základňová stanica a rádioreleový bod Drienovec v k.ú. R., na parc. Č.. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Ku konaniu vydalo záväzné stanovisko 30.7.2013 Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, útvar vedúceho hygienika rezortu a súhlasilo s návrhom stavebníka na začatie stavebného konania o stavbe základňová stanica a rádioreleový bod Drienovec. 3. Obec Drienovec, vykonávajúc kompetencie stavebného úradu spomínaným rozhodnutím z 21.10.2013, povolila stavbu a vyhovela žiadosti o stavebné povolenie pre Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, v zastúpení spoločnosťou CASSTEL s.r.o., Ružová 29, Košice. 4. Správny orgán prvého stupňa (obec Drienovec) oznámil 24.9.2013 začatie správneho konania, upustiac od miestneho zisťovania spojeného s ústnym pojednávaním a v odôvodnení konštatoval, že sú mu dobre známe pomery staveniska, predložená žiadosť o stavebné povolenie poskytuje dostatočné podklady na riadne a spoľahlivé posúdenie navrhovanej stavby, podľa § 37, 62, 63 stavebného zákona umiestnenie stavby a jej uskutočnenie neohrozuje záujmy spoločnosti ani neprimerane neobmedzuje a neohrozuje oprávnené záujmy účastníkov konania a spĺňa všetky všeobecné technické požiadavky. 5. Žalobcovia podali proti označenému rozhodnutiu stavebného úradu o povolení stavby návrh na obnovu konania, o ktorom obec rozhodla dňa 21.10.2013. Žalobcovia tvrdili, že mali byť účastníkmi označeného konania o vydanie stavebného povolenia, ktorým obec ako stavebný úrad povolila stavbu Základňová stanica a rádioreleový bod Drienovec v k.ú. R., na parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Žalobcovia dôvodili, že týmto nesprávnym úradným postupom im bola odňatá možnosť zúčastniť sa na spojenom územnom a stavebnom konaní. 6. Správny orgán prvého stupňa - obec Drienovec ich návrh na obnovu konania rozhodnutím č. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 13.04.2015 zamietol. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podľa § 59 ods.1, písm. b, v spojení s § 139 ods.2, písm. c/ a d/ zákona č. 50/1976 Zb. z. o stavebnom konaní a stavebnom poriadku /stavebný zákon/ bol okruh účastníkov stavebného konania určený správne a uzavrel, že podľa § 62 ods.1 písm. a/ správneho poriadku návrh na obnovu konania môže podať len účastník konania. 7. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP-2015/025155 zo dňa 26.06.2015 zamietol odvolanie žalobcov podané proti prvostupňovému rozhodnutiu obce Drienovec č. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 13.04.2015 o nepovolení obnovy konania a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 13.04.2015 ako správne a zákonné. 8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že prevzal argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa, ktorý nepovolil obnovu konania s konštatovaním, že okruh účastníkov konania bol správne stanovený, stavba neohrozuje práva vlastníkov susedných nehnuteľností tak, aby ich užívanie bolo neprimerane dotknuté. 9. Žalovaný uvádzajúc znenie § 62 ods.1 Správneho poriadku, vychádzal z faktu, že žalobcovia neboli účastníkmi pôvodného správneho konania o stavebné povolenie a nie sú legitimovaní na podanie návrhu na obnovu konania. 10. Žalobcovia v správnej žalobe uviedli, že sú vlastníkmi pozemkov a stavieb v katastrálnom území R., okrese B. - G., a to: a/ žalobkyňa v prvom rade je bezpodielovým spoluvlastníkom parciel č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na parcele č. XXX/XX, b/ žalobkyňa v druhom rade je bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov - parciel č. XXX/XX, XXX/XX a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX, c/ žalobca v treťom rade je bezpodielovým spoluvlastníkom pozemkov - parcely č. XXX/XX a stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele č. XXX/XX, d/ žalobca vo štvrtom rade je vlastníkom pozemkov - parciel č. XXX/XX, XXX/XX a stavby - rozostavaného rodinného domu na parcele č. XXX/XX. 11. Rozhodnutím obce Drienovec ako stavebného úradu č. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013 bolo vydané stavebné povolenie pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ na parcelách č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX v spojenom územnom a stavebnom konaní pre stavebníka: Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, v zastúpení spoločnosti CASSTEL s.r.o., Ružová 29, Košice 12. Žalobcovia konštatovali, že neboli obcou Drienovec ako stavebným úradom uznaní za účastníkov tohto konania, boli opomenutí, čím u neho došlo k pochybeniu s cieľom eliminovať možné námietky žalobcov voči navrhovanej stavbe. Nápravu žalobcovia nevedeli vykonať v odvolacom konaní, keďže títo sa o stavebnom povolení dozvedeli až po jeho právoplatnosti, v čase, kedy sa už samotná stavba začala realizovať. Následne žalobcovia podali stavebnému úradu návrh na obnovu konania z dôvodu, že mali byť účastníkmi konania a nesprávnym úradným postupom im mala byť odňatá možnosť zúčastniť sa na konaní. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. ÚZSP 434/2013-2/2013 zo dňa 13.04.2015 návrh na obnovu konania zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia podali odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím č. OU-KE-OVBP-2015/025155 zo dňa 26.06.2015, tak že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie voči nemu zamietol. 13. Žalobcovia vychádzali z § 34 ods. 1, 2, § 59 ods. 1, § 139 ods. 2, § 62 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku - Stavebný zákon) a podľa § 14 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). 14. Uviedli, že parcela č. XXX/XX, dotknutá stavebným povolením bezprostredne susedí s parcelami č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne v druhom rade, parcela Č.. XXX/XX a parcela č. XXX/XX dotknuté stavebným povolením bezprostredne susedia s parcelou vo vlastníctve žalobcu v treťom rade č. XXX/ XX a rodinné domy žalobcu vo štvrtom rade na parcele č. XXX/58 a žalobkyne v druhom rade na parcele č. XXX/XX sú najbližšími susednými stavbami k parcelám č.XXX/XX, č. XXX/XX XXX/XX, dotknutými rozhodnutím o stavebnom povolení pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ 15. Poukázali tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžp/21/2012 zo dňa 27.06.2013, Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 197/2010-52, II. ÚS 69/2011 zo dňa 18.10.2012, Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 5 As 36/2009 zo dňa 18.02.2010, č. k. 1 As 16/2008 zo dňa 30.04.2008, 3 As 46/2007 zo dňa 06.02.2008, Ústavného súdu ČR sp. zn. Pl. ÚS 2/9, z ktorých podľa názoru žalobcov vyplýva, že za účastníkov územného a stavebného konania nemožno považovať iba osoby, ktoré spĺňajú podmienky podľa úpravy účastníctva v stavebnom zákone. Z ich obsahu vyplýva, že príslušný správny orgán je povinný konať ako s účastníkmi konania aj s osobami, ktoré spĺňajú kritériá podľa všeobecnej definície účastníctva, upravenej v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /právny poriadok/, pričom dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že osoba nie je účastníkom konania, zaťažuje príslušný správny orgán. 16. Žalobcovia taktiež poukázali na nesprávnu argumentáciu žalovaného, podľa ktorej podnet na začatie obnovy môže podať len účastník konania, teda ten, s kým sa v pôvodnom konaní konalo ako s účastníkom konania. Tento záver podľa ich názoru vedie k absurdným dôsledkom a k potlačeniu zmyslu inštitútu obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku a je popretím právnej úpravy umožňujúcej revízie nezákonného právoplatného rozhodnutia správneho orgánu v prípadoch, ak správny orgán nekonal s určitými osobami ako s účastníkmi konania, hoci s nimi mal podľa zákona konať. Správne orgány sa podľa žalobcov navyše žiadnym spôsobom ani len nezaoberali možnosťou dotknutia práv žalobcov v dôsledku vplyvu elektromagnetického žiarenia, čo je podstatou snahy žalobcov stať sa účastníkmi konania v predmetnom správnom konaní. 17. Žalobcovia upozornili na porušenie viacerých zákonných podmienok v pôvodnom spojenom územnom a stavebnom konaní, ktoré konštatoval aj prokurátor Krajskej prokuratúry Košice vo svojom upozornenie prokurátora sp. zn. Kd 101/15/8800-18 zo dňa 17.06.2015, ktorý adresoval stavebnému úradu s poukazom na porušenie ustanovení § 39a ods. 1, 4 Stavebného zákona a ustanovení § 3 ods. 1, § 27 ods. 2, § 51 ods. 1, § 52 ods. 1 Správneho poriadku v konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ 18. Žalobcovia sú presvedčení, že ich práva a právom chránené záujmy môžu byť preskúmavaným rozhodnutím žalovaného a postupom, ktorý mu predchádzal priamo dotknuté. Sú toho názoru, že povolením prevádzky zdroja elektromagnetického žiarenia v bezprostrednej blízkosti ich obydlí je priamo dotknuté právo žalobcov na priaznivé životné prostredie, ich právo na zdravie, právo na súkromie a napokon aj vlastnícke právo. Konštatovali, že obec Drienovec ako stavebný úrad mal povinnosť skúmať vplyv stavby na zdravie jej obyvateľov, vrátane vplyvu elektromagnetického žiarenia. Napadnutým rozhodnutím obec prispela k povoleniu prevádzky, ktorá môže mať výrazne nežiaduce účinky na zdravie jej obyvateľov (nepretržitá emisia elektromagnetického žiarenia a hluku z trafostanice, strach z možných zdravotných dôsledkov vystavenia tomuto žiareniu). 19. Žalobcovia poukázali na porušenie povinnosť stavebného úradu náležite sa vysporiadať s právom účasti verejnosti na prístup k informáciám v záležitostiach životného prostredia v zmysle tzv. Aarhuskeho dohovoru, ktorého je Slovenská republika zmluvnou stranou. Z obsahu tzv. Aarhuskeho dohovoru vyplýva právo žalobcov ako účastníkov konania, aby mali prístup k informáciám týkajúcim sa stavby Základňová stanica a rádioréleový bod Drienovec, pretože táto stavba výrazne zasahuje do životného prostredia v ktorom žijú. Uviedli, že tým, že bolo porušené ich právo zúčastniť sa konania o povolení stavby, v ktorom by správny orgán bol povinný sa s ich námietkami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia vysporiadať, bolo zasiahnuté aj do ich práva na súkromný a rodinný život, ktorý zaručuje čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 20. Žalobcovia upriamili pozornosť súdu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-240/09 zo dňa 08.03.2011, v ktorom súdny dvor konštatoval právo dotknutej verejnosti byť účastníkom konania vo veciach týkajúcich sa ich práva na ochranu životného prostredia aj v prípadoch, ak to priamo nevyplýva z ustanovení osobitného predpisu. Žalobcovia tak poukazovali na to, že správne orgány im odopreli možnosť ovplyvňovať stavebné konanie a konanie o umiestnení zdroja elektromagnetického žiarenia z pozície ich práva účastníkov konania. Nemali tak možnosť poukázať na možné škodlivé účinky elektromagnetického žiarenia. 21. K žalobe žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 10.05.2016. Konštatoval, že obnova konania sa zaraďuje medzi mimoriadne opravné prostriedky v správnom konaní, ktorými je možné dosiahnuť nápravu nezákonných právoplatných správnych rozhodnutí vydaním nového rozhodnutia. Poukázal na zákonné dôvody obnovy konania a uviedol, že v posudzovanej veci nie je splnená ani jedna podmienka uvedená v ust. § 62 ods. 1 písm. a/ až e/ Správneho poriadku, ktorá by zakladala nárok žalobcov na podanie návrhu na obnovu konania. 22. Žalobcovia podľa názoru žalovaného nie sú účastníkmi konania, ako to už uviedol aj vo svojich záveroch, ktorými oznámil výsledok správneho konania podľa ust. § 65 Správneho poriadku. Uzavrel, že vo vzťahu k rozhodnutiu stavebného úradu č. ÚZSO 434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013 o povolení stavby „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ správny orgán prvého stupňa i žalovaný svoje rozhodnutia už odôvodnili tak, že žalobcovia nepatria do okruhu účastníkov konania a nemajú aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na obnovu konania. 23. Žalovaný citoval ust. § 59 ods. 1, písm. b/ Stavebného zákona v spojení s § 139 ods. 1, písm. c/ a ods. 2písm. d/ Stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom stavebného konania sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Vzhľadom na uvedené mal za to, že stavebný úrad správne určil okruh účastníkov konania. Predmetná stavba je podľa jeho názoru v súlade so zákonom a v miere primeranej pomerom v danom území, neohrozuje práva vlastníkov susedných nehnuteľností tak, aby užívanie ich stavieb bolo neprimerane dotknuté. 24. K námietkam týkajúcim sa estetiky ako aj škodlivosti predmetnej stavby žalovaný uviedol, že zákon o stavebnom konaní ani vyhláška č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby nešpecifikujú výškové ani estetické obmedzenia stavieb. Stavebný úrad rešpektoval zákonom dané podmienky a nemohol svojvoľne obmedziť stavebníka stanovením podmienok nad rámec zákona, ktoré by boli len subjektívnym pohľadom jednotlivca. 25. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.07.2017 a trvali na obsahu podanej správnej žaloby zo dňa 28.08.2015 i na svojich písomných podaniach. Podľa nich sa žalovaný i obmedzil len na známe konštatovania a zopakoval svoje postoje, ktoré prezentoval v napadnutom rozhodnutí o nepovolení obnovy konania. Podľa názoru žalobcov ním uvádzané dôvody sú založené na neracionálnom, dávno právnou praxou prekonanom spôsobe výkladu právnych noriem týkajúcich sa práva verejnosti na účasť v správnom konaní. 26. Nesúhlasili s výkladom ust. § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku žalovaným. Podľa žalobcov mali byť riadnymi účastníkmi správneho konania, ale vinou správnych orgánov nimi neboli, preto uvedenú neprávosť nie je možné zhojiť v základnom konaní inak, ako podaným návrhom na jeho obnovu. 27. Žalovaný podľa žalobcov svojimi tvrdeniami úplne neguje závery súdnej rozhodovacej praxe, na ktorú v žalobe poukazovali, ak namietali ohrozenie svojich práv v súvislosti s povoľovanou stavbou a jej vplyvmi. Žalobcovia opakovane poukázali na odôvodnenie rozsudku, vydaného v skutkovo takmer identickej právnej veci, so závermi ktorého sa žalobcovia v celej miere stotožňujú. 28. Podľa ust. § 491 ods.1, 2 a SSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, /ďalej len „SSP/ preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby a jej žalobných bodov v právnej konfrontácii obsahu argumentácie žalovaného orgánu verejnej správy, obsahu jeho administratívneho spisu a posudzujúc podanú žalobu zo dňa 28.08.2015 ako všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP /3. časť 1. hlava SSP/ dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. 29. Správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa podľa § 191 ods. 1, písm. c/ SSP ako nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci a vec im vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa § 191 ods. 3 a 6 SSP správny súd konštatuje, že správne orgány sú viazané právnym názorom správneho súdu. 30. Podľa ust. § 491 ods.1, 2 a SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenie tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa § 191 SSP (1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. (2) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy. (3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo, b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1. (4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci. (5) Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. (6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. Podľa § 34 zákona č. 50/1976 Zb. z o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (1) Účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. (2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. (3) Účastníkmi územného konania nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Podľa § 59 stavebného zákona (1) Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. (2) Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Podľa § 139 stavebného zákona (1) Pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) (2) Ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, 14) c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní (1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak; c) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; d) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. Podľa § 63 ods. 1 až 3 Správneho poriadku obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. Návrh sa podáva na správnom orgáne uvedenom v odseku 1 v lehote 3 mesiacov odo dňa, keď sa účastník dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia; v rovnakej lehote môže správny orgán obnovu konania nariadiť. Zmeškanie lehoty (§ 28) nemožno odpustiť. 31. Predmetom prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OVBP-2015/025155 zo dňa 26.06.2015, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil rozhodnutie obce Drienovec ako stavebného úradu č. 64/2015 zo dňa 13.04.2015, ktorým tento zamietol návrh na povolenie obnovy konania vo veci stavby „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ v k.ú. R., parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a odvolanie žalobcov zamietol. V tomto konaní správne orgány argumentujúc podľa § 62 ods. 1,2 správneho poriadku upreli žalobcom právo podať návrh na obnovu konania, s tvrdením, že ak žalobcovia neboli účastníkmi správneho konania o povolenie stavby, nie sú na podanie návrhu na obnovu konania oprávnení. 32. Správny súd konštatuje, že žalobcovia neboli posúdení ako účastníci konania, ako je uvedené v predchádzajúcom bode, lebo správne orgány nevzali do úvahy ich námietky v konkrétnych súvislostiach a rozhodli, že žalobcovia, ktorí neboli účastníkmi konania o umiestnení a povolení stavby nie sú legitimovaní podať návrh na obnovu tohto konania. Správne orgány tak v posudzovanej veci pochybili pri posudzovaní otázky účastníkov konania o povolení stavby, keď túto otázku, rovnako ako v konaní o umiestnení a povolení stavby síce posúdili podľa ustanovenia § 59 ods. 1, písm. b/ v spojení s § 139 ods. 1, písm. b/ a ods. 2 písm. d/ Stavebného zákona, ale nesprávne toto zákonné ustanovenia na daný, zistený skutkový stav. Podľa týchto ustanovení účastníkom sú osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté a pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie i "susedná stavba", ktorou sa rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 33. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, vychádzajúc z dotknutého spojeného územného a stavebného konania, listu vlastníctva, na ktorom sú žalobcovia vedení ako vlastníci parciel, ktorých poloha vo vzťahu k parcelách na ktorých bola stavba umiestnená a povolená naznačuje nielen územnú blízkosť, ale aj reálnosť ovplyvňovania žalobcami namietaných vplyvov na životné podmienky žalobcov. Parcela č. XXX/XX, dotknutá stavebným povolením bezprostredne susedí s parcelami č. XXX/XX vo vlastníctve žalobkyne v druhom rade, parcela Č.. XXX/XX a parcela č. XXX/ XX dotknuté stavebným povolením bezprostredne susedia s parcelou vo vlastníctve žalobcu v treťom rade č. XXX/XX a rodinné domy žalobcu vo štvrtom rade na parcele č. XXX/XX a žalobkyne v druhom rade na parcele č. XXX/XX sú najbližšími susednými stavbami k parcelám č.XXX/XX, č. XXX/XX XXX/ XX, dotknutými rozhodnutím o stavebnom povolení pre stavbu „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ 34. Žalobcovia vo svojej žalobe poukázali na tzv. Aarhuský dohovor - Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, ktorého signatárom je aj Slovenská republika. Žalobcovia uviedli : „Cieľom Dohovoru je zaručenie práva na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanovením Dohovoru“. Žalobcovia poukázali i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 3Sži 22/2014 z 09.06.2015), ktoré konštatovali aplikačnú prednosť Aarhuského dohovoru, ktorú správne orgány nemôžu vylúčiť pri posudzovaní možnosti byť účastníkom konania v oblasti stavieb z hľadiska ochrany zdravého životného prostredia. 35. Žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa nedôsledne skúmal otázku účastníctva žalobcov v správnom konaní o povolení obnovy konania, ktorú neposúdil správne, vychádzajúc z konania o umiestnení a povolení stavby a vychádzal z názoru správneho orgánu prvého stupňa. 36. Ak žalobcovia poukazovali na to, že nápravu nebolo možné dosiahnuť v odvolacom konaní, lebo žalobcovia sa o rozhodnutí o umiestnení a povolení stavby dozvedeli po právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu č. ÚZSO 434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013 o povolení stavby „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ keď sa na základe právoplatného stavebného povolenia začala realizovať samotná stavba, potom správny súd musí konštatovať, že takáto argumentácia žalobcov spolu s poznatkami uvedenými v bodoch 35 a 36 tohto odôvodnenia /územná blízkosť parciel, ktorých užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté/, má význam vo vzťahu k ustanoveniu § 62 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré mal žalovaný i správny orgán prvého stupňa vziať do úvahy pre možnosť zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcov. 37. Správne orgány už prvotne pochybili, ak nesprávne určili okruh účastníkov konania o umiestnení a povolení stavby „Základňová stanica a rádioreléový bod Drienovec“ v k.ú. R., parc. č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX. Do tohto okruhu neprijali žalobcov, obyvateľov obce R., vlastníkov nehnuteľností, ktorých v tomto konaní predovšetkým správny orgán prvého stupňa nevzal do úvahy ani ako vlastníkov susediacich nehnuteľností, na ktorých je umiestnená a povolená označená stavba, ani ako subjekty, ktorých práv a oprávnených záujmov sa plánovaná výstavba môže dotknúť. 38. Správne orgány sa svojim nezákonným postupom pri riešení otázky účastníkov územného a stavebného konania nesprávnym právnym posúdením právnej otázky okruhu účastníkov správneho konania o povolení stavby dotkli práv a oprávnených záujmov žalobcov. 39. Obsahom práva byť účastníkom správneho konania je súbor ústavných zákonných oprávnení, ktorými tak ako účastníci konania relevantne mohli argumentovať požiadavkou ochrany ich práva na zdravé životné prostredie, ochranu ich práva na zdravie, ochranu ich vlastníckych práv i práva na ochranu súkromia. Uvedené práva sú chránené aj podľa Ústavy Slovenskej republiky a ich ochrana v súvislosti s nepriznaním účastníctva v tomto konaní sa dotýka aj práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 40. Žalobcovia sa obrátili na správny orgán s návrhom na obnovu konania, teda formou mimoriadneho opravného prostriedku sa domáhali obnovy pôvodného stavebného konania, ktorého však neboli účastníkmi a uviedli v žalobe ako dôvod obnovy ustanovenie § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku. 41. Správny súd sa stotožňuje s ich právnym názorom obsiahnutým v žalobe i prednesmi na nariadenom súdnom pojednávaní, pre okolnosti, ktoré konštatuje v bodoch 35 až 40 tohto odôvodnenia. 42. Z uznesenia tunajšieho správneho súdu sp. zn. 7S/35/2015-94 z 28.1.2006 vyplýva, že súd žalobu žalobcov o ich návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zamietol. Vo svojom odôvodnení uviedol právom upravený postup možný podľa zákona pri ochrane ich práv. Uviedol „Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. však nie je tým typom konania, v rámci ktorého by sa navrhovatelia mohli úspešne domôcť nápravy v rámci ochrany ich subjektívnych práv, na ktorých sa cítia byť ukrátenými nepriznaním ich účastníctva v administratívnom konaní. Odporca nebol nečinným, ak navrhovateľov nepovažoval za účastníkov administratívneho konania a listom, resp. iným spôsobom, či už v priebehu daného administratívneho konania alebo po jeho skončení (zamietnutím návrhu na obnovu konania) zaujal konkrétne právne stanovisko, že navrhovateľov odmieta považovať za účastníkov administratívneho konania (územného, stavebného). Iným procesnoprávnym postupom právne korešpondujúcim s obsahom odôvodnenia návrhu navrhovateľov z 10.03.2015 by bola žaloba opomenutého účastníka konania podaná v súlade s ustanovením § 250b ods. 2 O. s. p. Navrhovatelia však svoj návrh v preskúmavanej právnej veci podriadili právnemu režimu štvrtej hlavy, piatej časti O. s. p. upravujúcej konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy. „ 43. Právny rámec žaloby opomenutého účastníka /pôvodne § 250b ods. 2 O. s. p./ je v rámci správneho súdneho konania upravený v ustanovení § 179 SSP. Správny súd konštatuje, že v prípade, ak žalobcovia boli toho právneho názoru, že s nimi žalovaný v stavebnom konaní nekonal, na správnom súde mohli sa domáhať svojich práv prostredníctvom správnej žaloby opomenutých účastníkov v zmysle § 179 SSP. 44. Judikatúra súdov až do nedávna bola názoru, že len správna žaloba opomenutých účastníkov, /v súčasnosti v zmysle § 179 SSP/, zakladá práva opomenutého účastníka správneho konania aj v oblasti uplatnenia § 62 zákona o správnom konaní. Možnosť domáhať sa svojho účastníctva v správnom konaní, ako už bolo spomenuté, správnou žalobou podľa § 179 SSP, je na základe § 179 ods. 4 SSP časovo limitovaná. Možno ju podať do troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia správnych orgánov a žalobcovia ju už nemôžu využiť. 45. Správny súd vychádza pri posudzovaní otázok účastníctva žalobcov v správnom konaní z obsahu niekoľkých posledných rozhodnutí Ústavného súdu SR o ochrane ústavou zaručených základných práv. Predovšetkým ide o právo založeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré sú právnou i filozoficko- právnou oporou správneho súdu pre jeho závery v tomto rozhodnutí. 46. Ústavný súd v konaní vedenom pod sp.zn. III. ÚS 304/2014 28.10.2014 konštatoval, že kritériom pre posúdenie účastníctva v konaní je aj v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. januára 2011, č. k. II. ÚS 197/2010-52 predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej moci (súdu alebo orgánu verejnej správy), alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má takáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. 47. Ústavný súd tiež konštatoval, že ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej moci vrátane súdov preskúmavajúcich na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci, aby pri ich akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb rešpektovali princípy právneho štátu zakotvené v čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy. 48. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je v súlade s ústavou, čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto právnej normy na zistený skutkový stav veci. 49. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo predovšetkým vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu, ale tiež v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania alebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. 50. Ústavný súd uviedol, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie. 51. Ústavný súd dodal, že už v minulosti konštatoval, vo svojom náleze z 12. mája 2011, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo ináč v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. 52. Uvedené závery ústavného súdu sú v súlade aj s judikatúrou najvyššieho súdu (napr. uznesenia najvyššieho súdu z 18. marca 2009, zo 17. júla 2011), ktorý opakovane vyslovil názor, že ak prvostupňový súd nepribral do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté, a následne s ním nekonal ako s účastníkom súdneho konania, odňal týmto postupom právo na súdny proces účastníkovi, ktorý bol účastníkom správneho konania a ktorému toto právo zaručuje zákon. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu a konštatuje, že nemôže rezignovať na svoju funkciu súdneho orgánu ochrany ústavnosti, a preto nemôže prehliadať závažné procesné pochybenia, ku ktorým dôjde v postupe a rozhodovaní príslušných orgánov verejnej moci, ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv. 53. Ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 6.10.2015 uviedol, že správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany zákonnosť verejno-- mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. 54. Ústavný súd opätovne podčiarkol aj jeho postavenie nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti oddeleného od sústavy všeobecného súdnictva (čl. 124 ústavy). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy). Podstata základného práva na súdnu ochranu i základného práva zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy v posudzovaných prípadoch vyžadovala, aby súdy v správnom súdnictve zabezpečili nápravu eventuálneho nezákonného ukrátenia sťažovateľa na jeho právach či právom chránených záujmoch. Ústavný súd uzavrel, že z toho čo bolo uvedené vyššie vyplýva, že chrániť právo na súdnu ochranu je úlohou aj správneho súdnictva. 55. Preto správny súd konštatuje, že žalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa, nerozhodli správne, keď zamietli, resp. potvrdili zamietnutý návrh žalobcov na obnovu konania, posúdiac v tomto prípade žalobcov za neoprávnené osoby na podanie návrhu na obnovu konania, lebo neboli účastníkmi pôvodného stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1, písm. b/ v spojitosti s § 139 ods. 2, písm. c/ a d/ Stavebného zákona, bez toho, aby si uvedomili ústavný kontext ochrany práv žalobcov podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. 56. Správny súd konštatuje, že dôvody obnovy konania sú taxatívne vymedzené v Správnom poriadku a aktívna legitimácia na podanie návrhu na obnovu konania svedčí najmä účastníkovi pôvodného konania. Súdna prax už ukázala, že správne súdnictvo je prioritne prostriedkom ochrany subjektívnych práv pri výkone verejnej správy, čo konštatoval i Ústavný súd SR. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. 57. V posudzovanej veci bolo spojené územné konanie a konanie o povolení stavby a žalobcovia sa nemali ako dozvedieť o konaní správneho orgánu prvého stupňa. Žalobcovia svoju žalobu na súd podali 31. 8. 2015. Správny orgán prvého stupňa rozhodol o nepovolení obnovy konania 13. 4. 2015 a žalovaný, jeho rozhodnutie potvrdil 26. 6. 2015. 58. Žalobcovia nevyužili svoje právo domáhať sa svojho účastníctva podaním žaloby opomenutých účastníkov, zakotvený v § 179 a nasl. SSP, pričom uvedený nedostatok sa snažili odstrániť za použitia mimoriadneho opravného prostriedku - obnovy konania. Treba pripomenúť, že pri výkone tohto práva sú obmedzení znením § 179 ods. 4 SSP, podľa ktorého žalobu opomenutého účastníka konania možno podať najneskôr do 3 rokov od vydania rozhodnutia správneho orgánu. 59. Ústavný súd v rozhodnutí III.ÚS 734/2017 z 5. 12. 2017 uviedol vo svojom rozhodnutí, že ak nezákonný záver správneho súdu o tom, že sťažovateľ podal návrh na taký typ konania v správnom súdnictve, ktorý v jeho prípade neprichádza do úvahy, mal za následok, že sťažovateľ už s ohľadom na objektívne okolnosti nemôže iniciovať žalobu iného typu súdnej ochrany v správnom súdnictve, potom uvedená nezákonnosť rozhodnutia správneho súdu nepochybne vyúsťuje do napätia s č.l. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. 60. Vychádzajúc z faktu, že žalobcovia už nemôžu podať správnu žalobu opomenutého účastníka konania podľa § 179 ods. 1 a 4 SSP a záveru správneho súdu, že správne orgány v konaní o povolení stavby pochybili o otázke ich účastníctva v stavebnom konaní tak, že sa to mohlo dotknúť aj ich záverov v rozhodnutiach o návrhu žalobcov na povolenie obnovy konania, v ktorom správne orgány o ich návrhu na povolenie obnovy konania o povolení stavby uzavreli, že na podanie takéhoto návrhu nie sú legitimovaní, lebo neboli účastníkmi spojeného územného a stavebného konania/ sa takýmto postupom dotkli práv žalobcov garantovaných Ústavou SR, v čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. 61. Správny súd zaznamenal, že žalobcovia opakovane poukázali na rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 5S/54/2014-61 zo dňa 16.04.2015, ktorý predstavuje zásadne skutkovo identickú právnu vec, ktorú rozhodol správny súd v prospech žalobcov. Rozsudok bol však zmenený rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sžo/176/2015 zo dňa 30.11.2017, tak, že odvolací súd žalobu zamietol. 62. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázali na obsah podanej žaloby, všeobecnej správnej žaloby, zhrňujúce stanovisko, ktoré je pohľadom súdnej ochrany žalobcov pred správnym súdom ako garanta ochrany zákonnosti. Žalobcovia sú vlastníci bezprostredne susediacich pozemkov a stavieb pri stavbe, ktorá bola pomenovaná na Stanica rádiológie obec Drienovec a cítia sa byť dotknutí na svojich právach, ktoré garantuje Ústava SR, medzinárodné právo, vo svojich vlastníckych právach, práve na ochranu zdravia, práve na priaznivé životné prostredie a na ochranu súkromia a rodinného života. V správnom konaní správne orgány ustálili svoj záver na jedinom možnom výklade ustanovenia o prípustnosti obnovy konania, ktorý je možný len na návrh účastníka, ktorý však vinou nesprávneho a nezákonného postupu v správnom konaní bol opomenutý ako účastník a chce dosiahnuť svoje právo byť účastníkom v konaní, v ktorom nemal možnosť svoje pripomienky na vyjadrenia predostrieť. Žalobcovia sa domáhali, aby žalovaný správny orgán druhého stupňa uznal, že žalobcovia sú aktívne a legitimovaným subjekt na podanie návrhu na obnovu konania ako účastníci, ktorý nimi mal byť. Nezákonným postupom správneho orgánu rozhodujúceho o stavebnom povolení do okruhu účastníkov neboli pojatí. Judikáty aj právna teória podľa žalobcov ustálila, že dôvodom obnovy konania podľa § 62 ods. 2 písm. c/ zákona o správnom konaní je aj nezákonný postupom správneho orgánu, ktorý nepriznal žalobcom status účastníka konania v pôvodnom konaní. Žalobcovia neboli prizvaní do zlúčeného územného a stavebného konania. Účastníctvo v konaní je významným právnym nástrojom zabezpečenia ochrany práv a oprávnených záujmov, ktorý má zadefinovanú úlohu tak na národnej ako medzinárodnej úrovni. Prostredníctvom účastníctva mohli žalobcovia právne relevantným a efektívnym spôsobom uplatniť svoje námietky v konaní. Námietky, ktoré správny súd posudzuje v tomto konaní sú tak významné preto, že len návrh na obnovu konania otvára žalobcom priestor ich riešiť. Žalobcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgány, ktorý nepovolil obnovu konania a podali aj túto správnu žalobu z dôvodu pre rovinu vplyvov a zásahov povolenej stavby, bez toho, aby pribral žalobcov do konania a umožnil im vyjadriť svoj názor na povoľovanú stavbu . V tomto smere sa to týka skutočností, že stožiar šíriaci telekomunikačné siete a signál telekomunikačných sietí, ktorý vydáva elektromagnetické žiarenie a vlnenie, má bez pochyby vplyv právo žalobcov na ochranu zdravia, práva na ochranu na priaznivé životné prostredie, na vlastníctvo žalobcov a tiež vplýva na ich súkromný a rodinný života v R.. Žalobcovia sú toho názoru, že existuje viacero relevantných vedeckých štúdií, ktoré svedčia o tom, že, v prípade elektromagnetického žiarenia je opatrnosť na mieste a treba sa pridŕžať sa princípov predbežnej opatrnosti pri využívaní najlepších dostupných techník a pri povoľovaní takýchto stavieb a zariadení. Správne konanie, ktoré prebehlo bez akejkoľvek účasti verejnosti v tom najširšom zmysle, ktorá je najviac ovplyvňovaná žiarením z tejto stavby nemohol byť pre tento aspekt posúdené dostatočne. Bola tak vylúčená možnosť podrobiť povolenie stavby vecným argumentom. „Žalobcovia dodnes nevedia, či stavba, ktorá sa nad nimi týči, im „neubližuje“ a nedostali na to odpoveď, pretože to nikto nemusel posudzovať, práve pre ich vylúčenie z konania a neprijatie do konania.“ Rozhodnutie o ich vylúčení z konania nevydal ani prvostupňový orgán ani žalovaný, pritom žalobcom svedčí účastníctvo jednak zo všeobecného predpisu o správnom konaní a aj podľa stavebného zákona. Žalobcovia nechcú vrátiť rozvoj technológií, ani sa nevyhýbajú tomu, aby sa zariadenia stavali a povoľovali tak, aby tí, ktorých sa ich vplyv týka mali možnosť uplatniť svoje práva zaručené Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a zákonom. Žalobcovia žiadali, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie. 63. Žalobca N. C., (žalobca v 3. rade), uviedol na pojednávaní fakty o negatívnych následkoch elektromagnetického žiarenia a o potrebe ochrany zdravia a predložil súdu fotodokumentáciu týkajúcu sa osadeného stožiaru v blízkosti stavby, ako aj graf o chorobnosti, ktorú si sám overil z okolia obce R.. Prednes žalobcu v 3. rade, ako aj ním predložená fotodokumentácia, je súčasťou spisu. 64. Správny súd konštatujúc, že ochrana práv a oprávnených záujmov je jeho úlohou v rozsahu ako to vymedzuje zákon o správnom súdnom konaní. Záväzným pre neho je judikatúra Ústavný súd Slovenskej republiky, ako ju uviedol v bodoch 48 až 63 tohto odôvodnenia. V prejednávanej veci poskytol súdnu ochranu základnému právu na súdnu a inú ochranu žalobcom, zaručenú im v čl. 46 ods. 1 ústavy. V posudzovanom prípade uzavrel, že chrániť toto právo je úlohou správneho súdnictva s cieľom zabezpečiť nápravu eventuálneho nezákonného ukrátenia žalobcov na ich právach a právom chránených záujmoch o ktorých rozhodovali dotknuté správne orgány s odkazom na názor Ústavného súdu SR formulovaný v rozhodnutí III.ÚS 734/2017 z 5. 12. 2017. Ten v právnej vete k tomuto rozhodnutiu uviedol, že ak nezákonný záver správneho súdu o tom, že bol podaný návrh na taký typ konania v správnom súdnictve, ktorý už neprichádza do úvahy mal za následok, že s ohľadom na objektívne okolnosti už nemožno iniciovať žalobu iného typu súdnej ochrany v správnom súdnictve, potom by uvedená nezákonnosť rozhodnutia správneho súdu nepochybne vyúsťovala do napätia s č.l. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto za situácie, že žalobcovia svoje právo domáhať sa svojho účastníctva podaním žaloby opomenutých účastníkov podľa § 179 ods. 4 SSP mohli podať najneskôr do 3 rokov od vydania rozhodnutia správneho orgánu, ich žalobe vyhovel s poukazom aj na obsah celého odôvodnenia tohto rozsudku. 65. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd konštatuje, že správne orgány sa dopustili nesprávneho právneho posúdenia otázky legitimácie žalobcov v konaní o povolenie obnovy konania, ako je zhora uvedené. Pretože správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ich úlohou v novom konaní bude prihliadať na obsah tohto odôvodnenia, ktorým sú viazaní a rozhodnúť o návrhu žalobcov o povolení obnovy konania spojeného územného a stavebného konania vo vzťahu k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa č. UZSP434/2013-2/2013 zo dňa 21.10.2013, ktorým rozhodol o povolení stavby Základňová stanica a rádioreleový bod Drienovec v k.ú. R., na parc. Č.. XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX. 66. O trovách konania rozhodol správny súd v zmysle § 167 a nasl. SSP. Žalobcom v prvom až štvrtom rade, ktorí v konaní boli úspešní priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 67. Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí uviesť ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.