Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/133/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015201166 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7015201166.1 Uznesenie Krajský súd v Košiciach ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Y. L., B.. XX.XX.XXXX, X. V. XXX, XXX XX O. B. X., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, Južná trieda č. 82, Košice, o nečinnosť orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou správnemu súdu dňa 15.10.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému, ktorý je prvostupňovým správnym orgánom, aby tento vo veci jeho návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností konal do 1 mesiaca odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu. Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Žalobca namietal nečinnosť žalovaného - Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, ako orgánu verejnej správy vo veci podľa ust. § 250t ods. 8 v spojitosti s ust. § 246 ods. 1 a ust. § 246a ods. 1 O.s.p. Podľa žalobcu bol žalovaný povinný rozhodnúť o zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vkladom vedeného pod spisovou značkou V 9416/2014 podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. 3. Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podal žalobca dňa 04.09.2014 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX, k.ú. Y. T., Obec W.-Y., Okres W. (ďalej ako „nehnuteľnosti“), v zmysle ktorého sa mal stať vlastníkom predmetných nehnuteľnosti. Žalovaný prijal tento návrh pod spisovou značkou V 9416/2014 dňa 10.09.2014. 4. Podkladom pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností mala byť notárska zápisnica č. N 410/2010, Nz 37723/2010, NCRIs 38305/2010 spísaná Y.. N.. H. W., notárkou so sídlom W. XX, XXX XX W., v znení jej dodatku vo forme notárskej zápisnice č. N100/2011, Nz 37156/2011, NSRIs 38134/2011 spísanej Y.. Q. L., notárkou so sídlom T. X, XXX XX W.. 5. Žalovaný listom zo dňa 10.10.2014 označeným ako „odpoveď“ vrátil žalobcovi listiny (návrh na vklad vrátane jeho príloh) z dôvodu, že listiny nie sú predmetom zápisu do katastra nehnuteľností. Žalovaný o návrhu na vklad žalobcu nerozhodol v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákon, preto žalobca požiadal žalovaného dňa 16.10.2014 o vydanie meritórneho rozhodnutia v § 28 a nasl. katastrálneho zákona tzv. „rozhodovanie o návrhu na vklad“ tento zákon nepozná. 6. Žalobca uviedol, že žalovaný o návrhu na vklad vlastníckeho práva žalobcu nerozhodol spôsobom predpísaným zákonom. 7. Žalobca podal podnet na podanie upozornenia prokurátora zo dňa 20.11.2014 na Okresnú prokuratúru Košice II a navrhol, aby jej prokurátor podal žalovanému upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonných ustanovení katastrálneho zákona, ku ktorému došlo nečinnosťou žalovaného. Okresná prokuratúra Košice II listom zo dňa 26.11.2014 potvrdila prijatie podaného podnetu žalobcu a dňa 22.01.2015 podnet žalobcu odložila ako nedôvodný s uvedením, že v postupe žalovaného nezistila pochybenie. 8. Žalobca má preto za to, že žalovaný bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný a nerozhodol o návrhu žalobcu spôsobom, ktorý mu ukladá pre predmetnú situáciu katastrálny zákon, čím okrem iného odňal žalobcovi aj možnosť využiť opravný prostriedok proti jeho rozhodnutiu. Žalobca podnetom na podanie upozornenia prokurátora vyčerpal prostriedky, ktoré umožňuje osobitný predpis. 9. Žalobca právne dôvodí: V zmysle § 32 ods. 1, 2 katastrálneho zákona: „Okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.“ V zmysle § 32 ods. 2 katastrálneho zákona: „Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 30 dní.“ To znamená, že v predmetnej veci mal žalovaný rozhodnúť najneskôr do 10.10.2014. 10. Podľa žalobcu ak žalovaný o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedenom pod spisovou značkou V 9416/2014 nerozhodol v zákonnej lehote dopustil sa nečinnosti a ukrátil žalobcu na jeho ústavných právach. Nevydaním rozhodnutia žalobcovi odňal možnosť podať opravný prostriedok a zasiahol do jeho vlastníckeho práva a práva a práva na zmluvnú voľnosť. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 6Sžnč/2/2010, ktorý uviedol, že „.....nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol......“ , ako i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01. 07. 2004, sp. zn. 4 Sž 120/2003, v ktorom uviedol: „...pri preskúmavaní zákonnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon....“. 11. Žalobca tiež tvrdil, že medzi žalobcom a spoločnosťou R.E.M., s.r.o., so sídlom Alejová 2, 04011 Košice, bola uzatvorená dňa 15.06.2006 Zmluva o kúpe nehnuteľností, a dodatkom k tejto zmluve upravili zmluvné podmienky a zachytili vo vyššie uvedených notárskych zápisniciach vôľu, ktoré je z tohto dôvodu nutné považovať za súčasť kúpnej zmluvy a ich obsah za dodatky ku kúpnej zmluve zachytené formou notárskej zápisnice. Uviedol, že v zmysle § 31 ods. 2 katastrálneho zákona Okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.“ Vzhľadom k tomu, že podkladom pre zápis práv k nehnuteľnosti bola v danom prípade dodatok k zmluve žalobca žiadal o zápis práv zo zmluvy vyplývajúcich vkladom. Aj prevod realizovaný z dôvodu rozväzovacej podmienky zachytenej zmluvou, resp. jej dodatkom vo forme notárskej zápisnice, disponujúcej silou exekučného titulu, je potrebné považovať za podklad situácie, ktorú predpokladá katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 2. 12. Podľa žalobcu notárska zápisnica zo dňa 15.10.2010 upravila pôvodnú kúpnu zmluvu v čl. IV. písm. a) a zakomponovala rozväzovaciu podmienku zmluvy viazanú na nezaplatenie kúpnej ceny v stanovenej dobe, zmluvné strany vyjadrili súhlas s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.. Kúpna zmluva stanovovala termín zaplatenia kúpnej ceny (resp. jej zostatku) do 30.06.2012 a táto nebola nebola v dohodnutom termíne doplatená, preto nastúpili účinky dohodnutej rozväzovacej podmienky kúpnej zmluvy spočívajúce v prevode nehnuteľností späť na pôvodného vlastníka (žalobca). 13. Žalobca odkázal na ust. § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. “V zmysle § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. 14. Citoval, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27. septembra 2006, sp. zn. 32Odo 1392/2004: „Při uzavírání konkrétní smlouvy však mohou být mezi účastníky dány takové okolnosti a vztahy, že již v tomto stádiu kontraktace bude alespoň jeden z nich vědět, že v případě nesplnění sjednaných závazků (sjednaného závazku) druhým smluvním partnerem, nebude mít zájem na dalším trvání smlouvy; prv tento případ si mohou sjednat rozvazovací podmínku. Pokud jedním z hlavních závazků ve smlouvě je zaplacení ceny za poskytnuté plnení, není žádného důvodu aby ve smlouvě nebyla sjednána rozvazovací podmínka spočívajíci v nezaplacení příslušné ceny povinným; volba automatického zániku smlouvy vyvolanébo naplnením rozvazovací podmínky je logická. 15. Žalobca tiež namietal, že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne orgány môžu konať iba na poklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalovaný porušil ustanovenia katastrálneho zákona tým, že neskončil vec meritórnym rozhodnutím v zákonnej lehote. Nečinnosť žalovaného je aj hrubým práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. 16. Okresná prokuratúra Košice II, pod č. Pd 94/14/8803-9, Košice, 22.01.2015 podnet na podanie upozornenia prokurátora zo dňa 20.11.2014 - odložila. 17. Žalobca požiadal o preskúmanie zákonnosti postupu Okresného úradu, katastrálny odbor, Košice vo veci návrhu menovaného na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a na prerušenie vkladového konania a zápis poznámky o vedení súdneho konania zo dňa 04.09.2014, vedenej na Okresnom úrade Košice, katastrálny odbor, pod č.k . : V 9416/2014 pre nečinnosť uvedeného úradu. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, (ďalej len „okresný úrad“), ktorý nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o predmetnom návrhu na vklad a na prerušenie vkladového konania zo 04.09.2014, doručenom uvedenému úradu dňa 10.09.2014. 18. Žalovaný okresný úrad vyššie označený návrh zo dňa 04.09.2014, predmetnom ktorého bol v bode I. návrh na vklad vlastníckeho práva Y.. L. do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. Y. T., Obec W.- Y., Okres W. N., ktorých vlastníkom sa má menovaný stať na základe notárskej zápisnice č. N 410/201, Nz 37723/2010, NCRIs 38305/2010, spísanej notárkou Y.. H.. W., vrátane jej dodatku - notárskej zápisnice spísanej notárkou Y.. Q.. L., preskúmal. 19. Navrhovateľovi Okresný úrad, katastrálny odbor, Košice zaslal list z 10.10.2014, ktorým mu vrátil návrh s prílohami bez náležitého zdôvodnenia ustanovení katastrálneho zákona, ktorý podľa neho nemožno považovať za rozhodnutie podľa katastrálneho zákona, resp. zákona o správnom konaní. 20. Uviedol, že napriek žiadosti navrhovateľa vec nie je možné skončiť ním navrhovaným postupom. 21. Orgány prokuratúry nekonali v prospech žalobcu, lebo zo spisového materiálu nezistili pochybenie v postupe okresného úradu vo veci a konštatovali, že zápis práv k nehnuteľnostiam sa podľa § 28 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon") sa realizuje vkladom, záznamom a poznámkou. Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv sa zapisujú do katastra vkladom, ak uvedený zákon neustanovuje inak (§ 28 ods. 1 katastrálneho zákona). 22. Obe inštitúcie poukázali, že podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona do katastra sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom, spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku, pričom tieto práva sa zapisujú na základe verejných alebo iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. V konaní o povolení vkladu sa s poukazom na ustanovenie § 22 ods. 5 katastrálneho zákona postupuje podľa zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Na vykonanie záznamu, resp. na zápis poznámky sa všeobecné predpisy o správnom konaní nevzťahujú (§ 34 ods.4, § 40 katastrálneho zákona). Z notárskych zápisníc, predložených navrhovateľom, na základe ktorých mal byť povolený vklad jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyplýva, že týmito spol. R.E.M., s.r.o., zastúpená jej konateľkou G.. T., ako osobou povinnou, urobila vyhlásenie podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a o uznaní dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého G.. T. uznáva dlh voči Y.. L. ako veriteľovi, vyplývajúci zo Zmluvy o kúpe nehnuteľností uzatvorenej dňa 15.06.2006 medzi Y.. L. ako predávajúcim a spol. R.E.M., s.r.o. ako kupujúcim, vo výške 215,760,- €, čo predstavuje zvyšnú časť kúpnej ceny podľa označenej zmluvy o kúpe nehnuteľností. Dlžník a osoba povinná v uvedenej notárskej zápisnici súhlasili s tým, aby v prípade nesplnenia uvedeného dlhu bola táto notárska zápisnica exekučným titulom pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet citovanej zmluvy o prevode nehnuteľností späť na žalobcu. 23. S poukazom na všetky vyššie citované ustanovenia aj prokurátor konštatoval, že na základe notárskych zápisníc, tvoriacich podklad návrhu Y.. L. zo dňa 04.09.2014, nemožno zapísať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam menovaného vkladom, pretože predmetom uvedených notárskych zápisníc nie je zmluva alebo dohoda v zmysle § 28 ods. 1 katastrálneho zákona a neobsahuje vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľností do majetku právnických osôb, ktoré § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona zahrnul medzi zmluvy. 24. Žalovaný okresný úrad nekonal vo veci ako o návrhu na vklad a neaplikoval na toto konanie ustanovenia § 31a a § 31b katastrálneho zákona o prerušení konania o návrhu na vklad alebo jeho zastavení a nemohol zapísať právo k nehnuteľnosti na podklade predmetných notárskych zápisníc záznamom, hoci tak môže vykonať v zmysle § 35 ods. 1 katastrálneho zákona aj bez návrhu, pretože uvedené listiny nie sú listinami spôsobilými na zápis záznamom tak, ako to predpokladá § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Okresný úrad nevydal rozhodnutie, pretože pri tomto zápise práv k nehnuteľnostiam sa nepoužijú ustanovenia správneho poriadku. 25. Navrhovaný zápis poznámky, podľa § 5 ods. 5 katastrálneho zákona nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Navrhovateľ sa domáhal poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde Košice - okolie, sp. zn. 15C/177/2014, ktorého predmetnom je určenie platnosti právnych úkonov, resp. neplatnosti odstúpenia. 26. Žalovaný na výzvu súdu podal písomne vyjadrenie k správnej žalobe o nečinnosti dňa 18.05.2016 / čl.27/. Okresný úrad Košice, katastrálny odbor konštatoval, že prijal dňa 10.04.2014 vklad do katastra pod sp. zn. V 9416/2014. Dňa 10.10.2014 Okresný úrad Košice, katastrálny odbor vrátil podanie žalobcovi z dôvodu, že predmetné listiny nie sú predmetom zápisu do katastra nehnuteľností, t. j. nepodliehajú vkladu do katastra podľa ust. § 30 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení a taktiež predmetná listina nie je spôsobilá ani na vykonanie záznamu podľa § 34 kat. zákona a ani na zápis poznámky v súlade s ust. §§ 38 a 39 kat. zák. 27. Žalobca sa domáhal proti žalovanému odstránenia porušovania zákonných ustanovení kat. zákona, ku ktorému došlo nečinnosťou žalovaného. 28. Už Okresná prokuratúra Košice II. uviedla, že nezistila pochybenie v postupe Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, a preto odkladá podnet zo dňa 20.11.2014 ako nedôvodný a odložila podnet žalobcu pod č. Pd 94/14/8803-9. Uviedla tiež, že predmetom uvedených notárskych zápisníc nie je zmluva alebo dohoda v zmysle § 28 ods. 1 kat. zák., resp. neobsahuje vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb, a preto Okresný úrad Košice, katastrálny odbor o predmetom podaní nekonal ako o návrhu na vklad a ani neaplikoval na toto konanie ust. § 31a a § 31b kat. zák. (ustanovenia o prerušení konania alebo jeho zastavení). 29. Z tých istých dôvodov žalovaný /Okresný úrad Košice, katastrálny odbor/ nemohol zapísať listiny záznamom na podklade uvedených notárskych zápisníc, pretože uvedené listiny nie sú listinami spôsobilými na zápis záznamom a uviedol, že nezapíše listiny záznamom, nevydáva rozhodnutie, a neaplikujú sa ustanovenia správneho poriadku. 30. Žalovaný nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že nevydaním rozhodnutia vo veci mu bola odňatá možnosť využitia opravného prostriedku a že mu bolo hrubým spôsobom zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva a práva na kontraktuálnu voľnosť. Hoci žalobca predložil k svojmu návrhu vyhlásenie osoby povinnej a o uznaní dlhu, ktoré bolo spísané vo forme notárskej zápisnice N 410/2010, Nz 37723/2010 a dodatok k vyhláseniu osoby povinnej a o uznaní dlhu N 100/2011, Nz 37156/2011, predmetné notárske zápisnice nemožno považovať za zmluvu o prevode nehnuteľností, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice podľa ust. § 31 ods. 2 kat. zák., tak ako tvrdí žalobca. Nejedná sa o prevod vlastníckeho práva, ale o vyhlásenie o uznaní dlhu, ktoré nepodlieha vkladu do katastra nehnuteľností. 31. Konštatoval, že žalobcom predložená listina nie je spôsobilá na zápis poznámky a vykonanie záznamu do katastra a nepodlieha vkladu do katastra nehnuteľností, z toho dôvodu nemohol rozhodnúť o prerušení konania a následnom zastavení. Správny orgán pri vykonávaní svojej činnosti postupuje podľa príslušných ustanovení kat. zákona. 32. K vyjadreniu z 19.01.2015 žalobca zaslal overenú fotokópiu spisu č. k. V 9416/2014, doručeného na Okresný úrad Košice, katastrálny odbor dňa 02.12.2014. Dňa 10.09.2014 doručil na registratúru Okresného úradu Košice, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva a návrh na prerušenie vkladového konania a zápis poznámky o vedení súdneho konania. Prílohou bola fotokópia notárskej zápisnice N 100/2011, Nz 37156/2011 dodatok k vyhláseniu osoby povinnej podľa § 41 ods. 2 písm. c.) zák. č. 233/1995 Z. z. v znení noviel (exekučný poriadok) a o uznaní dlhu podľa § 558 občianskeho zákonníka zo dňa 15.10.2011 medzi žalobcom na strane veriteľa (oprávnená osoba) a R.E.M. s.r.o., so sídlom Alejová 2, 04011 Košice na strane dlžníka (povinná osoba); úradne overená fotokópia notárskej zápisnice N 410/2010, Nz 37723/2010, vyhlásenie osoby povinnej podľa § 41 ods. 2 písm. c.) zák. č. 233/1995 Z. z. v znení noviel (exekučný poriadok) a o uznaní dlhu podľa § 558 občianskeho zákonníka zo dňa 15.10.2010 medzi žalobcom a R.E.M. s.r.o., so sídlom Alejová 2, 04011 Košice na strane dlžníka (povinná osoba); úradne overená fotokópia kúpnej zmluvy zo dňa 15.06.2006 uzavretá medzi Y. L., Č. X, XXXXX W. ako predávajúcim a R.E.M. s.r.o., so sídlom Alejová 2, 04011 Košice ako kupujúcim a fotokópia žaloby o určenie platnosti právnych úkonom a žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa 19.05.2014 adresované Okresnému súdu Košice - okolie, Štúrova 29, 04001 Košice. K návrhu bol zaplatený správny poplatok vo výške 66,- eur a domáhal sa zápisu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. T. na LV č. XXXXX, k tam uvedeným pozemkom registra S. W., parcelné číslo XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX XXX/XXX, XXXX XXXX XXX/XXX, stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra S. W., parcelné číslo XXX/XXX, stavba so súpisným číslom XXXX na pozemku registra S. W. parcelné číslo XXX/XXX. 33. Namietal postup podľa ust. § 30, § 34, § 38 a § 39 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení, sa práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1. zákona, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. 34. Podľa žalobcu ak žalovaný o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vedenom pod spisovou značkou V 9416/2014 nerozhodol v zákonnej lehote a dopustil sa nečinnosti a ukrátil žalobcu na jeho ústavných právach nevydaním rozhodnutia vo veci mu odňal možnosť využitia opravného prostriedku, hrubo zasiahol do jeho vlastníckeho práva a práva na kontraktuálnu voľnosť. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 31.01.2011, sp. zn. 6Sžnč/2/2010, ktorý uviedol, že „.....nečinnosť je v podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol......“, ako i uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.07.2004, sp. zn. 4 Sž 120/2003, v ktorom uviedol: „...pri preskúmavaní zákonnosti správneho orgánu súd skúma, či správny orgán vykonal zákonom predpísané úkony, alebo ich opomenul, resp. odmietol vykonať, prípadne či nevykonal chybný úkon....“ 35. Podľa § 22 ods. 5 katastrálneho zákona sa v katastrálnom konaní postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny zákon neupravuje inak. V zmysle § 19 ods. 2 správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa obsahu. Podľa ust. § 8 ods 1 písm. c) zbierka listín obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľností do majetku právnických osôb, písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov. Podľa ust. § 42 ods. 1 kat. zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, v českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina, bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností. Podľa § 32 ods. 1, 2 katastrálneho zákona: „úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.“ V zmysle § 32 ods. 2 katastrálneho zákona: Ak zmluva o prevode nehnuteľností bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, okresný úrad rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 30 dní. V zmysle § § 38 a 39 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Podľa § 242 ods. 1 žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podľa § 245 žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Podľa § 248 SSP ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Podľa § 249 ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. Podľa § 23 ods.2 písm. a) SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. e/ SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o.i o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 36. Návrh žalobcu z 8.10.2015 na konanie proti nečinnosti žalovaného bol na Krajský súd v Košiciach podaný 15.10.2015 v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (do 30.06.2016), podľa piatej časti O. s. p.. 37. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku /ďalej len SSP/, účinného od 01.07.2016 (prechodné ustanovenia), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 38. Konanie o návrhu z 8.10.2015 správny súd posudzuje podľa § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku zákona č. 162/2015 Z. z., /SSP/ v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy 39. Súd preskúmal žalobcom domáhajúce sa odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní podľa § 242 - 251 Správneho súdneho poriadku, oboznámil sa s obsahom súdneho a pripojeného administratívneho spisu, s obsahom právnej argumentácie žalovaného a jemu nadriadeného správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 40. Nesúlad v právnych stanoviskách žalobcu na jednej strane a na strane druhej sa týka zásadnej právnej otázky pre dané konanie. Ide o posúdenie či bol žalovaný ako orgán verejnej správy vystupujúci v príslušnom konaní nečinný. 41. Vychádzajúc z obsahu žaloby a administratívneho spisu správny súd mal za preukázané, že žalovaný sa nedopustil nečinnosti v zmysle správneho súdneho poriadku. 42. Súd preskúmal žalobou napadnutý postup žalovaného ako správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré predchádzalo a v medziach podanej žaloby dospel k záveru, že opatrenia žalovaného boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou a zodpovedajú zákonu aj po ich formálnej stránke. Správny orgán prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa aj súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými dôvodmi a námietkami vznesenými žalobcom v jeho žiadostiach a podaniach adresovaných v snahe o vydanie želaného postupu a rozhodnutia žalovaného. 43. Správny súd pri hodnotení obsahu žalobcom vznesených žalobných námietok predovšetkým vo všeobecnosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obsah právnej úpravy uvedenej v zákone má zabezpečiť procesnoprávny postup bez porušovania právnych predpisov daného právneho obsahu. V prípade správnej žaloby o nečinnosti správneho orgánu ide o osobitný charakter administratívneho konania, ktorého účelom je vyvodiť zodpovednosť právne účinným spôsobom, ktorým sa zároveň má sledovať zámer odstrániť stav právnej neistoty a nastoliť jasne odpoveď na otázku zákonnosti postupu správneho orgánu. 44. K otázke či bol správne posúdený zistený skutkový stav a právne posúdenie vyúsťujúce do záverov žalovaného je potrebné vziať do úvahy ustanovenia hmotnoprávnej povahy, ale najmä znenie ustanovení zákona o katastri nehnuteľností. Správny súd dodáva, že sa stotožňuje s názorom žalovaného vyjadreného v jeho podaniach, pokiaľ ide o právne dôvody s ktorými súhlasí. Podľa znenia právnej úpravy iný postup podľa katastrálneho zákona nebol možný. K údajnej nečinnosti žalovaného dodáva, že správny orgán pri svojej činnosti musí vychádzať z jeho právomoci a kompetencií a konať rešpektujúc ústavnú a zákonnú úpravu. 45. Je potrebné poukázať na ustálenú súdnu prax správnych súdov, ktoré v rámci hodnotenia administratívneho konania pri posudzovaní otázky komplexnosti vyčerpávajúceho obsahu administratívnych rozhodnutí v ktoromkoľvek druhu argumentácie zvýrazňuje to, že je nevyhnutné vnímať správne konania ako jednotný celok a že aj dôvody, ktoré sú uvádzané v rozhodnutí, alebo opatrení, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu správneho súdu sú akceptovateľnými len z pohľadu hodnotenia ich zákonnosti. 46. Podľa správneho súdu žalovaný aj správny orgán prvého stupňa správne posúdili všetky námietky procesného i hmotného charakteru, ktoré považovali za zodpovedajúce, keď vyslovili, že žalobca bol povinný dodržiavať relevantné zákonné ustanovenia a nemohol konať na základe predložených listín žalobcom postupom podľa katastrálneho zákona a vykonať zápis o predložených listinách vkladom, alebo iným postupom, teda poznámkou alebo záznamom. 47. Popri danom hodnotení obsahu a významu právnej úpravy uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku a z neho vyplývajúcich špecifík procesnoprávnych postupov správnych orgánov v oblasti konania podľa katastrálneho zákona súd v zásade súhlasí s tvrdením žalovaného, že aj v oblasti administratívneho konania tohto typu platí čl. 2 Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti možno ukladať len v zmysle zákona a zákonom. 48. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Štátne orgány môžu konať iba na poklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Žalovaný neporušil ustanovenia katastrálneho zákona tým, že neskončil vec meritórnym rozhodnutím v zákonnej lehote. 49. Podkladom pre vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý vedie žalovaný, bola notárska zápisnica č. N 410/2010, Nz 37723/2010, NCRIs 38305/2010 spísaná Y.. N.. H. W., notárkou so sídlom W. XX, XXX XX W. v znení jej dodatku vo forme notárskej zápisnice č. N100/2011, Nz 37156/2011, NSRIs 38134/2011 spísanej Y.. Q. L., notárkou so sídlom T. X, XXX XX W.. 50. Z notárskych zápisníc, na základe ktorých mal byť povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vyplýva, že týmito spol. R.E.M., s.r.o., zastúpená jej konateľkou G.. T., ako osobou povinnou urobila vyhlásenie podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) a o uznaní dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Táto uznala dlh voči Y.. L. ako veriteľovi, vyplývajúci zo Zmluvy o kúpe nehnuteľností uzatvorenej dňa 15.06.2006 medzi ním ako predávajúcim a spol. G..Q..T.., U..G..C.. ako kupujúcim, vo výške 215,760,- €. Dlžník a osoba povinná v uvedenej notárskej zápisnici súhlasila s tým, aby v prípade nesplnenia uvedeného dlhu bola táto notárska zápisnica exekučným titulom pre zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet citovanej zmluvy o prevode nehnuteľností späť na žalobcu. 51. Súd sa preto stotožňuje s názorom žalovaného, že po oboznámení sa s obsahom a predmetom uvedených notárskych zápisníc nie sú zmluvou ani dohodou v zmysle § 28 ods. 1 katastrálneho zákona a neobsahujú vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľností do majetku právnických osôb, ktoré § 8 ods. 1 písm. c/ katastrálneho zákona zahrnul medzi zmluvy. 52. Žalovaný nekonal o návrhu na vklad a neaplikoval na toto konanie ani ustanovenia § 31a a § 31b katastrálneho zákona o prerušení konania o návrhu na vklad alebo jeho zastavení a nemohol zapísať právo k nehnuteľnosti na podklade predmetných notárskych zápisníc záznamom. 53. Okresná prokuratúra Košice II. uviedla, že nezistila pochybenie v postupe Okresného úradu Košice, katastrálny odbor. Podnet odložila dňa 20.11.2014 ako nedôvodný pod č. Pd 94/14/8803-9. Uviedla, že predmetom uvedených notárskych zápisníc nie je zmluva alebo dohoda v zmysle § 28 ods. 1 kat. zák. Žalovaný o predmetom podaní dôvodne nekonal ako o návrhu na vklad a ani neaplikoval na toto konanie ust. § 31a a § 31b kat. zák. (ustanovenia o prerušení konania alebo jeho zastavení). 54. Žalobcom predložené listiny posúdil aj prokurátor ako nespôsobilé na vklad vlastníckeho práva, ako to predpokladá § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. To sa vzťahuje aj na zápis záznamom a poznámkou. 55. S poukazom na všetky vyššie citované ustanovenia aj prokurátor konštatoval, že na základe notárskych zápisníc, tvoriacich podklad zo dňa 04.09.2014, nemožno zapísať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam menovaného vkladom. 56. Tiež predmetom uvedených notárskych zápisníc nie je zmluva alebo dohoda v zmysle § 28 ods. 1 katastrálneho zákona a napokon neobsahuje vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľností do majetku právnických osôb, ktoré § 8 ods. 1 pism. c/ katastrálneho zákona zahrnul medzi zmluvy. 57. Žalovaný preto o návrhu na vklad nemohol rozhodnúť a zapísať vlastnícke právo právo k nehnuteľnosti na podklade predmetných notárskych zápisníc záznamom, /môže vykonať v zmysle § 35 ods. 1 katastrálneho zákona aj bez návrhu/. Uvedené listiny nie sú listinami spôsobilými na zápis, ako to predpokladá § 34 ods. 1 katastrálneho zákona a navrhovaný zápis poznámky podľa § 5 ods. 5 katastrálneho nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. 58. Všetky žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predovšetkým nemá oporu v obsahu odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov tvrdenie žalobcu, že správne orgány sa nevysporiadali s obsahom tvrdení žalobcu a námietok obsiahnutých v jeho podaniach žalovanému. Správny súd sa stotožňuje s obsahom i rozsahom odôvodnenia písomností, opatrení a argumentov v nich uvedených žalovaným. 59. Vyššie uvedeným postupom žalovaného, akým sa vysporiadal s návrhom na vydanie rozhodnutia žalovaný preukázal, že v administratívnom konaní nebol nečinný. Je súčasne zrejmé, že žalobca si nečinnosť orgánu verejnej správy zamieňa s rozhodnutím žalovaného, na ktoré však tento nie je povinný ani oprávnený. V súlade s jeho uvedeným právnym názorom preto nevydal požadované rozhodnutie. 60. Podľa § 249 SSP ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný nekonal, vyhodnotil správny súd ako nesprávne. Naopak správny súd sa s názorom žalovaného stotožnil, čo uviedol konkrétne v bodoch 41 až 59 odôvodnenia tohto uznesenia. 61. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu podľa § 249 SSP zamietol. 62. Správny súd žalobcovi nepriznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že nebol v konaní úspešný (§167 ods. 1 SSP a contrario). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).