Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200166 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016200166.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca v právnej veci žalobcu BARBARA Slovensko, s.r.o. so sídlom Železničná 2, 044 14 Čaňa, IČO: 45 568 669, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marián Prievozník, PhD., advokát s.r.o. so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 40992/2016 z 13.01.2016, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou zo 16.02.2016, doručenou do podateľne Krajského súdu v Košiciach 17.02.2016 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O. s. p. účinného do 30.06.2016) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 40992/2016 z 13.01.2016, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa podľa zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov a konajúc podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodol podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 20911960/2015 z 30.09.2015 (poznámka súdu: v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného je vo výrokovej časti mylne uvedený dátum vydania prvostupňového rozhodnutia 24.06.2015), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5, 6 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 v sume 33.896,42 €, nepriznal nadmerný odpočet v sume 23.426,69 € a vyrubil žalobcovi vlastnú daňovú povinnosť v sume 10.469,73 € tak, že rozhodnutie Daňového úradu Košice z 24.06.2015 potvrdil. 2. Žalovaný a Daňový úrad Košice ako správne orgány v oblasti daní vychádzali vo svojich rozhodnutiach z obsahu a záverov vyplývajúcich z daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013 obsiahnutých v protokole č. 20468642/2015 zo 06.07.2015. Ako to vyplýva z obsahu uvedeného protokolu a ďalších listinných dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, správca dane neuznal žalobcovi ním deklarovaný obchod podľa faktúry č. FS-5/13/TOW s dátumom vystavenia 02.08.2013 na dodanie tovaru brojlerové kurčatá v množstve 8 180 kg a v cene 7 525,60 € s oslobodením od dane pre poľského odberateľa PRZEDSIĘBIORSTWO HANDLOWO-PRODUKCYJNO-USŁUGOWE ,,IMEX‘‘ G. MAREK I S. SALA SP?ŁKA JAWNA, DWORCOWA 12, 32-800 BRZESKO, Poľsko, IČ DPH PL8690002221. Zároveň správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 32 642,16 € na základe faktúr č. 6130101144, č. 6130101145, č. 6130101155 a č. 6130101058 od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok za nákup sóje. 3. Daňový úrad Košice ako správca dane v prvostupňovom rozhodnutí z 30.09.2015 zhrnul a vyhodnotil výsledky dokazovania obsiahnuté v protokole č. 20468642/2015 zo 06.07.2015, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu 09.07.2015. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období august 2013 priznal zdaniteľné obchody podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v celkovej sume 141 746,88 € (DPH v sume 28.349,39 €). Citujúc dotknuté ustanovenia zákona o DPH (§ 43 ods. 1, 5 a poukazujúc na ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku správca dane konštatoval, že žalobca „nepreukázal, že v čase odoslania do iného členského štátu bol vlastníkom živej hydiny, nepreukázal jej odoslanie do iného členského štátu, nakoľko nepredložil zodpovedajúce doklady o uskutočnení prepravy živých kurčiat a nepredložil ako dôkaz iný doklad v zmysle § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH - certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva potvrdený veterinárnym lekárom a zaevidovaný v medzinárodnom systéme TRACES, ktorý je dokladom a zároveň neopomenuteľným dôkazom, ktorý preukazuje samotné odoslanie živej hydiny do iného členského štátu, preukazuje, kto je odosielateľom živej hydiny, z akého miesta je živá hydina odosielaná, dátum odoslania živej hydiny, kto je prepravcom ako i uskutočnenie prepravy živej hydiny do iného členského štátu - obsahuje všetky údaje a zároveň dôkazy preukazujúce nárok platiteľa na oslobodenie od dane - názov odosielateľa, miesto, z ktorého je hydina odoslaná, dátum odoslania, množstvo, označenie živej hydiny, názov prepravcu, evidenčné čísla vozidiel, miesto určenia zásielky v inom členskom štáte.“ Poukazujúc aj na ďalšie skutočnosti preukázané pri výkone daňovej kontroly týkajúce sa predmetného žalobcom deklarovaného obchodu s poľským obchodným partnerom na dodávku 8 180 kg brojlerových kurčiat v sume 7 525,60 € správca dane konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu ako daňového subjektu. 4. V súvislosti s neuznaním žalobcom deklarovaných obchodov - dodávok sóje od spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. Kežmarok na základe vystavených faktúr č. 6130101144, č. 6130101145, č. 6130101155 a č. 6130101058, správca dane v prvostupňovom rozhodnutí z 30.09.2015 poukázal na výsledky dokazovania súvisiace s vybavením dožiadania na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty za účelom preverenia daňového subjektu Podtatranská hydina, a.s. Kežmarok, pričom v podrobnostiach konštatoval nasledovné: „2. ' strand.7.-465/03, Zb. s. 1________________________________________________________________________________________________Z odpovede Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie vyplynulo, že zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, 060 03 Kežmarok, o čom bola spísaná Zápisnica z miestneho zisťovania č. 9900451/5/4292493/2014/Gaz. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. spoločnosť obchodovala s obchodným partnerom Barbara Slovensko, s.r.o. a v zdaňovacom období august 2013 vystavila pre odberateľa vyššie uvedené faktúry. Z účtovných dokladov a záznamov predložených pri miestnom zisťovaní zamestnanci správcu dane overili, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vyhotovila pre v zdaňovacom období august 2013 vyššie uvedené štyri faktúry pre odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. za predaj tovaru - sója. Úhrady preverovaných faktúr boli realizované prostredníctvom bankových prevodov. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. bol tovar - sója prijatý od dodávateľa TrueCom sgol. sr.o.. Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36596141, DIČ:2022039228, IČ DPH: SK202239228 v zmysle prijatých faktúr číslo 5130103910, 513014503 až 513014507, 513014522, ktorý mal zabezpečovať aj prepravu tovaru v zmysle predložených dokladov. Tovar mal byť prepravený z Poľska, Gdynia do priestorov odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. v Čani. Predmetný obchod mal byť pri nákupe dohodnutý so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TrueCom spol. s r.o. - p. H. T.. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupoval T.. L. W. ako zástupca, ktorý mal jednať aj so zástupcom odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. - p. R. A.. Preprava zo dňa 26.8.2013 na množstvo 25,84 ton nebola do dňa vykonania miestneho zisťovania vyfakturovaná. Podľa zistených informácií je daňový subjekt TrueCom spol. s r.o. zapojený do reťazových obchodov, o ktorých sú pochybnosti a vykazuje znaky správania ako potencionálne rizikový subjekt. Spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupovala v tomto prípade ako sprostredkovateľ dodávok sóje pre odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. nikto nemanipuloval s tovarom. Tovar nebol zložený v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a uskladňovaný. Prílohou odpovede na dožiadanie boli faktúry vystavené spoločnosťou TrueCom spol. s r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČ DPH: SK202239228 pre odberateľa Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČ DPH: SK2020515563 a tiež CMR doklady. Podľa predložených CMR dokladov mal byť preverovaný tovar sója naložený v Poľsku pre odberateľa TrueCom spol. s r.o. a vyložený v spoločnosti Barbara Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa. Tovar mali dodávať dve poľské spoločnosti LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓLKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 a GLENCORE POLSKA SPÓLKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdańsk, IČ DPH: PL9570546350. Správca dane vyššie uvedené doklady skúmal nie len z formálnej ale aj vecnej stránky. Konal v súlade s ustanovením zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov za účelom získania informácií a požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Poľskú daňovú správu, pričom predmetom preverovania bolo preverenie poľských dodávateľských spoločností, od ktorých mal byť dodaný preverovaný tovar - sója kontrolovanému daňovému subjektu Barbara Slovensko, s.r.o. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom spoločností LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓLKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 a GLENCORE POLSKA SPÓLKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdańsk, IČ DPH: PL9570546350, pričom predmetom žiadostí bolo preverenie, či predaj tovaru bol priznaný poľskými zdaniteľnými osobami, či k predaju skutočne došlo a v akom množstve. Koľko sóje bolo skutočne dodané poľskými daňovníkmi, kde bol tovar naložený a kde bol vyložený, kto vykonával prepravu tovaru a kto prepravu platil, ako bola vykonaná preprava tovaru - odkiaľ a kam bol tovar prevezený, kto jednal pri dohadovaní obchodov za jednotlivé strany. V odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa ohľadom daňového subjektu LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓLKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 uviedla, že počas vykonávaných činností, zástupcovia spoločnosti Louis Dreyfus Commodities Sp. PL1180002678 uviedli, že neboli uskutočnené transakcie v období 08/2013, týkajúcich sa IC dodaní tovaru spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. Zároveň informovali, že ich spoločnosť nedeklaruje IC nadobudnutia od spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o., ani IC dodania spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. v období 08/2013 a ani v celom III. štvrťroku 2013. V odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa ohľadom daňového subjektu GLENCORE POLSKA SPÓLKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350 uviedla, že ich daňovník nepriznal dodanie tovaru v auguste 2013 pre BARBARA Slovensko s.r.o. Kontrola DPH za august 2013 v spoločnosti Glencore POLSKA Sp.z oo tiež nepreukázala dodanie tovaru pre BARBARA Slovensko s.r.o. Zistilo sa Však, že daňovník vystavil faktúry za dodanie tovaru (sója pelety) pre TrueCom, s.r.o., Mlynská 27, 0400 Košice - m.č. Staré Mesto, ktorého príjemcom (podľa prepravných dokladov CMR) bola spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Vzhľadom na to, že sa objavili pochybnosti, či bol tovar skutočne dodaný do Slovenskej republiky bola zaslaná žiadosť o informácie na slovenskú daňovú správu, týkajúcu sa dodania tovaru deklarovaného v 3.Q.2013 spoločnosťou Glencore POLSKA Sp.z oo pre TrueCom, s.r.o. Správca dane túto odpoveď poľskej daňovej správy reklamoval ako neúplnú. Z odpovede Poľskej daňovej správy vyplynulo, že sa jedná o konečnú odpoveď, tovar, sója má byť pôvodom z Argentíny, avšak sú pochybnosti o tom, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v SR. V zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V zmysle § 24 ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z činnosti správcu dane sú známe skutočnosti, že daňový subjekt TrueCom, s.r.o. je spoločnosť, ktorá vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 b) bod 2 - o. i. daňový subjekt je opakovane nezastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania; opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Spoločnosť TrueCom s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nikdy nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Osoba, ktorá je zapísaná ako konateľka spoločnosti v čase od 4.1.2013 do 21.10.2014 - P. P. - sa stala konateľkou spoločnosti za neobvyklých okolností, bližšie uvedených v poskytnutej informácii MV SR, PPZ, NKA, NJFP, expozitúra Východ, ktorá bola správcovi dane odstúpená Finančným riaditeľstvom SR pod. č 1100202/1/25492/ 81256/2015 zo dňa 20.2.2015 a z ktorej vyplýva, že v skutočnosti nikdy nevykonávala funkciu Štatutára uvedenej spoločnosti, nevystavila plnú moc, ktorú možno považovať za všeobecnú plnú moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Od 22.10.2014 je zapísaný ako konateľ spoločnosti TrueCom, s.r.o. osoba menom T. U., ktorý podľa vyjadrenia, ktoré poskytol MV SR, PPZ, NKA, expozitúra Východ, Košice a ktoré bolo správcovi dane odstúpené Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1100202/1/25492/72026/2015 zo dňa 16.2.2015 je typickým bielym koňom, funkcia spoločníka a konateľa spoločnosti TrueCom, s.r.o. mu bola ponúknutá za mesačnú odmenu 150-200 EUR. O činnosti spoločnosti nič nevie, nevie ani, kde je sídlo firmy, nikdy tam nebol; žiadne účtovné ani iné doklady spoločnosti neprevzal a nakoľko doteraz mu nebola vyplatená žiadna odmena, cíti sa podvedený. Daňový subjekt TrueCom, s.r.o. preukázateľne plnil funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti- nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Uvedené zistenia správcu dane preukazujú, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Pri zohľadnení všetkých dôkazov a na základe vyššie uvedených preverovaní, a to spoločností Podtatranská hydina a.s., TrueCom spol. s r.o., poľských spoločností GLENCORE POLSKA SPÓLKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA a LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓLKA Z OGRANICZONA bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. za nákup sóje, ktorá mala byť dodaná z Poľska, avšak dodanie z Poľska sa na základe preverovaní nepotvrdilo. Správca dane z dôvodov poníženia $ 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH neuznáva daňovému subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o. odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. číslom 6130101144. 6130101145. 6130101155 a 6130101058 v celkovej výške 32 642.16 EUR.“ 5. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí č. 40992/2016 z 13.01.2016 plne sa stotožňujúc s obsahom zistení a záverov vyplývajúcich z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 20911960/2015 z 30.09.2015. Konštatoval u žalobcu neunesenie dôkazného bremena podľa hmotnoprávnych podmienok uvedených v zákone o DPH v súlade s procesnou úpravou danou Daňovým poriadkom vo vzťahu k žalobcom deklarovaným obchodom neuznaným správcom dane za zdaňovacie obdobie august 2013 na dani z pridanej hodnoty, pričom sa podrobne zaoberal aj odvolacími námietkami žalobcu uvedenými v riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane. 6. Žalobca v žalobe zo 16.02.2016 podanej v procesnoprávnom režime Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 namietal zistenia správcu dane a žalovaného týkajúce sa skutkového stavu veci a taktiež právne posúdenie veci, t.j. závery daňových orgánov týkajúce sa neuznaných deklarovaných obchodov za zdaňovacie obdobie august 2013. 7. K skutkovým zisteniam daňových orgánov týkajúcim sa faktúry č. FS-5/13/TOW z 2.8.2013 (dodávka brojlerových kurčiat v cene 7 525,60 € pre poľského odberateľa PRZEDSIĘBIORSTWO HANDLOWO- PRODUKCYJNO-USŁUGOWE ,,IMEX‘‘ G. MAREK I S. SALA SPÓŁKA JAWNA, DWORCOWA 12, 32-800 BRZESKO, Poľsko, IČ DPH PL8690002221) v rozsahu neuznanej sumy DPH 1 254,27 € žalobca namietal nasledovné: „Predovšetkým je potrebné uviesť, že dodanie tovaru je obchodno-právny vzťah medzi dvoma subjektmi - kupujúcim a predávajúcim, na základe ktorého predávajúcemu vznikne povinnosť tovar dodať a kupujúcemu prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu. To, či má predávajúci nejaké povinnosti vo vzťahu k príslušným orgánom štátnej správy týkajúce sa dodania tovaru (zaznamenať ho v systéme TRACES, prípadne opatriť tovar sprievodným certifikátom z príslušnej veterinárnej a potravinovej správy), je irelevantné tak z hľadiska tohto obchodno-právneho vzťahu a obsahu povinností voči kupujúcemu, ako aj z hľadiska daňového a obsahu povinností voči príslušnému správcovi dane. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty spája daňovú povinnosť s dodaním tovaru, t.j. s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník. Predchádzajúci vlastník tovaru Agro Arsol prostredníctvom svojho konateľa potvrdil, že previedol vlastnícke právo na žalobcu a zo zaplatenej kúpnej ceny riadne odviedol DPH. Žalobca teda bol vlastníkom tohto tovaru, ktorým sa stal v rámci vnútroštátneho dodania tovaru, ktorý sa nikde nezaznamenával, pričom to, či došlo k odovzdaniu tovaru kupujúcemu IMEX, či sa tento stal vlastníkom a či uplatnil dodanie tovaru zo Slovenska v príslušnom daňovom priznaní k DPH, správca dane žiadnym spôsobom nepreveroval, v dôsledku čoho je ním zistený skutkový stav nedostatočný pre rozhodnutie vo veci. Preverovanie dodania tovaru výlučne v systéme TRACES a prostredníctvom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy neobstojí z nasledovných dôvodov: · Príslušná veterinárna a potravinová správa schvaľuje prevádzkarne na produkciu živej hydiny určenej na obchodovanie s členskými štátmi a zároveň zaznamenáva prepravcov živej hydiny. Prevádzkareň sa neschvaľuje na konkrétny obchod - kúpu a predaj, ale výlučne na produkciu živej hydiny, ktorou sa žalobca nezaoberá. Žalobca nemal prečo mať schválenú prevádzkareň, nakoľko túto mal schválenú výrobca Agro Arsol, čo je možné preukázať výpisom Štátnej veterinárnej a potravinovej správy zo schválených prevádzkarní (EU) - Sekcia IV. Prevádzkarne pre hydinu. Tento výrobca si splnil všetky povinnosti vo vzťahu k príslušnej veterinárnej a potravinovej správe, a zároveň opatril dodávku brojlerových kurčiat potrebnými certifikátmi od veterinára. Žalobca len prevzal tovar od výrobcu a uzatvoril zmluvu na jeho dodanie s kupujúcim IMEX, na čo žiadnu registráciu prevádzkarne nepotreboval. Rovnako žalobca nebol povinný sa registrovať ako prepravca živej hydiny, nakoľko túto zabezpečoval cez spoločnosť, ktorá takéto oprávnenie mala. · To, či bol vývoz tovaru zaznamenaný vo veterinárnom systéme TRACES, sa netýka ani otázky vlastníctva tohto tovaru predávajúcim, ani jeho dodania kupujúcemu. Jedná sa o administratívnu povinnosť vo vzťahu k príslušnému orgánu, ktorej nesplnenie nemá za následok ani faktické nedodanie tovaru, ani akékoľvek vady titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Príslušné právne predpisy s nesplnením tejto povinnosti spájajú inú sankciu než neakceptovanie daňového priznania k DPH, a túto sankciu v zásade uplatňujú orgány na to príslušné - veterinárne a potravinové správy, a nie daňové úrady. O otázke, či sa kupujúci, ktorému bol dodaný tovar nezaznamenaný v systéme TRACES stal, alebo nestal jeho vlastníkom, opätovne nerozhodujú daňové úrady, ale súdy, a to na základe žaloby nasledujúcej po reklamácii vadného dodania tovaru. V danom prípade sa nič také nestalo, t.j. tovar nebol reklamovaný a žalobca žiadnu sankciu od veterinárnej správy nedostal. Žalovaný si namiesto toho prisvojil právomoci, ktoré nemá, a spojil s možným porušením veterinárnych predpisov, ktoré sám nie je oprávnený posudzovať, právny následok v podobe neuznania odpočítania DPH, ktorý zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva. · Naopak samotné zaznamenanie vývozu tovaru v systéme TRACES neznamená, že k tomuto vývozu skutočne v praxi došlo, nakoľko sa vývoz zaznamenáva do systému vopred. Vyslovujeme závažnú pochybnosť, či by sa žalovaný v prípade, ak by takýto vývoz zaznamenaný v systéme bol, uspokojil s výpisom z evidencie TRACES, a či by v takom prípade ďalej neskúmal, či sa preprava reálne uskutočnila, či bol tovar skutočne dodaný, t.j. by už ďalej nepožadoval ani CMR, ani doklady o dodaní a prevzatí tovaru. V tomto prípade žalovaný zjavne nezisťoval skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, ale výlučne hľadal akúkoľvek, hoc aj formálnu zámienku pre to, aby mohol vysloviť domnienku (nepravdivú), že tovar dodaný nebol, hoci so zaevidovaním vývozu v systéme veterinárnej správy táto otázka evidentne nesúvisí. · Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu je platiteľ dane podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. povinný preukázať kópiou faktúry, dokladu o odoslaní tovaru, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, prípadne inými dokladmi, a to najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar a dokladom o platbe za prepravu tovaru. Povinnosť mať vývoz zaznamenaný v systéme TRACES, resp. stať sa registrovanou prevádzkarňou - výrobcom živej hydiny, s ktorou žalobca inak obvykle vôbec nepodniká (jednalo sa v tomto prípade o jednorazový obchod) z predmetného ustanovenia zákona nevyplýva. Všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k preukázaniu vývozu tovaru do iného členského štátu žalobca splnil. Žalovaný od žalobcu žiada splnenie podmienky nad rámec zákona.“ 8. V právnej reakcii na neuznanie žalobcom deklarovaných obchodov - nákupu sóje v dňoch 07.08., 14.08., 20.08 a 26.08.2013 od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. Kežmarok v rozsahu sumy dane z pridanej hodnoty 32 642,16 € právny zástupca žalobcu v reakcii na závery daňových orgánov namietal nasledovné skutočnosti: „Žalobca bol v právnom vzťahu so spoločnosťou Podtatranská hydina, ktorá ako dodávateľ potvrdila dodanie tovaru, pričom dodanie tovaru preukazujú všetky v konaní vykonané listinné dôkazy - faktúry, dodacie listy, prepravné listy CMR, ako aj vyhlásenia štatutárov daňových subjektov predávajúceho a kupujúceho. To, že sa má v skutočnosti jednať o reťazový obchod, v ktorom popri Podtatranskej hydine vystupoval aj subjekt TrueCom, sa žalobca dozvedel až v priebehu daňovej kontroly. Žalobca ako kupujúci nemal priamy dosah na to, od koho jeho dodávateľ tovar nadobudol, mal vedomosť len o tom, že tento je dopravovaný z prístavu v Gdansku priamo do Čane. V čase uskutočnenia obchodu - zdaňovacom období august 2013 daňový subjekt TrueCom nemal zrušenú registráciu platiteľa DPH, k čomu došlo až od 03.10.2014. Podtatranská hydina túto registráciu nemá zrušenú dodnes. Ak by aj žalobca preveroval uvedené subjekty v systéme daňovej správy (čo v prípade spoločnosti TrueCom nemal dôvod robiť, nakoľko s touto vôbec neobchodoval), nezistil by akékoľvek skutočnosti zakladajúce pochybnosti o pôvode tovaru. Je pravdou, že samotné CMR doklady nie sú jedinými dôkazmi o dodaní tovaru, ak však žalovaný v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že údaje v CMR mali byť v priebehu výkonu daňovej kontroly riadne preukázané a preverené, t.j. kto a akými vozidlami prepravu uskutočnil, kto prepravu objednal a za prepravu zaplatil, kde a kým bol tovar naložený a kde bol vyložený a kto tovar prevzal, potom žalobcovi nie je známe, prečo nebol vyzvaný na preukázanie týchto skutočností, a žalovaný sa namiesto ďalšieho dokazovania uspokojil s odpoveďou poľskej daňovej správy, ktorý sám v rozhodnutí označil ako neúplnú. V priebehu konania pritom nepochybne vyšlo najavo, že aj samotný dodávateľ tovaru GLENCORE potvrdil jeho dodanie žalobcovi, ktoré žalovaný pri svojom rozhodovaní nezohľadnil.“ 9. V bode III. žaloby zo 16.02.2016 žalobca formuloval nasledovné žalobné námietky týkajúce sa právneho posúdenia veci: O „V rozsahu sumy 1 254,26 € Žalovaný spojil možné, ním nad rámec vlastnej právomoci deklarované porušenie príslušných právnych noriem v oblasti veterinárnej starostlivosti, ktoré nebolo nikdy deklarované orgánom na to príslušným, t.j. neregistrovanie vývozu živej hydiny v systéme TRACES, s právnym následkom, ktorý z takéhoto porušenia nevyplýva - s údajným nedodaním tovaru, a s tým, že sa žalobca nestal vlastníkom tovaru a nemohol vlastnícke právo previesť na odberateľa IMEX. Uvedené právne posúdenie veci je v priamom rozpore s § 443 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný. Žalobca sa stal riadnym vlastníkom tovaru, ktorý kúpil od predávajúceho Agro Arsol v rámci vnútroštátneho obchodu a nie vývozu, a to momentom jeho prevzatia do dispozície. Následne svoje vlastnícke právo k tomuto tovaru previedol na kupujúceho IMEX, ktorému tovar odovzdal. So systémom TRACES právne prepisy nespájajú ani moment nadobudnutia vlastníckeho práva, ani akékoľvek daňové následky. Žalovaný ako daňový orgán nemá právomoc vyvodzovať zodpovednosť z prípadného porušenia veterinárnych predpisov, a zjavne na to nemá ani potrebné odborné predpoklady, čo sa prejavilo napríklad v tom, že od žalobcu požadoval, aby mal veterinárnou správou schválenú prevádzkareň výrobcu živej hydiny, ktorú nemal prečo mať schválenú, a vôbec neskúmal, že výrobca, od ktorého hydina pochádzala, mal veterinárne povinnosti týkajúce sa certifikácie tovaru splnené. Ak by bolo pravdou, že nedošlo k dodaniu tovaru odberateľovi IMEX, ako tvrdí žalovaný, tak potom nie je známe, z čoho by mal žalobca platiť DPH vo výške 1 254,27 €. Ak nedošlo k zdaniteľnému plneniu, tak neexistuje žiadny predmet ani základ dane. Vychádzajúc z argumentácie žalovaného potom žalobca zostáva z daňového hľadiska naďalej vlastníkom tovaru, ktorý nadobudol v rámci vnútroštátneho obchodu od Agro Arsol, pri ktorom nebol povinný registrovať vývoz v systéme TRACES. O V rozsahu sumy 32 642,16 € Žalovaný uvádza, že neexistujúci subjekt TrueCom sa nemohol stať vlastníkom tovaru a preto ho nemohol platne previesť na Podtatranskú hydinu a tá následne na žalobcu, lenže opomína, že žalobca sa mohol stať vlastníkom tovaru aj na základe jeho dobromyseľnej držby, t.j. momentom kedy sa tovar dostal do jeho faktickej dispozície, bez ohľadu na to, kto bol formálne (papierovo) jeho predchádzajúci vlastník. Faktom je a v konaní to spochybnené nebolo, že tovar v skutočnosti dodaný bol, a to priamo z prístavu v Gdansku, kam bol dovezený loďou, do Čane, kde má sídlo žalobca. Kúpnu cenu za tovar fakturoval predávajúci Podtatranská hydina, ktorý bol v obchodnoprávnom vzťahu so žalobcom - kto bol predtým vlastníkom tovaru, či už ..papierovým" alebo skutočným, je z hľadiska dodania tovaru priamo žalobcovi irelevantné. Výklad žalovaného je v rozpore s jeho tvrdením, že pri posúdení práva na odpočítanie dane vychádza zo skutočného stavu o dodaní tovaru a nie len z jeho formálnej deklarácie na faktúrach - v tomto prípade predsa urobil úplný opak. keď odignoroval dôkazy o skutočnom dodaní tovaru výlučne s odôvodnením, že v reťazci fungoval (len formálne na faktúrach) aj neexistujúci subjekt TrueCom. Žalobca predložil ku každej dodávke CMR, certifikát o kontrole, ako aj nákladné listy a potvrdenie o hmotnosti dodávok. Toto dodanie potvrdil zamestnanec žalobcu svojim podpisom a pečiatkou. Z dokumentov vyplývajú aj údaje prepravcu, meno a priezvisko vodiča a evidenčné číslo vozidla. Skutočné dodanie tovaru teda preukázané bolo, bolo však po právnej stránke vyhodnotené ako neexistujúce výlučne z formálneho dôvodu, že tovar bol fakturovaný spoločnosti TrueCom, o ktorej žalobca nemal žiadnu vedomosť. Žalobca spochybňuje podstatu konania daňových orgánov v tejto veci, ktoré podľa jeho názoru uprednostnili fiškálny záujem štátu (záujem na čo najvyšších príjmoch z dane z pridanej hodnoty) pred zásadou zákonnosti daňového konania a ochrany práv a právom chránených záujmov jeho účastníkov. Žalovaný voči žalobcovi uplatnil princíp kolektívnej viny za pochybenia iných daňových subjektov, na činnosť ktorých nemá žalobca žiadny dosah. Podľa názoru žalobcu zodpovedá zásade zákonnosti daňového konania a individuálnej zodpovednosti daňových subjektov to, aby daňový úrad. ak tvrdí, že daňový subjekt TrueCom porušuje svoje povinnosti, uplatnil sankcie výlučne voči tomuto subjektu, a neprenášal jeho daňové povinnosti 11a spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o., ktorá si svoje povinnosti riadne plní a s týmto subjektom vôbec neobchodovala. V tejto súvislosti dávame do pozornosti napríklad nález Ústavného súdu Českej republiky (pri podobnej právnej úprave) č. k. IV. ÚS 591/08. v ktorom jednoznačne konštatoval, že „pri vyberaní daní nemožno vychádzať výlučne z fiškálneho záujmu štátu, ale cieľom musí byť vybratie dane vo výške správnej stanovenej. Pri realizácii tohto práva štátu je nutné rešpektovať práva a právom chránené záujmy daňového subjektu, v danom prípade právo na objektívne vykonané dokazovanie vedúce k riadne zistenému skutkovému stavu“. Žalobca ďalej poukazuje na rozpor napadnutých rozhodnutí s právom Európskej únie, konkrétne so Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ako aj s judikatúrou ESD. Vychádzajúc z rozsudkov ESD (napríklad rozsudok z 21.03.2000, Gabalfrisa a.i., C-110/98 až C-147/98, Zb. s. 1-1577, rozsudok z 08.01.2002 Metropol a Stadler, C-409/99. Zb. s. I-81, rozsudok z 26.05.2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I-4357, rozsudok z 23.04.2009 Parat, C-74/08, atď.) právo na odpočet DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ju nemožno obmedziť. Cieľom právnej úpravy odpočtov DPH je úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH, splatnej alebo zaplatenej v rámci jeho podnikateľských činností. Spoločný systém DPH takto zaručuje úplnú neutralitu, čo sa týka daňového bremena všetkých podnikateľských činností pod podmienkou, že tieto činnosti v zásade podliehajú DPH (napríklad rozsudok z 08.02.2007, Inverstrand, C-435/05, Zb. s. I- 1315). Daňový úrad túto zásadu neutrality DPH, ako aj zásadu práva na odpočet DPH vo vzťahu k žalobcovi porušil.“ 10. Žalobca navrhol, aby správny súd zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. 11. Žaloba zo 16.02.2016 obsahovala aj žiadosť žalobcu o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia, o ktorej rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8S/11/2016-117 zo 16.03.2017 tak, že zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení z 24.03.2016, reagujúc na žalobné námietky argumentoval nasledovne: „Žalovaný orgán k bodu II. Žaloby - skutkový stav uvádza, že daňový subjekt BARBARA Slovensko s.r.o. deklaroval faktúrou č. FS-5/13/TOW s dátumom vystavenia 02.08.2013 dodanie tovaru - brojlerové kurčatá, 8 180 kg, cena 7 525,60 EUR s oslobodením od dane pre poľského odberateľa PRZEDSIĘBIORSTWO HANDLOWO-PRODUKCYJNO-USŁUGOWE ,,IMEX‘‘ G. MAREK I S. SALA SPÓŁKA JAWNA, DWORCOWA 12, 32-800 BRZESKO, Poľsko, IČ DPH PL8690002221. Povinnosťou správcu dane je preveriť, či boli splnené všetky zákonné podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. V právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Z uvedeného dôvodu povinnosťou správcu dane bolo preveriť, či v skutočnosti mohlo dôjsť k prevodu práva nakladať s deklarovaným tovarom- živou hydinou ako vlastník na odberateľa v inom členskom štáte, a teda či zo strany daňového subjektu BARBARA Slovensko, s.r.o. ako možného dodávateľa boli splnené podmienky na obchodovanie so živou hydinou, či sa uvedený daňový subjekt vôbec mohol stať jej vlastníkom a dodávateľom do iného členského štátu, aby sa v realite mohol uskutočniť prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník na poľský subjekt. V zmysle dôkazov získaných v priebehu výkonu kontroly zo strany štátnej veterinárnej potravinovej správy správca dane konštatuje, že relevantnými dôkazmi nebolo preukázané dodanie živej hydiny tak. ako to uvádza daňový subjekt. V prípade dodávok živých zvierat teda aj živej hydiny v rámci krajín ES je povinnosťou RVPS na tento účel vystaviť tlačivo - certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva. Certifikát vystavuje miestne príslušný veterinár a potvrdí ho okrúhlou pečiatkou s menom veterinára. Vystavený a potvrdený certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva musí byť prostredníctvom príslušnej RVPS zavedený v medzinárodnom elektronickom systéme TRACES. Certifikát obsahuje všetky podstatné údaje ohľadne dodávky - názov odosielateľa, pôvod zvierat, počet zvierat, miesto určenia, čísla vozidiel, ktorými sa zvieratá prepravujú. V mieste určenia potvrdí dodávku zvierat veterinár príslušnej krajiny. Správca dane je oprávnený zabezpečovať dôkazné prostriedky nielen v spolupráci s daňovým, subjektom ale aj sám. alebo v spolupráci s inými správcami dane, čo je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za účelom preverovania obchodovania so živou hydinou Finančné riaditeľstvo SR, sekcia daňová a colná, vyzvalo Štátnu veterinárnu a potravinovú správu v Bratislave o poskytnutie informácii týkajúcich sa daňového subjektu BARBARA Slovensko s.r.o.: - na podklade údajov zo systému Traces a certifikátov pre obchod vo vnútri Spoločenstva poskytnúť informácie za rok 2013 a 2014 o počtoch ks živej hydiny odoslanej do iného členského štátu - uviesť, či spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. je registrovaná na účel predaja živej hydiny do iného členského štátu ES v súlade s platnou legislatívou (zákon č. 39/2007 z. z. o veterinárnej starostlivosti). Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR") poskytla nasledovné informácie: - vývozy daňového subjektu BARBARA Slovensko s.r.o.. Železničná 2, 044 14 Čaňa neboli v systéme TRACES zaznamenané. - čo sa týka spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. tá nemá schválenú prevádzkareň určenú na produkciu úžitkovej hydiny na obchodovanie s členskými štátmi a nie je zaznamená ani ako prepravca živej hydiny. Na základe vyššie uvedených preverovaní bolo zistené, že daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. nemá oprávnenie na obchodovanie so živou hydinou. V zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodané tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Uvedená zákonná podmienka nebola zo strany platiteľa BARBARA Slovensko s.r.o. splnená, daňový subjekt nepreukázal odoslanie tovaru - živej hydiny a.s. do iného Členského štátu. V zmysle § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 a až 4 a) kópiou faktúry b) dokladom o odoslaní tovaru c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom d) inými dokladmi. Daňový subjekt BARBARA Slovensko s.r.o. nepreukázal, že v čase odoslania do iného členského štátu bol vlastníkom živej hydiny, nepreukázal jej odoslanie do iného členského štátu, nakoľko nepredložil zodpovedajúce dôkazy o uskutočnení prepravy živých kurčiat a nepredložil ako dôkaz iný doklad v zmysle § 43 ods. 5 písm. d) zákona o DPH - certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva potvrdený veterinárnym lekárom a zaevidovaný s medzinárodnom systéme TRACES, ktorý je dokladom a zároveň neopomenuteľným dôkazom, ktorý preukazuje samotné odoslanie živej hydiny do iného členského štátu, preukazuje, kto je odosielateľom živej hydiny, z akého miesta je živá hydina odosielaná, dátum odoslania živej hydiny, kto je prepravcom ako i uskutočnenie prepravy živej hydiny do iného členského štátu - obsahuje všetky údaje a zároveň dôkazy preukazujúce nárok platiteľa na oslobodenie od dane - názov odosielateľa, miesto, z ktorého je hydina odoslaná, dátum odoslania, množstvo, označenie živej hydiny, názov prepravcu, evidenčné čísla vozidiel, miesto určenia zásielky v inom členskom štáte. Nakoľko kontrolovaným daňovým subjektom nebolo preukázané dodanie tovaru s oslobodením od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase. keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Nakoľko daňový subjekt nepreukázal dodanie tovaru v zmysle § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty vznikla mu povinnosť zaplatiť daň vo výške 1 254.27 EUR, ktorú platiteľ nepriznal a nezaplatil za zdaňovacie obdobie august 2013. Žalovaný ďalej uvádza, že v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného CS predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. ak nadobúdateľ je osoba identifikovaná pre daň inom členskom štáte. Prvou podmienkou je. aby platiteľ preukázal, že v čase odoslania tovaru bol vlastníkom tovaru. Súčasne je zákonnou podmienkou preukázanie, či tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu predávajúcim alebo na jeho účet alebo nadobúdateľom alebo na jeho účet. Na preukázanie vlastníctva tovaru v okamihu jeho odoslania nestačí len skutočnosť, že bola vystavená faktúra. Musí byť jednoznačne a nevyvrátiteľne preukázané, že DS nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník až potom ho mohol dodávať do iného CS. Údaje uvedené na doklade CMR a samotné CMR samé osebe nie sú postačujúcim dôkazom o uskutočnení prepravy. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, tak faktúru ako aj CMR. Pre splnenie dôkaznej povinnosti musia byť údaje uvedené na CMR v priebehu výkonu kontroly riadne preukázané a preverené, t.j. kto a akými vozidlami prepravia uskutočnil; kto prepravu objednal a za prepravu zaplatil, kde a kým bol tovar naložený a kde bol vyložený a kto tovar prevzal. V prípade dodávok živých zvierat teda aj živej hydiny v rámci krajín ES je povinnosťou RVPS na tento účel vystavil“ tlačivo - certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva. Certifikát vystavuje miestne príslušný veterinár a potvrdí ho okrúhlou pečiatkou s menom veterinára. Vystavený a potvrdený certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva musí byť prostredníctvom príslušnej RVPS zavedený v medzinárodnom elektronickom systéme TRACES. Certifikát obsahuje všetky podstatné údaje ohľadne dodávky - názov odosielateľa, pôvod zvierat, počet zvierat, miesto určenia, čísla vozidiel, ktorými sa zvieratá prepravujú. V mieste určenia potvrdí dodávku zvierat veterinár príslušnej krajiny. Za účelom preverovania obchodovania so živou hydinou Finančné riaditeľstvo SR, sekcia daňová a colná, vyzvalo Štátnu veterinárnu a potravinovú správu v Bratislave o poskytnutie informácií týkajúcich sa daňového subjektu BARBARA Slovensko s.r.o.: - na podklade údajov zo systému Traces a certifikátov pre obchod vo vnútri Spoločenstva poskytnúť informácie za rok 2013 a 2014 o počtoch ks živej hydiny odoslanej do iného členského štátu - uviesť, či spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. je registrovaná na účel predaja živej hydiny do iného členského štátu ES v súlade s platnou legislatívou (zákon č. 39/2007 z. z. o veterinárnej starostlivosti). Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky (ďalej len „ŠVPS SR") poskytla nasledovné informácie: - vývozy daňového subjektu BARBARA Slovensko s.r.o.. Železničná 2, 044 14 Čaňa neboli v systéme TRACES zaznamenané, - čo sa týka spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. tá nemá schválenú prevádzkareň určenú na produkciu úžitkovej hydiny na obchodovanie s členskými štátmi a nie je zaznamená ani ako prepravca živej hydiny. Na základe vyššie uvedených preverovaní bolo zistené, že daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. nemá oprávnenie na obchodovanie so živou hydinou. K tomuto odvolací orgán dodáva, · § 24 ods. 2 DP „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov · Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo svojej vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 DP). · Uskutočnenie zdaniteľných obchodov je povinný preukázať kontrolovaný DS, ak tak neučiní, nesie z toho dôsledky. Na preukázanie uskutočnenia zdaniteľného obchodu nie je postačujúci len formálny doklad, faktúra, ale musí byť nepochybne preukázané, že k dodaniu tovaru, ktorý je uvedený na faktúre ako predmet zdaniteľného obchodu v skutočnosti došlo tak. ako je deklarované formálnymi dokladmi - faktúrou, t.j. že DS, ktorý deklaruje oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH tento tovar najprv sám reálne nadobudol, stal sa jeho vlastníkom, t.j. on sám nadobudol právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník a až potom mohlo prejsť z jeho strany právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník na ďalší subjekty resp. k dodaniu tohto tovaru - živej hydiny- zo strany kontrolovaného platiteľa tovaru do iného C Š. · Obchodovanie so živou hydinou podlieha zákonnej úprave, a to veterinárnym predpisom. Daňový subjekt môže obchodovať so živou hydinou len v tom prípade, ak je na tento účel registrovaný podľa zákona č.39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorého povinnosti registrácie na RVPS podlieha každý subjekt vykonávajúci obchod so živou hydinou ako i prepravca živej hydiny. Dodávanie živej hydiny do iných C S podlieha stanovenému postupu v zmysle Nariadenia Komisie (ES) č.599/2004, t.j. musí byť odosielateľom (t.j. vlastníkom) živej hydiny vystavený certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva, ktorý potvrdzuje veterinárny lekár a tento sa zavedie do medzinárodného elektronického systému TRACES. Certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva obsahuje všetky podstatné údaje o odosielateľovi, mieste zberu hydiny, množstve, dátume odoslania, mieste určenia, o prepravcovi a vozidle, ktorým je preprava živej hydiny uskutočnená, a preto je listinným dôkazom preukazujúcim tak vlastníctvo dodávanej hydiny v čase deklarovanej obchodnej transakcie ako i uskutočnenie prepravy a teda samotné dodanie živej hydiny do iného členského Štátu. · Odvolací orgán poukazuje na § 43 ods. 5 písm. d) v zmysle ktorého je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane inými dokladom - , správca dane v tomto prípade za iný doklad považuje certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca je povinný preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu t.j. dodanie tovaru pre poľského odberateľa. Uvedenú skutočnosť žalobca vierohodne nepreukázal a preto správca dane preveroval predmetný vývoz u Štátnej veterinárnej a potravinovej správe v Bratislave, ktorá ako jediná môže vierohodne preukázať reálnosť uskutočnenia predmetného vývozu hydiny. Skutočnosť, že žalobca neregistroval vývoz hydiny je znakom nie úplne poctivého a zodpovedného obchodného styku. Prepravu tovaru si žalobca zabezpečoval sám a prelo bolo jeho povinnosťou zaobstarať si všetky potrebné dokumenty k jej uskutočneniu. Keďže tak neurobil dôsledky takéhoto konania musí znášať sám. Žalovaný nežiada od žalobcu aby splnil podmienky na rámec zákona, ale požaduje aby žalobca vierohodne preukázal uskutočnenie predmetného zdaniteľného obchodu. Daňový subjekt si v kontrolovanom období odpočítal daň z pridanej hodnoty v sume 32 642,16 eur v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z faktúr č. 6130101144, č. 6130101145, č. 6130101155 a č. 6130101058 od dodávateľa Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31651682, DIČ: 2020515563 a IČ DPH: SK2020515563 za nákup sóje. Správca dane ďalej zaslal dožiadanie na Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, za účelom preverenia uskutočnenia dodania tovaru od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. Z odpovede Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty na dožiadanie vyplynulo, že zamestnanci správcu dane vykonali miestne zisťovanie na adrese sídla spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, o čom bola spísaná Zápisnica z miestneho zisťovania č. 9900451/5/4292493/2014/Gaz. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. spoločnosť obchodovala s obchodným partnerom Barbara Slovensko, s.r.o. a v zdaňovacom období august 2013 vystavila pre odberateľa vyššie uvedené faktúry. Z účtovných dokladov a záznamov predložených pri miestnom zisťovaní zamestnanci správcu dane overili, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vyhotovila pre v zdaňovacom období august 2013 vyššie uvedené štyri faktúry pre odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. za predaj tovaru - sója. Úhrady preverovaných faktúr boli realizované prostredníctvom bankových prevodov. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. bol tovar - sója prijatý od dodávateľa TrueCom spol. s r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36596141, DIČ: 2022039228, IČ DPH: SK202239228 v zmysle prijatých faktúr číslo 5130103910, 513014503 až 513014507. 513014522, ktorý mal zabezpečovať aj prepravu tovaru v zmysle predložených dokladov. Tovar mal byť prepravený z Poľska, Gdynia do priestorov odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. v Čani. Predmetný obchod mal byť pri nákupe dohodnutý so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TrueCom spol. s r.o. - p. H. T.. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupoval T.. L. W. ako zástupca, ktorý mal jednať aj so zástupcom odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. - p. R. A.. Preprava zo dňa 26.8.2013 na množstvo 25,84 ton nebola do dňa vykonania miestneho zisťovania vyfakturovaná. Podľa zistených informácií je daňový subjekt TrueCom spol. s r.o. zapojený do reťazových obchodov, o ktorých sú pochybnosti a vykazuje znaky správania ako potencionálne rizikový subjekt. Spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupovala v tomto prípade ako sprostredkovateľ dodávok sóje pre odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. nikto nemanipuloval s tovarom. Tovar nebol zložený v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a uskladňovaný. Prílohou odpovede na dožiadanie boli faktúry vystavené spoločnosťou TrueCom spol. s r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČ DPH: SK202239228 pre odberateľa Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČ DPH: SK2020515563 a tiež CMR doklady. Podľa predložených CMR dokladov mal byť preverovaný tovar sója naložený v Poľsku pre odberateľa TrueCom spol. s r.o. a vyložený v spoločnosti Barbara Slovensko, s.r.o., Železničná 2, Čaňa. Tovar mali dodávať dve poľské spoločnosti LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 a GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350. Správca dane vyššie uvedené doklady skúmal nie len z formálnej ale aj vecnej stránky. Konal v súlade s ustanovením zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov za účelom získania informácií a požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Poľskú daňovú správu, pričom predmetom preverovania bolo preverenie poľských dodávateľských spoločností, od ktorých mal byť dodaný preverovaný tovar - sója kontrolovanému daňovému subjektu Barbara Slovensko, s.r.o. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom spoločností LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 a GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350, pričom predmetom žiadostí bolo preverenie, či predaj tovaru bol priznaný poľskými zdaniteľnými osobami, či k predaju skutočne došlo a v akom množstve. Koľko sóje bolo skutočne dodané poľskými daňovníkmi, kde bol tovar naložený a kde bol vyložený, kto vykonával prepravu tovaru a kto prepravu platil, ako bola vykonaná preprava tovaru - odkiaľ a kam bol tovar prevezený, kto jednal pri dohadovaní obchodov za jednotlivé strany. V odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa ohľadom daňového subjektu LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 uviedla, že „počas vykonávaných činností, zástupcovia spoločnosti Louis Dreyfus Commodities Sp. PL180002678 uviedli, že neboli uskutočnené transakcie v období 08/2013, týkajúcich sa IC dodaní tovaru spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. Zároveň informovali, že ich spoločnosť nedeklaruje IC nadobudnutia od spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o., ani IC dodania spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. v období 08/2013 a ani v celom III. štvrťroku 2013. V odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa ohľadom daňového subjektu GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350 uviedla, že ich daňovník nepriznal dodanie tovaru v auguste 2013 pre BARBARA Slovensko s.r.o. Kontrola DPH za august 2013 v spoločnosti Glencore POLSKA Sp. z oo tiež nepreukázala dodanie tovaru pre BARBARA Slovensko s.r.o. Zistilo sa však, že daňovník vystavil faktúry za dodanie tovaru (sója pelety) pre TrueCom, s.r.o., Mlynská 27, 04001 Košice - m.č. Staré Mesto, ktorého príjemcom (podľa prepravných dokladov CMR) bola spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Vzhľadom na to, že sa objavili pochybnosti, či bol tovar skutočne dodaný do Slovenskej republiky bola zaslaná žiadosť o informácie na slovenskú daňovú správu, týkajúcu sa dodania tovaru deklarovaného v 3.Q.2013 spoločnosťou Glencore POLSKA Sp.z oo pre TrueCom, s.r.o. Správca dane túto odpoveď poľskej daňovej správy reklamoval ako neúplnú. Z odpovede Poľskej daňovej správy vyplynulo, že sa jedná o konečnú odpoveď, tovar, sója má byť pôvodom z Argentíny, avšak sú pochybnosti o tom, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v SR. V zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V zmysle § 24 ods. 4 ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Z činnosti správcu dane sú známe skutočnosti, že daňový subjekt TrueCom, s.r.o. je spoločnosť, ktorá vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 b) bod 2 - o.i. daňový subjekt je opakovane nezastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania; opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Spoločnosť TrueCom s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nikdy nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Osoba, ktorá je zapísaná ako konateľka spoločnosti v čase od 4.1.2013 do 21.10.2014 - P. P.- sa stala konateľkou spoločnosti za neobvyklých okolností, bližšie uvedených v poskytnutej informácii MV SR, PPZ, NKA, NJFP, expozitúra Východ, ktorá bola správcovi dane odstúpená Finančným riaditeľstvom SR pod. č 1100202/1/25492/81256/2015 zo dňa 20.2.2015 a z ktorej vyplýva, že v skutočnosti nikdy nevykonávala funkciu štatutára uvedenej spoločnosti, nevystavila plnú moc, ktorú možno považovať za všeobecnú plnú moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Od 22.10.2014 je zapísaný ako konateľ spoločnosti TrueCom, s.r.o. osoba menom T. U., ktorý podľa vyjadrenia, ktoré poskytol MV SR, PPZ, NKA, expozitúra Východ, Košice a ktoré bolo správcovi dane odstúpené Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1100202/1/25492/72026/2015 zo dňa 16.2.2015 je typickým bielym koňom, funkcia spoločníka a konateľa spoločnosti TrueCom, s.r.o. mu bola ponúknutá za mesačnú odmenu 150-200 EUR. O činnosti spoločnosti nič nevie, nevie ani, kde je sídlo firmy, nikdy tam nebol: žiadne účtovné ani iné doklady spoločnosti neprevzal a nakoľko doteraz mu nebola vyplatená žiadna odmena, cíti sa podvedený. Daňový subjekt TrueCom, s.r.o. preukázateľne plnil funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti- nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Uvedené zistenia správcu dane preukazujú, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Pri zohľadnení všetkých dôkazov a na základe vyššie uvedených preverovaní , a to spoločností Podtatranská hydina a.s., TrueCom spol. s r.o., poľských spoločností GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA a LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA bolo zistené, že kontrolovaný daňový subjekt BARBARA Slovensko, s.r.o. si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. za nákup sóje. ktorá mala byť dodaná z Poľska, avšak dodanie z Poľska sa na základe preverovaní nepotvrdilo. Odvolací orgán poznamenáva, že odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, aleje potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom. že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne službu pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane z prijatých nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu. t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný subjekt nenaplnil. Preverovaním faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina a.s. nebolo preukázané, že vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako je to deklarované na predložených faktúrach, preto platiteľovi dane BARBARA Slovensko, s.r.o. nevzniklo právo z týchto služieb odpočítať daň. Podľa vyjadrenia predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. spoločnosť obchodovala s obchodným partnerom Barbara Slovensko, s.r.o. a v zdaňovacom období august 2013 vystavila pre odberateľa vyššie uvedené faktúry. Z účtovných dokladov a záznamov predložených pri miestnom zisťovaní zamestnanci správcu dane overili, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vyhotovila pre v zdaňovacom období august 2013 vyššie uvedené štyri faktúry pre odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. za predaj tovaru - sója. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. bol tovar - sója prijatý od dodávateľa TrueCom spol. s r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36596141, DIČ: 2022039228, IČ DPH: SK202239228 v zmysle prijatých faktúr číslo 5130103910, 513014503 až 513014507, 513014522, ktorý mal zabezpečovať aj prepravu tovaru v zmysle predložených dokladov. Tovar mal byť prepravený z Poľska, Gdynia do priestorov odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. v Čani. Predmetný obchod mal byť pri nákupe dohodnutý so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TrueCom spol. s r.o. - p. H. T.. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupoval T.. L. W. ako zástupca, ktorý mal jednať aj so zástupcom odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. - p. R. A.. Preprava zo dňa 26.8.2013 na množstvo 25.84 ton nebola do dňa vykonania miestneho zisťovania vyfakturovaná. Spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupovala v tomto prípade ako sprostredkovateľ dodávok sóje pre odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. nikto nemanipuloval s tovarom. Tovar nebol zložený v priestoroch spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a uskladňovaný. Správca dane vyššie uvedené doklady skúmal nie len z formálnej ale aj vecnej stránky. Konal v súlade s ustanovením zákona č. 76/2007 Z. z. o medzinárodnej spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov za účelom získania informácií a požiadal o medzinárodnú výmenu informácií Poľskú daňovú správu, pričom predmetom preverovania bolo preverenie poľských dodávateľských spoločností, od ktorých mal byť dodaný preverovaný tovar - sója kontrolovanému daňovému subjektu Barbara Slovensko, s.r.o. Správca dane zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom spoločností LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA I 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 a GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350, pričom predmetom žiadostí bolo preverenie, či predaj tovaru bol priznaný poľskými zdaniteľnými osobami, či k predaju skutočne došlo a v akom množstve. Koľko sóje bolo skutočne dodané poľskými daňovníkmi, kde bol tovar naložený a kde bol vyložený, kto vykonával prepravu tovaru a kto prepravu platil, ako bola vykonaná preprava tovaru - odkiaľ a kam bol tovar prevezený, kto jednal pri dohadovaní obchodov za jednotlivé strany. V odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa ohľadom daňového subjektu LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678 uviedla, že počas vykonávaných činností, zástupcovia spoločnosti Louis Dreyfus Commodities Sp. PL1180002678 uviedli, že neboli uskutočnené transakcie v období 08/2013. týkajúcich sa IC dodaní tovaru spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. Zároveň informovali, že ich spoločnosť nedeklaruje IC nadobudnutia od spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o.. ani IC dodania spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. v období 08/2013 a ani v celom III. štvrťroku 2013. V odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa ohľadom daňového subjektu GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350 uviedla, že ich daňovník nepriznal dodanie tovaru v auguste 2013 pre BARBARA Slovensko s.r.o. Kontrola DPH za august 2013 v spoločnosti Glencore POLSKA Sp. z oo tiež nepreukázala dodanie tovaru pre BARBARA Slovensko s.r.o. Uvedeným dokazovaním správca dane vyvrátil uskutočnenie zdaniteľných plnení medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. z dôvodu, že spoločnosti LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA a ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana.Kamila, Norwida 2, 80-280 Gdańsk, popreli a nepriznali uskutočnenie predmetných obchodov. V zmysle § 45 ods. 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Daňový subjekt rámci daňovej kontroly uvádzanú zmluvu nepredložil. Odvolací orgán posúdil uvedenú zmluvu a vyhodnotil ju so záverom, že samotná existencia zmluvy v nadväznosti na získané dôkazy v priebehu daňovej kontroly, nie je postačujúcim dôkazom o tom, že k preverovaných obchodným transakciám aj skutočne došlo. Podľa predsedu predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. T.. L. W. bol tovar - sója prijatý od dodávateľa TrueCom spol. s r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36596141, DIČ: 2022039228, IČ DPH: SK202239228 v zmysle prijatých faktúr číslo 5130103910, 513014503 až 513014507, 513014522, ktorý mal zabezpečovať aj prepravu tovaru v zmysle predložených dokladov. Tovar mal byť prepravený z Poľska, Gdynia do priestorov odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. v Čani. Predmetný obchod mal byť pri nákupe dohodnutý so splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti TrueCom spol. s r.o. - p. H. T.. Za spoločnosť Podtatranská hydina a.s. vystupoval T.. L. W. ako zástupca, ktorý mal jednať aj so zástupcom odberateľa Barbara Slovensko, s.r.o. - p. R. A.. Preprava zo dňa 26.8.2013 na množstvo 25,84 ton nebola do dňa vykonania miestneho zisťovania vyfakturovaná. Správca dane je oprávnený zabezpečovať dôkazné prostriedky nielen v spolupráci s daňovým subjektom, ale aj sám alebo v spolupráci s inými daňovými úradmi, čo je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky Šetrenia je možné použiť ako dôkaz v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z informácie Národnej kriminálnej agentúry, MV SR, PPY NKA Košice vyplýva, že konateľka spoločnosti TrueCom spol. s r.o. P. P. sa stala konateľkou za veľmi neobvyklých okolností. O vzťahu k spoločnosti TrueCom spol. s r.o. uviedla, že na prelome rokov 2012 a 2013 bola oslovená osobou, ktorá jej mala ponúknuť, či by sa nechcela stať spoločníčkou a konateľkou slovenskej spoločnosti TrueCom spol. s r.o. Následne jej boli prinesené nejaké doklady, ktoré mala podpísať a tým sa stala konateľkou tejto spoločnosti. Ďalej mala podpísať dve plné moci. Jednu plnú moc podpisovala pre slovenskú konateľku tejto spoločnosti, ktorej meno si nepamätá. Druhá plná moc slúžila k zastupovaniu a splnomocneniu advokáta spoločnosti TrueCom spol. s r.o. Meno advokáta zabudla. Bývalá konateľka spoločnosti TrueCom spol. s r.o. P. P., ktorá bola konateľkou od 03.12.2012 do 03.07.2014, osobu H. T., ktorá mala v kontrolovaných obdobiach vystupovať za spoločnosť TrueCom spol. s r.o. nepozná, nikdy sa s ňou nestretla, ani s ňou nekomunikovala. Správca dane sám preveril dodávateľa GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriána Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH: PL9570546350, a to zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií do Poľska. Tak ako už bolo vyššie uvedené, v odpovedi na žiadosť Poľská daňová správa uviedla, že ich daňovník nepriznal dodanie tovaru v auguste 2013 pre BARBARA Slovensko s.r.o. Kontrola DPH za august 2013 v spoločnosti Glencore POLSKA Sp.z oo tiež nepreukázala dodanie tovaru pre BARBARA Slovensko s.r.o. Zistilo sa však, že daňovník vystavil faktúry za dodanie tovaru (sója pelety) pre TrueCom, s.r.o., Mlynská 27, 04001 Košice - m.č. Staré Mesto, ktorého príjemcom (podľa prepravných dokladov CMR) bola spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Vzhľadom na to, že sa objavili pochybnosti, či bol tovar skutočne dodaný do Slovenskej republiky bola zaslaná žiadosť o informácie na slovenskú daňovú správu, týkajúcu sa dodania tovaru deklarovaného v 3.Q.2013 spoločnosťou Glencore POLSKA Sp.z oo pre TrueCom, s.r.o. Z odpovede Poľskej daňovej správy vyplynulo, že sa jedná o konečnú odpoveď, tovar, sója má byť pôvodom z Argentíny, avšak sú pochybnosti o tom, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v SR. Napriek tomu, že kontrolovaný daňový subjekt predložil vo vyrubovacom konaní prehlásenie firmy GLENCORE POLSKA Sp. Z o.o., odvolací orgán nemôže ma tento dôkaz prihliadať ako na dôveryhodný, nakoľko poľská daňová správa nepotvrdila, že ich daňový subjekt skutočne tovar dodal odberateľovi v SR. Údaje uvedené na doklade CMR a samotné CMR samé osebe nie sú postačujúcim dôkazom o uskutočnení prepravy. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad, tak faktúru ako aj CMR. Pre splnenie dôkaznej povinnosti musia byť údaje uvedené na CMR v priebehu výkonu kontroly riadne preukázané a preverené, t.j. kto a akými vozidlami prepravu uskutočnil; kto prepravu objednal a za prepravu zaplatil, kde a kým bol tovar naložený a kde bol vyložený a kto tovar prevzal. Správca dane počas trvania daňovej kontroly zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom spoločností LOUISDREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA z OGRANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH:PL1180002678 a GLENCORE POLSKA SPÓŁKA z ORGANICZONA ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriána Kamila Norwida 2, 80-280 Gdansk, IČ DPH:PL9570546350, pričom predmetom žiadostí bolo preverenie, či predaj tovaru bol priznaný poľskými zdaniteľnými osobami, či k predaju skutočne došlo a v akom množstve. Koľko sóje bolo skutočne dodané poľskými daňovníkmi, kde bol tovar naložený a kde bol vyložený, kto vykonával prepravu tovaru a kto prepravu platil, ako bola vykonaná preprava tovaru - odkiaľ a kam bol tovar prevezený, kto jednal pri dohadovaní obchodov za jednotlivé strany. Na základe odpovedí poľskej daňovej správy, tak ako to už bolo vyššie spomenuté, správca dane došiel k záveru, že dodanie tovaru od poľských subjektov LOUIS DREYFUSCOMMODITIES POLSKA sp. z o.o. a GLENCORE POLSKA sp. z o.o. nebolo potvrdené. K predloženým faktúram odvolací orgán poukazuje na to, prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane z prijatých nárok na odpočet dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Uvedené samotný preverovaný subjekt nenaplnil. Daňový subjekt sa odvoláva na reťazovú transakciu, avšak správca dane v protokole preukázal, že spoločnosť TrueCom, s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nikdy nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o reťazovej transakcii, keď jeden zo subjektov v reťazci nikdy reálne nevykonával hospodársku činnosť. Keďže v predmetných obchodoch spoločnosť TrueCom, s.r.o. nevystupuje ako príjemca preverovaného tovaru, nikdy nebola vlastníkom uvedeného tovaru preto podľa správcu dane nemohla byť ani dodávateľom tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Zistenia správcu dane preukazujú, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Žalovaný ďalej uvádza, že správca dane neprenáša zodpovednosť na spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. za iný daňový subjekt, ale poukazuje na zistenie správcu dane, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, aleje potrebné preukázať aj vecné naplnenie. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane. ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Kontrolnou činnosťou bolo preukázané, že konkrétne dodávky tovaru, neboli z Poľska pre spoločnosť TrueCom, s.r.o. dodané a zároveň, táto spoločnosť nemohla tento neexistujúci tovar ďalej dodávať. Odvolací orgán má za to, že kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že daňový subjekt splnil podmienku nároku na odpočet DPH resp. oslobodenia od dane. Daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr resp. uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Odvolací orgán zdôrazňuje, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že pri uplatnení oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky odpočítania dane, a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu, boli splnené. Správcovi dane vznikli počas výkonu daňovej kontroly pochybnosti o dodávke tovaru. Vznikli pochybnosti, že obchod neprebehoval tak ako je deklarovaný, teda medzi osobami uvedenými na faktúre. Dôkazná povinnosť je teda na strane daňového subjektu, aby tieto pochybnosti vyvrátil, on musí dokázať, že tovar odovzdal tomu. koho označil na faktúre, on musí predložiť dôkazy, že obchod sa reálne uskutočnil. Odvolací orgán sa nestotožňuje s námietkou daňového subjektu, ktorou poukazuje na postup správcu dane, ktorý podľa jeho názoru na neho neúnosne preniesol dôkazné bremeno, naopak má za to, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na daňový subjekt, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo vedených záznamov. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Je povinnosťou daňového subjektu v prípade existencie pochybností predložiť relevantné dôkazy preukazujúce v prospech žalobcu skutočnosť, že zdaniteľné obchod boli skutočne uskutočnené tak ako je to deklarované spornými faktúrami a v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/37/2010 v ktorom sa uvádza, cit.: „Nemožno zabúdať, že daňové konanie sa neriadi vyhľadávacou zásadou, ale je to daňovník, kto v prípade nezrovnalostí alebo pochybností nesie dôkazné bremeno". V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že sám žalobca nevyužil svoje právo, keď aj napriek tomu, že prevzal výzvy na predloženie dôkazov, v lehote určenej správcom dane požadované dôkazy a vyjadrenia nepredložil. Daňový subjekt nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Znakom jednej zo zásad obchodného práva t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že jednotlivé daňové subjekty resp. ich zástupcovia majú presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktoré vykonáva. Ak takéto vedomosti daňovému subjektu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oprávnené. Uvedenú skutočnosť ustálil aj v rozsudku Najvyšší súd SR sp. Zn. 5Sžf/97/2009. TrueCom, s.r.o. je spoločnosť, ktorá vykazuje všetky znaky nárazníka a zmiznutého obchodníka, nesídli na adrese v zmysle výpisu z obchodného registra a správcom dane jej bola zrušená registrácia platiteľa DPH z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 b) bod 2 - o.i. daňový subjekt je opakovane nezastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania; opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Spoločnosť TrueCom s.r.o. bola zneužitá na účel vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nikdy nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. Osoba, ktorá je zapísaná ako konateľka spoločnosti v čase od 4.1.2013 do 21.10.2014 - P. P. - sa stala konateľkou spoločnosti za neobvyklých okolností, bližšie uvedených v poskytnutej informácii MV SR, PPZ, NKA, NJFP, expozitúra Východ, ktorá bola správcovi dane odstúpená Finančným riaditeľstvom SR pod. č 1100202/1/25492/ 81256/2015 zo dňa 20.2.2015 a z ktorej vyplýva, že v skutočnosti nikdy nevykonávala funkciu štatutára uvedenej spoločnosti, nevystavila plnú moc, ktorú možno považovať za všeobecnú plnú moc na zastupovanie uvedenej spoločnosti. Od 22.10.2014 je zapísaný ako konateľ spoločnosti TrueCom, s.r.o. osoba menom T. U., ktorý podľa vyjadrenia, ktoré poskytol MV SR, PPZ, NKA, expozitúra Východ, Košice a ktoré bolo správcovi dane odstúpené Finančným riaditeľstvom SR pod č. 1100202/1/25492/72026/2015 zo dňa 16.2.2015 je typickým bielym koňom, funkcia spoločníka a konateľa spoločnosti TrueCom, s.r.o. mu bola ponúknutá za mesačnú odmenu 150-200 EUR. O činnosti spoločnosti nič nevie, nevie ani, kde je sídlo firmy, nikdy tam nebol; žiadne účtovné ani iné doklady spoločnosti neprevzal a nakoľko doteraz mu nebola vyplatená žiadna odmena, cíti sa podvedený. Daňový subjekt TrueCom, s.r.o. preukázateľne plnil funkciu účelovo vytvorenej spoločnosti- nárazníka a fakturanta pre iné spoločnosti a činnosť uvedenej spoločnosti nie je možné považovať za hospodársku činnosť. Uvedené zistenia správcu dane preukazujú, že zo strany spoločnosti TrueCom, s.r.o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH a následne nemohlo dôjsť k dodaniu uvedeného tovaru spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. pre spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Žalovaný orgán k bodu III. Žaloby - Právne posúdenie veci uvádza ohľadom poľského dodávateľa „IMEX“, že k predmetnému dodanie resp. nedodaniu tovaru sa vyjadril vyššie. Žalovaný znovu podotýka, že k vývozu nedošlo a nedošlo ani k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník pre poľskú spoločnosť „IMEX“. Rovnako žalovaný vyjadril vo vyjadrení k bodu II. a preto nebude znovu popisovať vyššie uvedené skutočnosti. Žalobca poukazuje na rozsudky ESD avšak opomína skutočnosť, že pre ich uplatnenie musí byť preukázaná reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, čo v predmetnom prípade nestalo. Žalovaný uvádza, že v tomto vyjadrení ako aj žalobou napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Na vydanie rozhodnutia mal dostatočne zistený skutkový stav a zo získaných dôkazov prijal právny záver, ktorý uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí. Svoje rozhodnutie náležíte odôvodnil a preto sa naň nemôže hľadieť ako na nezákonné a svojvoľné.“ 13. Krajský súd v Košiciach ako správny súd konajúc podľa procesnoprávnych podmienok uvedených v zákone č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok účinný od 01. 07. 2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v právnych medziach žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu daňových orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. 14. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. (odpočítanie dane platiteľom) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 15. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona. 16. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 17. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 18. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku). 19. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dná, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). 20. Podľa § ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, či môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 21. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu. 22. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“. 23. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. 24. Vychádzajúc z obsahu žaloby zo 16.02.2016 (doručenej správnemu súdu 17.02.2016) a v nej obsiahnutých žalobných námietok týkajúcich sa žalobcom deklarovaných obchodnoprávnych vzťahov neuznaných správcom dane za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2013 pri kontrole oprávnenosti nároku žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty správny súd konštatuje, že závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu sú dôvodné. Predmetné závery sa opierajú nielen o konštatovania správcu dane obsiahnuté v protokole č. 20468642/2015 zo 06.07.2015 poukazujúce na nezvládnutie dôkaznej povinnosti daňového subjektu na preukázanie ním produkovaných - deklarovaných tvrdení, ale aj na závery predstavujúce naplnenie dôkaznej možnosti správcu dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, predovšetkým na dôkazy vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií od Poľskej daňovej správy. 25. Správny súd pri skúmaní dôvodnosti námietok žalobcu vzťahujúcich sa na správcom dane neuznané faktúry od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. Kežmarok zo 07.08. až 26.08. (štyri faktúry na celkovú sumu 195 852,96 € a sumu dane z pridanej hodnoty 32 642,16 €) uvádza, že v súlade s hore citovaným ustanovením § 24 ods. 1 písm. a), c) Daňového poriadku a ďalšími dotknutými ustanoveniami Daňového poriadku a zákona o DPH bolo prvoradou povinnosťou daňového subjektu (žalobcu) preukázať, že v právnom vzťahu žalobcu s dodávateľom Podtatranská hydina a.s. so sídlom Slavkovská cesta 54, Kežmarok došlo reálne k zdaniteľným obchodom týkajúcim sa dodávky sóje v zdaňovacom období august 2013. Žalobca bol teda povinný v konaní pred správcom dane v rámci daňovej kontroly predložiť správcovi dane presvedčivé a nespochybniteľné dôkazy o reálnom dodaní tovaru uvedeného na faktúrach, s ktorým by dodávateľ tovaru uvedený vo faktúrach reálne nakladal ako so svojim vlastníctvom a previedol vlastníckej právo na žalobcu v preukázateľnom obchodnoprávnom vzťahu vykazujúcom reálny ekonomický základ a obchodnoprávny zmysel, a to pri splnení všetkých prísnych právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty uvedených v zákone o DPH (§ 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH). 26. Z obsahu a záverov rozsiahleho dokazovania, ktoré žalovaný podrobne vyhodnotil v citovanom písomnom vyjadrení k žalobe (vyjadrenie žalovaného z 24.03.2016 na č.l. 43 - 50 spisu; bod 12 odôvodnenia tohto rozsudku) správny súd v súvislosti s hore uvedenou právnou argumentáciou poukazuje na skutkové zistenia vyplývajúce z odpovede Poľskej daňovej správy ohľadom daňového subjektu LOUIS DREYFUS COMMODITIES POLSKA SPÓŁKA Z ORGANICZONA, BOBROWIECKA 1 00-728 WARSZAWA, IČ DPH: PL1180002678, v ktorej poľská strana uviedla, že „počas vykonávaných činností zástupcovia spoločnosti Louis Dreyfus Commodities Sp. PL1180002678 uviedli, že neboli uskutočnené transakcie v období 08/2013, týkajúcich sa IC dodaní tovaru spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. Zároveň informovali, že ich spoločnosť nedeklaruje IC nadobudnutia od spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o., ani IC dodania spoločnosti Barbara Slovensko s.r.o. v období 08/2013 a ani v celom III. štvrťroku 2013. V odpovedi na žiadosť Poľska daňová správa ohľadom daňového subjektu GLENCORE POLSKA SPÓŁKA Z ORGANICZONA, ODPOWIEDZIALNOSCIA, Cypriana Kamila Norwida 2, 80-280 Gdańsk, IČ DPH: PL9570546350 uviedla, že ich daňovník nepriznal dodanie tovaru v auguste 2013 pre BARBARA Slovensko, s.r.o. Kontrola DPH za august 2013 v spoločnosti Glencore POLSKA Sp. z. oo tiež nepreukázala dodanie tovaru pre BARBARA Slovensko s.r.o. Zistilo sa však, že daňovník vystavil faktúry za dodanie tovaru (sója palety) pre TrueCom, s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice - m.č. Staré Mesto, ktorého príjemcom (podľa prepravných dokladov CMR) bola spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. Vzhľadom na to, že sa objavili pochybnosti, či bol tovar skutočne dodaný do Slovenskej republiky bola zaslaná žiadosť o informácie na slovenskú daňovú správu, týkajúcu sa dodania tovaru deklarovaného v 3.Q 2013 spoločnosťou Glencore POLSKA Sp.z. oo pre TrueCom, s.r.o. Správca dane túto odpoveď poľskej daňovej správy reklamoval ako neúplnú. Z odpovede Poľskej daňovej správy vyplynulo, že sa jedná o konečnú odpoveď, tovar, sója má byť pôvodom z Argentíny, avšak sú pochybnosti o tom, že tovar bol skutočne dodaný odberateľovi v SR.“ 27. Ako to teda vyplýva zo zistení uvedených v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu správcu dane tovar - sója, u dodávok ktorého si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od dodávateľa Podtatranská hydina, a.s. Kežmarok mal byť dodaný od poľského dodávateľa, čo sa však nepreukázalo. Navyše je podľa zistení správcu dane nesporným, že spoločnosť Glencore POLSKA Sp.z. oo jednak nepreukázala dodanie tovaru pre žalobcu (ani pre dodávateľa žalobcu - Podtatranská hydina a.s. Kežmarok). Pre právne hodnotenie veci je však podstatne nižším ďalšie zistenie vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu, podľa ktorého uvedená spoločnosť vystavila faktúry na dodanie tovaru (sója, pelety) pre spoločnosť TrueCom s.r.o. Košice, ktorého príjemcom mala byť spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o., teda žalobca. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zistenia správcu dane vyplývajúce z medzinárodných výmeny informácií neobsahujú žiaden údaj, resp. dôkaz preukazujúci žalobcom produkované tvrdenia, podľa ktorých by k prevodu vlastníctva k tovaru malo dôjsť medzi poľským dodávateľom a spoločnosťou Podtatranská hydina, a.s. Kežmarok a až následne v právnom vzťahu medzi uvedeným subjektom ako dodávateľom a žalobcom ako nadobúdateľom vlastníckeho práva k tovaru. Súd sa pritom plne stotožnil aj s obsahom ďalších zistení a právnych záverov obsiahnutých tak v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj v jeho písomnom vyjadrení z 24.03.2016 k žalobným námietkam, z obsahu ktorých vyplýva, že spoločnosť TrueCom s.r.o. bola zneužitá na účely vystavovania faktúr s daňou z pridanej hodnoty a nikdy nevykonávala reálnu hospodársku činnosť. 28. K obsahu zistení správcu dane týkajúcich sa neuznaného obchodu vyplývajúceho z faktúry č. FS-5/13/TOW z 02.08.2013 na dodanie tovaru brojlerových kurčiat v sume 7 525,60 € s oslobodením od dane pre poľského odberateľa v zdaňovacom období august 2013 správny súd uvádza, že obsah žalobných námietok uvedených v žalobe zo 16.02.2016 rovnako nemá právny potenciál pre docielenie zrušenia rozhodnutí daňových orgánov v preskúmavanej právnej veci, a to rovnako z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu vzťahujúceho sa na ním deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska. K obsahu žalobných námietok v tejto časti žaloby súd uvádza, že za úplne logické a súladné s platným právnym stavom je možné považovať konštatovanie správcu dane a žalovaného, podľa ktorého by žalobca uniesol dôkaznú povinnosť vo vzťahu k uvedenému ním deklarovanému obchodu v prípade splnenia všetkých právnych podmienok týkajúcich sa monitorovania prepravy živých zvierat, a to v súlade s Nariadením Rady (ES) č.1/2005 z 22.12.2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení Smernice č. 64/432/EHS a Nariadenia (ES) č. 1255/97, ktorými bola zavedená povinnosť monitorovania vybraných prepráv živých zvierat. V tejto súvislosti je však zároveň potrebné uviesť, že žalobca ani iným spôsobom nepreukázal reálne dodanie tovaru poľskému odberateľovi, tak ako mu to prikazujú ustanovenia § 24 ods. 1 písm. a), c) Daňového poriadku v právnej nadväznosti na dotknuté ustanovenia zákona o DPH, vzťahujúce sa na intrakomunitárne dodanie. 29. Podľa názoru správneho súdu je neprijateľnou dôkazná právna konštrukcia prezentovaná žalobcom, podľa ktorej porušením právnych povinností vyplývajúcich z práva EU pri preprave živých zvierat nedošlo u žalobcu k oslabeniu jeho dôkaznej pozície a dôkazných možností vo vzťahu k ním uplatnenému nároku na odpočet DPH z deklarovanej obchodnej intrakomunitárnej transakcie. Žalobca totiž jednoznačne znáša dôkazné bremeno v daňových veciach vzťahujúcich sa na daň z pridanej hodnoty, a preto sa od neho vyžaduje aj preukázanie dodržania právnych povinností v komplexnom právnom ponímaní, teda aj preukázanie, že živé zvieratá boli zákonným spôsobom prepravené k odberateľovi v inom členskom štáte Európskej únie. Nedodržaním právnych podmienok vyplývajúcich z hore uvedených právnych noriem EÚ tak žalobca výrazne oslabil svoje dôkazné možnosti preukázať, že k deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, t.j. k vývozu živých kurčiat na územie Poľskej republiky v skutočnosti došlo. Aj v tejto časti argumentácie preto správny súd považuje závery správcu dane a žalovaného za správne a zároveň aj obsahovo vyčerpávajúce. 30. K obsahu žaloby a na doplnenie svojej hore uvedenej argumentácie súd zároveň považuje za nevyhnutné uviesť, že prísne pravidlá požadované zákonom č. 222/2004 Z. z. pre priznanie nadmerného odpočtu DPH sa priamo dotýkajú aj právnej otázky rozloženia dôkaznej povinnosti medzi správcu dane a daňový subjekt, resp. problematiky dôkaznej povinnosti daňového subjektu pre preukázanie právnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Právnym východiskovým základom ustálenej judikatúry správnych súdov v Slovenskej republike pri posudzovaní právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty je jednak požiadavka, aby daňový doklad odrážal skutočnosť pri súčasnom zvýrazňovaní dôkazného bremena, ktorým je zaťažovaný daňový subjekt a nie správca dane. Na druhej strane však nemožno uprieť právo správcu dane na vykonanie takých dôkazov, ktoré správca dane považuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie veci. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/29/2010 z 10.03.2011, č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011, č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011, č.k. 2Sžf/41/2010 z 15.06.2011 a iné. 31. Súd zároveň z obsahu administratívneho spisu správcu dane zistil, že žalobcovi bol daný v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočný procesnoprávny priestor pre dokazovanie a tým pre preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH. Procesnoprávne a tým aj ústavnoprávne rozmery preskúmavanej právnej problematiky súd hodnotil aj v intenciách judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a v súlade s ňou dáva do pozornosti účastníkov konania, že zmyslom procesných garancií vyplývajúcich z ustanovení článku 47 ods. 3, článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z článku 6 Dohovoru je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledky konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhými účastníkmi konania. Procesný postup orgánu verejnej moci by predstavoval protiústavný zásah do označených základných práv, ak by účastníkovi konania objektívne znemožnil využiť jeho oprávnenia byť prítomný pri prerokovaní veci (vrátane dokazovania), predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní, alebo uplatniť opravné prostriedky (nález Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 153/07-35 z 18.10.2007). 32. Na podporu svojej argumentácie v naznačenom smere týkajúcej sa oboch obchodov neuznaných daňovými orgánmi a taktiež v reakcii na obsah žalobných námietok poukazujúcich na judikatúru Súdneho dvora EÚ dáva súd do pozornosti napr. obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 6Sžf/32/2015, v ktorom NS SR okrem iného argumentoval nasledovne: „K žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku) a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie dane podľa zákona o DPH (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť, výpovednú hodnotu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí (§ 3 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 a 4 citovaného zákona). Odvolací súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania práva na odpočet dane (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.“ 33. Súd, vychádzajúc aj z obsahu hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu SR považoval za potrebné formulovať aj vlastné závery vzťahujúce sa na obsah prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach 15.02.2018, na ktorom právny zástupca žalobcu špecifikujúc žalobné námietky týkajúce sa neuznania zdaniteľných obchodov - dodávok tovaru od dodávateľa Podtatranská hydina a.s. Kežmarok poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie obsahujúcu záver, podľa ktorého každú transakciu v rámci určitého reťazca je potrebné hodnotiť samostatne a nemožno prenášať prípadné nedostatky alebo podvod na inom stupni obchodu na iný článok v tomto reťazci (rozhodnutia ESD vo veci spojených konaní C-354/2003, C-355/2003 a C-484/2003 a ďalšie). K predmetnej argumentácii správny súd uvádza, že jej právna priechodnosť by bola možná jedine za situácie, keď by žalobca preukázal reálne dodanie tovaru v právnom vzťahu medzi jeho dodávateľom - Podtatranská hydina a.s. Kežmarok a ním ako odberateľom, v rámci ktorého by uvedený subjekt bol preukázateľným vlastníkom a tým aj dodávateľom tovaru, čo v preskúmavanej právnej veci v administratívnom konaní preukázané nebolo. Zároveň by žalobca musel preukázať, že ak došlo k podvodnému správaniu sa daňových subjektov v inej predchádzajúcej časti obchodného reťazca medzi spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. a jej obchodným partnerom a jej dodávateľom, prípadne v inom prvšom právnom vzťahu medzi inými obchodnými subjektmi, musel by žalobca preukázať, že vyvinul maximálne úsilie za účelom preverenia si vlastného obchodného partnera a jeho dôveryhodnosti a spoľahlivosti pre naplnenie právnych podmienok pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Až pri splnení všetkých uvedených podmienok by bol žalobca v pozícii dobromyseľného subjektu požívajúceho tak istý stupeň právnej ochrany v právnych vzťahoch súvisiacich s uplatnením nároku na odpočítanie DPH. 34. Pokiaľ teda ide o námietky žalobcu poukazujúce na nezohľadnenie judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-354/03 Optigen a v spojených veciach C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid), pri súčasnom poukázaní na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR dotýkajúce sa predmetnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, správny súd poznamenáva, že právna hodnotiaca rovina opierajúca sa o žalobcom uvádzanú judikatúru ani nemohla nastať. Priechodnou by bola totiž iba v prípade, ak by boli splnené základné dôkazné podmienky na strane žalobcu pre preukázanie ním deklarovaných obchodov a zároveň nespochybniteľná dobrá viera žalobcu a jeho dobromyseľnosť vo vzťahu k dodávateľovi pri realizácii fakturovaných dodávok. Judikatúra Súdneho dvora EÚ vo veciach DPH je totiž pozitívne poznačená požiadavkou zohľadniť také situácie a dôkazné stavy v prospech daňového subjektu, ktorým pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH nemožno pripísať negatívne zistenie, že daňový subjekt nevyvinul maximálne možné úsilie na preverenie obchodného partnera a v právnom vzťahu s ním, teda nemožno mu vytknúť zanedbanie potrebnej dobromyseľnosti, dôslednosti a prezieravosti. Daňový subjekt môže vstupovať do ľubovoľných obchodnoprávnych vzťahov, tak ako mu to umožňuje Ústava SR v rámci realizácie práva na slobodné podnikanie, avšak pri výbere obchodných partnerov a následných vstupoch do obchodnoprávnych vzťahov si musí byť vedomý potreby vlastnej právnej ochrany pre daňové účely, vrátane nárokov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Ide o právnu ochranu dobromyseľného obchodníka, ktorý nemôže znášať následky negatívnych zistení v konkrétnych dvojstranných alebo viacpočetných - reťazových obchodnoprávnych transakciách. 35. K predmetu administratívneho a súdneho preskúmavacieho konania v predmetnej veci so zameraním sa na otázku dôkazného bremena daňového subjektu a možnosti rozloženia dôkaznej povinnosti medzi daňový subjekt a správcu dane, správny súd zároveň poukazuje popri hore uvedených dôvodoch vyplývajúcich z rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/61/2016 na rozsiahlu a nemennú judikatúru NS SR riešiacu otázku rozloženia dôkazného bremena. Najvyšší súd SR pritom permanentne kontinuitu svojej judikatúry v naznačenom smere potvrdzuje, ako tomu bolo napr. v rozsudku NS SR č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016, v ktorom Najvyšší súd SR poukázal na podstatné časti odôvodnenia rozsudkov NS SR č.k. 8Sžf/36/2010 z 28.04.2011 a č.k. 2Sžf/52/2010 z 21.09.2011. V rozsudku č.k. 1Sžf/81/2015 z 01.12.2016 Najvyšší súd SR zaujal stanovisko aj k námietke poukazujúcej na rozpor postupu správneho súdu s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozhodnutie C-80/11 Mahagében, rest. C-142/11 Dávid), v súvislosti s ktorými NS SR uviedol, že obidve rozhodnutia vychádzajú z podmienky, že musia byť splnené tak všetky vecné, ako aj formálne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Nie je tak tomu v prípade, ak neboli splnené vecné podmienky, t.j. ak žalobca nepreukázal uskutočnenie sporných zdaniteľných obchodov. 36. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd plne sa stotožňujúc s obsahom a dôvodmi rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 37. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 38. Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v platnom znení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).