Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7Sp/7/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200366 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016200366.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, sudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa: J. Š., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Jozefom Koľom, advokátom so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, ulica 29. Augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 13076-27/2016-BA z 11. januára 2016, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. 13076-27/2016-BA z 11. januára 2016. Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odporkyňa - Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava preskúmavaným rozhodnutím č. 13076-27/2016-BA z 11. januára 2016 ako orgán verejnej správy príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. a), prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu tak, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 11. januára 2012 má podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,3 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 344/2011 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 10. januára 2012 do 31. januára 2012 v sume 213,90 Eur a od 01.02.2012 v sume 301,30 Eur mesačne. Ďalšími výrokmi rozhodnutia z 11. januára 2012 odporkyňa rozhodla jednak o valorizácii úrazovej renty v súlade s ustanoveniami § 89 ods. 8 písm. a), ods. 9 písm. a), prvého bodu a od 10 zákona o sociálnom poistení na sumu 431,20 Eur mesačne od 1. januára 2016 a taktiež podľa § 89 ods. 4 v súlade s ustanovením § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, že navrhovateľ má z dôvodu zvýšenia miery poklesu schopnosti odo dňa 30. septembra 2014 nárok na úrazovú rentu odo dňa 01.09.2014 do 30.09.2014 v sume 321,30 Eur a od 01.10.2014 v sume 423,60 Eur mesačne. Po zvýšení sumy úrazovej renty od 1. januára 2015 a 1. januára 2016 teda odporkyňa stanovila sumu úrazovej renty u navrhovateľa na sumu 431,20 Eur mesačne. 2. Rozhodnutie z 11. januára 2016 odporkyňa vydala na základe zrušujúceho rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/13/2014-37 z 02.06.2015, ktorým bolo zrušené pôvodné rozhodnutie o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu z 12.12.2013. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Sp/13/2014-37 z 02.06.2015 v súvislosti s vrátením veci odporkyni na ďalšie konanie určil podmienky a obsah ďalšieho administratívneho konania o predmetnom nároku navrhovateľa na úrazovú rentu, na ktoré reagovala odporkyňa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 11.01.2016 nasledovne: „V zmysle rozsudku KS KE zo dňa 2. júna 2015 je Sociálna poisťovňa povinná: „svoje rozhodnutie odôvodniť, a to predovšetkým rozsah poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa s prihliadnutím na pracovnú činnosť, v ktorej vznikla jeho choroba z povolania“. Dňa 29. septembra 2015 poškodený so svojim právnym zástupcom požadovali zdokumentovanie buď Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Spišskej Novej Vsi, pracovnou zdravotnou službou MEDISON, s.r.o. Košice alebo zamestnávateľom, aká hlučnosť bola vo výrobnej hale pri peciach, kde poškodený pracoval od roku 2003 do 1. júla 2010, preto bolo konanie odročené do doby došetrenia týchto skutočností. Listom zo dňa 1. októbra 2015 posudkový lekár požiadal zamestnávateľa o doloženie profesiogramu a podkladov zo šetrenia pracovnej zdravotnej služby s ohľadom expozície hluku pracovníkov v období rokov 2003 - 2009 v pracovnom zaradení hutník neželezných kovov vo výrobnej hale pri rafinančnej peci 150t a 250t. Dňa 28. októbra 2015 bol doručený profesiogram hutníka neželezných kovov, ale bez vyjadrenia k hladine hluku, preto posudkový lekár listom zo dňa 29. októbra 2015 opätovne požiadal o doplnenie údajov. To bolo doručené Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, vysunuté pracovisko Gelnica, dňa 10. novembra 2015. Sociálna poisťovňa, ústredie pri posudzovaní nárokov poškodeného vychádzala z nasledovných podkladov: rozsudok KS KE zo dňa 2. júna 2015, žiadosť o priznanie úrazovej renty zo dňa 25. októbra 2013, plnomocenstvo poškodeného zo dňa 3. januára 2014, oznámenie o predĺžení konania zo dňa 21. septembra 2015, rozhodnutie o prerušení konania č. 13210-25/2015-BA zo dňa 27. októbra 2015, hlásenie choroby z povolania vystavené v mesiaci august 2013 , list Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Spišská Nová Ves zo dňa 3. októbra 2013 - zaslanie výsledkov šetrenia na chorobu z povolania, list zamestnávateľa zo dňa 30. júla 2010 - zmena pracovného zaradenia - preradenie zamestnanca, profesiogram poškodeného zo dňa 21. októbra 2015 v pracovnom zaradení hutník neželezných kovov - obsluha pece Maerz (250t rafinančná pec), profesiogram zo dňa 21. októbra 2015 v pracovnom zaradení hutník neželezných kovov - obsluha (žeriavnik) 150t sklopnej rafinačnej pece, protokol Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach č. 79/2007 zo dňa 24. septembra 2007, protokol ProCare a.s. Žiar nad Hronom č. 96/2009 zo dňa 26. novembra 2009 o meraní hluku v pracovnom prostredí, lekárska správa ProCare a.s. Košice zo dňa 7. októbra 2015 - ORL vyšetrenie, lekárska správa zo dňa 26. novembra 2015 oznámenie poistnej udalosti zo dňa 11. októbra 2013. Dňa 26. novembra 2015 bol na základe rozsudku KS KE zo dňa 2. júna 2015 posúdený pokles pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty. Podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves, vystavenej dňa 26. novembra 2015, ktorá je prílohou tohto rozhodnutia, má poškodený, ktorý si uplatnil nárok na úrazovú rentu podaním žiadosti, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves, dňa 25. októbra 2013, v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 45% odo dňa 10. januára 2012 a 60% odo dňa 30. septembra 2014. Poškodený má učňovské vzdelanie, je vyučený mechanik strojných zariadení. Od roku 1985 pracoval u zamestnávateľa Kovohuty Krompachy (menili sa názvy nástupníckych organizácií) v profesiách prevádzkový zámočník, chemik - hutník neželezných kovov a od roku 2010 ako manipulačný robotník. Od roku 1996 začal mať problémy so zhoršovaním sluchu, preto bol v roku 1997 hospitalizovaný na ORL oddelení. Poškodenému bola zistená celková strata sluchu 15,3 %, bez šumenia v ušiach. Pri lekárskych preventívnych prehliadkach vo vzťahu k práci mu bola dňa 18. decembra 1996 doporučená práca mimo rizika hluku. Neskôr dňa 10. januára 2001 bol záver prehliadky: schopný práce v riziku hluku. Pri preventívnej prehliadke v ProCare a.s. Košice dňa 2. júla 2010 mu bola doporučená práca mimo rizika hluku, vtedy CSS 36,5 %, čo bolo hodnotené ako percepčná porucha sluchu obojstranná ľahkého, vľavo hranične až stredného stupňa. Pred vypracovaním záveru tejto prehliadky bola podpísaná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy medzi zamestnávateľom Kovohuty a.s. Krompachy a poškodeným s tým, že bol preradený na prácu manipulačného robotníka. V následnom zázname o zmene pracovného zaradenia zo dňa 30. júla 2010 je ako dôvod preradenia uvedená organizačná zmena na strane zamestnávateľa (záznam je podpísaný poškodeným). Od roku 2012 je poškodený sledovaný na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Košice (ďalej len „KPLaKT“) ambulantne aj ústavne. Opakovane bol hospitalizovaný na KPLaKT, naposledy v septembri 2015. V septembri 2012 bola u poškodeného audiometricky zistená celková strata sluchu podľa Fowlera 65,77 %, v apríli 2013 - 54,5 %, v júli 2013 - 65,2 %, v septembri 2014 - 74,6 %. K vypracovaniu lekárskeho posudku na účely úrazovej renty dňa 12. novembra 2013 bola doložená prepúšťacia správa z hospitalizácie na KPLaKT Univerzitnej nemocnici Luisa Pasteura Košice od 22. júla 2013 do 30. júla 2013. Počas tejto hospitalizácie bola audiometrickým vyšetrením zistená percepčná porucha sluchu s celkovou stratou sluchu 65,2 %. Jednalo sa o stredne ťažkú poruchu sluchu. Poškodený pracoval pred priznaním choroby z povolania ako hutník neželezných kovov. Podľa doloženého profesiogramu, hygienického prešetrenia a popisu vykonávaných prác, pred začatím šetrenia choroby z povolania a po preradení (pracovná zdravotná služba Medison), bol poškodený vystavený hluku v priemere o 5 dB nad normalizovanú hladinu hluku. Počas pracovnej doby boli namerané dve hodiny prác, a to konkrétne prečisťovanie fúkačov šachtovej pece (oceľovou tyčou) a šramovanie žľabov - pneumatickým kladivom a čistenie, nad normalizovanú hladinu hluku, jedna až dve hodiny boli hraničné (80,8 dB - pomocné práce v hute). Z celkovej pracovnej doby (8 hodín) sa jednalo teda o 25% pracovnej doby nad normalizovanú hladinu hluku a 25 % bola prítomná hraničná hodnota hluku. Doloženými šetreniami merania hluku v pracovnom prostredí pracovnou zdravotnou službou v rokoch 2007 a 2009 bolo potvrdené, že poškodený pracoval v riziku hluku, ale v závere v roku 2009 je uvádzané, že limitné hodnoty nie sú prekročené vzhľadom na používanie osobných ochranných pracovných pomôcok - chrániče sluchu. K výške miery poklesu pracovnej schopnosti sa posudkový lekár vyjadruje k práci vykonávanej v čase šetrenia choroby z povolania. Je logické, že keby poškodený nebol pracoval v riziku hluku, nedošlo by u neho od 10. januára 2012 k vzniku choroby z povolania - porucha sluchu z hluku. Poškodený pracoval od 1. júla 2010 do februára 2012 ako manipulačný robotník (preradenie v práci z organizačných dôvodov): vykladanie kamiónov, nakladanie vsádzky, obsluha vysokozdvižného vozíka, portálového žeriavu v Prevádzke Hutná výroba, stredisko Šachtová pec, pracovisko Otvorený sklad surovín. Práca bola vykonávaná v hute a aj vo vonkajších priestoroch. Až následne bol preradený iba na prácu mimo haly. Pri posudzovaní poklesu jeho pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty sa teda hodnotil aj hluk vo vnútornom pracovnom prostredí a nielen vo vonkajšom prostredí, ako to v námietkach uvádzal právny zástupca poškodeného. Poškodený nestratil nič zo svojich pracovných zručností a schopností (zváranie elektrickým oblúkom a plynom, plameňom, obsluha motorových vozíkov I-F, akumulátorové, vysokozdvíhacie s volantovým riadením + II-M: so spaľovacím motorom, vysokozdvíhacie s volantovým riadením, viazač bremien, obsluha žeriavu: portálový a mostový). Zamestnávateľ preradením poškodeného v práci mimo haly odstránil riziko hluku. Bolo zistené, že normalizovaná hladina expozície hluku po preradení v práci v roku 2012, nebola prekročená pri sledovaných operáciách v pracovnom prostredí. Pri používaní poskytovaných chráničov sluchu s tlmiacim účinkom je redukovaná hodnota L AEX8 hod. 51,8 dB. Táto hodnota hluku sa rovná bežnému rozhovoru alebo pouličnému ruchu. V rozhodnom období priznania choroby z povolania t.j. 28. august 2013 bol v platnosti zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, kde v prílohe č. 1, časť IV. - sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri chorobách z povolania, do položky 61 bola zaradená ťažká nedoslýchavosť až hluchota z hluku. Vzhľadom na uvedené nebolo možné poškodenému v čase priznania choroby z povolania vypracovať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko u neho bola zistená stredne ťažká porucha sluchu. Zákon č. 204/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. augusta 2014 novelizoval aj zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, kedy sa zmenila položka č. 61 a slová ťažká nedoslýchavosť boli nahradené slovom nedoslýchavosť. V súvislosti s touto právnou úpravou G.. H.. Ľ. Z., J.., hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v odbore Klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia, vypracoval Metodický pokyn na posudzovanie profesionálnych porúch sluchu. Nakoľko sa celková strata sluchu poškodeného v rokoch 2012 - 2013 pohybovala okolo 65,77 % - 54,5 % hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia by sa podľa tohto metodického pokynu pohybovalo okolo 480 - 500 bodov. Na základe vyššie uvedeného, by hodnotenia počtom bodov 480 bolo pri dolnej hranici bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a taktiež vzhľadom na to, že z celkovej pracovnej doby 8 hodín, poškodený vykonával 25 % pracovnej doby nad normalizovanú hladinu hluku, je určená miera poklesu pracovnej schopnosti na 45%. Z medicínskeho hľadiska možno chorobu z povolania definovať ako ochorenie, ktoré vznikne v príčinnej súvislosti s vykonávanou prácou v dôsledku nepriaznivého pôsobenia chemických, fyzikálnych, biologických a iných rizikových faktorov pracovného prostredia. Ochorenie vzniká ako patologická adaptácia zamestnanca na pracovné prostredie. Poškodený bol exponovaný nadmernému hluku po dobu 19 rokov a 10 mesiacov, vyplynul teda súvis medzi poškodením sluchu a pracovným prostredím. Ako bolo vyššie udávané pri preventívnej prehliadke v ProCare a.s. Košice dňa 2. júla 2010 bola doporučená práca mimo rizika hluku, vtedy CSS 36,5 %. Porucha sluchu z hluku je zaradená v Zozname chorôb z povolania - Príloha č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov pod č. 38, kde sa uvádzajú kritériá, kedy možno uznať poruchu sluchu z hluku za chorobu z povolania. Uvedené je: „Porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40%, pri poškodených nad 30 rokov sa uvedená hranica každé dva roky zvyšuje o 1%, až do dosiahnutia 50 rokov veku poškodeného, odkedy už musí prevyšovať strata sluchu 50%. Z uvedeného vyplýva, že poškodený by v roku 2010, kedy mal 42 rokov, musel mať celkovú stratu sluchu 46%-47%, aby mu mohla byť priznaná choroba z povolania. Choroba z povolania je dokumentovaná na tlačive Hlásenie choroby z povolania, vystaveného KPLaKT, kde je dokumentovaný dátum prvého zistenia a dátum hlásenia choroby z povolania. Dátum priznania úrazovej renty je u poškodeného určený práve dňom zistenia choroby z povolania, kedy to umožňovala jeho strata sluchu, teda od 10. januára 2012. Poškodený bol v septembri 2014 opakovane hospitalizovaný na KPLaKT v Košiciach. Pri audiometrickom vyšetrení sluchu bola u neho zistená progresia straty sluchu a to na 74,3 % podľa Fowlera, čo je medicínsky hodnotené ako ťažká nedoslýchavosť. Nakoľko v tomto období už bol v platnosti novelizovaný zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo u neho vypracované hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pre nedoslýchavosť z hluku. Bol hodnotený počtom bodov 650 pre poruchu sluchu a 150 bodov pre ušný tinitus, spolu 800 bodov, čo je horná hranica bodového rozpätia. Vzhľadom na progresiu straty sluchu dňom vypracovania bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia je miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty zvýšená zo 45% na 60% odo dňa 30. septembra 2014. Poškodený môže vykonávať ľahšie manuálne práce v prostredí mimo rizika hluku. Poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania musí svojím rozsahom dosiahnuť požadovanú hranicu, resp. stupeň poškodenia, pričom tento po absolvovaní potrebných vyšetrení v rámci hospitalizácie poškodeného stanoví príslušná KPLaKT. Dĺžka ustálenia zdravotného stavu poškodeného, resp. dosiahnutia stupňa poškodenia, ktoré je možné odškodniť v rámci systému dávok úrazového poistenia podľa štvrtej hlavy prvej časti zákona, je individuálna a závisí od charakteru a priebehu ochorenia. Poškodený bol za účelom posúdenia profesionality, ochorenia hospitalizovaný na KPLaKT niekoľkokrát. Definitívny medicínsky záver s odporúčaním posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne na účely úrazových dávok sa v prípade poškodeného prijal až po hospitalizácii na KPLaKT v dňoch 22. júla 2013 - 30. júla 2013. Následne KPLaKT poškodenému dňa 28. augusta 2013 priznala chorobu z povolania s dátumom prvého zistenia 10. január 2012.“ 3. Vo včas podanom opravnom prostriedku z 03.02.2016 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril nespokojnosť s preskúmavaným rozhodnutím odporkyne z 11.01.2016, argumentujúc tým, že v konaní „po celý čas požadoval, aby pri hodnotení poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení bola hodnotená pracovná profesia „hutník neželezných kovov“, ktorú vykonával po dobu 19 rokov a z výkonu ktorej došlo k ochoreniu chorobou z povolania. Skutočnosť, že navrhovateľ vykonával prácu v uvedenom zaradení, resp. s uvedeným druhom práce, bola uznaná aj v pôvodnom rozhodnutí odporkyne z 12.12.2013.“ Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa pri novom posúdení poklesu jeho pracovnej schopnosti opätovne hodnotila inú pracovnú pozíciu, resp. iné podmienky vykonávanej práce, tak, ako tomu bolo v zrušenom rozhodnutí z 12.12.2013. O tejto skutočnosti podľa neho svedčí aj rozpor medzi údajmi uvedenými v lekárskom posudku posudkovej lekárky H.. J. R. z 26.11.2015 a medzi údajmi od poskytovateľa pracovnej zdravotnej služby ProCare, a.s. Bratislava. V tejto súvislosti poukázal na obsah „Posudku o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na výkon konkrétnej činnosti“ k pracovnej pozícii Hutník neželezných kovov - obsluha pece + obsluha žeriavu + obsluha VZV, so záverom „nespôsobilý na výkon konkrétnej činnosti“. V súvislosti s obsahom uvedeného posudku z 20.01.2009 obsahujúceho časť výkonu práce v riziku hluku, hlukovú hladinu v čase merania a vypočítané normalizované hladiny hluku navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v opravnom prostriedku argumentoval nasledovne: „Uvedené hodnoty pri posudzovaní posudkovou lekárkou neboli brané do úvahy pri stanovení poklesu podľa § 88 ods. 1 zákona. Podľa podkladov nameraných pracovnou zdravotnou službou navrhovateľ bol vystavený počas každej pracovnej zmeny nadmerných hodnotách hluku až 7,5 hodiny a nie, ako to bolo hodnotené posudkovou lekárkou v rozsahu 2,5 hodiny. Navrhovateľ v pracovnom zaradení „hutník neželezných kovov“ (resp. „obsluha pece + obsluha žeriavu + obsluha VZV“) nevykonával práce - prečisťovanie fúkačov šachtovej pece, šramovanie žľabov, pomocné práce v hute, a už vôbec nevykonával žiadnu prácu vo vonkajšom prostredí, ktoré bolo taktiež hodnotené. Vzhľadom na skutočnosť, že hodnotenie posudkovej lekárky nebolo vykonané vo vzťahu k podmienkam výkonu práce, ktorú navrhovateľ vykonával 19 rokov, nie je možné považovať záver o stanovení výšky poklesu za správny. Dňa 26.11.2015 uvedené námietky boli navrhovateľom vznesené, avšak bezvýsledne. V odôvodnení rozhodnutia, ktoré vychádza z lekárskeho posudku, je uvádzané, že navrhovateľ vykonával iba 25 % pracovnej doby z celkovej doby 8 hodín prácu v prostredí nad normalizovanú hladinu hluku, t.j. nad 85 dB, čo nezodpovedá skutočnosti. Podľa výsledkov meraní bola táto hodnota prekročená na čas 7,5 hodiny o 11,5 dB. Okrem uvedeného sa u navrhovateľa zistil obojstranný tinitus (pískanie v ušiach), ktorý bráni permanentnému noseniu akýchkoľvek chráničov sluchu po celú dobu pracovnej zmeny. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné, či sa tento ďalší zdravotný handicap bral do úvahy pri stanovení poklesu. Navrhovateľ považuje obojstranný tinitus za podstatný faktor, ktorý má vplyv na stanovenie výšky poklesu podľa § 88 ods. 1 zákona.“ Navrhovateľ zároveň zobral na vedomie záver posudkovej lekárky, že k 30.09.2014 bola u neho zistená a preukázaná progresia ochorenia, ktorá je dôvodom na zvýšenie poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Namietal však, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je nezákonné z dôvodu porušenia ustanovení §§ 195 a 196 zákona o sociálnom poistení, „keďže boli v administratívnom konaní pre účely stanovenia poklesu schopnosti podľa § 88 ods. 1 zákona opätovne hodnotené iné pracovné podmienky, resp. iná pracovná pozícia.“ Navrhol, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a aby v ďalšom administratívnom konaní bola zohľadnená pracovná pozícia „hutník neželezných kovov“ v podmienkach, ktoré boli zistené u zamestnávateľa - Kovohuty, a.s. 4. Odporkyňa k obsahu podaného opravného prostriedku v písomnom vyjadrení z 21.04.2016 zhrnula obsah a závery administratívneho konania, argumentujúc nasledovne: I. Zistenie choroby z povolania Na základe konštatovaného ohrozenia chorobou z povolania bol navrhovateľ opakovane hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura Košice (ďalej len „KPLaKT“). V rámci hospitalizácie navrhovateľa na KPLaKT v dňoch 22. - 30. júla 2013 bola u navrhovateľa potvrdená choroba z povolania. Na základe tejto skutočnosti KPLaKT vydala dňa 28. augusta 2013 Hlásenie choroby z povolania, podľa ktorého bola navrhovateľovi dňa 10. januára 2012 zistená choroba z povolania - porucha sluchu z hluku s dátumom priznania 28. augusta 2013. II. Rozhodnutie o priznaní nároku na úrazovú rentu zo dňa 12. decembra 2013 Dňa 25. októbra 2013 bola Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „pobočka SN“), doručená žiadosť navrhovateľa o priznanie úrazovej renty, na základe ktorej Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná organizačná zložka, vydala dňa 12. decembra 2013 rozhodnutie č. 51726-2/2013-BA (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 12. decembra 2013“), ktorým podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon") priznala navrhovateľovi nárok na úrazovú rentu od 10. januára 2012 do 31. januára 2012 v sume 213,90 EUR a od 1. februára 2012 v sume 301,30 EUR mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov (miera poklesu pracovnej schopnosti bola posudkovou lekárkou pobočky SN určená vo výške 45 % odo dňa 10. januára 2012). Proti rozhodnutiu zo dňa 12. decembra 2013 podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Jozefa Koľa, advokát, so sídlom Hutnícka 1, 040 01 Košice (ďalej len „právny zástupca“) opravný prostriedok, o ktorom rozhodol rozsudkom Krajský súd v Košiciach, sp. zn. 2Sp/13/2014-37 zo dňa 2. júna 2015, právoplatný dňa 28. júla 2015 (ďalej len „rozsudok zo dňa 2. júna 2015"), ktorým rozhodnutie zo dňa 12. decembra 2013 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. III. Rozhodnutie o priznaní nároku na úrazovú rentu zo dňa 11. januára 2016 Na základe rozsudku zo dňa 2. júna 2015 bol zdravotný stav navrhovateľa na účely úrazovej renty posúdený posudkovou lekárkou pobočky SN, ktorá v Lekárskej správe zo dňa 26. novembra 2015 stanovila mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 45 %, s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa 10. januára 2012 a odo dňa 30. septembra 2014 stanovila posudková lekárka pobočky SN zmenu miery poklesu pracovnej schopnosti z pôvodných 45 % na 60 %. Vzhľadom na vyššie uvedené vydala Sociálna poisťovňa, ústredie, ako vecne príslušná organizačná zložka dňa 11. januára 2016 rozhodnutie č. 13076-27/2016-BA (ďalej len „rozhodnutie zo dňa 11. januára 2016“), ktorým navrhovateľovi podľa § 88 a § 89 zákona priznala nárok na úrazovú rentu odo dňa 10. januára 2012 do 31. januára 2012 v sume 213,90 EUR a odo dňa 1. februára 2012 v sume 301,30 EUR mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov a podľa § 89 ods. 4 zákona v súlade s § 112 ods. 4 zákona priznala navrhovateľovi po zvýšení nárok na úrazovú rentu odo dňa 1. septembra 2014 do 30. septembra 2014 v sume 321,30 EUR a od 1. októbra 2014 v sume 423,60 EUR mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov. Proti rozhodnutiu zo dňa 11. januára 2016, ktoré bolo právnemu zástupcovi doručené dňa 18. januára 2016, podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom ustanovenej lehote opravný prostriedok zo dňa 3. februára 2016, ktorý bol do podateľne Sociálnej poisťovne, ústredie, doručený dňa 4. februára 2016, v ktorom nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím zo dňa 11. januára 2016 a žiada ho zrušiť z dôvodu porušenia § 195 a § 196 zákona. Navrhovateľ v opravnom prostriedku zo dňa 3. februára 2016 uvádza, že Sociálna poisťovňa hodnotila inú pracovnú pozíciu, resp. iné podmienky vykonávanej práce, tak, ako tomu bolo v zrušenom rozhodnutí zo dňa 12. decembra 2013. Navrhovateľ ďalej namieta nesprávne posudzovanie hodnôt hluku, nakoľko tvrdí, že bol vystavený počas každej pracovnej zmeny nadmerným hodnotám hluku až 7,5 hodiny a nie, ako to bolo hodnotené posudkovou lekárkou pobočky SN v rozsahu 2,5 hodiny. Navrhovateľ taktiež uvádza, že berie na vedomie záver posudkovej lekárky pobočky SN, že k 30. septembru 2014 bola uňho zistená a preukázaná progresia choroby z povolania, ktorá je dôvodom na zvýšenie poklesu pracovnej schopnosti podľa § 88 ods. 1 zákona. IV. Opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa Na základe uvedených námietok navrhovateľa mal byť jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky SN, nakoľko však navrhovateľ nedoložil k opravnému prostriedku zo dňa 3. februára 2016 žiadne nové odborné lekárske nálezy, posudková lekárka pobočky SN zotrvala na pôvodných záveroch z Lekárskej správy zo dňa 26. novembra 2015. Vzhľadom na túto skutočnosť bola kompletná posudková dokumentácia navrhovateľa listom č. 6807047137/500 zo dňa 29. februára 2016 odstúpená posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Poprade (ďalej len „posudková lekárka ústredia“). Posudková lekárka ústredia po objektívnom posúdení zdravotnej dokumentácie navrhovateľa v kontexte s námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku zo dňa 3. februára 2016 a taktiež vo vyjadrení k podkladom pre hodnotenie nároku na úrazovú rentu zo dňa 23. marca 2016 opätovne posúdila zdravotný stav navrhovateľa na účely úrazovej renty a v rámci výsledku tohto odborného posúdenia bola vypracovaná Lekárska správa zo dňa 8. apríla 2016, ktorou posudková lekárka ústredia zotrvala na záveroch posudkovej lekárky SN z Lekárskej správy zo dňa 26. novembra 2015. čím opravnému prostriedku navrhovateľa nevyhovela v celom rozsahu. Argumentáciu posudkovej lekárky ústredia k námietkam navrhovateľa uvádzame v ďalšom bode tohto vyjadrenia. V. Zdôvodnenie a právna argumentácia odporcu V zmysle § 88 ods. 1 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pri jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely úrazovej renty ani iná právna norma, na rozdiel od posudzovania invalidity, kde na účely úrazovej renty a v rámci stanovenia miery poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona) slúži Príloha č. 4 k zákonu (§ 7 ods. 5 zákona). Pri určovaní percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v zmysle § 88 ods. 1 zákona sa v rámci naposledy vykonávanej činnosti poškodeného ako zamestnanca prihliada najmä na pracovnú náplň, prípadne na presný rozpis vykonávaných prác, vrátane jednotlivých časových úsekov v rámci pracovnej doby. Pre priznanie nároku na úrazovú rentu nestačí len samotná skutočnosť, že poškodený bol pre zmenu pracovnej schopnosti v dôsledku choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania preradený na inú pracovnú pozíciu, prípadne pre úplnú stratu tejto schopnosti bol s poškodeným ukončený pracovný pomer. Tieto skutočnosti posudkový lekár sociálneho poistenia pri percentuálnom stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti poškodeného len zohľadňuje. Posudkový lekár pritom využíva všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dáva do súvislosti dôsledky poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (pracovná rekomandácia). Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti poškodeného je teda rozhodujúca pracovná náplň - profesiogram pracovného zaradenia, v ktorom choroba z povolania vznikla a taktiež kvalita pracovného prostredia, v ktorom sa pracovné činnosti vykonávali. Pre určenie konkrétneho percenta poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár stanoví: · stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom choroby z povolania a · percento pracovných úkonov, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať; v tomto smere však posudkový lekár neskúma, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t. j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonávanie niektorých pracovných činností vzhľadom na následky pracovného úrazu zdravotne nespôsobilý. K námietke navrhovateľa ohľadom hodnotenia inej pracovnej pozície, resp. iných podmienok vykonávanej práce, posudkovou lekárkou pobočky SN v Lekárskej správe zo dňa 26. novembra 2015 uvádzame nasledovné: Sociálna poisťovňa aj napriek rozporuplným údajom o pracovných pozíciách zo strany navrhovateľa v prvom rade akceptuje vyjadrenia zodpovedného zamestnávateľa pri vypracovaní profesiogramov s určením pracovnej pozície a jednotlivých pracovných výkonov, ktoré sú pre ňu záväzné a na ktoré sa viaže aj hodnotenie intenzity a dĺžky hluku vypracované jednotlivými špecializovanými organizačnými zložkami, ktoré podľa meraní presne špecifikujú intenzitu zvuku pri jednotlivých pracoviskách. V tejto súvislosti posudková lekárka ústredia v Lekárskej správe zo dňa 8. apríla 2016 uviedla, že prezentovanie navrhovateľa tak, že vykonával iné práce ako uvádza zodpovedný zamestnávateľ možno hodnotiť ako špekulatívne so snahou o získanie výhodnejšieho hodnotenia zdravotného stavu, príkladom toho je, že podľa tvrdenia navrhovateľa uvedenom v Lekárskej správe zo dňa 12. marca 2014, nikdy nepracoval na portálovom žeriave, avšak pri posudzovaní zdravotného stavu posudkovou lekárkou ústredia, vysunuté pracovisko Prešov, dňa 12. marca 2014 sám navrhovateľ doplnil, že pracoval aj na portálovom žeriave, údajne nevykonával aj ďalšie pracovné výkony uvádzané v profesiogramoch a tvrdil, že celých 7,5 hodín vykonával prácu žeriavnika s nadmernou hodnotou hluku, čo sa tiež nepotvrdilo. K námietke navrhovateľa v bode II. opravného prostriedku zo dňa 3. februára 2016 ohľadom nesprávne hodnotenej hladiny hluku a času výkonu práce v riziku hluku, uvádzame, že posudková lekárka ústredia nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že bol celých 7,5 hodín vystavený nadmernému hluku v pracovnej pozícii „hutník neželezných kovov, resp. obsluha pece + obsluha žeriavu + obsluha VZV“, nakoľko navrhovateľ uvádza len tzv. celkový súhrn hlučnosti, pri vykonávaní viacerých činnosti, pričom podľa profesiogramov zo dňa 21. októbra 2015, ktoré vypracoval zodpovedný zamestnávateľ, navrhovateľ bol vystavený riziku hluku v oveľa nižších časových intervaloch ako 7,5 hodín a navrhovateľ bol podľa týchto meraní vystavený expozícii premenného hluku podľa dennej časovej snímky „Podklady priznanie ChzP - Kovohuty a. s.“ (tieto merania navrhovateľ vôbec nespomínal, hoci je to jedno z hlavných kritérií, na základe ktorého bola diagnostikovaná a stanovená choroba z povolania): príprava vsádzky - mixovanie odpadu z kabíny portálového žeriavu 240 min. pri 73,4 dB prečisťovanie fúkačov šachtovej pece - oceľovou tyčou 50 min. pri 85,4 dB šramovanie žľabov - pneumatickým kladivom a čistenie 60 min. pri 95,6 dB pomocné práce v hute 60 min. pri 80,8 dB denná miestnosť 40 min. pri 60,2 dB Horné akčné hodnoty expozície L Aeq, 8h a = 85 d B, boli prekročené pri operáciách prečisťovanie fúkačov šachtovej pece a šramovanie žľabov pneumatickým kladivom a čistenie. Z nameraných hodnôt je zrejmé, že navrhovateľ bol vystavený nadmernému hluku cca 2 hodiny celkových prác a 1 až 2 hodiny boli hraničné. Z celkovej pracovnej doby (8 hodín) sa jednalo teda o 25 % pracovnej doby nad normalizovanú hodnotu hluku a 25 % bola prítomná hraničná hodnota hluku - spolu cca 50 %, čomu zodpovedala po zohľadnení celkovej straty sluchu podľa Fowlera 65 %, miera poklesu pracovnej schopností na účely úrazovej renty v rozsahu 45 %, tak ako je uvedená v Lekárskej správe posudkovej lekárky pobočky SN zo dňa 26. novembra 2015, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 11. januára 2016. Vzhľadom na zhoršenie sluchu podľa doloženého vyšetrenia, kde je celková strata sluchu v septembri 2014 už 74,6 % podľa Fowlera, posudková lekárka pobočky SN správne zohľadnila túto skutočnosť tak, že navýšila mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty od dátumu zhoršenia sluchu (od 30. septembra 2014) na 60 %. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ vykonával práce v hlučnom prostredí cca 4,5 - 5 hodín, čo predstavuje z 8 hodinového pracovného času 60 %. To znamená, že navrhovateľ následkom choroby z povolania nemôže vykonávať 60 % pracovných úkonov pracovného zaradenia, v ktorom choroba z povolania vznikla. Takto stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti aj vzhľadom na stupeň poškodenia sluchu, ktorý je na úrovni stredne ťažkého až ťažkého stupňa dobre kompenzovaný načúvacím aparátom je pre navrhovateľa až nadmieru priaznivá aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľ následkom choroby z povolania nestratil žiadnu zo svojich pracovných schopnosti alebo zručnosti, môže vykonávať svoju prácu v pôvodnom rozsahu pokiaľ ju nevykonáva v hluku, pričom len pre ozrejmenie uvádzame, že poškodenie sluchu 74,6 % podľa Fowlera by pri hodnotení na účely invalidity predstavovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť len 35 %, čo by nepodmieňovalo ani nárok na invaliditu. Ďalej uvádzame, že navrhovateľ sa odvoláva výlučne na posudky vystavené zdravotníckym zariadením ProCare, a.s. z roku 2009 a na Protokol o meraní hluku v pracovnom prostredí Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach zo dňa 24. septembra 2007, v ktorých je pracovná pozícia navrhovateľa hodnotená len „súhrnnou“ hodnotou intenzity hluku, ktorá nepopisuje intenzitu hluku pri jednotlivých pracovných pozíciách, ktoré sú na omnoho nižšej úrovni. Navyše z uvedených dokladov nevyplýva, že sa týkajú konkrétne osoby navrhovateľa. Naopak, uvedené doklady boli vyhotovené za účelom zmerania hluku na jednotlivých pracoviskách u zodpovedného zamestnávateľa. Na základe uvedeného konštatujeme, že Sociálna poisťovňa postupovala v prípade navrhovateľa v súlade so zákonom, posudkoví lekári sociálneho poistenia dôkladne preštudovali a vyhodnotili všetky doložené odborné lekárske posudky, zhodnotili profesiogram od zamestnávateľa a taktiež ostatnú spisovú dokumentáciu, pričom posudková lekárka ústredia má za to, že hodnotenie zdravotného stavu navrhovateľa na účely úrazovej renty posudkovou lekárkou pobočky SN v Lekárskej správe zo dňa 26. novembra 2015, ktoré bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 11. januára 2016, možno považovať za veľmi priaznivé až nadštandardné a nie je dôvod na zmenu. VI. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach na pojednávaní vo veci preskúmania rozhodnutia zo dňa 11. januára 2016 nevyhovel opravnému prostriedku navrhovateľa a rozsudkom potvrdil toto rozhodnutie Sociálnej poisťovne ako zákonné a vecne správne.“ 5. Reagujúc na obsah vyjadrenia odporkyne z 21.04.2016 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 28.12.2016 uviedol nasledovnú argumentáciu: „Na základe výzvy konajúceho súdu navrhovateľ, po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia odporkyne zo dňa 21.04.2016 uvádza nasledovné: podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskôr prijatých zmien (ďalej len „zákon") základnou povinnosťou odporkyne je úplné a presné zistenie skutočného stavu vecí. Zistením skutočného stavu vecí sa rozumie zistenie všetkých podstatných skutočností v súlade s hmotno-právnym predpisom, a to bez ohľadu na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Navrhovateľ sa po celý čas v administratívnych konaniach dožaduje, aby pri hodnotení poklesu pracovnej schopnosti boli brané do úvahy podmienky výkonu práce, v ktorých dlhodobo pred priznaním choroby z povolania vykonával prácu hutník neželezných kovov. Navrhovateľ poskytol v konaní dôkazy, ktoré preukazujú, že táto profesia bola vykonávaná výlučne v priestoroch výrobnej haly. O tomto svedčia aj profesiogramy zamestnávateľa, ktoré potvrdzujú, za akých podmienok a v akom rozsahu bola práca hutníka neželezných kovov pri obsluhe pecí Maerz 250 t, resp. Maerz 150 t. Z predložených podkladov, ktoré plne korešpondujú s výsledkami meraní Pro Care, a.s. je zreteľné, že skutočné podmienky práce v prostredí hluku neboli brané pri hodnotení do úvahy. Navrhovateľ rozhodne odmieta ničím nepodložené tvrdenie odporkyne o špekulatívnom postupe. Sama odporkyňa vo vyjadrení uvádza, že „v prvom rade akceptuje vyjadrenia zodpovedného zamestnávateľa pri vypracovaní profesiogramov s určením pracovnej pozície a jednotlivých pracovných výkonov" , avšak v odôvodení rozhodnutia, a ani vo svojom vyjadrení neuvádza, z akých dôvodov tieto nebrala do úvahy. Navrhovateľ v konaní pred posudkovou lekárkou pobočky, a aj pred posudkovou lekárkou ústredia požadoval, aby mu boli oznámené kritériá, ktoré sú rozhodujúce pre stanovenie poklesu. Podľa názoru posudkových lekárov a aj podľa vyjadrenia odporkyne mala byť týmto rozhodujúcim kritériom dĺžka časového úseku pracovnej smený, počas ktorého bol vystavený hodnotám hluku nad povolený limit a intenzita hluku. Podľa navrhovateľa je logické, že ak mali byť uvedené kritériá rozhodujúcimi, potom nebol pokles pracovnej schopnosti stanovený správne a bol podhodnotený, kedže ako základný východiskový údaj bola práca v prostredí hluku nad povolený limít v rozsahu 25 % pracovnej smený, čo vôbec nezodpovedá skutočnosti. Navyše nie je navrhovateľovi známe, ako bol braný do úvahy obojstranný „tinitus", pre ktorý je ochorenie ešte rozvinutejšie. Navrhovateľ pre úplnosť uvádza, že odporkyňa aj napriek neskôr doloženým podkladom od zamestnávateľa, pri hodnotení poklesu stále vychádzala z prvotného podkladu, ktorý ale bol profesiográmom pozície po hlásení choroby z povolania, nie pred jej zistením. Navrhovateľ nemôže súhlasiť s názorom odporkyne, ktorá vo vyjadrení uvádza, že ochorením vo vzťahu k dlhodobo vykonávanej práci nestratil žiadnu zo svojich pracovných schopností alebo zručností za podmienky, že by túto prácu nevykonával v hluku. Tento názor je však čisté teoretický, a vychádza z nepoznania reality. Navrhovateľ túto prácu nemôže vykonávať práve z dôvodov profesného ochorenia, a táto práca pri obsluhe pecí je stále zaradená do rizika huku IV. kategórie. Za právne bezvýznamné pokladá navrhovateľ vyjadrenie odporkyne pokiaľ sa jedná o posúdenie invalidity, ktorá má úplne iné, zákonom stanovené kritériá. Na základe uvedeného navrhovateľ pokladá podaný opravný prostriedok za dôvodný a žiada, aby súd rozhodnutie zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, nakoľko bola hodnotená pre účely úrazovej renty iná pracovná pozícia.“ 6. Na základe obsahu a záverov ústneho pojednávania konaného pred Krajským súdom v Košiciach 20.10.2017 súd uložil odporkyni predložiť v konaní písomné vyjadrenie k obsahu podania právneho zástupcu navrhovateľa z 28.12.2016, na čo odporkyňa reagovala podaním zo 14.11.2017 v nasledovnom znení: „Odporkyňa trvá na svojom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 21. apríla 2016 (ďalej len „vyjadrenie k OP“) v celom rozsahu. Navrhovateľ v replike zo dňa 28. decembra 2016 uviedol, že odporkyňa pri posudzovaní miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa nebrala do úvahy podmienky výkonu práce, v ktorých navrhovateľ dlhodobo pred priznaním choroby z povolania vykonával prácu na pozícii hutník neželezných kovov v priestoroch výrobnej haly zamestnávateľa KOVOHUTY, a.s. Polianky 5, Bratislava (ďalej len „zamestnávateľ). Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa v rozhodnutí zo dňa 11. januára 2016 ani vo vyjadrení k OP neuviedla dôvody, pre ktoré pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu nezohľadnila vyjadrenie zamestnávateľa. Rovnako zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 20. októbra 2017 uviedol, že mu nebolo odporkyňou vysvetlené, prečo pri rozhodovaní o jeho nároku na úrazovú rentu nebola zohľadnená práca, ktorú vykonával 19 rokov výlučne v prostredí výrobnej haly zamestnávateľa, v ktorej boli najvyššie hodnoty zaťaženia sluchu namerané až v hodnote 134 dB. S uvedeným odporkyňa nesúhlasí, nakoľko je zrejmé, že v konaní akceptovala vyjadrenie zamestnávateľa a ním vypracovaný profesiogram s určením pracovnej pozície hutník neželezných kovov, a toto bolo pre ňu záväzné. Svoj postup dôsledne odôvodnila jednak v rozhodnutí zo dňa 11. januára 2016, ako aj vo vyjadrení k OP. Odporkyňa považuje za potrebné opätovne poukázať na „Podklad priznania ChzP - Kovohuty a.s.“ (ďalej len „profesiogram“) doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves (ďalej len „pobočka SN“) dňa 16. októbra 2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal na pracovnej pozícii hutník neželezných kovov rozdelený pracovný čas nasledovne: príprava vsádzky - mixovanie odpadu z kabíny portálového žeriavu 240 min. pri 73,4 dB prečisťovanie fúkačov šachtovej pece - oceľovou tyčou 50 min. pri 85,4 dB šramovanie žľabov - pneumatickým kladivom a čistenie 60 min. pri 95,6 dB pomocné práce v hute 60 min. pri 80,8 dB denná miestnosť 40 min. pri 60,2 dB Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ bol vystavený nadmernému hluku cca 2 hodiny (pri prečisťovaní fúkačov šachtovej pece a šramovaní žľabov pneumatickým kladivom a čistení) z celkového denného pracovného času, čo predstavuje 25 % a ďalšie 1-2 hodiny bol vystavený hraničnej hranici hluku. Spolu sa teda jednalo o 50 % pracovného času, čomu zodpovedala po zohľadnení celkovej straty sluchu podľa Fowlera 65 %, miera poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty v rozsahu 45 %. Vzhľadom na zhoršenie sluchu podľa doloženého vyšetrenia, kde je celková strata sluchu v septembri 2014 už 74,6 % podľa Fowlera, posudková lekárka pobočky SN správne zohľadnila túto skutočnosť tak, že navýšila mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na účely úrazovej renty od dátumu zhoršenia sluchu (od 30. septembra 2014) na 60 %. K námietke navrhovateľa, že odporkyňa pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu zohľadnila prvotný podklad vystavený zamestnávateľom, ktorý predstavoval profesiogram pracovnej pozície, na ktorú bol navrhovateľ preradený po zistení jeho choroby z povolania je potrebné uviesť, že uvedené rozdelenie pracovného času a pridelené hodnoty hluku pracovného prostredia zodpovedajú pracovnej pozícii „hutník neželezných kovov“, ktorú vykonával navrhovateľ u zamestnávateľa v čase pred zistením jeho choroby z povolania. Z Lekárskej správy zo dňa 26. novembra 2015 vyplýva, že posudková lekárka pobočky SN listom zo dňa 1. októbra 2015 požiadala zamestnávateľa o doplnenie profesiogramu a podkladov zo šetrenia pracovnej zdravotnej služby s ohľadom na expozíciu hluku na pracovnej pozícii hutník neželezných kovov vo výrobnej hale pri rafinančnej peci 150t a 250t v období od roku 2003 do roku 2009. Dňa 28. októbra 2015 boí posudkovej t lekárke pobočky SN doručený nový profesiogram zamestnávateľa zo dňa 21. októbra 2015 pre pracovnú pozíciu hutník neželezných kovov - obsluha 150t sklopnej rafinančnej pece a pre pozíciu hutník neželezných kovov - obsluha pece Maert 250t rafinančnej pece (ďalej len „druhý profesiogram“). Druhý profesiogram však neobsahoval požadované náležitosti. konkrétne vyjadrenie k hladine hluku pri jednotlivých prácach. Preto posudková lekárka pobočky SN požiadala zamestnávateľa listom zo dňa 29. októbra 2015 o doplnenie uvedeného. Zamestnávateľ však chýbajúce údaje nedoplnil a preto posudková lekárka pobočky SN, ako aj odporkyňa, vychádzala z progesiogramu, nakoľko tento bol jediný úplný doklad od zamestnávateľa a odporkyňa bola povinná ho akceptovať. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že odporkyňa nemá oprávnenie posudzovať správnosť profesiogramu vypracovaného zamestnávateľom. Jeho nesprávnosť môže konštatovať súd. Uvedené potvrdzuje aj znenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 9Sžso/44/2011 zo dňa 24. novembra 2011, ako aj rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso/14/2011 zo dňa 24. novembra 2011, v zmysle ktorých „vyhlásenie zamestnávateľa je pre Sociálnu poisťovňu záväzná, pokiaľ neplatnosť tohto právneho úkonu neuplatní žalobou na súde v občianskoprávnom konaní." Odporkyňa má za to, že skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol v replike zo dňa 28. decembra 2016 a ktoré sú uvedené v zápisnici z pojednávania, predstavujú subjektívne tvrdenia navrhovateľa, ktoré nepodložil žiadnym dôkazom. Odporkyňa postupovala v súlade so zákonom a plne rešpektovala profesiogram vypracovaný zamestnávateľom, ktorý bolo možné ako jediný považovať za úplný a hodnoverný, pričom posudkoví lekári sociálneho poistenia dôkladne preštudovali a vyhodnotili všetky doložené odborné lekárske posudky, zhodnotili predložený profesiogram od zamestnávateľa a taktiež ostatnú spisovú dokumentáciu.“ 7. Následne navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní zo 14.02.2018 (č.l.36-37 spisu) uviedol, že odporkyňa sa vo svojom vyjadrení nezmienila o podstatnej skutočnosti, ktorou je podľa neho strata zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa dňom 20.01.2009 (posudok ProCare, a.s. vypracovaný podľa § 30 ods. 12 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení platnom k 20.01.2009. Uviedol, že na základe tohto posudku bol podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce preradený na inú prácu, nakoľko zamestnávateľovi táto povinnosť vznikla podľa záveru posudku. Zotrval na svojich tvrdeniach, že odporkyňa podľa jeho názoru hodnotila iné pracovné pozície a iné pracovné podmienky, čo je podľa neho v rozpore s § 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. 8. Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O. s. p. - konanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy) preskúmal rozhodnutie odporkyne z 11.01.2016, ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, osobitne so zameraním sa na tú časť administratívneho konania o nároku uplatnenom navrhovateľom, ktorá nasledovala po vydaní právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Sp/13/2014-37 z 02.06.2015, vychádzajúc pritom z obsahu námietok navrhovateľa uvedených v opravnom prostriedku z 03.02.2016, ako aj v písomných podaniach, doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a obsahu zápisníc z ústnych pojednávaní pred Krajským súdom v Košiciach z 20.10.2017 a 23.02.2018 a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť. 9. Predmetnom administratívneho konania v preskúmavanej právnej veci je nárok navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to na základe zistenej choroby z povolania - poruchy sluchu z hluku, v súlade s Hlásením choroby z povolania vydaným Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice z 28.08.2013, s dátumom zistenia choroby z povolania 10.01.2012. 10. O žiadosti navrhovateľa o dávku sociálneho poistenia (úrazovú rentu) z 21.10.2013 rozhodla odporkyňa pôvodným rozhodnutím z 12.12.2013 č. 51726-2/2013-BA, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 10.01.2012 má podľa § 88 a § 89 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazovú rentu od 10.01.2012, a to v sumách uvedených vo výrokovej časti rozhodnutia z 12.12.2013. 11. O opravnom prostriedku navrhovateľa proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne z 12.12.2013 rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 2Sp/13/2014 - 37 z 02.06.2015, ktorým podľa § 250q ods. 2 O. s. p. z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušil rozhodnutie odporkyne z 12.12.2013 o priznaní úrazovej renty navrhovateľovi a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku z 02.06.2015 krajský súd dôvody zrušenia administratívneho rozhodnutia formuloval nasledovne: „Súd z obsahu rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom zistil, že odporca pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia nepostupoval dôsledne v zmysle ustanovení § 209 zákona o sociálnom poistení a jeho odôvodnenie neobsahuje žiadne úvahy, ktorými sa riadil pri hodnotení dôkazov, ku ktorým patrí aj lekársky posudok posudkového lekára. Posudkový lekár iba stručne s odkazom na stupeň nedočujnosti (stredne ťažký) určil 45 %-ný pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľa bez toho, aby tento pokles posúdil s pracovnou činnosťou, pri výkone ktorej vznikla choroba z povolania. S týmto problémom sa nezaoberal vo svojom rozhodnutí ani odporca a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia prevzal do svojho rozhodnutia iba závery posudkového lekára. Z týchto dôvodov takéto rozhodnutie je pre súd i pre účastníka konania nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní je odporca povinný svoje rozhodnutie odôvodniť, a to predovšetkým rozsah poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa s prihliadnutím na pracovnú činnosť, v ktorej vznikla jeho choroba z povolania.“ 12. Ako to vyplýva z obsahu bodu 2 odôvodnenia tohto rozsudku, odporkyňa v súlade s pokynmi Krajského súdu v Košiciach obsiahnutými v rozsudku č. k. 2Sp/13/2014-37 z 02.06.2015 vykonala ďalšie dokazovanie a konštatovala u navrhovateľa na základe posudku posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves a jej lekárskej správy z 26.11.2015 opätovne mieru poklesu pracovnej schopnosti u navrhovateľa na účely úrazovej renty v rozsahu 45% s dátumom vzniku nároku na úrazovú rentu odo dňa 10.01.2012 a odo dňa 30.09.2014 posudkovou lekárkou stanovený vyšší pokles miery pracovnej schopnosti z pôvodných 45% na 60% pre účely úrazovej renty u navrhovateľa. Predmetné závery vyplývajúce z posudkovej činnosti odporkyne boli následne potvrdené aj v posudku Sociálnej poisťovne, ústredie z 08.04.2016, po podaní opravného prostriedku navrhovateľa proti preskúmavanému rozhodnutiu odporkyne z 11.01.2016. 13. V dôkaznej a právnej nadväznosti na uvedené odborné závery posudkových lekárov vzťahujúce sa na mieru poškodenia zdravia (sluchu) u navrhovateľa pre účely úrazovej renty podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa správny súd v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa z 03.02.2016 zaoberal a bol povinný vysporiadať s jeho argumentáciou - námietkou poukazujúcou na nesprávne hodnotenie jeho pracovnej pozície, ktorú zastával pred vznikom choroby z povolania. Na základe pokynov obsiahnutých v rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/13/2014-37 z 02.06.2015 išlo v ďalšom administratívnom konaní o povinnosť odporkyne vyhodnotiť mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa v porovnaní s jeho pôvodným pracovným zaradením, a to podľa odborným záverov týkajúcich sa negatívneho vývoja zdravotného stavu navrhovateľa na základe choroby z povolania zistenej u neho 10.01.2012. 14. Podľa § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (podmienky nároku na úrazovú rentu) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40%- ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (§ 88 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 195 ods. 1, 2,3 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne s jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 196 ods. 1, 6 zákona o sociálnom poistení (dokazovanie) dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 15. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaného administratívneho rozhodnutia odporkyne z 11. januára 2016 v konaní o navrhovateľom uplatnenom nároku na úrazovú rentu správny súd dospel k záveru, že odporkyňa sa po vydaní rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 02.06.2015 riadila uvedenými zákonnými ustanoveniami, a to aj so zameraním sa na zrušujúce dôvody uvedené v označenom rozsudku. Relevantným dôkazom pre taký dôkazný a právny hodnotiaci postup, aby sa pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľa „posúdil s pracovnou činnosťou, pri výkone ktorej vznikla choroba z povolania“ (rozsudok KS v Košiciach č.k. 2Sp/13/2014) bol pre odporkyňu predovšetkým profesiogram z 21.10.2015, vypracovaný zamestnávateľom navrhovateľa, z obsahu ktorého vychádzali aj posudkoví lekári pri podávaní posudkov v administratívnom konaní. Pokiaľ ide o posudok vystavený spoločnosťou ProCare a.s. z 26.11.2009, na obsah ktorého opakovane v konaní poukazoval navrhovateľ a jeho právny zástupca, súd sa stotožňuje so závermi odporkyne, že pracovná pozícia navrhovateľa bola v uvedenom posudku, ako aj v Protokole o meraní hluku v pracovnom prostredí Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach z 24.09.2007 hodnotená len jednou „súhrnnou“ hodnotou intenzity hluku, ktorá nepopisuje intenzitu hluku pri jednotlivých pracovných pozíciách, ktoré sú na nižšej úrovni. Z obsahu posudku ProCare a.s. zároveň nevyplýva, že sa týka konkrétne osoby navrhovateľa, tak ako to zdôraznila odporkyňa v písomnom vyjadrení z 21.04.2016 predloženom správnemu súdu. 16. V súvislosti s konštatovaniami uvedenými v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku súd zdôrazňuje, že obsah a charakter pracovnej činnosti a pracovného zaradenia navrhovateľa vyplýva práve z profesiogramov zo dňa 21.10.2015 u zamestnávateľa Kovohuty, a.s., a to v časových rozsahoch jednotlivých činností a intenzite hluku v nich uvedených. Pre odporkyňu ide o dôkaz zadovážený v súlade s citovanými ustanoveniami § 195 a § 196 zákona o sociálnom poistení, z obsahu ktorého správne vychádzala pri aplikácii § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Odporkyňa teda pri hodnotení dôkazov podľa názoru súdu nevychádzala „z inej pracovnej pozície“, ako to tvrdil navrhovateľ, ktorý navyše v administratívnom konaní produkoval rozporuplné tvrdenia o obsahu svojej pracovnej pozície a rozsahu jej vykonávania v hlučnom prostredí. Posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne v Lekárskej správy z 08.04.2016 konštatovala, že tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorých vykonával iné práce ako uvádza zodpovedný zamestnávateľ, možno hodnotiť ako špekulatívne so snahou o získanie výhodnejšieho hodnotenia zdravotného stavu. Posudková lekárka ústredia Sociálnej poisťovne Bratislava v posudku zo 06.04.2016 ďalej v tejto súvislosti uviedla, že navrhovateľ uvádzal v konaní rozporuplné tvrdenia, napr. o tom, že nikdy nepracoval na portálovom žeriave, pritom pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 12.03.2014 sám doplnil posudkového lekára, že pracoval aj na portálovom žeriave, údajne nevykonával aj ďalšie pracovné výkone uvádzané v profesiogramoch a hodnotené posudkovým lekárom a tvrdil, že celkových 7,5 hodín vykonával prácu žeriavnika s nadmernou hodnotou hluku, čo sa tiež nepotvrdilo. 17. Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového a právneho stavu veci dospel správny súd k záveru, že odporkyňa využila všetky dôkazné možnosti týkajúce sa nároku na úrazovú rentu uplatneného navrhovateľom a vykonané dôkazy, predovšetkým odborné závery posudkových lekárov v konfrontácii s pôvodným pracovným zaradením navrhovateľa aj vyčerpávajúcich spôsobom vyhodnotila. Súd preto procesným postupom podľa § 250q ods. 2 O. s. p. s použitím § 492 ods. 1 SSP potvrdil preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné a vecne správne. 18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní pred súdom nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.