Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 10Sa/25/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016201210 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7016201210.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobkyne Z. M. H. E. R. O. Z. D. X. W. L. , O.. XX.XX.XXXX, V. F. X, právne zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgó, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, Komenského 52, Košice, IČO : 00151866, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného zo dňa 05.09.2016 č. j.: OU-KE-OOP1-2016/032980/GEC takto r o z h o d o l : I. Z a m i e t a žalobu v rozsahu, v ktorom sa žalobkyňa domáha zrušenia opatrenia žalovaného zo dňa 05.09.2016 č.: OU-KE-OOP1-2016/032980/GEC označeného ako: „Preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-KS-OVVS-2015/003584 zo dňa 30.09.2015 - upovedomenie“, a to v časti, v ktorej žalovaný vyslovil, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene. II. Vo zvyšujúcej časti žalobu o d m i e t a. III. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný preskúmavaným opatrením zo dňa 05.09.2016 č.: OU-KE-OOP1-2016/032980/GEC označeného ako: „Preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-KS-OVVS-2015/003584 zo dňa 30.09.2015 - upovedomenie“, konštatoval, že dňa 20.07.2016 mu bolo doručené podanie žalobkyne zo dňa 20.06.2016 označené ako odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 30.09.2015 č. : OU-KS-OVVS-2015/003584 ( ďalej aj : „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“, resp. „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), spolu s príslušným spisovým materiálom na ďalšie konanie. Označeným rozhodnutím Okresný úrad Košice - okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej aj : „prvostupňový správny orgán“, resp. „správny orgán prvého stupňa“) v prvej časti výroku konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zák. č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj: „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť obvinený I. L., O.. XX.XX.XXXX, V. F. Č.. X tým, že dňa 15.01.2015 v čase okolo 17.00 hod. pred rodinným domom Č.. X v obci F. D. M. - D. mal vulgárne vynadať žalobkyni, čím ju mal uraziť na cti zastavil (podľa § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch) z dôvodu, že žalobkyňa sa nedostavila na ústne pojednávanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu, hoci bola riadne a včas predvolaná. Zároveň jej bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 eur. V druhej časti výroku rozhodnutia správny orgán konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal obvinený dopustiť tým, že dňa 15.01.2015 v čase okolo 17.00 hod. pred rodinným domom č. X X. D. F. mal trikrát udrieť lopatou o bránu a plot rodinného domu žalobkyne, mal jej prevrátiť kontajner, kopnúť do neho a kričať, že tam nebude a ani žumpa tam nebude a tiež sa mal žalobkyni vyhrážať slovami, že ak ju ešte raz uvidí fotografovať, tak jej doláme ruky a ich pozabíja, čím mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie schválnosťami a vyhrážaním, ujmou na zdraví, podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 2. V preskúmavanom opatrení žalovaný ďalej konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalobkyni doručené fikciou doručenia dňa 30.11.2015 a obvinenému z priestupku bolo doručené osobne dňa 26. 11. 2015, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2015. Odvolanie žalobkyne bolo prvostupňovému správnemu orgánu zaslané najprv faxom dňa 20.06.2016 a toho istého dňa bolo podané aj na poštovú prepravu a doručené mu bolo dňa 22.06.2016, teda oneskorene, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Žalovaný poukázal na ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - zákona o správnom konaní (Správny poriadok) pretože doporučená zásielka bola adresovaná žalobkyni do vlastných rúk a bola uložená na pošte dňa 27.11.2015, žalobkyňa nebola zastihnutá v mieste doručovania, hoci sa v mieste doručovania zdržiavala a zároveň ju doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znova doručiť v určený deň a hodinu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím pätnásťdňovej lehoty na podania odvolania, t.j. 15.12.2015. Odvolanie, ktoré žalobkyňa podala dňa 20. 06. 2016 vyhodnotil ako oneskorene podané. 3. Žalovaný konštatoval, že oneskorené podané odvolanie posúdil ako podnet na preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Poukázal na jeho obsah, v ktorom žalobkyňa namietala, že o existencii rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa dozvedela až z výzvy Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.04.2016 na úhradu správneho poplatku vo výške 16 eur. Tvrdila, že dňa 14.09.2015 sa nemohla zúčastniť pojednávania pred prvostupňovým správnym orgánom pre „náhlu zdravotnú situáciu“ po jej návrate z Bratislavy, kde sa počas letných prázdnin zdržiavala u svojej dcéry. Jej neúčasť na pojednávaní nebola vyvolaná nezáujmom o osud priestupkovej veci, pojednávania sa chcela zúčastniť, ale o pojednávaní nemala vedomosť. Namietala vhodnosť použitia § 76 ods. 1 písm. j/ zákona o priestupkoch na zastavenie konania vo veci priestupku, pretože prvostupňový správny orgán pochybil v skutkových zisteniach v dôsledku jej neúčasti na ústnom pojednávaní a svoje rozhodnutie založil na už namietanej nesprávnosti aplikácií vyššie označeného zákonného ustanovenia. Ďalej namietala, že konanie trpí aj nedostatkom zistenia skutkového stavu vo vzťahu k výsluchu svedka, jej manžela L. M., ktorý mohol vypovedať o okolnostiach rozhovoru s obvineným. Z týchto dôvodov navrhovala prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 4. Žalovaný ďalej konštatoval, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa začalo na základe návrhu žalobkyne na prejednanie priestupku zo dňa 16.01.2015 a konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch na základe správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia PZ Čaňa č.: ORPZ-KS-OPP4-5/2015-P zo dňa 23.02.2015. Prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie v predmetnej veci na deň 14.09.2015, na ktoré sa navrhovateľka nedostavila a predvolanie na pojednávanie zaslané do vlastných rúk v odbernej lehote neprevzala. K námietke žalobkyne, že fikcii doručenia predvolania na ústne pojednávanie bráni skutočnosť, že tohto pojednávania sa nemohla zúčastniť pre náhlu zdravotnú situáciu po jej návrate z Bratislavy a z tohto dôvodu sa nedozvedela o termíne pojednávania, správny orgán uviedol, že z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že predmetné predvolanie bolo dané na poštovú prepravu dňa 19.08.2015 a neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bolo poštovým doručovateľom vykonaný dňa 21.08.2015, opakované doručenie bolo vykonané dňa 24.08.2015 a následne tohto dňa bola zásielka uložená na pošte. Po uplynutí 18-dňovej úložnej lehoty bola neprevzatá zásielka s predvolaním vrátená späť prvostupňovému správnemu orgánu. Platí, že tretí deň od uloženia zásielky, t. j. 27.08.2015 sa zásielka považuje za doručenú. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že žalobkyňa doplnila odvolanie o čestné prehlásenie L. M.Á., predložila miestenku Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., vystavenú na meno žalobkyne, ako aj prepúšťaciu správu, na ani na základe týchto dôkazov dostatočne nepreukázala, že sa v mieste jej prechodného bydliska (Sokoľany 3, okres Košice - okolie) nezdržiavala počas celej 18-dňovej úložnej lehoty, preto bolo možné, aby si ju v tejto lehote prevzala. Z obsahu priloženého čestného prehlásenia L. M. zo dňa 15.07.2016 vyplýva, že žalobkyňa bola v mesiacoch jún - júl 2015 u nej v Bratislave. Priložená miestenka dokazuje, že žalobkyňa sa z Bratislavy do Košíc vrátila vlakom dňa 28.08.2015. Z obsahu prepúšťacej správy je zrejmé, že bola hospitalizovaná od 03.09.2015 do 05.09.2015 na Neurologickej klinike v Košiciach a následne od 05.09.2015 do 14.09.2015 na II. Chirurgickej klinike v Košiciach. Z uvedeného žalovaný správny orgán uzavrel, že žalobkyňa v období od 29.08.2015 do 02.09.2015 v pracovných dňoch na príslušnej pošte mala možnosť si prevziať jej adresovanú doporučenú zásielku (o uložení zásielky bola upovedomená). Za takejto situácie preto neobstojí tvrdenie o nemožnosti uplatnenia fikcie doručenia predvolania na ústne pojednávanie. V závere správny orgán konštatoval, že po preskúmaní podania žalobkyne, ako aj predmetného spisového materiálu nezistil žiadne dôvody na zrušenie alebo zmenu právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, preto toto rozhodnutie ponechal v platnosti. 5. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 08.11.2016 doručenou osobne Krajskému súdu v Košiciach dňa 09. 11. 2016 žalobkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že o pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 14.09.2015 sa nedozvedela, pretože v uvedený deň ešte bola hospitalizovaná v UNLP v Košiciach. Tvrdila, že ani rozhodnutie v priestupkovej veci jej nebolo účinne doručené a o zastavujúcom rozhodnutí sa dozvedela až z výzvy Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.04.2016. 6. Ďalej uviedla, že následne požiadala správny orgán písomne, prostredníctvom právneho zástupcu o doručenie označeného rozhodnutia o priestupku, čo dôvodila tým, že o termíne pojednávania sa nedozvedela, resp. nemohla dozvedieť, pretože v mesiacoch júl a august 2015 nebola doma, a preto fikcia doručenia nemohla nastať uložením zásielky na pošte 27.08.2015. Dňa 14.09.2015 bola ešte stále hospitalizovaná. O doručení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa nedozvedela aj z toho dôvodu, že v uvedenom období z dôvodu úkonov jej neznámych osôb došlo k zničeniu - odcudzeniu poštovej schránky. V dôsledku toho v mesiaci november v čase doručovania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jej rozhodnutie doručené nebolo. Odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané až 20.06.2016, pričom preskúmavané rozhodnutie žalovaného bolo doručené jej právnemu zástupcovi dňa 09.09.2016. Namietala, že odvolací správny orgán, t.j. žalovaný o jej odvolacích námietkach nerozhodoval v rámci odvolacieho konania, ale konal podľa § 65 ods.1 Správneho poriadku a preskúmal právoplatné rozhodnutie mimo odvolacieho konania. Odvolací orgán preto pochybil, ak : 1/ nekonal odvolaní, 2/ rozhodol o odvolaní mimo odvolacieho konania, ktoré rozhodnutie je nesprávne, 3/ nesprávne právne argumentoval fikciou doručenia vo vzťahu k predvolaniu na deň 14.09.2015, 4/ neodôvodnene ju zaťažil sankciou 16,- eur za neúčasť na pojednávaní dňa 14.09.2015 a 5/ opätovne bez konkrétnych zistení aplikoval fikciu doručenia vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dňa 27.11.2015. Tvrdila, že ak sa nedozvedela o doručovaní rozhodnutia v mesiaci november, nemohla podať ani odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. O pokuse doručiť jej písomnosť do vlastných rúk sa nedozvedela ani od poštárky, a nebolo jej ani dané oznámenie o opätovnom pokuse o doručovanie. Tvrdila, že správny orgán jej odvolaciu námietku mal skúmať prostredníctvom pošty - poštovej doručovateľky, pretože demontáž a krádež poštovej schránky nahlásila príslušnému oddeleniu polície. Taktiež namietala nesprávne zistený skutkový stav v priestupkovej veci, pretože je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a vo vzťahu k neprítomnosti na pojednávaní dňa 14.09.2015 a správnemu orgánu vytýkala, , že nesprávne vyhodnotil obsah čestného vyhlásenia L. M., ktorá potvrdzovala jej prítomnosť v Bratislave v mesiacoch júl - august a nie v mesiacoch jún - júl. Dňa 28.08.2015 (piatok) pricestovala do Košíc o 20.32 hod., ďalší pracovný deň bol 31.08.2015. Dňa 01.09.2015 bol štátny sviatok a dňa 03.09.2015 po predchádzajúcich lekárskych ošetreniach, ktoré sa uskutočnili dňa 02.09.2015 bola hospitalizovaná. Zásielku počas úložnej lehoty v mesiaci august a september si nemohla prevziať, lebo bola v Bratislave. V závere skonštatovala, že správny orgán pochybil, ak nekonal na základe podaného odvolania zo dňa 20.06.2016 a pokiaľ robil právny výklad o fikcii doručenia, resp. ju nedôvodne postihol sankciou zaplatenia 16,- eur. K správnej žalobe pripojila vo fotokópiách žiadosť o doručenie rozhodnutia zo dňa 23.05.2016 adresovanú Okresnému úradu Košice - okolie, odbor všeobecnej vnútornej správy v Košiciach, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Buzgó, advokáta, výzvu na zaplatenie správneho poplatku vo výške 16 eur zo dňa 20.04.2016, sprievodný list správneho orgánu prvého stupňa k zaslaniu právoplatného rozhodnutia o zastavení konania o priestupku zo dňa 01.06.2016, upovedomenie o predložení podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania zo dňa 18.07.2016, časť Prepúšťacej správy UNLP v Košiciach o hospitalizácii žalobkyne od 03.09.2015 o 14:02 hod. do 05.09.2015 o 16:50 hod. a od 05.09.2015 o 17:20 hod. do 14.09.2015 o 15:30 hod., výzvu na doplnenie podania zo dňa 27.07.2016, čestné prehlásenie L. M. zo dňa 15.07.2016 a miestenku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. zo dňa 28.05.2015. 7. V písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2017 k správnej žalobe žalovaný podrobne zopakoval argumentáciu uvedenú v preskúmavanom opatrení zo dňa 05.09.2016 č. OU-KE-OOP1-2016/032980/ GEC a doplnil, že žalobkyňa na výzvu v stanovenej lehote doplnila svoje neskoro podané odvolanie o čestné prehlásenie L. M.Á., miestenku Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. vystavenú na meno žalobkyne a prepúšťaciu správu, no ani na základe týchto skutočností dostatočne nepreukázala, že sa v mieste prechodného bydliska - Sokoľany 3, okres Košice - okolie nezdržiavala počas celej 18- dňovej lehoty, počas ktorej bola zásielka uložená na pošte (na túto skutočnosť bola upovedomená písomným oznámením) a teda mala možnosť si ju v tejto lehote prevziať. L. M. v čestnom prehlásení zo dňa 15.07.2016 uviedla, že žalobkyňa bola v mesiacoch júl - august 2015 u nej v Bratislave a z priloženej miestenky vyplýva, že z Bratislavy sa do Košíc vrátila dňa 28.08.2015 a z prepúšťacej správy je zrejmé, že bola hospitalizovaná na neurologickej klinike Rastislavova 43 v Košiciach od 03.09.2015 do 05.09.2015 a na II. Chirurgickej klinike v Košiciach, Rastislavova 43 od 05.09.2015 do 14.09.2015. Žalobkyňa si tak v období od 29.08.2015 do 02.09.2015 v pracovných dňoch mala možnosť na príslušnej pošte prevziať doporučenú zásielku s predvolaním, ktorá bola uložená na pošte dňa 24.0.82015 po dobu 18 dní, o ktorej skutočnosti bola zo strany poštovej doručovateľky upovedomená písomným oznámením. Z týchto dôvodov preto neobstojí tvrdenie o nemožnosti uplatnenia fikcie doručenia predvolania na ústne pojednávanie. Vo vzťahu k doručovaniu preskúmavaného opatrenia žalovaný zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz o tom, že v čase doručovania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 30.09.2015 sa nezdržiavala v mieste prechodného bydliska a nepredložila ani žiaden relevantný dôkaz o tom, že zo strany jej neznámych osôb došlo k zničeniu - odcudzeniu poštovej schránky, na základe čoho jej rozhodnutie nemohlo byť doručené. Zdôraznil, že žalobkyňa vo svojom odvolaní zo dňa 20.06.2016 žiadne zničenie - odcudzenie poštovej schránky neuvádza. Z týchto podstatných dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a trovy konania znášala žalobkyňa. 8. V replike zo dňa 13.11.2017 žalobkyňa zopakovala žalobné dôvody správnej žaloby a vo vzťahu k doručovaniu predvolania na pojednávanie, ktoré bolo uložené na pošte uviedla, že o zámere poštovej doručovateľky doručiť jej zásielku v nasledujúci deň sa nedozvedela, pretože poštovú schránku jej poškodil a ukradol neznámy páchateľ. Do Košíc sa vrátila až 28.08.2015 vo večerných hodinách. V ostatnom zotrvala na argumentácii uvedenej v správnej žalobe. 9. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného a po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného na nariadených pojednávaniach, ktoré sa uskutočnili dňa 18.12.2017 a 31.01.2018 (v súlade s ustanovením § 116 SSP bol oznámený termín vyhlásenia rozhodnutia dňa 26.02.2018) dospel k záveru, že žaloba v rozsahu, v ktorom sa žalobkyňa domáha zrušenia preskúmavaného opatrenia žalovaného zo dňa 05.09.2016 v časti, v ktorej žalovaný vyslovil, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene je potrebné zamietnuť a vo zvyšujúcej časti žalobu podľa § 98 ods.1 písm. g/ SSP ako neprípustnú odmietnuť. 10. Zástupca žalobkyne na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 18.12.2017 na podanej žalobe trval v celom rozsahu, a vo vzťahu k doručeniu predvolania na prejednanie priestupku uviedol, že nesúhlasí so záverom správneho orgánu že žalobkyňa mala možnosť prevziať predvolanie na pojednávanie v priestupkovej veci v čase od 28.08.2015 do 02.09.2015, pretože dňa 28.08. sa vrátila do miesta bydliska okolo 20:30 hod. a nasledujúci deň išlo o sobotu, zároveň išlo o štátny sviatok. Dňa 30.08. bola nedeľa a jediný pracovný deň, kedy si mohla prevziať zásielku na poštovom úrade bol pondelok 31.08.. Dňa 01.09. bol opätovne štátny sviatok a 02.09. žalobkyňa absolvovala predoperačné vyšetrenia na operáciu, ktorá sa uskutočnila dňa 03.09.2015. Uviedol, že doručovacia pošta pre žalobkyňu sa nachádza v Haniske pri Košiciach a 31.08. už mohla byť jej poštová schránka poškodená, teda žalobkyni od poštovej doručovateľky vôbec nebol doručený lístok t.j. oznámenie uložení zásielky na pošte. Práve z týchto dôvodov nemala vedomosť, že na pošte je pre ňu uložená nejaká zásielka. Vo vzťahu k doručovaniu samotného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zástupca žalobkyne zhodne s tým, čo tvrdil v správnej žalobe uviedol, že v tom čase už bola poštová schránka žalobkyne poškodená resp. neexistovala, preto ani v tomto prípade sa nedozvedela, že sa jej niečo doručuje resp., že pre ňu určená zásielka je uložená na pošte. Aj keď odcudzenie schránky žalobkyňa oznámila polícii, zástupca žalobkyne k tomu nemal žiadne dôkazy a toto odcudzenie žalobkyňa pred správnym orgánom a ani pred súdom žiadnym spôsobom nepreukazovala. V závere prednesu zdôraznil, že v súčasnosti prebieha asi tridsať obdobných priestupkových konaní, kde žalobkyňa vystupuje v procesnom postavení obvinenej, poškodenej, prípadne aj v pozícii navrhovateľky priestupkového konania, preto nepozná podrobností niektorých súvislostí do všetkých dôsledkov. 11. Predmetom súdneho prieskumu v tejto veci je opatrenie žalovaného označené ako: „Preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-KS- OVVS-2015/003584 zo dňa 30.09.2015 - upovedomenie“, ktorým žalovaný správny orgán : - oznámil žalobkyni, že ňou podané odvolanie zo dňa 22.06.2016 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene, - preto jej podanie odvolací orgán posúdil ako podnet na preskúmanie právoplatnosti rozhodnutia mimo odvolacieho konania a na základe takéhoto preskúmania postupu ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho orgánu bol zákonný, ak zastavil priestupkové konanie v prvej časti výroku vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že žalobkyňa sa nedostavila na ústne prejednanie priestupku bez náležitého ospravedlnenia alebo bez náležitého dôvodu, hoci bola riadne a včas predvolaná a zároveň ju zaviazal náhradou trov konania a v druhej časti výroku konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zastavil z dôvodu, že spáchanie skutkov, o ktorých sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. 12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č.162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 13. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 14. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 7 SSP správne súdy nepreskúmavajú : a/ právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená, b/ správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak, c/ všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, d/ súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese, e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, f/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach, g/ rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, h/ rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. 17. Podľa § 98 ods. 1 SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak a/ o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté, b/ o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie, c/ bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť, d/ bola podaná oneskorene, e/ bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, f/ žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50, g/ je neprípustná, h/ tak ustanoví tento zákon. 18. Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 19. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znova doručiť určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 20. Podľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 21. Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2). 22. Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. 23. Žalovaný v preskúmavanom opatrení vo vzťahu k doručovaniu rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KS-OVVS-2015/003584 zo dňa 30.09.2015 konštatoval, že toto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo žalobkyni doručované poštou, pričom doporučená zásielka určená do vlastných rúk obsahujúca označené rozhodnutie bola v súlade s ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku uložená na pošte dňa 27.11.2015 a posledný deň trojdňovej lehoty sa považoval za deň jej doručenia, teda na základe fikcie doručenia ustálil za deň doručenia zásielky 30.11.2015, ktorý je zároveň dňom oznámenia rozhodnutia správneho orgánu. Lehota na podanie odvolania bola 15 dní odo dňa jeho oznámenia, t.j. do 15.12.2015, preto ak odvolanie žalobkyne bolo správnemu orgánu doručené až dňa 20.06.2016 (najprv faxom a neskôr aj podaním na poštovú prepravu), žalobkyňou podané odvolanie bolo posúdené ako podané oneskorene, teda po uplynutí lehoty na podanie odvolania. 24. Obsah administratívneho spisu správneho orgánu potvrdzuje, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30.09.2015 bolo doručované žalobkyni (navrhovateľke v priestupkovom konaní) doporučenou zásielkou do vlastných rúk podanou na podaciu poštu Košice 1 dňa 24.11.2015, s tým, že zo záznamu poštovného doručovateľa na tejto zásielke vyplýva, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou na opakované doručenie bol vykonaný dňa 26.11.2015, opakované doručenie bolo neúspešne vykonané dňa 27.11.2015 a uvedeného dňa preto bola zásielka uložená na pošte. Po tom, čo si adresát zásielku nevyzdvihol v odbernej lehote, táto bola odosielateľovi - Okresnému úradu Košice - okolie vrátená dňa 18.12.2015. 25. Žalobkyňa vo vzťahu k doručovaniu tejto zásielky v správnej žalobe ako aj v priebehu konania pred súdom tvrdila, že o doručovaní tejto zásielky nemala žiadnu vedomosť, pretože v tomto období z dôvodu úkonu jej neznámych osôb došlo k zničeniu- odcudzeniu poštovej schránky, ktorú skutočnosť oznámila polícii. 26. Inštitút doručovania patrí ku kľúčovým inštitútom v správnom konaní. Doručovanie písomností je jedným zo spôsobov ich oznámenie adresátovi, pričom Správny poriadok pri doručovaní rozhodnutí správneho orgánu stanovuje explicitne doručovanie do vlastných rúk adresáta. Doručovať do vlastných rúk je možné akýmkoľvek spôsobom, ktorým sa dostatočne preukáže, že písomnosť bola doručená do vlastných rúk oprávnenej osobe, najčastejšie sa však doručuje poštou, kedy je povinnosťou príslušného doručovateľa odovzdať písomnosť do vlastných rúk adresátovi, resp. osobe, ktorá sa preukáže písomným plnomocenstvom na preberanie zásielok. Správny poriadok zároveň upravuje tzv. náhradné doručenie, respektíve fikciu doručenia písomnosti, teda predpoklad, že písomnosť sa považuje za doručenú aj v prípade, že to tak v skutočnosti nie je a adresát sa o písomnosti nedozvedel. Na to, aby mohla nastať zákonná fikcia doručenia písomnosti do vlastných rúk, musí byť splnených niekoľko predpokladov: - adresát v mieste doručenia nebol zastihnutý, - adresát sa v mieste doručenia zdržiaval, - doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil, že písomnosť príde znova doručiť v určený deň a hodinu, - nový pokus o doručenie zostal bezvýsledný, - a doručovateľ písomnosť uložil na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomil. V prípade, že nie je splnená niektorá, čo i len jedna z uvedených podmienok fikcia doručenia nemôže nastať. V prípade náhradného doručenia (za splnenia predchádzajúcich podmienok) nastáva fikcia doručenia písomnosti uplynutím lehoty troch dní odo dňa uloženia na pošte, a to aj v prípade, že sa adresát o uložení nedozvedel. 27. Z obsahu administratívneho spisu - konkrétne zo záznamu poštovného doručovateľa na zásielke adresovanej žalobkyni podanej na podacej pošte Košice 1 dňa 24.11.2015 vyplýva, že poštový doručovateľ vykonal neúspešný pokus o doručenie zásielky určenej do vlastných rúk adresátke, ktorú upozornil na opakované doručenie nasledujúceho dňa a po neúspešnom opakovanom pokuse o doručenie zásielky, táto bola uložená na poštovom úrade dňa 27.11.2015, čím začala plynúť trojdňová lehota, po uplynutí ktorej bola zásielka obsahujúca rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa považovaná za doručenú. Žalobkyňa v konaní pred súdom netvrdila, že sa v čase doručovania tejto zásielky nezdržiavala v mieste svojho bydliska, ale tvrdila, že jej nebolo doručené žiadne oznámenie o opakovanom doručovaní zásielky, resp. oznámenie o jej uložení na pošte, pretože v tom čase už mala odcudzenú poštovú schránku. Je potrebné zdôrazniť, že uvedené aj v priebehu konania pred správnym súdom zostalo iba v rovine jej ničím nepreukázaného tvrdenia, pretože aj keď uvádzala, že odcudzenie schránky nahlásila polícii, súdu o tejto skutočnosti nepredložila a ani neoznačila žiaden dôkaz, t.j. neuviedla ani to, kedy, za akých okolností, ktorému policajnému orgánu, resp. v ktorom z prebiehajúcich cca tridsiatich priestupkových konaní tak urobila. O účelovosti tvrdenia o odcudzení poštovej schránky podľa názoru správneho súdu svedčí aj to, že v priebehu konania pred správnym súdom takúto argumentáciu rozšíril zástupca žalobkyne aj v súvislosti s doručovaním predvolania žalobkyni na pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť dňa 14.09.2015 (konkrétne v replike k vyjadreniu žalovaného), a to aj napriek tomu, že v odvolaní zo dňa 20.06.2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa takouto skutočnosťou nebránil. 28. Z uvedeného preto možno prijať záver, že pri doručovaní zásielky adresovanej žalobkyni obsahujúcej rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 30.09.2015 nastali účinky náhradného doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, zásielku možno považovať za doručenú dňom 15.12.2015 a odvolanie žalobkyne zo dňa 20.06.2016 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15 dňovej lehoty na odvolanie, t.j. bolo podané oneskorene. 29. Na základe týchto, pred správnym súdom preukázaných skutočností súd dospel k záveru, že žaloba v rozsahu, v ktorom sa žalobkyňa domáha zrušenia opatrenia žalovaného zo dňa 05.09.2016 č.: OU-KE-OOP1-2016/032980/GEC označeného ako: „Preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: OU-KS-OVVS-2015/003584 zo dňa 30.09.2015 - upovedomenie“, a to v časti, v ktorej žalovaný vyslovil, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa bolo podané oneskorene je podľa ust. § 190 SSP nedôvodná a preto v tejto časti žalobu zamietol. 30. Tak ako je to uvedené vyššie, v ďalšej časti preskúmavaného opatrenia žalovaného žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu preskúmal v rámci mimo odvolacieho konania, a dospel k záveru, že postup správneho orgánu bol zákonný, preto nie je dôvod na jeho zmenu, resp. zrušenie. 31. Tak ako vyplýva s ustanovenia § 60, ako aj § 65 ods. 1 Správneho poriadku preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, na ktorý nie je právny nárok. Vyrozumenie podávateľa podania o tom, že správny orgán nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 Správneho poriadku prípadne na obnovu konania podľa § 62 Správneho poriadku je však len oznámením, ktoré preskúmavaniu v správnom súdnictve nepodlieha (názor vyslovený v R 51/1995). V tejto veci z obsahu preskúmavaného oznámenia žalovaného vyplýva, že žalovaný mimo záveru o žalobkyňou neskoro podanom odvolaní v ďalšej časti oznámenia konštatuje, že neskoro podané odvolanie (po zhodnotení v odvolaní uvedených skutočností) neodôvodňuje zmenu a ani zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v mimo odvolacom konaní, preto opatrenie žalovaného je v tejto časti zo súdneho prieskumu vylúčené. 32. Pre úplnosť právny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 30. 09. 2015 poskytol účastníkom konania správne a úplné poučenie po tom, že proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie do pätnástich dní od jeho doručenia na Okresný úrad Košice - okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy a po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku je preskúmateľné súdom. 33. V závere správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ , t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým“, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení aj vo vzťahu k podávaniu opravných prostriedkov proti rozhodnutiu správnych orgánov, pretože predovšetkým v rámci odvolacieho konania pred správnym orgánom môže dôjsť k náprave nezákonností pri postupe alebo rozhodovaní správneho orgánu pravého stupňa, a následne po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov aj k súdnemu prieskumu zákonnosti postupu a rozhodovania správnych orgánov. 34. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na preskúmanie napadnutého opatrenia žalovaného v prevyšujúcej časti, v rámci správneho súdnictva, pretože žaloba smeruje proti oznámeniu žalovaného, ktoré preskúmavaniu v správnom súdnictve nepodlieha, preto podľa § 97 v spojení s ust. § 98 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku žalobu žalobkyne v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť. 34. O náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 170 písm. a/ SSP a vyslovil, že účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva, z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nebola úspešná a v časti jej žaloba bola aj odmietnutá. Žalovanému nevznikli žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré možno od žalobkyne spravodlivo požadovať. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.