Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6S/32/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200214 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200214.2 Rozhodnutie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu JUDr. Milana Končeka a JUDr. Valérie Mihalčínovej, v právnej veci žalobkyne Y. U., bývajúcej v X., Č. XX, proti žalovanému Centrum právnej pomoci Košice, Murgašova 3, Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 03.03.2017 sp. zn. 2046/2017-KaKE, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného z 03.03.2017 sp. zn. 2046/2017-KaKE R.z. 15168/2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 14 ods.1 písm.a) zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní („živnostenský zákon“) v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 327/2005 Z.z.“) odňal žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci. 2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobkyni bolo rozhodnutím zo 17.08.2015 sp. zn. 9178/2015-KaKE, R.z. 52010/2015-KaKE priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 35Cpr2/2015 (teraz 35Cpr3/2016) a určilo advokáta H.. N. U. so sídlom v Košiciach, Dénešova 19, na jej zastupovanie v tejto právnej veci. 3. Žalobkyňa listom, ktorý bol doručený žalovanému 16.01.2017 žiadala o zmenu určeného advokáta z dôvodu narušenia dôvery. Súčasne žiadala o určenie iného advokáta. 4. Žalovaný požiadal určeného advokáta o vyjadrenie sa ku skutočnostiam uvedeným v žiadosti. Určený advokát dňa 22.02.2017 zaslal žalovanému výpoveď plnomocenstva udeleného žalobkyňou dňa 08.09.2015 pre stratu dôvery. Uviedol, že dňa 19.02.2017 vyzval žalobkyňu na stretnutie v inej právnej veci, a to na deň 21.02.2017, pretože mu bola doručená výzva súdu na splnenie povinnosti v lehote 10 dní a vyjadrenie žalovaného. Žalobkyňa mailom odmietla súčinnosť a odmietla aj splniť výzvu súdu. Určený advokát s výpoveďou plnomocenstva doložil žalovanému výpisy z e-mailovej komunikácie medzi ním a žalobkyňou, pričom v e-maili zo dňa 20.02.2017 žalobkyňa uviedla, že na žiadnu poradu do kancelárie už chodiť nebude, má výhrady k jeho osobe, a zároveň uviedla tiež námietky k výsluchom vykonaným v správnej veci sp. zn. 4Cpr4/2014. 5. Dňa 22.02.2017 žalobkyňa zaslala žalovanému e-mailovú žiadosť, ktorou opakovane sa dožadovala zmeny advokáta. Uviedla, že obdržala vypovedanie plnomocenstva vo veci vedenej pod sp. zn. 4Cpr4/2014 40Cpr4/2014 a sp.zn. 35Cpr2/2015. Dňa 22.04.2017 opätovne zaslala žalovanému e- mailovú žiadosť, ktorou sa opakovane dožadovala zmeny advokáta. Namietala voči spôsobu, akým jej advokát oznámil vypovedanie plnej moci, a to deň pred pojednávaním. Uviedla, že určený advokát doteraz nekonal tak, ako mal, a teraz odmieta súčinnosť. Vyhrážal sa jej nejakými kamerovými záznamami v budove jeho kancelárie voči nej a jej synovi. Konštatovala, že odmietla len nezmyselné porady, keď jemu nešlo o zastupovanie, ale o podpisy za úkony, ktoré neuskutočnil, a o ktoré ho nikto nežiadal. Uviedla, že advokát podmieňoval podávanie písomností len jej podpisom, hoci mal plnú moc. Tvrdila, že žiadnu súčinnosť neodmietla a vyjadrila sa na otázky, ktoré si vyžiadal súd od advokáta v lehote do 10 dní prostredníctvom e-mailu. Poukázala na to, že práve konanie určeného advokáta podľa jej názoru nebolo korektné, všetko sa ho musela doprosovať, pričom len preposlanie zápisníc z pojednávaní mu trvalo 6 týždňov od jej žiadosti o ne. Uviedla, že oklamal ju, že je možná oprava zápisníc a že dá vyžiadať zvukový záznam z pojednávaní, čo neurobil, nasilu ju nútil prísť na poradu, aj keď bola chorá. Nakoniec si zvukové záznamy vyžiadala sama a požiadala súd o ich opravy, čo jej súd zamietol zo zákonných dôvodov. 6. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o nečinnosti advokáta v uvedenej právnej veci, alebo jeho vzťahu k protistrane. Tiež nezistil dôvodné pochybnosti o poskytovaní právnej pomoci v záujme žalobkyne, jej námietky sa týkajú vzájomnej komunikácie s advokátom, a skutočnosti, že advokát nežiadal o opravu zápisníc z pojednávania, pričom z predložených dokladov nevyplývalo, že by žalobkyňa na pojednávaní namietala proti spôsobu zaznamenania výsluchov a výpovedí. 7. Žalovaný ďalej konštatoval, že z predložených dokladov a vyjadrení zistil, že v právnej veci sp. zn. 35Cpr3/2016 určený advokát obdržal výzvu konajúceho súdu, ktorou ho súd vyzval, aby do 10 dní predložil všetky listinné dôkazy doručené žalobkyňou podaním z 23.07.2015 (287 strán listinných dôkazov) a vyjadrenie, na základe akého právneho titulu žiada priznať nemajetkovú ujmu. V nadväznosti na to advokát vyzval žalobkyňu, aby sa dostavila na poradu za účelom splnenia výzvy súdu. 8. Žalobkyňa e-mailom advokátovi oznámila, že na žiadnu poradu k nemu nebude chodiť a stručne sa vyjadrila k požiadavkám súdu. 9. Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa bola advokátom poučená o potrebe porady v jej právnej veci, a napriek tomu sa odmietla na poradu dostaviť. Podľa žalovaného určený advokát na stručné vyjadrenie žalobkyne prostredníctvom e-mailu nemohol kvalifikovane odpovedať na výzvu súdu a poskytovať právnu pomoc odbornou starostlivosťou. 10. Z uvedených dôvodov žalovaný dospel k záveru, že žalovaná neposkytla potrebnú súčinnosť určenému advokátovi, preto jej podľa § 14 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. odňal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 11. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v ktorej navrhla, aby súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je neobjektívne a protiprávne, pretože žiadala žalovaného o zmenu advokáta, pričom žalovaný vo veci nekonal napriek jej mailom o poskytnutie informácií, a podaním ďalších dvoch písomných žiadostí. Konštatovala, že svoje žiadosti o zmenu prideleného advokáta riadne odôvodnila, na čo centrum vôbec nezareagovalo. Žiadosť o zmenu advokáta predchádzala vypovedaniu plnej moci advokátom. Poukázala na to, že advokát vo výpovedi plnomocenstva neuviedol, že vedel o tom, že už požiadala o zmenu advokáta, ale účelovo použil dôvod jej nesúčinnosti ako dôvod na vypovedanie plnej moci. Namietala, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav pred rozhodnutím vo veci samej a poukázala na to, že žalovaný diskriminuje žalobkyňu, keď odmieta považovať za súčinnosť jej komunikáciu s advokátom e-mailom. Konštatovala, že žalovaný si vôbec nepreveroval, za základe čoho žalobkyňa tvrdí, že ju advokát poškodzuje a na danú skutočnosť žalovaného upozornila už vo svojej žiadosti zo 16.01.2017. 12. Žalobkyňa vo svojej žalobe poukázal na to, že žalovaný ju vinil z nesúčinnosti iba na základe toho, že mailom zo dňa 20.02.2017 odmietla súčinnosť s určeným advokátom. V tom čase však žalovaný aj advokát vedeli, že žalobkyňa už nemá záujem o poskytovanie právnych služieb týmto advokátom, preto podľa jej názoru odmietnutie porady nemožno považovať za nesúčinnosť s určeným advokátom. Vyslovila presvedčenie, že ak by súd neposlal výzvu advokátovi, advokát by ju do pojednávania vôbec nekontaktoval, tak ako sa to stalo aj predtým. Dôvodom odmietnutia porady s určeným advokátom nebola jej nesúčinnosť, ale nečinnosť žalovaného, pretože sa nemohla stretnúť a spolupracovať s nedôveryhodným advokátom a žalovaný o tom vedel. Žalovaný si riadne neoveril skutočnosti a bez vážneho dôvodu jej odňal nárok na poskytovanie právnej pomoci. 13. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný nepreukázal, a ani v rozhodnutí nespomenul, prečo má advokát výhrady voči prítomnosti jej syna na pojednávaniach, pričom právo verejnosti zúčastňovať sa na pojednávaní nie je podmienené súhlasom advokáta. Celé konanie advokáta žalobkyňa považuje za úmyselné za účelom zbaviť sa klienta prideleného centrom a za zjavnej pomoci žalovaného. 14. Žalobkyňa v žalobe konštatovala, že žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol a pospájal jej vyjadrenia účelovo tak, aby to odôvodňovalo jeho rozhodnutie o odňatí právnej pomoci. Pritom žalovaný použil vo svojom rozhodnutí jej vyjadrenia k e-mailovej komunikácii s advokátom, čo svedčí o tom, že bola súčinná, a zároveň odôvodnila, prečo sa nezúčastnila tejto porady a navyše, v nej odpovedala advokátovi na e- mail a zaslané prílohy. Uviedla, že žalovaný povytrhoval z kontextu vyjadrenia žalobkyne, ktoré nemajú nič spoločné s rozhodnutím o odňatí právnej pomoci, pretože sú to vyjadrenia k rôznym prílohám. Navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 09.06.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Konštatoval, že žalobkyňa listom zo dňa 22.02.2017 požiadala o zmenu prideleného advokáta z dôvodu narušenia dôvery. Žalovaný v záujme objektívneho zistenia stavu veci požiadal o vyjadrenie určeného advokáta, ktorý dňa 22.02.2017 zaslal výpoveď plnomocenstva udeleného oprávnenou osobou dňa 08.09.2015 pre stratu dôvery. Žalobkyňa nenamieta, že určenému advokátovi neposkytla potrebnú súčinnosť. Svoje konanie odôvodňuje tým, že v tom čase už požiadala o zmenu určeného advokáta, a že už nemala záujem o poskytovanie právnej pomoci zo strany určeného advokáta. Žalovaný k tomu tvrdeniu uviedol, že oprávnená osoba je po celú dobu trvania nároku na právnu pomoc povinná poskytovať súčinnosť určenému advokátovi. Skutočnosť, že v čase trvania nároku požiadal o zmenu prideleného advokáta, jej nezakladá právo na pridelenie nového advokáta. O tejto skutočnosti bola žalobkyňa poučená o tom, že v prípade ak neposkytne určenému advokátovi potrebnú súčinnosť, žalovaný rozhodne o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. 16. K námietke žalobkyne, že klient má právo odstúpiť od zmluvy s advokátom bez udania dôvodu, žalovaný uviedol, že oprávnená má právo vypovedať plnú moc určenému advokátovi, ale v prípade, ak tak urobí, žalovaný má právo posúdiť také konanie ako nesúčinnosť zo strany oprávnenej osoby a môže jej tak odňať nárok na právnu pomoc pre porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 327/2005 Z.z. Na námietku žalobkyne, že žalovaný s ňou nedostatočne komunikoval, uviedol, že túto námietku nepovažuje za pravdivú, keďže žalovaný sa s každým podaním žalobkyne zaoberalo a komunikácia medzi ním a žalobkyňou prebiehala štandardne ako pri iných klientoch. 17. K námietke žalobkyne, že žalovaný nepreukázal, za aké úkony sa dožadoval advokát jej podpisov a ďalej nepreverovalo, akými kamerovými záznamami sa jej advokát vyhrážal, uviedol, že nepovažoval za potrebné a účelné preverovať tieto skutočnosti, pretože ich posúdenie nebolo nevyhnutné pre posúdenie žiadosti žalobkyne, a ani nie je v kompetencii žalovaného vykonávať také rozsiahle dokazovanie, ktoré zaťažuje obe strany. Zvlášť keď to nie je nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu. Žalovaný mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa svojim konaním neumožnila určenému advokátovi poskytovať je právnu pomoc s odbornou starostlivosťou, čo vyplýva aj z priloženej e-mailovej komunikácie. Žalobkyňa sa odmietla osobne dostaviť na stretnutie s advokátom, a to opakovane, pričom z e-mailovej komunikácie je viac ako zrejmý odmietavý postoj žalobkyne k určenému advokátovi, čo žalobkyňa ani v žalobe nepoprela. 18. K námietke žalobkyne k správaniu advokáta žalovaný uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci nezistil žiadne pochybenie z jeho strany. Žalobkyňa však svojim konaním bránila v poskytovaní právne pomoci, a nijako neprispela k riešeniu jej právnej veci. Žalovaný konštatoval, že oprávnená osoba má nárok na zmenu určeného advokáta len z dôvodov, ktoré predpokladá zákon. Z dôvodu bežných komunikačných nedorozumení, či skutočností, že určený advokát nespĺňa subjektívne predstavy oprávnenej osoby o zastupovaní, nemá oprávnená osoba nárok na zmenu advokáta. V prípade bezplatnej právnej pomoci hradí trovy právneho zastúpenia štát, pričom pri ukončení každého zastupovania, a to aj z dôvodu zmeny advokáta, si určený advokát vyúčtuje trovy právneho zastúpenia. Je preto dôležité nastaviť rovnováhu medzi týmto pozitívnym záväzkom štátu poskytovať bezplatnú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi a očakávaniami oprávnenej osoby týkajúcimi sa samotného priebehu poskytovania tejto právnej pomoci. Je dôležité, aby oprávnená osoba poskytovala určenému advokátovi potrebnú súčinnosť a vyvíjala bežnú snahu predchádzať nedorozumeniam, či vzniknuté nedorozumenia v komunikácii riešiť. Tým, že sa žalobkyňa výslovne odmietla zúčastniť sa porady, ktorú advokát považoval za nevyhnutnú pre ďalšie poskytovanie právnej pomoci, mu oprávnená osoba neposkytla súčinnosť a odmietla tak urobiť aj v budúcnosti. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval žalobu žalobkyne za nedôvodnú. 19. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. 20. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 16.01.2017 doručenou žalovanému toho istého dňa požiadala o zmenu prideleného advokáta. Dôvodom žiadosti bolo narušenie dôvery voči advokátovi. Podstatným dôvodom narušenia dôvery žalobkyne voči určenému advokátovi bola tá skutočnosť, že dodatočne zo zápisníc z pojednávaní vo veci 40Cpr4/2013 zistila nezrovnalosti vo výpovediach svedkov. a podľa názoru žalobkyne nedostatočná aktivita určeného advokáta jednak v zadovážení a preposlaní zápisníc z pojednávaní a v podaní návrhu na ich opravu. 21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný listom z 15.02.2016 požiadal určeného advokáta o vyjadrenie, a súčasne mu zaslal fotokópiu žiadosti žalobkyne zo 16.01.2017. Uvedená žiadosť bola pravdepodobne odoslaná určenému advokátovi dňa 17.02.2017. 22. Advokát dňa 22.02.2017 doručil žalovanému oznámenie o vypovedaní plnomocenstva zo dňa 21.02.2017. Dňa 22.02.2017 sa konalo pojednávanie vo veci 40Cpr4/2014 a podľa vyjadrenia žalobkyne advokát jej oznámil výpoveď plnomocenstva aj pred týmto pojednávaním. Písomnú výpoveď prevzala žalobkyňa na pošte. 23. Žalobkyňa dňa 22.02.2017 opätovne e-mailom požiadala o zmenu určeného advokáta a túto žiadosť zopakovala ešte písomne dňa 01.03.2017. 24. Určený advokát sa k žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta vyjadril až dňa 20.03.2017, pričom toto vyjadrenie bolo doručené žalovanému dňa 22.03.2017. 25. Súd z obsahu spisu na základe e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a určeným advokátom zistil, že až do 10.01.2017 bola ich komunikácia v podstate bez problémov, z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa zúčastnila aj osobne na poradách s určeným advokátom, ktorý však ona popísala ako porady, ktoré sa mali konať na chodbe tesne pred pojednávaním, alebo cestou z kancelárie advokáta na súd na pojednávanie. V čase po podaní žiadosti o zmenu určeného advokáta, keď očakávala rozhodnutie žalovaného, nepovažovala za nutné zúčastniť sa osobne porady s advokátom, voči ktorému podľa svojho vyjadrenia stratila dôveru. 26. Žalovaný vychádzajúc z vyjadrenia určeného advokáta, ktorý už medzitým vypovedal plnomocenstvo žalobkyni, vyhodnotil konanie žalobkyne ako nesúčinnosť s určeným advokátom a rozhodol o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci. 27. Súd z administratívneho spisu zistil, že podľa e-mailovej komunikácie medzi určeným advokátom a žalobkyňou vyplýva, že advokát súhlasil s takouto formou komunikácie so svojim klientom - žalobkyňou. Vo veci 35Cpr3/2016 sa do januára 2017 neuskutočnilo ani jedno pojednávanie. Mailom z 19.02.2017 určený advokát oznámil žalobkyni, a zároveň jej zaslal výzvu Okresného súdu Košice I. zo dňa 26.01.2017, predvolanie na pojednávanie a vyjadrenie žalovaného zo dňa 16.10.2015 s tým, že k uvedeným listinám je potrebná súčinnosť žalobkyne a vykonanie osobnej porady. Žalobkyňa na tento mail reagovala mailom z 20.02.2017, v ktorom oznámila, že na poradu chodiť nebude vzhľadom na výhrady advokáta voči jej osobe, a tiež voči prítomnej verejnosti. Stručne sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, a tiež reagovala na výzvu súdu ku antidiskriminačnej žalobe. Podľa názoru súdu iba na základe týchto dôkazov nie je možné usúdiť, že sú splnené zákonné podmienky pre odňatie nároku žalobkyne na poskytnutie právnej pomoci. Podľa názoru súdu pri vyhodnotení dôkazov mal žalovaný prihliadať aj na tú okolnosť, že žalobkyňa už predtým požiadala o zmenu advokáta, a preto až do rozhodnutia o tej-ktorej žiadosti nepovažovala za nutné sa s určeným advokátom stretávať mimo pojednávaní na súde. 28. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru súdu tiež nepreskúmateľné z dôvodu, že výrok rozhodnutia sa týka iba odňatia nároku na poskytnutie právnej pomoci. V odôvodnení rozhodnutia sa však uvádza, z akého dôvodu nebolo možné vyhovieť žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta citovaním ustanovenia § 5d ods.2 zákona č. 327/2005 Z.z., podľa ktorého ak existujú dôvodné pochybnosti o kvalite právnej pomoci, alebo poskytovaní právnej pomoci v záujme ochrany práv oprávnenej osoby, alebo zahraničnej oprávnenej osoby, centrum môže na žiadosť oprávnenej osoby, alebo zahraničnej oprávnenej osoby rozhodnúť o zmene v osobe advokáta, alebo mediátora; centrum rozhodne o zmene vždy, ak oprávnená osoba, alebo zahraničná oprávnená osoba preukáže nečinnosť advokáta, alebo mediátora, alebo ich vzťah k protistrane. 29. Podľa § 14 ods.1 písm.a) zákona č. 327/2005 Z.z. centrum rozhodne o odňatí poskytovania právnej pomoci, ak oprávnená osoba neposkytuje centru určenému advokátovi alebo mediátorovi potrebnú súčinnosť. 30. Podľa § 25 ods.1 zákona č. 327/2005 Z.z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a súvisiacich nárokov podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 31. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods.1 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok). Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods.3 Správneho poriadku). 32. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne sa dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami. V obdobnej právnej veci medzi žalobkyňou a žalovaným rozhodoval už rozsudkom zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 6S/68/2017-51, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného z 25.05.2017 sp. zn. 2045/2017-KaKE R.z. 33998/2017 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, ktorým žalobkyni odňal nárok na poskytnutie právnej pomoci vo veci 40Cpr4/2014. V odôvodnení rozsudku konštatoval, že: „Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný sa pri rozhodovaní o žiadosti žalobkyne dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalovaný začal konanie na návrh žalobkyne, resp. jej žiadosť o zmenu, ktorý odôvodnila stratou dôvery voči nemu. Z obsahu tejto žiadosti, ako aj z ďalších opakovaných žiadostí z 20.02.2017 a 01.03.2017 je zrejmé, že jej strata dôvery voči určenému advokátovi bola vyvolaná pochybnosťami o správnosti poskytovania právnej pomoci advokátom po tom, čo jej boli preposlané zápisnice z predchádzajúcich pojednávaní vo veci 40Cpr/4/2014. Súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný až po mesiaci, listom z 15.02.2017 požiadal advokáta o vyjadrenie, pričom zároveň zaslal mu fotokópiu žiadosti o zmenu advokáta. Určený advokát dňa 21.02.2017 vypovedal žalobkyni plnú moc. Je nepochybné, že vypovedanie plnej moci zo strany advokáta došlo až po tom, čo mal vedomosť o žiadosti žalobkyne o zmenu advokáta. Vypovedania plnej moci odôvodnil advokát tým, že mu žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť, ale z e-mailovej komunikácie medzi ňou a určeným advokátom nepriamo vyplýva, že vo veci konanej pred Okresným súdom Košice I. bolo nariadené dňa 22.02.2017 už štvrté pojednávanie a v minulosti sa porady v tejto veci uskutočňovali. Zo spisu tiež vyplýva, že advokát súhlasil, aby s ním žalobkyňa komunikovala prostredníctvom e-mailu. Žalobkyňa iba pred posledným pojednávaním oznámila advokátovi, že odmieta pred pojednávaním konzultáciu, pričom ako už súd uviedol, žalobkyňa očakávala rozhodnutie žalovaného o jej žiadosti na zmenu advokáta. Podľa názoru súdu za tejto situácie, ktorú pri vyhodnotení dôkazov bolo potrebné vziať na zreteľ, nie je možné odopretie konzultácie s advokátom pred štvrtým pojednávaním v tej istej veci, považovať za také odopretie súčinnosti, ktoré by malo mať za následok odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Súd poukazuje tiež na tú skutočnosť, že žalovaný o žiadosti na zmenu advokáta nerozhodol formou výroku, iba v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, za akých okolností je žalovaný povinný podľa zákona rozhodnúť o zmene advokáta, pričom bez bližšieho a konkrétneho odôvodnenia sa s dôvodmi, ktoré uviedla žalobkyňa, a to najmä neskoré preposlanie zápisníc, nesprávne poučenie advokáta o možnosti žiadať opravu ich obsahu, a pod., sa žalovaný nezaoberal. Hoci na zmenu advokáta v danom prípade nebol právny nárok, bolo potrebné o tejto žiadosti rozhodnúť. Také rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čo je dôvod na jeho zrušenie podľa § 191 ods.1 písm.d) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Na rozhodnutie o odňatí nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa názoru súdu nemal žalovaný dostatok podkladom, vychádzal iba z tvrdení advokáta, ktoré predložil po vypovedaní plnej moci žalobkyne, pričom obsahu e-mailovej komunikácie nenasvedčoval, že žalobkyňa počas celej doby odmietala poskytnutie potrebnej súčinnosti advokátovi. Súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil aj z dôvodu uvedeného v § 191 ods.1 písm.e) Správneho súdneho poriadku“. 33. Žalovaný je povinný v ďalšom konaní sa dôsledne zaoberať žiadosťou žalobkyne o zmenu advokáta, ako aj podmienkami na odňatie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Vo veci 35Cpr3/2016 nebolo uskutočnené ešte žiadne pojednávanie a výzvu súdu na doloženie potrebných exemplárov žalôb a listinných dôkazov, ako aj objasnenie predmetu žaloby, nebola potrebná osobná prítomnosť žalobkyne na porade s určeným advokátom, keďže na tieto otázky odpovedala mailom. 34. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, náhradu trov konania pri podaní žaloby nežiadala, a súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania vyhlásením rozsudku. Z uvedených dôvodov preto náhrada trov konania žalobkyni nebola priznaná. 35. Rozsudok bol prijatý senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len "sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.