Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7S/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200464 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200464.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Malco Invest, s.r.o., so sídlom Andreja Hlinku 40, Trnava, IČO: 47 113 405, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária BÁNOS, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 2, Galanta, za ktorú koná JUDr. Róbert Bános, konateľ a advokát, proti žalovanému Inšpektorátu práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti Protokolu č.: IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 19.04.2017 v znení Dodatku č.1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného - Protokol Inšpektorátu práce č.: IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 19.04.2017 v znení Dodatku č.1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalovaný vydal dňa 19.04.2017 Protokol č.: IKO-92-53-1.2/P-A28-17 o výsledku inšpekcie práce podľa § 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods.2 a § 14 ods.1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : “zákon o inšpekcii práce“), ktorá bola vykonaná 28.03.2017 a 05.04.2017 v kontrolovanom subjekte Malco Invest, s.r.o., so sídlom Andreja Hlinku 40, Trnava, pracovisko BD, Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka. Žalovaný v protokole uviedol, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na kontrolu dodržiava zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Z jeho obsahu vyplýva, že dňa 28.03.2017 o 09.00 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu - BD, Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: l/ V. W. W., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX B., B. XXX - bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 2/ V. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX D., J. XX - bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 3/ R. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX R. - bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 4/ W. E. W., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX B., B. XXX - bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, X/ Z. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX F., N.. G. XX - pracovná zmluva zo dňa 16.05.2016, 6/. H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX K. W. - J., K. W. XXX - pracovná zmluva zo dňa 16.03.2017, 7/ D. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX F., N.. G. XX - pracovná zmluva zo dňa 16.05.2016 a 8/ B. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX F., N.. G. XX - pracovná zmluva zo dňa 16.05.2016. 2. Žalovaný v protokole ďalej uviedol, že na základe informácií získaných od A.. S. D., stavbyvedúceho spoločnosti Metrostav Slovakia, a.s., zistil, že tieto osoby vykonávali práce pre žalobcu. Na základe písomnej výzvy žalovaného z 05.04.2017 sa žalobca vyjadril listom z 11.04.2017, v ktorom uviedol, že „Týmto by sme Vás chceli informovať, že v čase vykonania inšpekcie práce na stavbe BD Čapajova ulica Bratislava (dňa 28.03.2017) boli v našom zamestnaneckom pomere len menovaní : 1. Z. J., X. H. L., X. D. L., X. B. J.. V prílohe posielame ich pracovné zmluvy. Ďalší menovaní, t.j. X. V. W. W., X. V. B., X. R. X. C. X. W. E. W. neboli v tom čase naši zamestnanci. Boli zamestnanci iného podnikateľského subjektu - STACH -BUD. Firma STACH - BUD si v tomto čase u nás objednala len zaučenie pracovníkov. Prílohu zmluva so spoločnosťou STACH-BUD prikladáme“. Správny orgán k tomu uviedol, že na základe zistených skutočností považoval predloženú zmluvu o poskytnutí služieb za účelovú, pretože túto skutočnosť zamestnávateľ neuviedol počas kontroly a stavbyvedúci potvrdil, že všetkých osem zamestnancov pracuje pre zamestnávateľa Malco Invest, s.r.o. Trnava. Všetkých štyroch zamestnancov, u ktorých v čase kontroly neboli uzavreté pracovné zmluvy, žalobca prihlásil od 04.04.2017 v Sociálnej poisťovni ako svojich zamestnancov, z ktorého dôvodu jeho tvrdenie, že týchto zamestnancov v období od 28.03.2017 do 03.04.2017 zaúčal pre inú spoločnosť sa javí ako nelogické a nedôveryhodné. 3. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti žalovaný v časti B/ protokolu „Zistené nedostatky“ konštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 28.03.2017 o 09.00 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb : V. W. W., V. B., R. X. C. W. E. W., ktorí pre neho vykonávali stavebné práce - omietky na pracovisku BD Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 28.03.2017 o 09.00 hod. a inšpekciou práce nebola preukázaná dohodnutá odmena. Doba trvania nelegálneho zamestnávania bola od 28.03.2017 od 08.00 hod. 4. V časti „Opatrenia“ preskumávaného protokolu žalovaný uviedol, že v súlade s ust. § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť : 1/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a 2/ predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do troch dní po uzatvorení protokolu. 5. V časti „Záver“ protokolu konštatoval, že štatutárny zástupca resp. splnomocnený zástupca žalobcu má právo sa k skutočnostiam uvedeným v tomto protokole vyjadriť v lehote piatich dní odo dňa jeho doručenia a zároveň je povinný navrhnúť a priložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie skutkového stavu dôkazy, ktoré sú mu známe. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží iné dôkazy ako boli predložené pri výkone inšpekcie práce, bude to znamenať, že si je vedomý toho, že všetky skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole sú pravdivé a nemá iné dôkazy, ktorými by rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole. 6. V písomnom vyjadrení k Protokolu zo dňa 19.04.2017 č. : IKO:92-53-1.2/P-A28-17 žalobca uviedol, že sa prerokovania protokolu v mieste sídla pracoviska žalovaného nezúčastní a ani nesúhlasí s jeho závermi o nelegálnom zamestnávaní tam označených osôb. Tvrdil, že počas kontroly dňa 28.03.2017 boli s ich spoločnosťou v pracovnoprávnom vzťahu zamestnanci Z. J., H. L., D. L., B. J., čo aj preukázal pracovnými zmluvami uzatvorenými dňa 16.05.2016, a ostatné fyzické osoby prítomné na ich pracovisku neboli ich zamestnancami, pretože týchto pracovníkov v dňoch 28.03.2017 do 03.04.2017 školil na základe zmluvy o poskytnutí služieb uzavretej s ich obchodným partnerom STACH - BUD. Nesúhlasil ani so záverom o účelovosti predloženej zmluvy o poskytnutí služieb, pretože zmluvu riadne predložili kontrolnému orgánu a je aj označená medzi predloženými dokladmi. Nepovažoval za rozhodujúce ani vyjadrenie stavbyvedúceho A.. S. D., ktorý si všetky osoby na pracovisku automaticky priradil k ich spoločnosti, čo však nebola pravda. Označených štyroch pracovníkov prihlásili do registra poistencov Sociálnej poisťovne a uzatvorili s nimi pracovnoprávne vzťahy dňa 04.04.2017, čím si splnili podmienky dohodnuté s ich obchodným partnerom, no žalovaný sa napriek tomu s týmito skutočnosťami nevyporiadal. Neakceptoval nimi predložené doklady a spochybnil uzavretý obchodnoprávny vzťah, čo nepatrí do jeho kompetencie. V závere zdôraznil, že správnym orgánom zistený skutkový stav, ktorý vychádza iba z vyjadrenia stavbyvedúceho A.. D. nepovažuje za dostatočne zistený a správny pretože kontrolný orgán sa neinformoval u jednotlivých fyzických osôb v akom sú vzťahu so žalobcom a o týchto skutočnostiach s nimi nespísal ani žiadne záznamy. Konštatoval, že ich spoločnosť podniká už štyri roky a počas celého tohto obdobia sa snažia konať plne v súlade so zákonmi SR, zamestnávajú aj občanov z Európskej únie a neprichádza do úvahy, aby konali v rozpore so zákonom. Z týchto podstatných dôvodov žiadal predmetný protokol prekvalifikovať na záznam o výsledku inšpekcie práce podľa § 14 zákona o inšpekcii práce a vyhnúť sa tak prípadnému správnemu konaniu na základe nedostatočne preukázaného skutkového stavu. 7. Žalovaný v Dodatku č.1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-92-53-1.2/P-28-17 zo dňa 19.04.2017 trval na zistených nedostatkoch tak, ako sú tieto uvedené v protokole, uviedol doslovné vyjadrenie žalobcu k označenému protokolu a zaujal k nemu nasledovné stanovisko: - „1. Kontrola bola vykonaná na základe písomného poverenia Generálneho riaditeľa Národného inšpektorátu práce Košice. - 2. Zamestnanci vykonávali práce na pracovisku zamestnávateľa spolu s jeho ďalšími zamestnancami, nikto z nich neuviedol, že patrí k inému zamestnávateľovi. - 3. Išlo o pracovisko zamestnávateľa, potvrdené A.. S. D., stavbyvedúcim, ktorý zároveň potvrdil, že všetkých osem fyzických osôb pracuje pre spoločnosť Malco Invest, s.r.o. - 4. Inšpektor práce trvá na tom, že zmluva o zaškolení je zjavne účelová. Zamestnávateľ všetky tieto osoby prihlásil do registra Sociálnej poisťovne ako svojich zamestnancov.“ 8. Včas podanou žalobou zo dňa 26.06.2017 doručenou správnemu súdu dňa 30.06.2017 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Protokolu č. IKO-92-53-1.2/ P-28-17 zo dňa 19.04.2017 v znení Dodatku č.1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 ( v ďalšej časti aj : „Protokol v znení Dodatku č. 1“) a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v podanej žalobe uplatnil žalobné dôvody spočívajúce v tvrdeniach, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. c/ SSP), protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. f/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. g/ SSP). 9. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že v čase inšpekcie práce sa nelegálneho zamestnávania nedopustil, pretože na pracovisku BD Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka dňa 28.03.2017 a rovnako po jej výkone preňho vyššie označení pracovníci závislú prácu nevykonávali, neboli s ním v pracovnom pomere, ale vykonávali pre neho činnosť na základe obchodnej zmluvy o poskytnutí služieb uzatvorenej s poľským obchodným partnerom STACH - BUD zastúpeným R. R. zo dňa 21.03.2017 (podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť služby spočívajúce v realizácii školenia zameraného na vzdelávanie označených osôb v oblasti realizácie interiérových omietok v rozsahu upravenom v označenej zmluve. Práce, ktoré tieto osoby vykonávali teda neboli závislou prácou, ale prácami v rámci dohodnutého školenia s poľskou spoločnosťou, keď z obsahu obchodnej zmluvy výslovne vyplýva (čl. I. ods.2 a nasl.), že sa jedná o zamestnancov poľskej spoločnosti. Táto zmluva bola žalovanému poskytnutá v rámci inšpekcie práce a bližšie ich žalovanému ozrejmil v liste z 11.04.2017. Závery o účelovosti predloženej zmluvy, podložené iba domnienkami a jednostranným vyjadrením stavbyvedúceho preto z pohľadu záverov, ktoré prijal žalovaný nemôžu obstáť. Jediným dôkazom, o ktorý žalovaný oprel svoje právne posúdenie, že v danom prípade sa jedná o nelegálne zamestnávanie bola informácia poskytnutá stavbyvedúcim, ktorý však nebol zamestnancom žalobcu a preto nemohol vedieť, ktoré osoby v čase výkonu práce boli a ktoré neboli v pracovnoprávnom vzťahu k žalobcovi. Žalovaný v Dodatku č. 1 k Protokolu na strane 3. v bode 2. tvrdil, že nikto z označených zamestnancov neuviedol, že patria k inému zamestnávateľovi, čo však z protokolu nevyplýva, pretože títo pracovníci o podanie informácie neboli požiadaní. Takéto tvrdenie žalovaného je v absolútnom rozpore s obsahom spisu. Namietal aj záver žalovaného o účelovosti predloženej zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 21.03.2017, s poukazom na to, že žalobca toto neuviedol počas kontroly a stavbyvedúci potvrdil, že všetkých osem zamestnancov pracuje pre žalobcu. Vyslovil názor, že žalovaný mal za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vypočuť žalobcu, menované osoby ako aj jeho riadnych zamestnancov a nie sa iba nelogicky stotožniť s jednostranným tvrdením nekompetentnej a navyše aj neinformovanej osoby stavbyvedúceho. 10. Ďalej namietal, že žalovaný v Protokole v znení Dodatku č. 1, v časti „Opatrenia“ dostatočne nešpecifikoval opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a ich príčin. Žalovaný sa obmedzil len na strohý opis uvedený v ustanovení zákona o inšpekcii práce a neuviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin. Žalovaný uložil opatrenia iba v najvšeobecnejšej rovine, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, a ním uložené opatrenia a povinnosti sú nevykonateľné. Uvedené svedčí aj o nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného. Z morfologického výkladu slova „uloží“ vyplýva povinnosť inšpektora uložiť opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/ a nie „možnosť“ resp. „oprávnenosť“ navrhnúť opatrenia. Opomenutím povinnosti špecifikovať spôsob, akým má žalobca odstrániť zistené nedostatky a porušenia predpisov (konkrétne § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce) možno konštatovať, že predmetný protokol je pre absenciu zákonom požadovaných náležitostí nezákonným opatrením orgánu verejnej správy. Tvrdil, že dodatok k protokolu ako výsledok inšpekcie práce, ktorý je súčasťou protokolu musí obligatórne obsahovať celé vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce k nemu. Dodatok k protokolu ako akt orgánu verejnej správy predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť, preto rovnako ako protokol musí spĺňať minimálne také formálne náležitosti, aké sú vyžadované pre platnosť protokolu. Predmetný Dodatok č.1 obsahuje nedostatočné odôvodnenie posúdenia vyjadrenia žalobcu k protokolu, ako aj predložených dokladov, preto takýto nedostatok obsahových náležitostí ako aj nedostatok zdôraznenia presvedčivosti dôvodov považuje žalobca za porušenie zákona tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Uvedené takisto predstavuje dôvod na jeho zrušenie. 11. Z procesného hľadiska žalobca vytýkal žalovanému, že Dodatok č. 1 k protokolu v rozpore s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce nebol so žalobcom prerokovaný a nesprávnym postupom žalovaného tak došlo k vážnemu porušeniu procesných práv žalobcu. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/150/2015, ktorým súd zrušil napadnutý protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, okrem iného z dôvodu, že : „súd považoval námietku žalobcu, že dodatok č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný, čím žalovaný porušil § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce za dôvodnú, pretože protokol je povinný inšpektor práce v zmysle ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prerokovať so zamestnávateľom a keďže v zmysle ust. § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je dodatok k protokolu súčasťou protokolu, potom aj dodatok k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom...“. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 18.07.2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/57/2012. 12. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal aj na rozhodovaciu prax správnych súdov v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu v preskúmavanom protokole, napr. rozsudok z 16.06.2016 vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14C/150/2015-115, kde súd vyslovil, že: „Žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o tom, že zamestnávateľ porušil v protokole označené povinnosti vyplývajúce so zákonníka práce, zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. 13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2017 k správnej žalobe uviedol, že z hmotnoprávneho hľadiska je nesporné, že inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku žalobcu, ktorá skutočnosť je potvrdená informáciou poskytnutou Ing. Ondrejom Garajom, stavbyvedúcim, ktorý zároveň potvrdil, že všetkých tam prítomných osem osôb pracuje pre žalobcu. Zároveň žalovaný považoval predloženú zmluvu o poskytnutí služieb za účelovú, pretože túto skutočnosť zamestnávateľ neuviedol počas kontroly a stavbyvedúci potvrdil, že títo zamestnanci pracujú pre zamestnávateľa, ktorým je žalobca. Štyroch označených pracovníkov zamestnávateľ od 04. 04. 2017 prihlásil do Sociálnej poisťovne ako svojich zamestnancov na základe pracovných zmlúv, preto tvrdenie žalobcu, že v období od 28.03.2017 do 30.04.2017 ich na tomto pracovisku zaúčal pre inú spoločnosť sa javí ako nelogické a nedôveryhodné. K procesnému hľadisku uviedol, že inšpektor práce v protokole nemôže špecifikovať konkrétne opatrenia, lebo prijatie konkrétnych opatrení je vecou zamestnávateľa. V prípade odstránenia nedostatkov tieto možno odstrániť viacerými spôsobmi, napríklad uzatvoriť pracovno-právny vzťah, prestať využívať prácu dotyčných osôb a inšpektor práce nemôže zamestnávateľovi uložiť, ktorý konkrétny spôsob má zvoliť. Vzhľadom na existenciu zmluvnej slobody nie je možné ani uložiť uzatvorenie zmluvy. Pri odstraňovaní príčin je zamestnávateľ povinný zhodnotiť, prečo došlo k porušeniu právnych predpisov a následne prijať opatrenia tak, aby v budúcnosti už k porušovaniu právnych predpisov nedochádzalo. Z tohto pohľadu bol protokol vypracovaný v súlade s metodikou Národného inšpektorátu práce a obdobný vzor sa používa v rámci celej sústavy. Rozhodnutia jednotlivých inšpektorátov boli opakovane preskúmavané súdmi, vrátane protokolu a jeho znenie nebolo vytknuté. K otázke prerokovania dodatku k protokolu sa žalovaný vyjadril tak, že tento sa prerokúva iba vtedy, ak v ňom inšpektor práce mení znenie nedostatku alebo skutkový stav a pokiaľ sa dodatkom nič nemení, tento sa neprerokúva, lebo na to nie je dôvod. Zamestnávateľ mal možnosť uviesť všetky dôležité skutočnosti pri prerokovaní protokolu a prerokovávať totožné znenie protokolu nemá zmysel. Navyše, takto by mohol vzniknúť nikdy sa nekončiaci cyklus, keď po prerokovaní dodatku by sa musel vypracovať nový dodatok a ten opäť prerokovať. 14. Žalobca v replike zo dňa 17.10.2017 zotrval na právnej argumentácii uplatnenej v jeho predchádzajúcich podaniach a zdôraznil, že vzhľadom na existujúcu rozhodovaciu prax správnych súdov samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne a musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej vykonateľnosti vyžadovanej na výrok rozhodnutia. Opätovne zdôraznil aj nutnosť prerokovania dodatku k protokolu, ktorý sa stal jeho súčasťou a preto rovnako ako protokol je potrebné, aby bol s kontrolovaným zamestnávateľom prerokovaný. V závere svojho vyjadrenia zdôraznil nedostatočne zistený skutkový stav, keď žalovaný za účelom jeho riadneho zistenia nevykonal všetky potrebné dôkazy, ale nelogicky sa stotožnil s jednostranným tvrdením nekompetentnej a navyše aj neinformovanej osoby stavbyvedúceho. 15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného - Protokolu v znení Dodatku č. 1 a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. 18. V danom prípade žiadal žalobca preskúmať postup žalovaného správneho orgánu pri inšpekcii práce ako aj výsledok jeho činnosti - protokol v znení dodatku, ktorý má formu opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa názoru správneho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinnosti uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na dodržiavanie príslušných ustanovení právnych predpisov a zároveň predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. To znamená, že žalovaný predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, a teda svojim charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle citovaných ustanovení predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. Uvedené vyplýva aj z názoru Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 02.12.2008, resp. sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011. Z vyššie uvedených skutočností je preto nesporné, že predmetný protokol a jeho závery zasahujú do subjektívnych práv a povinností žalobcu a podľa názoru súdu je irelevantné, či v predmetnej veci bolo začaté aj správne konanie o uložení sankcie žalobcovi, nakoľko výsledkom správneho konania môže byť rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré rozhodnutie zasahuje do subjektívnych práv a povinností iným spôsobom (do materiálnej sféry), ako závery vyplývajúce z predmetného protokolu (obdobne názor Krajského súdu v Nitre vyslovený v rozsudku sp. zn. 26S/57/2012 zo dňa 18.07.2013). 19. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 20. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu prácu, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania, dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 3 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 21. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorý je podnikateľom a nie zamestnávateľom, a/ prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení a predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin. 22. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. 23. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 24. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. 25. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný v Protokole č. IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 19.04.2017 v časti B - „Zistené nedostatky“, bod 1. konštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 28.03.2017 o 9.00 hod. využíval závislú prácu tam označených štyroch fyzických osôb, ktoré pre ňu vykonávali stavebné práce - omietky na pracovisku BD Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. Z obsahu Protokolu v znení Dodatku č. 1 vyplýva, že skutkový záver o závislej práci označených osôb pre žalobcu žalovaný prijal na základe informácie získanej od A.. S. D., stavbyvedúceho spoločnosti Metrostav Slovakia, a. s., ďalej toho, že nikto z pracovníkov neuviedol, že patrí k inému zamestnávateľovi a napokon zo žalovaným prijatého záveru, že predložená obchodná zmluva o zaškolení označených pracovníkov je zjavne účelová. 26. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že jeho súčasťou je Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej inšpektorom práce H. S. dňa 28.03.2017 o 9.05 hod. so stavbyvedúcim Ing. S. D., X.. XX.XX.XXXX, zamestnancom spoločnosti Metrostav Slovakia, a.s., ktorý uviedol „Všetci 8 občania poľskej republiky pracujú pre spoločnosť Malcoinvest, s.r.o., Trnava. Včera priniesli materiál, dnes začali robiť omietky o 8.00 hod.“ Administratívny spis žalovaného však neobsahuje žiadnu listinu a ani iný písomný dôkaz, obsahujúci informáciu od občanov poľskej republiky o dôvode ich prítomnosti na pracovisku žalobcu v čase inšpekcie práce, teda je zrejmé, že inšpektor práce týchto pracovníkov v tejto súvislosti nevypočul. 27. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol okrem iných zákonom predpísaných náležitostí musí obsahovať aj zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou inšpektora práce, pri jej výkone zameranej na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo vyhodnotiť jednotlivé zistenia a prijať prípadný skutkový záver, ktorý podriadi pod príslušné ustanovenia zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a konštatuje ich porušenie. Takýto skutkový záver však možno prijať iba na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, ako výsledku dokazovania preukazujúceho, že žalobca v čase inšpekcie práce skutočne využíval závislú prácu označených osôb. Až takto úplne zistený skutkový stav svedčiaci o porušení konkrétnych zákonných ustanovení môže byť podkladom na prijatie a uloženie opatrení na jeho odstránenie. Z uvedeného vyplýva, že k skutkovému záveru môže správny orgán dospieť až po tom, čo vyhodnotí jednotlivé vykonané dôkazy tak, aby bol čo najúplnejšie zistený skutkový stav. Tieto dôkazy vykonáva z vlastnej iniciatívy (zákonný rámec činnosti inšpektora práce udáva ust. § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o inšpekcii práce). Na to, aby mohol prijať záver, že bolo zistené porušenie zákona však musí mať dostatočne ním preukázané podklady, tak aby tento záver obstál aj v prípadnom súdnom prieskume. 28. V okolnostiach danej veci správny súd uzavrel, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci pre prijatie záveru o nelegálnej práci označených štyroch osôb prítomných na pracovisku žalobcu v čase výkonu inšpekcie práce, ak žalobca nevykonal dostatočné zisťovanie skutkového stavu u týchto pracovníkov aj napr. ich výpoveďou zachytenou v zápisnici o podaní informácie a vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku, a vychádzal iba z tvrdenia vedúceho stavby, ktorý nie je zamestnancom žalobcu, najmä za situácie, že žalobca následne žalovanému ich prítomnosť odôvodnil poskytovaným školením v prospech jeho obchodného partnera na základe predloženej obchodnej zmluvy. Postup žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu bol nedostatočný a nepostačujúci aj vzhľadom k závažnosti dôsledkov, ktoré pre žalobcu z protokolu vrátane jeho dodatku vyplývajú. Záver žalovaného je aj v rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože v Dodatku č. I. k protokolu tvrdí, že žiaden zo zamestnancov neuviedol, že patria k inému zamestnávateľovi, no v administratívnom spise o vypočutí poľských zamestnancov chýba akýkoľvek písomný dôkaz. Za takéhoto stavu sa javí ako predčasný aj záver žalovaného o účelovosti predloženej obchodnej zmluvy. Správny súd uzatvára, že výsledkom inšpekcie práce boli zistenia, vyplývajúce z Protokolu v znení Dodatku č. 1 (časť B- Zistené nedostatky), ktoré vyplývajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac aj nekorešpondujú s dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise. 29. Správny súd považoval za neopodstatnenú námietku, že žalovaný sa dopustil závažného procesného pochybenia, ak so žalobcom nebol prerokovaný Dodatok č. I. k protokolu, ktorý sa stal jeho súčasťou, pretože súd zastáva názor zhodný so žalovaným o potrebe prerokovať dodatok k protokolu v takom prípade, ak v ňom inšpektor práce mení skutkový stav, alebo zistený nedostatok. Ak k týmto zmenám nedochádza a dodatkom sa v tomto smere nič nemení, na jeho prerokovanie nie je racionálny dôvod. 30. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu o nedostatočnej špecifikácii opatrení, ktoré mu uložil prijať správny orgán za účelom odstránenia zistených nedostatkov, pretože správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že formu a jednotlivé kroky pri odstraňovaní konkrétneho nedostatku si musí zamestnávateľ zvoliť sám s prihliadnutím na svoje špecifiká a možnosti, a následne o prijatých opatreniach podať správu žalovanému. 31. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd protokol žalovaného č. IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 19. 04. 2017 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.