KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Košice20. 3. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/70/2017 z 20. 3. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2018, sp. zn. 7S/70/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200464.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/70/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200464
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200464.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu Malco Invest, s.r.o., so sídlom
Andreja Hlinku 40, Trnava, IČO: 47 113 405, právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
BÁNOS, s.r.o., so sídlom Mierové námestie 2, Galanta, za ktorú koná JUDr. Róbert Bános, konateľ a
advokát, proti žalovanému Inšpektorátu práce Košice, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie
zákonnosti Protokolu č.: IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa 19.04.2017 v znení Dodatku č.1 k protokolu
zo dňa 09.05.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e opatrenie žalovaného - Protokol Inšpektorátu práce č.: IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo
dňa 19.04.2017 v znení Dodatku č.1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 a vec v r a c i a žalovanému na
ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaný vydal dňa 19.04.2017 Protokol č.: IKO-92-53-1.2/P-A28-17 o výsledku inšpekcie práce podľa
§ 7 ods. 3 písm. a/ a § 7a v nadväznosti na § 13 ods.2 a § 14 ods.1, 2 a 4 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte
aj : “zákon o inšpekcii práce“), ktorá bola vykonaná 28.03.2017 a 05.04.2017 v kontrolovanom
subjekte Malco Invest, s.r.o., so sídlom Andreja Hlinku 40, Trnava, pracovisko BD, Čapajevova ulica,
Bratislava - Petržalka. Žalovaný v protokole uviedol, že výkon inšpekcie práce bol zameraný na
kontrolu dodržiava zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z.
o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (v ďalšom texte aj : „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní“). Z jeho
obsahu vyplýva, že dňa 28.03.2017 o 09.00 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb nachádzajúcich
sa na pracovisku kontrolovaného subjektu - BD, Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka, kde pre
zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: l/ V. W. W., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX B., B. XXX -
bez uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 2/ V. B., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX D., J. XX - bez
uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu, 3/ R. X., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX R. - bez uzatvoreného
pracovnoprávneho vzťahu, 4/ W. E. W., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX B., B. XXX - bez uzatvoreného
pracovnoprávneho vzťahu, X/ Z. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX F., N.. G. XX - pracovná zmluva zo
dňa 16.05.2016, 6/. H. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX K. W. - J., K. W. XXX - pracovná zmluva zo dňa
16.03.2017, 7/ D. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX F., N.. G. XX - pracovná zmluva zo dňa 16.05.2016
a 8/ B. J., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXXXX F., N.. G. XX - pracovná zmluva zo dňa 16.05.2016.



2. Žalovaný v protokole ďalej uviedol, že na základe informácií získaných od A.. S. D., stavbyvedúceho
spoločnosti Metrostav Slovakia, a.s., zistil, že tieto osoby vykonávali práce pre žalobcu. Na základe
písomnej výzvy žalovaného z 05.04.2017 sa žalobca vyjadril listom z 11.04.2017, v ktorom uviedol, že
„Týmto by sme Vás chceli informovať, že v čase vykonania inšpekcie práce na stavbe BD Čapajova
ulica Bratislava (dňa 28.03.2017) boli v našom zamestnaneckom pomere len menovaní : 1. Z. J., X.
H. L., X. D. L., X. B. J.. V prílohe posielame ich pracovné zmluvy. Ďalší menovaní, t.j. X. V. W.
W., X. V. B., X. R. X. C. X. W. E. W. neboli v tom čase naši zamestnanci. Boli zamestnanci iného
podnikateľského subjektu - STACH -BUD. Firma STACH - BUD si v tomto čase u nás objednala len
zaučenie pracovníkov. Prílohu zmluva so spoločnosťou STACH-BUD prikladáme“. Správny orgán k
tomu uviedol, že na základe zistených skutočností považoval predloženú zmluvu o poskytnutí služieb
za účelovú, pretože túto skutočnosť zamestnávateľ neuviedol počas kontroly a stavbyvedúci potvrdil,
že všetkých osem zamestnancov pracuje pre zamestnávateľa Malco Invest, s.r.o. Trnava. Všetkých
štyroch zamestnancov, u ktorých v čase kontroly neboli uzavreté pracovné zmluvy, žalobca prihlásil
od 04.04.2017 v Sociálnej poisťovni ako svojich zamestnancov, z ktorého dôvodu jeho tvrdenie, že
týchto zamestnancov v období od 28.03.2017 do 03.04.2017 zaúčal pre inú spoločnosť sa javí ako
nelogické a nedôveryhodné.

3. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti žalovaný v časti B/ protokolu „Zistené nedostatky“ konštatoval,
že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 28.03.2017 o 09.00 hod. využíval
závislú prácu fyzických osôb : V. W. W., V. B., R. X. C. W. E. W., ktorí pre neho vykonávali stavebné
práce - omietky na pracovisku BD Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka a nemal s nimi založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení
neskorších predpisov), čím porušil ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 28.03.2017
o 09.00 hod. a inšpekciou práce nebola preukázaná dohodnutá odmena. Doba trvania nelegálneho
zamestnávania bola od 28.03.2017 od 08.00 hod.

4. V časti „Opatrenia“ preskumávaného protokolu žalovaný uviedol, že v súlade s ust. § 14 ods.
2 zákona o inšpekcii práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť : 1/ prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin a 2/ predložiť Inšpektorátu práce Košice písomnú informáciu
o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do troch dní
po uzatvorení protokolu.

5. V časti „Záver“ protokolu konštatoval, že štatutárny zástupca resp. splnomocnený zástupca žalobcu
má právo sa k skutočnostiam uvedeným v tomto protokole vyjadriť v lehote piatich dní odo dňa
jeho doručenia a zároveň je povinný navrhnúť a priložiť na podporu svojich tvrdení a na objasnenie
skutkového stavu dôkazy, ktoré sú mu známe. Ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží iné dôkazy
ako boli predložené pri výkone inšpekcie práce, bude to znamenať, že si je vedomý toho, že všetky
skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole sú pravdivé a nemá iné dôkazy, ktorými by rozporoval
zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole.

6. V písomnom vyjadrení k Protokolu zo dňa 19.04.2017 č. : IKO:92-53-1.2/P-A28-17 žalobca uviedol,
že sa prerokovania protokolu v mieste sídla pracoviska žalovaného nezúčastní a ani nesúhlasí s jeho
závermi o nelegálnom zamestnávaní tam označených osôb. Tvrdil, že počas kontroly dňa 28.03.2017
boli s ich spoločnosťou v pracovnoprávnom vzťahu zamestnanci Z. J., H. L., D. L., B. J., čo aj preukázal
pracovnými zmluvami uzatvorenými dňa 16.05.2016, a ostatné fyzické osoby prítomné na ich pracovisku
neboli ich zamestnancami, pretože týchto pracovníkov v dňoch 28.03.2017 do 03.04.2017 školil na
základe zmluvy o poskytnutí služieb uzavretej s ich obchodným partnerom STACH - BUD. Nesúhlasil
ani so záverom o účelovosti predloženej zmluvy o poskytnutí služieb, pretože zmluvu riadne predložili
kontrolnému orgánu a je aj označená medzi predloženými dokladmi. Nepovažoval za rozhodujúce ani
vyjadrenie stavbyvedúceho A.. S. D., ktorý si všetky osoby na pracovisku automaticky priradil k ich
spoločnosti, čo však nebola pravda. Označených štyroch pracovníkov prihlásili do registra poistencov
Sociálnej poisťovne a uzatvorili s nimi pracovnoprávne vzťahy dňa 04.04.2017, čím si splnili podmienky
dohodnuté s ich obchodným partnerom, no žalovaný sa napriek tomu s týmito skutočnosťami
nevyporiadal. Neakceptoval nimi predložené doklady a spochybnil uzavretý obchodnoprávny vzťah, čo
nepatrí do jeho kompetencie. V závere zdôraznil, že správnym orgánom zistený skutkový stav, ktorý
vychádza iba z vyjadrenia stavbyvedúceho A.. D. nepovažuje za dostatočne zistený a správny pretože
kontrolný orgán sa neinformoval u jednotlivých fyzických osôb v akom sú vzťahu so žalobcom a o týchto



skutočnostiach s nimi nespísal ani žiadne záznamy. Konštatoval, že ich spoločnosť podniká už štyri roky
a počas celého tohto obdobia sa snažia konať plne v súlade so zákonmi SR, zamestnávajú aj občanov
z Európskej únie a neprichádza do úvahy, aby konali v rozpore so zákonom. Z týchto podstatných
dôvodov žiadal predmetný protokol prekvalifikovať na záznam o výsledku inšpekcie práce podľa § 14
zákona o inšpekcii práce a vyhnúť sa tak prípadnému správnemu konaniu na základe nedostatočne
preukázaného skutkového stavu.

7. Žalovaný v Dodatku č.1 k Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-92-53-1.2/P-28-17 zo dňa
19.04.2017 trval na zistených nedostatkoch tak, ako sú tieto uvedené v protokole, uviedol doslovné
vyjadrenie žalobcu k označenému protokolu a zaujal k nemu nasledovné stanovisko:
- „1. Kontrola bola vykonaná na základe písomného poverenia Generálneho riaditeľa Národného
inšpektorátu práce Košice.
- 2. Zamestnanci vykonávali práce na pracovisku zamestnávateľa spolu s jeho ďalšími zamestnancami,
nikto z nich neuviedol, že patrí k inému zamestnávateľovi.
- 3. Išlo o pracovisko zamestnávateľa, potvrdené A.. S. D., stavbyvedúcim, ktorý zároveň potvrdil, že
všetkých osem fyzických osôb pracuje pre spoločnosť Malco Invest, s.r.o.
- 4. Inšpektor práce trvá na tom, že zmluva o zaškolení je zjavne účelová. Zamestnávateľ všetky tieto
osoby prihlásil do registra Sociálnej poisťovne ako svojich zamestnancov.“

8. Včas podanou žalobou zo dňa 26.06.2017 doručenou správnemu súdu dňa 30.06.2017 sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného - Protokolu č. IKO-92-53-1.2/
P-28-17 zo dňa 19.04.2017 v znení Dodatku č.1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 ( v ďalšej časti aj :
„Protokol v znení Dodatku č. 1“) a súčasne jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca v podanej žalobe uplatnil žalobné dôvody spočívajúce v tvrdeniach, že zistenia žalovaného
vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (žalobný dôvod podľa § 191 ods.1 písm. c/ SSP),
protokol v znení dodatku je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm.
d/ SSP), zistenie skutkového stavu orgánov verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci
(žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá
oporu (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. f/ SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej (žalobný dôvod § 191 ods.1 písm. g/ SSP).

9. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že v čase inšpekcie práce sa nelegálneho zamestnávania
nedopustil, pretože na pracovisku BD Čapajevova ulica, Bratislava - Petržalka dňa 28.03.2017 a
rovnako po jej výkone preňho vyššie označení pracovníci závislú prácu nevykonávali, neboli s ním v
pracovnom pomere, ale vykonávali pre neho činnosť na základe obchodnej zmluvy o poskytnutí služieb
uzatvorenej s poľským obchodným partnerom STACH - BUD zastúpeným R. R. zo dňa 21.03.2017
(podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), ktorej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť služby
spočívajúce v realizácii školenia zameraného na vzdelávanie označených osôb v oblasti realizácie
interiérových omietok v rozsahu upravenom v označenej zmluve. Práce, ktoré tieto osoby vykonávali
teda neboli závislou prácou, ale prácami v rámci dohodnutého školenia s poľskou spoločnosťou, keď z
obsahu obchodnej zmluvy výslovne vyplýva (čl. I. ods.2 a nasl.), že sa jedná o zamestnancov poľskej
spoločnosti. Táto zmluva bola žalovanému poskytnutá v rámci inšpekcie práce a bližšie ich žalovanému
ozrejmil v liste z 11.04.2017. Závery o účelovosti predloženej zmluvy, podložené iba domnienkami a
jednostranným vyjadrením stavbyvedúceho preto z pohľadu záverov, ktoré prijal žalovaný nemôžu
obstáť. Jediným dôkazom, o ktorý žalovaný oprel svoje právne posúdenie, že v danom prípade sa jedná
o nelegálne zamestnávanie bola informácia poskytnutá stavbyvedúcim, ktorý však nebol zamestnancom
žalobcu a preto nemohol vedieť, ktoré osoby v čase výkonu práce boli a ktoré neboli v pracovnoprávnom
vzťahu k žalobcovi. Žalovaný v Dodatku č. 1 k Protokolu na strane 3. v bode 2. tvrdil, že nikto
z označených zamestnancov neuviedol, že patria k inému zamestnávateľovi, čo však z protokolu
nevyplýva, pretože títo pracovníci o podanie informácie neboli požiadaní. Takéto tvrdenie žalovaného
je v absolútnom rozpore s obsahom spisu. Namietal aj záver žalovaného o účelovosti predloženej
zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 21.03.2017, s poukazom na to, že žalobca toto neuviedol počas
kontroly a stavbyvedúci potvrdil, že všetkých osem zamestnancov pracuje pre žalobcu. Vyslovil názor, že
žalovaný mal za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vypočuť žalobcu, menované osoby ako aj
jeho riadnych zamestnancov a nie sa iba nelogicky stotožniť s jednostranným tvrdením nekompetentnej
a navyše aj neinformovanej osoby stavbyvedúceho.



10. Ďalej namietal, že žalovaný v Protokole v znení Dodatku č. 1, v časti „Opatrenia“ dostatočne
nešpecifikoval opatrenia, ktoré má žalobca prijať za účelom odstránenia zistených nedostatkov a ich
príčin. Žalovaný sa obmedzil len na strohý opis uvedený v ustanovení zákona o inšpekcii práce
a neuviedol, ktoré konkrétne opatrenia je žalobca povinný prijať za účelom odstránenia zistených
nedostatkov a porušení predpisov a ich príčin. Žalovaný uložil opatrenia iba v najvšeobecnejšej rovine,
čím došlo k porušeniu ustanovenia § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, a ním uložené opatrenia
a povinnosti sú nevykonateľné. Uvedené svedčí aj o nepreskúmateľnosti opatrenia žalovaného.
Z morfologického výkladu slova „uloží“ vyplýva povinnosť inšpektora uložiť opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b/ a nie „možnosť“ resp. „oprávnenosť“ navrhnúť opatrenia. Opomenutím povinnosti
špecifikovať spôsob, akým má žalobca odstrániť zistené nedostatky a porušenia predpisov (konkrétne
§ 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce) možno konštatovať, že predmetný protokol je pre absenciu
zákonom požadovaných náležitostí nezákonným opatrením orgánu verejnej správy. Tvrdil, že dodatok
k protokolu ako výsledok inšpekcie práce, ktorý je súčasťou protokolu musí obligatórne obsahovať celé
vyjadrenie kontrolovaného subjektu a stanovisko inšpektora práce k nemu. Dodatok k protokolu ako akt
orgánu verejnej správy predstavuje jeho neoddeliteľnú súčasť, preto rovnako ako protokol musí spĺňať
minimálne také formálne náležitosti, aké sú vyžadované pre platnosť protokolu. Predmetný Dodatok č.1
obsahuje nedostatočné odôvodnenie posúdenia vyjadrenia žalobcu k protokolu, ako aj predložených
dokladov, preto takýto nedostatok obsahových náležitostí ako aj nedostatok zdôraznenia presvedčivosti
dôvodov považuje žalobca za porušenie zákona tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy. Uvedené takisto predstavuje dôvod na jeho zrušenie.

11. Z procesného hľadiska žalobca vytýkal žalovanému, že Dodatok č. 1 k protokolu v rozpore
s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce nebol so žalobcom prerokovaný a nesprávnym postupom
žalovaného tak došlo k vážnemu porušeniu procesných práv žalobcu. V tej súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 16.06.2016 vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/150/2015, ktorým
súd zrušil napadnutý protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, okrem iného z dôvodu, že :
„súd považoval námietku žalobcu, že dodatok č. 1 nebol so žalobcom prerokovaný, čím žalovaný porušil
§ 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce za dôvodnú, pretože protokol je povinný inšpektor práce v zmysle
ust. § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prerokovať so zamestnávateľom a keďže v zmysle ust. § 14
ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce je dodatok k protokolu súčasťou protokolu, potom aj dodatok
k protokolu, ktorý je súčasťou protokolu je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom...“.
Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Nitre v rozsudku zo dňa 18.07.2013 vo veci vedenej pod sp.
zn. 26S/57/2012.

12. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca prostredníctvom právneho zástupcu poukázal aj na
rozhodovaciu prax správnych súdov v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu v preskúmavanom
protokole, napr. rozsudok z 16.06.2016 vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.
zn. 14C/150/2015-115, kde súd vyslovil, že: „Žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci pre
posúdenie veci, zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o tom, že zamestnávateľ
porušil v protokole označené povinnosti vyplývajúce so zákonníka práce, zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2017 k správnej žalobe uviedol, že z hmotnoprávneho
hľadiska je nesporné, že inšpekcia práce bola vykonaná na pracovisku žalobcu, ktorá skutočnosť je
potvrdená informáciou poskytnutou Ing. Ondrejom Garajom, stavbyvedúcim, ktorý zároveň potvrdil, že
všetkých tam prítomných osem osôb pracuje pre žalobcu. Zároveň žalovaný považoval predloženú
zmluvu o poskytnutí služieb za účelovú, pretože túto skutočnosť zamestnávateľ neuviedol počas kontroly
a stavbyvedúci potvrdil, že títo zamestnanci pracujú pre zamestnávateľa, ktorým je žalobca. Štyroch
označených pracovníkov zamestnávateľ od 04. 04. 2017 prihlásil do Sociálnej poisťovne ako svojich
zamestnancov na základe pracovných zmlúv, preto tvrdenie žalobcu, že v období od 28.03.2017 do
30.04.2017 ich na tomto pracovisku zaúčal pre inú spoločnosť sa javí ako nelogické a nedôveryhodné. K
procesnému hľadisku uviedol, že inšpektor práce v protokole nemôže špecifikovať konkrétne opatrenia,
lebo prijatie konkrétnych opatrení je vecou zamestnávateľa. V prípade odstránenia nedostatkov tieto
možno odstrániť viacerými spôsobmi, napríklad uzatvoriť pracovno-právny vzťah, prestať využívať prácu
dotyčných osôb a inšpektor práce nemôže zamestnávateľovi uložiť, ktorý konkrétny spôsob má zvoliť.
Vzhľadom na existenciu zmluvnej slobody nie je možné ani uložiť uzatvorenie zmluvy. Pri odstraňovaní
príčin je zamestnávateľ povinný zhodnotiť, prečo došlo k porušeniu právnych predpisov a následne



prijať opatrenia tak, aby v budúcnosti už k porušovaniu právnych predpisov nedochádzalo. Z tohto
pohľadu bol protokol vypracovaný v súlade s metodikou Národného inšpektorátu práce a obdobný vzor
sa používa v rámci celej sústavy. Rozhodnutia jednotlivých inšpektorátov boli opakovane preskúmavané
súdmi, vrátane protokolu a jeho znenie nebolo vytknuté. K otázke prerokovania dodatku k protokolu sa
žalovaný vyjadril tak, že tento sa prerokúva iba vtedy, ak v ňom inšpektor práce mení znenie nedostatku
alebo skutkový stav a pokiaľ sa dodatkom nič nemení, tento sa neprerokúva, lebo na to nie je dôvod.
Zamestnávateľ mal možnosť uviesť všetky dôležité skutočnosti pri prerokovaní protokolu a prerokovávať
totožné znenie protokolu nemá zmysel. Navyše, takto by mohol vzniknúť nikdy sa nekončiaci cyklus,
keď po prerokovaní dodatku by sa musel vypracovať nový dodatok a ten opäť prerokovať.

14. Žalobca v replike zo dňa 17.10.2017 zotrval na právnej argumentácii uplatnenej v jeho
predchádzajúcich podaniach a zdôraznil, že vzhľadom na existujúcu rozhodovaciu prax správnych
súdov samotné opatrenie musí byť formulované jednoznačne a musí spĺňať požiadavku tzv. materiálnej
vykonateľnosti vyžadovanej na výrok rozhodnutia. Opätovne zdôraznil aj nutnosť prerokovania dodatku k
protokolu, ktorý sa stal jeho súčasťou a preto rovnako ako protokol je potrebné, aby bol s kontrolovaným
zamestnávateľom prerokovaný. V závere svojho vyjadrenia zdôraznil nedostatočne zistený skutkový
stav, keď žalovaný za účelom jeho riadneho zistenia nevykonal všetky potrebné dôkazy, ale
nelogicky sa stotožnil s jednostranným tvrdením nekompetentnej a navyše aj neinformovanej osoby
stavbyvedúceho.

15. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), po
preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného - Protokolu v znení Dodatku č. 1 a oboznámení sa s
administratívnym spisom žalovaného, bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených
v § 107 SSP dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

18. V danom prípade žiadal žalobca preskúmať postup žalovaného správneho orgánu pri inšpekcii
práce ako aj výsledok jeho činnosti - protokol v znení dodatku, ktorý má formu opatrenia orgánu verejnej
správy. Podľa názoru správneho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok
preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo
vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je
tá skutočnosť, že protokol bol vydaný orgánom verejnej správy pri výkone jeho právomoci zverených
mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinnosti uložil žalobcovi povinnosť prijať
opatrenia na dodržiavanie príslušných ustanovení právnych predpisov a zároveň predložiť Inšpektorátu
práce Košice písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených porušení predpisov
a ich príčin. To znamená, že žalovaný predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry
žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, a teda svojim charakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované
účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak cielene zasiahnuť do žalobcovej sféry
práv a povinností, čo je v zmysle citovaných ustanovení predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom.
Uvedené vyplýva aj z názoru Najvyššieho súdu SR vyslovené v uznesení sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa
02.12.2008, resp. sp. zn. 5Sžf/31/2011 zo dňa 25.08.2011. Z vyššie uvedených skutočností je preto
nesporné, že predmetný protokol a jeho závery zasahujú do subjektívnych práv a povinností žalobcu
a podľa názoru súdu je irelevantné, či v predmetnej veci bolo začaté aj správne konanie o uložení
sankcie žalobcovi, nakoľko výsledkom správneho konania môže byť rozhodnutie o uložení sankcie,
ktoré rozhodnutie zasahuje do subjektívnych práv a povinností iným spôsobom (do materiálnej sféry),
ako závery vyplývajúce z predmetného protokolu (obdobne názor Krajského súdu v Nitre vyslovený v
rozsudku sp. zn. 26S/57/2012 zo dňa 18.07.2013).

19. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,



v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby,
ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a
ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu
prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo
kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie
práce do prerokovania protokolu.

20. Podľa § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu prácu, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie
zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie zamestnávateľom
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania, dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 3 ods. 3 písm. b/. Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď
bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené a ak boli preukázané,
aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

21. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. a/ a uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/, h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému
zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorý je podnikateľom a nie zamestnávateľom, a/
prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin, b/ doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení a predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

22. Podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce po posúdení písomného
vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a
nie zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce vyhotoví dodatok k protokolu, v
ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

23. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne
zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

24. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne
zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,
ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovno-právny vzťah alebo
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

25. V predmetnej preskúmavanej veci žalovaný v Protokole č. IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa
19.04.2017 v časti B - „Zistené nedostatky“, bod 1. konštatoval, že žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že dňa 28.03.2017 o 9.00 hod. využíval závislú prácu tam označených štyroch
fyzických osôb, ktoré pre ňu vykonávali stavebné práce - omietky na pracovisku BD Čapajevova ulica,
Bratislava - Petržalka a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. Z obsahu
Protokolu v znení Dodatku č. 1 vyplýva, že skutkový záver o závislej práci označených osôb pre
žalobcu žalovaný prijal na základe informácie získanej od A.. S. D., stavbyvedúceho spoločnosti
Metrostav Slovakia, a. s., ďalej toho, že nikto z pracovníkov neuviedol, že patrí k inému zamestnávateľovi
a napokon zo žalovaným prijatého záveru, že predložená obchodná zmluva o zaškolení označených
pracovníkov je zjavne účelová.

26. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že jeho súčasťou je Zápisnica o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanej inšpektorom práce
H. S. dňa 28.03.2017 o 9.05 hod. so stavbyvedúcim Ing. S. D., X.. XX.XX.XXXX, zamestnancom



spoločnosti Metrostav Slovakia, a.s., ktorý uviedol „Všetci 8 občania poľskej republiky pracujú pre
spoločnosť Malcoinvest, s.r.o., Trnava. Včera priniesli materiál, dnes začali robiť omietky o 8.00 hod.“
Administratívny spis žalovaného však neobsahuje žiadnu listinu a ani iný písomný dôkaz, obsahujúci
informáciu od občanov poľskej republiky o dôvode ich prítomnosti na pracovisku žalobcu v čase
inšpekcie práce, teda je zrejmé, že inšpektor práce týchto pracovníkov v tejto súvislosti nevypočul.

27. Správny súd poukazuje na to, že v zmysle § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce protokol
okrem iných zákonom predpísaných náležitostí musí obsahovať aj zistené porušenia predpisov a
záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou inšpektora práce,
pri jej výkone zameranej na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo vyhodnotiť jednotlivé
zistenia a prijať prípadný skutkový záver, ktorý podriadi pod príslušné ustanovenia zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a konštatuje ich porušenie. Takýto skutkový záver však možno prijať
iba na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, ako výsledku dokazovania preukazujúceho, že
žalobca v čase inšpekcie práce skutočne využíval závislú prácu označených osôb. Až takto úplne
zistený skutkový stav svedčiaci o porušení konkrétnych zákonných ustanovení môže byť podkladom na
prijatie a uloženie opatrení na jeho odstránenie. Z uvedeného vyplýva, že k skutkovému záveru môže
správny orgán dospieť až po tom, čo vyhodnotí jednotlivé vykonané dôkazy tak, aby bol čo najúplnejšie
zistený skutkový stav. Tieto dôkazy vykonáva z vlastnej iniciatívy (zákonný rámec činnosti inšpektora
práce udáva ust. § 12 ods. 1 písm. b/ zákona o inšpekcii práce). Na to, aby mohol prijať záver, že bolo
zistené porušenie zákona však musí mať dostatočne ním preukázané podklady, tak aby tento záver
obstál aj v prípadnom súdnom prieskume.

28. V okolnostiach danej veci správny súd uzavrel, že žalovaným zistený skutkový stav je nedostačujúci
pre prijatie záveru o nelegálnej práci označených štyroch osôb prítomných na pracovisku žalobcu v
čase výkonu inšpekcie práce, ak žalobca nevykonal dostatočné zisťovanie skutkového stavu u týchto
pracovníkov aj napr. ich výpoveďou zachytenou v zápisnici o podaní informácie a vysvetlení dôvodu
ich prítomnosti na pracovisku, a vychádzal iba z tvrdenia vedúceho stavby, ktorý nie je zamestnancom
žalobcu, najmä za situácie, že žalobca následne žalovanému ich prítomnosť odôvodnil poskytovaným
školením v prospech jeho obchodného partnera na základe predloženej obchodnej zmluvy. Postup
žalovaného pri zisťovaní skutkového stavu bol nedostatočný a nepostačujúci aj vzhľadom k závažnosti
dôsledkov, ktoré pre žalobcu z protokolu vrátane jeho dodatku vyplývajú. Záver žalovaného je aj v
rozpore s obsahom administratívneho spisu, pretože v Dodatku č. I. k protokolu tvrdí, že žiaden zo
zamestnancov neuviedol, že patria k inému zamestnávateľovi, no v administratívnom spise o vypočutí
poľských zamestnancov chýba akýkoľvek písomný dôkaz. Za takéhoto stavu sa javí ako predčasný
aj záver žalovaného o účelovosti predloženej obchodnej zmluvy. Správny súd uzatvára, že výsledkom
inšpekcie práce boli zistenia, vyplývajúce z Protokolu v znení Dodatku č. 1 (časť B- Zistené nedostatky),
ktoré vyplývajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac aj nekorešpondujú s dôkazmi
obsiahnutými v administratívnom spise.

29. Správny súd považoval za neopodstatnenú námietku, že žalovaný sa dopustil závažného
procesného pochybenia, ak so žalobcom nebol prerokovaný Dodatok č. I. k protokolu, ktorý sa stal jeho
súčasťou, pretože súd zastáva názor zhodný so žalovaným o potrebe prerokovať dodatok k protokolu v
takom prípade, ak v ňom inšpektor práce mení skutkový stav, alebo zistený nedostatok. Ak k týmto
zmenám nedochádza a dodatkom sa v tomto smere nič nemení, na jeho prerokovanie nie je racionálny
dôvod.

30. Za neopodstatnenú považoval správny súd aj námietku žalobcu o nedostatočnej špecifikácii
opatrení, ktoré mu uložil prijať správny orgán za účelom odstránenia zistených nedostatkov,
pretože správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že formu a jednotlivé kroky pri odstraňovaní
konkrétneho nedostatku si musí zamestnávateľ zvoliť sám s prihliadnutím na svoje špecifiká a možnosti,
a následne o prijatých opatreniach podať správu žalovanému.

31. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd protokol žalovaného č. IKO-92-53-1.2/P-A28-17 zo dňa
19. 04. 2017 v znení Dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 09.05.2017 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ a f/
SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

32. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, pretože žalobca mal vo veci celkom úspech. O výške



náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho
súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých
dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.