Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200499 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200499.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu: NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Továrenská 2, IČO: 36 579 459, zast. advokátom Mgr. Viktorom Mišíkom, AK so sídlom v Bratislave, Zámocká 1, proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií so sídlom v Michalovciach, Námestie slobody 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 05. 2017 č. OU-MI-OCDPK-2017/005885, takto r o z h o d o l : I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Michalovce, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 10. 05. 2017 č. OU-MI-OCDPK-2017/005885 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný úrad v Michalovciach, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10. 05. 2017 č. OU-MI-OCDPK-2017/005885 podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách“) odmietol odpor žalobcu ako prevádzkovateľom vozidla s prideleným evidenčným číslom Q. XXXCY, druh osobné vozidlo, značky D., proti rozkazu o uložení pokuty č. OU-MI-OCDPK-2017/005885 zo dňa 05. 04. 2017, správnemu orgánu doručený dňa 28. 04. 2017, pretože posúdením odporu bolo zistené, že tento nie je podpísaný osobou oprávnenou konať za právnickú osobu NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., IČO: 36 579 459 a účastník konania nepreukázal písomným plnomocenstvom, že za účastníka konania je oprávnený konať JUDr. Viktor Mišík, advokát so sídlom v Bratislave, Zámocká 1. 2. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že správnemu orgánu bolo dňa 28. 04. 2017 doručené podanie žalobcu zo dňa 26. 04. 2017 označené ako: „Odpor voči rozkazu č. OU- MI-OCDPK-2017/005885“, v ktorom žalobca namietal proti uloženej pokute dôvodiac tým, že svoju povinnosť vykonať príslušnú technickú kontrolu predmetného vozidla vykonal riadne a včas, a to zabezpečením potrebného posúdenia na území iného členského štátu Európskej únie a výška uloženej pokuty je správnym orgánom nedostatočne odôvodnená. Správny orgán (žalovaný) posúdením formálnej stránky podaného odporu zistil, že tento bol podaný v mene účastníka konania NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. v zastúpení JUDr. Viktora Mišíka, advokáta. K odporu bolo pripojené plnomocenstvo datované dňom 01.07.2016, ktorým spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719, IČO: 47 760 486 konajúca prostredníctvom S. K. X.. splnomocnila JUDr. Viktora Mišíka, advokáta, so sídlom kancelárie v Bratislave, Zámocká 1, na zastupovanie v plnomocenstve presne špecifikovanom rozsahu. Správny orgán ďalej konštatoval, že účastníkom tohto správneho konania je spoločnosť NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Továrenská 2, IČO: 36 579 459 a nie spoločnosť Nothegger System Logistic, s.r.o., IČO: 47 760 486 so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719, ktorá svojim zastupovaním splnomocnila advokáta JUDr. Viktora Mišíka. Z uvedeného správny orgán uzavrel, že JUDr. Viktor Mišík nie je oprávnený konať za spoločnosť NOTHEGGER Slovakia, s.r.o., a preto ním podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty nie je odporom podaným účastníkom konania, keďže neobsahuje predpísané náležitosti podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Argumentujúc, že v zmysle § 107d ods. 2 posledná veta zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách správny orgán v rozkaznom konaní nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie jeho nedostatkov, žalovaný uzavrel, že podaný odpor je potrebné odmietnuť. 3. Včas podanou správnou žalobou zo dňa 28. 06. 2017, doručenou konajúcemu súdu dňa 17. 07. 2017 žalobca navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva záver o odmietnutí odporu, pretože tento nebol podpísaný osobou oprávnenou konať za žalobcu a v zmysle príslušných ustanovení zákona správny orgán v rozkaznom konaní nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie jeho nedostatkov. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 3 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a majú im dať vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníci konania podľa tohto procesného ustanovenia majú zároveň právo na pomoc a poučenie, tak aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). V súlade s ust. § 32 Správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie a nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Poukázal aj na zákonnú možnosť účastníka správneho konania dať sa zastúpiť advokátom, alebo zástupcom, ktorého si zvolí, s tým, že splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom, od ktorého preukázania môže správny orgán v nepochybných prípadoch upustiť (§ 17 ods. 1, 3 Správneho poriadku). V správnej žalobe sa odvolal aj na zákonnú úpravu náležitostí písomných podaní adresovaných správnemu orgánu, ako aj odstraňovaním ich vád (§ 19 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku). Vyslovil názor, že postupom žalovaného správneho orgánu bolo žalobcovi odňaté právo na právnu pomoc, v konaní pred súdmi ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR, pretože bolo povinnosťou žalovaného vykladať zákonné ustanovenia z materiálnej stránky podľa zamýšľaného účelu zákonodarcu a nielen formálne, pričom rozhodujúce pre rozhodnutie žalovaného ako správneho orgánu bolo rozhodnúť, či podanie žalobcu spĺňa zákonné náležitosti podľa Správneho poriadku a osobitných predpisov a dbať, aby neboli porušené práva účastníkov konania. Odvolal sa na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorej zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatňovaní štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb, inak vyjadrené všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy tak, aby výklad bol v prospech realizácie Ústavou SR (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných práv a slobôd (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06), a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy SR (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť a umožniť účastníkovi v konaní pred nimi využívať právnu pomoc (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn II. ÚS 60/08). V závere správnej žaloby konštatoval, že ním podaný odpor proti rozkazu o uložení pokuty bol v súlade s ustanovením § 107d ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, pretože bol podaný písomne v zákonnej 15-dňovej lehote na vecne a miestne príslušný orgán, bol riadne odôvodnený a obsahoval všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom a jedine priložená plná moc bola zamenená (bola však podpísaná osobou, ktorej meno je totožné s menom štatutárneho zástupcu žalobcu). Odvolal sa aj na ustálenú súdnu judikatúru (napr. R 12/1985 alebo Zsp 32/2005), z ktorej vyplýva záver, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým udelený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka konania urobené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady sú platné jednak pre súdne a jednak aj pre správne a daňové konanie. Žalovaný však svojvoľne a z dôvodu formálnej interpretácie poslednej vety § 107 ods. 2 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách nevyzval právneho zástupcu žalobcu na zhojenie nedostatku podania, ktoré by malo v zmysle ustálenej judikatúry za následok aj „ex tunc“ zhojenie nedostatku podaného odporu voči vydanému rozkazu o uložení pokuty. Aj keď v rozkaznom konaní žalovaný nie je povinný vyzvať účastníka konania na doplnenie podania, resp. na odstránenie nedostatkov podania, zákon mu to umožňuje a v tomto prípade preto bol povinný posudzovať doručený odpor podľa obsahu, vyzvať právneho zástupcu na doloženie plnej moci žalobcu v primeranej lehote, čo však neurobil, preto jeho rozhodnutie možno považovať za predčasné a nezákonné. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 30. 08. 2017 navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že pri posudzovaní podania účastníka konania postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a preskúmavané rozhodnutie považuje za súladné so zákonom. Vzťah Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu a zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách upravuje ustanovenie § 109 ods. 1 označeného zákona a rozkazné konanie o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla ako osobitnú formu správneho konania samostatne upravujú ustanovenia § 107b a nasl. zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, pričom tento vo vzťahu k Správnemu poriadku má postavenie špeciálneho zákona, a teda má prednosť pred Správnym poriadkom. Žalovaný preto nesúhlasil s tvrdením, že postupoval svojvoľne a z dôvodu formálnej interpretácie § 107 posledná veta zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách nesprávne aplikoval dané ustanovenie zákona a vydal tak nezákonné rozhodnutie. Postupoval v súlade so zásadou „lex specialis derogat legi generali“, a v prípade rozdielnej právnej úpravy aplikoval špeciálnu právnu úpravu osobitného právneho predpisu, ktorá použitie ustanovení Správneho poriadku o postupe správneho orgánu v prípade nedostatočného podania výslovne vylučuje. V tej súvislosti vyslovil názor, že orgány štátnej správy sú oprávnené konať len na základe a v rámci zákona a je neprípustné, aby konali nad rámec zákonných ustanovení. Zákonná úprava v takomto prípade jednoznačne obmedzila možnosť žalovanému uplatniť správnu úvahu, a teda správny orgán nemá možnosť „vybrať si“, či predmetné ustanovenia Správneho poriadku použije alebo nie, resp. akým spôsobom ho na konkrétny prípad uplatní. 5. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. Správneho súdneho poriadku po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a bez nariadenia pojednávania za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods. 2 Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. 6. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté. 7. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že žalovaný rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2017 v konaní vedenom pod číslom: OU-MI-OCDPK-2017/005885 s označením: „Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla“ uložil žalobcovi podľa § 107b ods. 1 písm. b/ zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách pokutu vo výške 165 eur, pre porušenie povinnosti podľa § 21 ods. 1 písm. b/ druhého bodu v spojení s ust. § 68 ods. 1 zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách bez vyzvania a na vlastné náklady podrobiť v ustanovenej lehote do 14. 01. 2016 motorové vozidlo emisnej kontrole pravidelnej spôsobom a v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, vydaným na vykonanie zákona č. 725/2004 Z. z.. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 03. 12. 2016. 8. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca zastúpený advokátom JUDr. Viktorom Mišíkom odpor zo dňa 26. 04. 2017, doručený žalovanému dňa 28. 04. 2017, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a ďalej tvrdí, že si svoju povinnosť vykonať príslušné technické kontroly splnil riadne a včas a to zabezpečením potrebného posúdenia na území iného členského štátu, preto bolo povinnosťou žalovaného pred vydaním meritórneho rozhodnutia vyžiadať od účastníka konania preukázanie splnenia tejto povinnosti rešpektujúc Smernicu Rady EÚ o prispôsobení zákonov členských štátov týkajúcich sa technických kontrol motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel ako aj Dohodu o prijatí jednotných podmienok pre pravidelné technické kontroly a ich vzájomnom uznávaní. Odpor zo dňa 26. 04. 2017 je v jeho závere podpísaný obchodným menom žalobcu: NOTHEGGER Slovakia, s.r.o. v zastúpení JUDr. Viktor Mišík, advokát. K odporu je pripojené Splnomocnenie zo dňa 01.07.2016, ktorým spoločnosť Nothegger System Logistic s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Brnianska 1719, IČO: 47 760 586 splnomocňuje advokáta JUDr. Viktora Mišíka, so sídlom v Bratislave, Zámocká 1 na zastupovanie okrem iného aj pred príslušným okresným úradom. 9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadku) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 10. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 11. Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 12. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 13. Podľa § 3 ods. 6 cit. zákona správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. 14. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. 15. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu. 16. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť. 17. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona podanie možno urobiť písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, alebo ústne do zápisnice. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci treba do troch pracovných dní doplniť v listinnej podobe, v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, alebo ústne do zápisnice. Správny orgán na dodatočné doplnenie podania nevyzýva. Ak osobitný predpis ustanovuje povinnosť použiť na podanie určený formulár, podanie možno urobiť len použitím takého formulára. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví (ods. 3). 18. Podľa § 107d ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu prevádzkovateľ vozidla pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. 19. Podľa § 107d ods. 3 cit. zákona okresný úrad odmietne odpor, ak : a/ neobsahuje predpísané náležitosti podľa ods.2 alebo podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, b/ pokuta bola už uhradená. 20. Podľa § 109 ods. 1 cit. zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, (pozn. : zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov - Správny poriadok) ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podstata žalobných dôvodov uplatnených žalobcom v správnej žalobe pred správny súdom spočíva v tvrdení, že postupom žalovaného bolo žalobcovi odňaté právo na právnu pomoc, keď žalovaný nevyzval žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu na zhojenie nedostatku jeho podania, ktoré by malo v zmysle ustálenej judikatúry za následok aj ex tunc zhojenie nedostatku podaného odporu voči vydanému rozkazu o uložení pokuty. Žalovaný tak podľa žalobcu mal vyzvať právneho zástupcu žalobcu na doloženie plnej moci v primeranej lehote, čo však neučinil, vydal vo veci predčasné nezákonné rozhodnutie, čím neoprávnene zasiahol do práv žalobcu. 22. Z vyššie uvedených ustanovení Správneho poriadku, ktorý je všeobecným predpisom správneho konania a v zásade sa aplikuje v prípadoch, ak neexistuje osobitná právna úprava, prípadne táto osobitná právna úprava nerieši osobitný druh správneho konania, vyplýva, že účastníci správneho konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať v správnom konaní zastúpiť ďalšou procesne spôsobilou osobou, a to advokátom (spravidla na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, resp. na základe plnomocenstva), alebo akoukoľvek inou osobou, tiež na základe plnomocenstva. Účinky zastúpenia účastníka na základe plnej moci nastupujú vo vzťahu k správnemu orgánu okamihom, keď sa o splnomocnení dozvedel. Splnomocnenie je vo svojej podstate len listinou osvedčujúcou uzavretie dohody o splnomocnení. Ak splnomocnenec toto splnomocnenie dodatočne predloží v lehote určenej správnym orgánom, nedostatok splnomocnenia je tým odstránený. Znamená to, že v prípade, ak splnomocnenec tvrdí, že je oprávnený konať namiesto splnomocniteľa, ale nepredloží plnomocenstvo, ide o odstrániteľnú vadu konania. Za takejto situácie je správny orgán povinný vyzvať splnomocniteľa (účastníka konania, ktorý sa dal zastúpiť), aby v lehote určenej správnym orgánom plnomocenstvo predložil. 23. Udelenie plnomocenstva je preto potrebné odlišovať od preukázania jeho existencie. V zásade sa vyžaduje jeho preukázanie pri prvom procesnom úkone účastníka. Nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením súdu na odstránení nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. To platí ako v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, tak aj v prípade, že bolo predložené s takými nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Nevyzvanie účastníka konania na odstránenie vád plnomocenstva a následné odmietnutie odvolania sa v súdnom konaní považuje za odňatie možnosti konať pred súdom. Podľa názoru správneho súdu procesné postavenie účastníka konania pred žalovaným nemôže byť v tomto smere v žiadnom prípade slabšie alebo horšie. Z ustálenej súdnej judikatúry (napr. R12/1985, ZSP 32/2005) dokonca vyplýva, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka konania bez predloženia plnej moci, dodatočne v lehote stanovenej súdom, alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka robené v konaní pred podpisom plnej moci. Uvedené zásady sú plne platné pre súdne konanie, ako aj pre všeobecné správne konanie (názor vyslovený v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/1/2011 zo dňa 25.08.2011). 24. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný uvedeným spôsobom nepostupoval, pretože aj keď Odpor voči rozkazu č. 0U-MI-OCDPK-2017/005885 zo dňa 26. 04. 2017 bol úkonom, ktorý vykonal zástupca žalobcu JUDr. Viktor Mišík, advokát, a z pripojeného Splnomocnenia zo dňa 01. 07. 2016 vyplýva, že splnomocniteľom je iná osoba než žalobca, žalovaný tento nedostatok neodstraňoval. Žalobcu nevyzval, aby v lehote určenej správnym orgánom preukázal existenciu splnomocnenia, ktorým bol zastupovaním v konaní pred správnym orgánom poverený JUDr. Viktor Mišík. 25. Ako nedôvodnú správny súd hodnotí procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že pri posudzovaní podania žalobcu postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, ktorý v časti rozkazného konania o správnom delikte má vo vzťahu k Správnemu poriadku postavenie „lex specialis“ a teda má prednosť pred Správnym poriadkom. Podľa názoru správneho súdu je tomu tak preto, že podľa systémového a gramatického výkladu ust. § 107d ods. 2 posledná veta označeného zákona vyplýva, že ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku sa nepoužije iba v časti týkajúcej sa odstraňovania vád samotného podania účastníka správneho konania (v tomto prípade vady odporu proti rozkazu o uložení pokuty) a toto ustanovenie špeciálneho zákona sa netýka odstraňovania nedostatkov podmienok konania. Tak ako to už bolo vyššie uvedené v ods. 22. odôvodnenia tohto rozhodnutia, nedostatok procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle základných pravidiel správneho konania upravených v ust. § 3 správneho poriadku je povinnosťou správneho orgánu (okrem iného) chrániť práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Za takejto situácie preto bolo povinnosťou správneho orgánu vyzvať žalobcu na odstránenie označenej vady a predloženie riadneho plnomocenstva na zastupovanie zástupcom v konaní pred správnym orgánom, ktoré by spĺňalo všetky náležitosti stanovené Správnym poriadkom ako všeobecným právnym predpisom a prípadne aj špeciálnym právnym predpisom - zákonom o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. 26. Správny súd uzatvára, že ak správny orgán za daného procesného stavu rozhodol o odmietnutí odporu žalobcu a vo veci nepostupoval spôsobom, ktorý je vyššie uvedený, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu procesných práv žalobcu a k odňatiu možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom. 27. Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 191 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou správnych orgánov postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu, ako bo vyššie vyslovený (§ 191 ods. 6 Správneho súdneho poriadku). 28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku). 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v pomere 3 : 0 (§ 139 ods. 4 Správneho súdneho poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.