Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Sa/50/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017201072 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017201072.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: P.. E. F., T., V. X, A., práv. zast.: JUDr. Katarína Dušáková, advokát, Považská 26, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46144-3/2017-BA zo dňa 02.10.2017, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaný zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX- XXXXXXXXXX-U. zo dňa 06.04.2017, ktorým táto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísala za obdobia marec 2013, jún 2013, november 2013, december 2013, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016 a jún 2016 penále v sume 283,35 eur. 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný argumentoval, že: „Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-U., zo 6. apríla 2017, ktorým samostatne zárobkovo činnej osobe P.. E. F., predpísala za obdobie marec 2013, jún 2013, november 2013, december 2013, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016 penále v sume 283,35 EUR, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha. Pán P.. E. F. (ďalej len „účastník konania“), podal odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice. V odvolaní uviedol, že podľa neho bolo kontrolované obdobie nesprávne posúdené. Kontrolovaným obdobím má byť každý mesiac samostatne. V odôvodnení nie je uvedené, z akých podkladov bolo vychádzané. Dáva do pozornosti § 240 ods. 2 zákona. Uvedomuje si, že poistné bolo platené po zákonom ustanovenej lehote, čo bolo zapríčinené zlou finančnou kondíciou. Žiada o zrušenie rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, č. XXX-XXXXXXXXXX-U., je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov. Účastník konania nie je sporiteľom podľa osobitného predpisu (zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Účastník konania je od X. P. XXXX zapísaný v zozname advokátov, vedeného Slovenskou advokátskou komorou.“ Ďalej poukazujúc na ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a poukazujúc na ust. § 240 ods. 1 v znení účinnom od 01.01.2005 a od 01.04.2017 a ods. 2 zákona o sociálnom poistení argumentoval nasledovne: „V druhostupňovom konaní bolo preukázané, že účastník konania, ako samostatne zárobkovo činná osoba, za obdobie marec 2013, jún 2013, november 2013, december 2013, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016 nezaplatil poistné v zákonom ustanovenej lehote. Podrobný rozpis dlžného poistného, počtu dní omeškania v platení poistného a predpísaného penále je uvedený v prílohe napadnutého rozhodnutia. Námietky uvádzané v odvolaní sú právne irelevantné a nemajú vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Za platenie poistného včas a v zákonom ustanovenej výške je zodpovedný výlučne účastník konania. Penále je zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec, alebo jej nesplnenia v správnej výške, alebo včas. Sociálna poisťovňa je povinná penále predpísať, pretože jej to ukladá zákon. Platitelia poistného sú povinní plniť si odvodové povinnosti riadne a včas počas celého obdobia trvania poistenia. Z toho zároveň vyplýva, že kontrolovaným obdobím na účely predpísania penále, keďže zákon tento pojem ďalej nevymedzuje, môže byt' akékoľvek obdobie (počet mesiacov), v ktorom bola odvodová povinnosť porušená. Sociálna poisťovňa je povinná za každé porušenie odvodovej povinnosti uplatniť voči platiteľom a odvádzateľom poistného penále. Hranica 3,32 EUR na predpísanie penále bola do zákona zavedená len z dôvodu zachovania hospodárnosti konania. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, zistila u účastníka konania porušenie odvodovej povinnosti (oneskorené zaplatenie poistného) za marec 2013, jún 2013, november 2013, december 2013, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016, za ktoré aj účastníkovi konania prepísala penále. Jednotlivé mesiace sú súčasťou kontrolovaného obdobia. Predpísané penále za kontrolované obdobie je vyššie ako 3,32 EUR. Penále bolo vypočítané v súlade so zákonom, na základe správne zisteného stavu veci. Nedostatok finančných prostriedkov v čase splatnosti poistného za kontrolované obdobie nie je právnym dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Spôsob výpočtu penále je zákonom striktne daný. Na výšku penále má v zmysle zákona vplyv dátum splatnosti poistného, dátum zaplatenia poistného a následne zistený počet dní omeškania. V zákone absentuje inštitút zmiernenia tvrdosti zákona. Účastník konania môže požiadať Sociálnu poisťovňu, pobočka Košice, o povolenie zaplatiť predpísané penále po častiach v zmysle § 146 ods. 1 a § 241 ods. 2 zákona alebo na základe § 558 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Sociálna poisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 10.11.2017. 3. Žalobca vo včas podanej žalobe doručenej súdu dňa 30.11.2017 ku skutkovému stavu uviedol, že: „Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ( ďalej iba pobočka ), rozhodnutím XXX-XXXXXXXXXX-U., zo dňa 06.04.2017, predpísala žalobcovi penále v sume 283,35 € z oneskorenej úhrady poistného, vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, za obdobie marec 2013, jún 2013, november 2013, december 2013, august 2015, september 2015, október 2015, november 2015, december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, apríl 2016, máj 2016, jún 2016. Pobočka, oznámením zo dňa 07.04.2017, č. XXXXX - XX/XXXX-A., jednostranne započítala preplatok na sociálnom poistení v sume 53,60 €, pričom po tomto zápočte ostalo k úhrade penále v sume 229,75 €. Žalobca sa s rozhodnutím pobočky nestotožnil, považoval ho za nezákonné, a tak dňa 05.05.2017 podal voči nemu odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že ak predpísané penále nie je vyššie ako 3,32 € za kontrolované obdobie, a teda sa nemá predpisovať, a ďalej tým, že z rozhodnutia nie je možné zistiť, z akých podkladov pri rozhodovaní pobočka vychádzala. Žalovaný rozhodol dňa 02.10.2017 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu. V odôvodnení uviedol, že odvolacie námietky žalobou sú irelevantné, jednotlivé mesiace sú súčasťou kontrolovaného obdobia. Žalobca považuje rozhodnutia pobočky, ako aj žalovaného za nezákonné.“ Žalobca v žalobných bodoch žaloby namietal, že: „Výrok rozhodnutia pobočky považuje žalobca za nezákonný z dôvodu, že predpísané penále vo výške 0,05 %, v sume 283,35 € je určené všeobecne, súčtom penále jednotlivých kontrolovaných období, podľa mesiacov. Takto predpísané penále je nepreskúmateľné, a teda nezákonné. Vo výrokovej časti malo byť predpísané penále určené ku každému mesiacu omeškania konkrétnym vymedzením sumy tak, aby bolo preskúmateľné.“ Ďalej poukazujúc na ust. § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a poukazujúc na ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení namietal, že: „Z výroku rozhodnutia sa žalobca nedozvedel, aké konkrétne sumy, za ktoré kontrolované obdobie mu boli predpísané ako penále. Odkaz na prílohu vo výrokovej časti rozhodnutia je neprijateľný, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Podľa tohto ustanovenia (§ 240 ods. 2, poznamenáva súd) nie je možné predpísať penále za kontrolované obdobie, ak je nižšie ako 3,32 € a zároveň nesmie byť vyššie, ako samotné poistné. Z výroku rozhodnutí, ako aj z odôvodnenia sa žalobca nedozvedel, aká bola výška poistného za kontrolované obdobia ( jednotlivé mesiace ). Z odôvodnení rozhodnutí sa žalobca nedozvedel, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. V odôvodnení pobočka aj žalovaný iba všeobecne a formálne konštatujú, že žalobca sa dostal do omeškania s platením odvodov, a preto mu v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení predpisuje penále. Rozhodnutia pobočky a žalovaného považuje žalobca za príliš formalistické a nepreskúmateľné, a preto ich nepovažuje za zákonné. Pobočke ani žalovanému nič nebránilo tomu, aby konkrétne vymedzil predpísané penále vo výrokovej časti, teda napríklad, za obdobie marec 2013 predpísané penále v sume 0,24 € z poistného 239,55 €, atď. Takto by nemohlo dôjsť k nepreskúmateľnosti výrokovej časti rozhodnutia, pričom v odôvodnení by uviedli, z akého predpisu zistili obdobie omeškania a zistili aj výšku penále. Za rozporné a podstatné pre toto konanie považuje žalobca určenie kontrolovaného obdobia. Kontrolované obdobie nemôže byť ľubovoľné obdobie, ktoré si zvolí pobočka alebo žalovaný. Žalobca je toho názoru, že kontrolovaným obdobím je obdobie každého jedného mesiaca, samostatne a nie tak, ako to vykladá žalovaný, že kontrolovaným obdobím je celé obdobie, za ktoré predpísal penále. Je to podstatné aj pre určenie limitu spodnej a hornej hranice penále, určenej podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Týmto ustanovením je určená spodná hranica na sumu 3,32 € a horná hranica sumou poistného, ale za každý príslušný mesiac pozadu ( podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ). V prípade žalobcu bola horná hranica premenlivá, s ohľadom na jeho príjem a bola v sume 239,55 €v roku 2013, 347,14 € v roku 2013, 319,33 € v roku 2015 a 644,05 € v roku 2015 a v roku 2016. Ako vyplýva z rozhodovacej praxe správnych a kasačných súdov, kontrolovaným obdobím je obdobie každého jedného mesiaca osobitne, nie je tvorené súčtom všetkých mesiacov ( napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 1S/42/2013, z januára 2014 ), ako to tvrdí a nesprávne vykladá žalovaný. Žalobcovi nie je jasný ani postup pri samotnom predpisovaní penále. Žalobca nevie, kedy, a v akom období žalovaný, resp. pobočka predpisuje penále. Či sa tak deje hneď po uhradí omeškanej platby poistného, alebo ľubovoľne, kedy to vyhovuje pobočke. Žalobca plynutie lehoty považuje za dôležité z dôvodu plynutia premlčacej lehoty.“ Žalobca na základe uvedeného skutkového stavu a svojho právneho posúdenia navrhol, aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, spisový materiál na vec sa vzťahujúci, postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal a rozhodol podľa § 182 ods. 1 písm. g) SSP po nariadení pojednávania takto: „Rozhodnutie žalovaného, číslo rozhodnutia 33377-3/2017-BA, zo dňa 02.10.2017 a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice 041 84, číslo rozhodnutia XXX-XXXXXXXXXX- U., zo dňa 06.04.2017, zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania titulom súdneho poplatku v sume 70,- € a trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v sume 312,34 € = ( 147,33 + 8,84 ) x 2, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu.“ 4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou z 05.01.2018 nasledovne: „So žalovaným súhlasíme v jeho vyjadreniach, že zákon neukladá žalovanému žiadnu lehotu na predpísanie penále za oneskorenú úhradu poistného. V tom prípade sa jedná o svojvôľu s predpísaním penále, čo spôsobuje právnu neistotu každého poistenca, čo považujeme za rozporné s ustanovením čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Ak má byť rozhodnutie spravodlivé, nemôže byť proces na jeho vydanie postavený na ľubovôli príslušného správneho orgánu. V opačnom prípade sa podľa nášho názoru jedná o nekonformný výklad zákona o sociálnom poistení k tomuto článku ústavy. Ak sa platby vykonávajú mesačne, takisto sa aj penále predpisuje za nie načas uhradené poistné mesačne. Potom aj kontrolovaným obdobím je príslušný mesiac a nemožno spočítať všetky mesiace dohromady, a to podľa ľubovoľného uváženia správneho orgánu. Z toho dôvodu nesúhlasíme ani s právnym názorom najvyššieho súdu, vysloveného v rozsudku 1Sžso/84/2014, bod 27, 28. Nesúhlasíme s názorom žalovaného, že výrok rozhodnutia je zákonný, v tejto časti poukazujeme na žalobný bod Výrok a odôvodnenie rozhodnutia. Súhlasíme s názorom žalovaného, že toto konanie je oslobodené od súdneho poplatku v súlade s § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch, a preto žiadame, aby tento v sume 70,- € bol vrátený na účet žalobcu D. Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Na záver uvádzame, že na podanej žalobe trváme a žiadame, aby správny súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.“ 5. Žalovaný sa k replike žalobcu doručenej žalovanému dňa 22.02.2018 už nevyjadril. 6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po vypočutí účastníkov konania, po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov. 7. Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že: „Žalobca trvá v celom rozsahu na podanej žalobe, pre prípad úspechu si uplatňuje náhradu trov konania a v ostatnom v celom rozsahu odkazuje na svoje písomné podania a podanú žalobu.“ 8. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla, že sa pridržiava obsahu svojho vyjadrenia z 08.01.2018 a navrhuje žalobu zamietnuť. 9. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. Podľa ust. § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Podľa ust. § 142 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Podľa ust. § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení účinnom od 1. apríla 2017 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 240 ods. 1 zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2005 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5,- eur. 10. S prvým bodom žaloby spočívajúcom v tvrdení žalobcu, že výrok žalovaného rozhodnutia je nepreskúmateľný, pretože z výrokov žalovaných rozhodnutí „... sa žalobca nedozvedel, aké konkrétne sumy, za ktoré kontrolované obdobie mu boli predpísané ako penále. Odkaz na prílohu vo výrokovej časti rozhodnutia je neprijateľný, nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.“ sa súd nestotožňuje a uvádza, že každý výrok každého správneho aktu (v danom prípade rozhodnutia) má byť stručný, jasný a určitý, a preto odkázanie na prílohu, ktorá je nedeliteľnou súčasťou rozhodnutia žalovaného, je účelné, prehľadnejšie a hospodárnejšie (ako keby žalovaný uviedol neprehľadne podrobné údaje vo výrokovej časti svojho rozhodnutia v konkrétnostiach), ako sa to stalo v danom prípade, a aj z obsahu žaloby žalobcu je zrejmé, že žalobca obsah prílohy rozhodnutia žalovaného správne pochopil. Preto tento žalobný bod žaloby žalobcu súd považuje za nedôvodný. 11. S druhým bodom žaloby spočívajúcom v tvrdení žalobcu, že: „Za rozporné a podstatné pre toto konanie považuje žalobca určenie kontrolovaného obdobia. Kontrolované obdobie nemôže byť ľubovoľné obdobie, ktoré si zvolí pobočka alebo žalovaný. Žalobca je toho názoru, že kontrolovaným obdobím je obdobie každého jedného mesiaca, samostatne a nie tak, ako to vykladá žalovaný, že kontrolovaným obdobím je celé obdobie, za ktoré predpísal penále. Je to podstatné aj pre určenie limitu spodnej a hornej hranice penále, určenej podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Týmto ustanovením je určená spodná hranica na sumu 3,32 € a horná hranica sumou poistného, ale za každý príslušný mesiac pozadu ( podľa § 142 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ). V prípade žalobcu bola horná hranica premenlivá, s ohľadom na jeho príjem a bola v sume 239,55 €v roku 2013, 347,14 € v roku 2013, 319,33 € v roku 2015 a 644,05 € v roku 2015 a v roku 2016.“ súd taktiež nemôže súhlasiť s poukazom na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenú v bode 14 a 15 tohto rozsudku. 12. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ust. § 240 ods. 1 upravuje, že fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov. 13. Medzi účastníkmi konania je podľa druhého podstatného bodu žaloby žalobcu nesporné, že žalobca zaplatil poistné oneskorene, a že teda Sociálna poisťovňa, pobočka Košice bola oprávnená žalobcovi predpísať penále. Žalovaný napadnuté rozhodnutia odôvodnil tým, že zákon o sociálnom poistení nedefinuje pojem kontrolované obdobie. Kontrolovaným obdobím je akékoľvek obdobie určené Sociálnou poisťovňou a vypočítanie penále za každý mesiac je iba z dôvodu prehľadnosti. Žalobca sa takouto argumentáciou nestotožňuje a poukazuje na znenie § 240 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Výklad pojmu kontrolované obdobie v širšom slova zmysle, tak ako je prezentovaný žalobcom, podľa právneho názoru súdu nekorešponduje s ust. § 240 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože toto ustanovenie je treba vykladať v celom kontexte a nie iba jednotlivo po odsekoch. 14. V súvislosti s výkladom sporného ust. § 240 zákona o sociálnom poistení medzi žalobcom a žalovaným súd uvádza, že aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 1Sžso/84/2014, na ktorý sa dôvodne odvoláva žalovaný, poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 341/07 upravujúceho medze ústavne konformného výkladu zákona zo strany všeobecného súdu tak, že (citácia): „Ústavný súd Slovenskej republiky prostredníctvom nálezu sp. zn. III. ÚS 341/07 uviedol, že pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd musí na tomto mieste zdôrazniť, že pre sudcu spočíva význam interpretácie právnej normy (t. j. právneho posúdenia zisteného skutkového stavu) v tom, že zákonodarcom všeobecne sformulované pravidlo (je nutné mať na mysli najmä jeho dispozíciu) musí transformovať prostredníctvom jazykových prostriedkov na, pre podmienky konkrétneho skutkového stavu, aplikácie schopné pravidlo, a toto porovnáva s reálnou situáciou, dejom, resp. postojom či iným druhom správania jednotlivca v prejednávanej veci. Následne úradná osoba vykonávajúca autoritatívny výklad svoje úvahy, ktoré ju abstraktne vedeným spôsobom viedli k prijatiu takéhoto výsledku výkladu, musí v zmysle § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., resp. v prípade sudcu podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p. objasniť, aby sa nevystavila nebezpečenstvu z nesprávneho právneho výkladu. Takýto prístup k výkladu práva v súdnej praxi je naplnením princípu právnej istoty v spoločnosti a súčasne eliminuje ľudskú omylnosť a ovplyvniteľnosť.“ 15. Ako jednoznačne vyplýva z uvedeného ust. § 240 ako celku, zákonodarca nepoužil časový termín „príslušný kalendárny mesiac“ v tom duchu, ako na to dáva dôraz žalobca. Naopak, uvedené ustanovenia používa časový pojem „kontrolované obdobie“, ktoré sa od obdobia kalendárneho mesiaca môže líšiť. Preto sa súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, hoci na podporu nej priložil aj rozhodnutia iného krajského súdu, že ak v kontrolovanom období penále za príslušný kalendárny mesiac nepresiahne uvedenú minimálnu sumu, potom ho žalovaný nesmie predpísať, lebo nie je založená na ústavne konformnom výklade zákona, jeho ust. § 240 ako celku už v podanom výklade Najvyšším súdom Slovenskej republiky. Totiž podľa ust. § 240 ods. 2 veta druhá zákona č. 461/2003 Z.z. v citovanom znení Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eur. 16. Preto s druhým podstatným bodom žaloby, teda žalobnou námietkou žalobcu, že pokiaľ jednotlivé penále vymerané za príslušné mesačné obdobia nepresahujú zákonom stanovenú sumu, t.j. 3,32 eur, tak žalovaný nesmie penále v zmysle § 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. predpísať, súd nesúhlasí. 17. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP s použitím ust. § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú zamietol. 18. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 161 ods. 1 SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (§ 168 SSP), súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.