Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 6Sa/20/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200469 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200469.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: O. L., Š. XX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.2.2018, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca správnou žalobou vo veciach sociálnych, podanou na Krajský súd v Košiciach dňa 23.4.2018, žiadal preskúmať a zrušiť rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.2.2018, ktorým odmietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie /správny orgán prvého stupňa/ zo dňa 6.4.2017, ktorá žalobcovi nepriznala starobný dôchodok a negatívne tak rozhodla o žiadosti žalobcu zo dňa 28.2.2017. 2. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nebral do úvahy výkon jeho zamestnania a jeho základnú vojenskú službu a služobný pomer v rizikových podmienkach. Poukázal na to, že pracoval v ozbrojenom bezpečnostnom zbore a že jeho plat tvoril i príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach. Žalobca pokladal svoje zaradenie do III. pracovnej kategórie zamestnaní v porovnaní s priznávaním dôchodkov občanom zaradeným v I. a II. pracovnej kategórii zamestnaní za diskriminačné. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 14. novembra 2017, /t. j. po právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 10Sa/16/2017 zo dňa 25. októbra 2017/ a to spolu so spisovým materiálom žalobcu. Žalobca uviedol, že do výsluhového dôchodku odišiel po odpracovaní 20 rokov v služobnom pomere, pričom do výsluhového dôchodku sa mu započítali aj dva roky základnej vojenskej služby. Ako dôkaz pripojil kópiu listu Železničnej polície, Generálneho riaditeľstva, Odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia, Šancová ul. č. 1, P.O.BOX 203, 810 00 Bratislava 1, č. GRŽP-324-5/2004-OSZZ-SZ zo dňa 6. decembra 2004 o služobnom príjme - kópiu rozhodnutia Generálneho riaditeľstva železničnej polície, odboru sociálneho a zdravotného zabezpečenia, P.O.BOX 203, Šancová ul. č. 1, 810 00 Bratislava 1, Č. p: GRŽP-324-1/2004-OSZZ-SZ zo dňa 25. októbra 2004 o priznaní výsluhového dôchodku a uviedol, že „odpracoval 20 rokov v štátnej službe v služobnom pomere v rizikových podmienkach a 2 roky absolvoval pri výkone základnej vojenskej službe taktiež v rizikových podmienkach". Žiadal preskúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. apríla 2017, ktorého kópiu priložil k odvolaniu. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo 6.4.2017 s odôvodnením, že prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 28.2.2017 dôvodne žalobcovi podľa § 60, § 65, § 255 a § 274 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. a § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietol jeho žiadosť o starobný dôchodok, pretože nesplnil podmienky vzniku nároku na jeho priznanie. Žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s argumentáciou správneho orgánu prvého stupňa /Sociálnej poisťovne ústredie/, ktorý rozhodnutím zo dňa 6.4.2017 zamietol jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku s poukazom na zákonné ustanovenia § 65 ods.1 a 2, § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb. 5. Konštatoval, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobca žiadal priznať starobný dôchodok s poukazom na dovŕšenie veku 55 rokov ku dňu XX.X.XXXX. S poukazom na § 65 ods.1 a 2 a § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení žalovaný právne argumentoval, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (prvá podmienka) a dovŕšil dôchodkový vek (druhá podmienka), ktorý je 62 rokov veku poistenca. Poukázal na znenie § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórii uvedené v § 14 ods.2, 3 zák. č. 100/1988 Zb.z. sa zachovávajú. Žalovaný právne argumentoval, že podľa § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol znížený dôchodkový vek. Podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Citoval aj ust. § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z., podľa ktorého obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 6. Podľa žalovaného nárok na starobný dôchodok znížením dôchodkového veku žalobcovi nevznikol, nakoľko žalobca nezískal dobu služby v I., resp. II. kategórii funkcií, a teda nebolo preukázané splnenie zákonom požadovanej podmienky, ktoré by umožňovalo priznať mu starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, /t. j. 56, 57, 58 a 59 rokov/ platné pre dobu zamestnania zaradeného do I. alebo do II. pracovnej kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb/. Nakoľko žalobca nezískal dobu služby v I. ani II. kategórii funkcií, nebolo preukázané splnenie zákonom požadovanej podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok znížením dôchodkového veku žalobcu, ak to požadoval, s poukazom na dovŕšenie veku 55 rokov ku dňu XX.X.XXXX. 7. Žalovaný vychádzal z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SPOU-OSZ-324-24/2014 zo dňa 14. novembra 2014. Z tohto vyplynulo, že žalobcovi bol od 1. 10. 2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola účastníkovi konania zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. septembra 1976 do 26. 9. 1978 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. 8. 1984 do 30. septembra 2004 v III. pracovnej kategórii, lebo žalobca v tomto období vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. 8. Žalovaný konštatoval, že s odkazom na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. /v znení zákona č. 140/2015 Z. z./ žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok znížením dôchodkového veku. Zamestnanie žalobcu podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 bolo zaradené do III. pracovnej kategórie a preto žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok spojený so znížením jeho dôchodkového veku v dôsledku zamestnania zaradeného v I. alebo II. pracovnej kategórii. Poukázal teda na to, že žalobca nedovŕšil dôchodkový vek, 62 rokov. Právne predpisy umožňujú priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho dôchodkového veku, ktorý sa znižuje zákonom upraveným postupom, ak občan získal dobu zamestnania v I. a v II. pracovnej kategórii v potrebnom rozsahu. Inak povedané, ak žalobca nebol zaradený v I. ani v II. pracovnej kategórii, nie je mu možné zhodnotiť obdobie trvania jeho služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok (podľa § 60 ods.2 a § 255 ods.5 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z.). Žalovaný konštatoval, že dôchodkový vek žalobcu je 62 rokov a 76 dní a tento dosiahne X. B. XXXX. Žalovaný poukázal na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SPOU-OSZ-324-24/2014 zo dňa 14. 11. 2014, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, od 1. 10.2004. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30.9.1976 do 26. 9. 1978 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. 8. 1984 do 30. 9. 2004 v III. pracovnej kategórii. Teda v období od 30. 9. 1976 do 26. 9. 1978 a od 1. 8. 1984 do 30. 9. 2004 vykonával zamestnanie zaradené do III. pracovnej kategórie a v uvedenom období nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií. Preto s prihliadnutím na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok, lebo zníženie dôchodkového veku sa neuplatní. Žalobca k 1. aprílu 2012, ku ktorému žiadal dôchodok priznať, nezískal žiadnu dobu poistenia v I. alebo II. kategórii funkcií. Pretože nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, právne predpisy neumožňujú priznať žalobcovi starobný dôchodok. Jeho nárok by vznikol len pri dovŕšení jeho tzv. nižšieho dôchodkového veku, ako v prípadoch poistencov, ktorí získali nárok na tento dôchodok v dôsledku zníženia ich dôchodkového veku za dobu zamestnaní v I. a II. kategórii ich funkcií. Žalobca však v čase priznania výsluhového dôchodku, t.j. od 1. októbra 2004, zamestnávateľom nebol zaradený do I. alebo II. kategórie a pre jeho nárok na priznanie výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená „len“ doba služobného pomeru zaradená do III. pracovnej kategórie určená vtedajším jeho zamestnávateľom. Opakovane konštatoval, že v posudzovanom prípade žalobcu v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. nebolo možné zhodnotiť obdobie trvania jeho služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok uplatnením zníženého dôchodkového veku v dôsledku jeho zaradenia do I. alebo II. kategórie. 9. Aj z vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe vyplýva, že napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2018 generálny riaditeľ žalovanej podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") potvrdil rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. apríla 2017 z dôvodov uvedených v odôvodnení jeho rozhodnutia. Konštatoval, že námietky žalobcu, uvedené v správnej žalobe, sú v zásade totožné s námietkami uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. apríla 2017. Žalobca opätovne tvrdil, že v služobnom pomere, v záujme štátu ako príslušník Železničnej polície odpracoval 20 rokov a žalovaný služobný pomer a rizikové faktory jeho výkonu podceňuje a zaznáva a diskriminuje ho pri čerpaní nárokov podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podceňuje jeho základnú vojenskú službu, ktorú žalovaná zaraďuje do III. pracovnej kategórie. Ak žalobca trval na tom, že v služobnom pomere odpracoval 20 rokov a 2 roky vojenskej služby za pôsobenia rizikových faktorov, zo spisovej dokumentácie podľa žalovaného vyplynulo, že žalobca žiadal dňa 28. februára 2017, priznať nárok na starobný dôchodok od XX. Q. XXXX, t. j. od doby dovŕšenia veku 55 rokov. 10. Žalovaný zopakoval, že podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek, ktorý je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. 11. Ďalej uviedol, že podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e), 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b) až h) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo 60 rokov. Zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. z. a zamestnania zaradené do II. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol znížený dôchodkový vek. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 12. Žalovaný zvýraznil, že z obsahu potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie personálnych a sociálnych činností č. SPOU-QSZ-324-24/2014 zo dňa 14. novembra 2014 vyplynulo, že žalobcovi bol priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výsluhový dôchodok od 1. októbra 2004. Na vznik tohto nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená zamestnávateľom doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 9. 1976 do 26. 9. 1978 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. 8. 1984 do 30. 9. 2004 v III. pracovnej kategórii. Žalobca k XX. Q. XXXX nezískal žiadnu dobu poistenia v I. alebo II. kategórii funkcií. Preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku k XX. Q. XXXX bola dôvodne zamietnutá, pre nesplnenie podmienok, t.j. nedovŕšenie dôchodkového veku 62 rokov. Žalovaný zopakoval, že nebolo možné aplikovať § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru žalobcu pre vznik uplatňovaného nároku na starobný dôchodok za zníženia podmienky jeho veku /62 rokov/. 13. Námietku žalobcu, týkajúcu sa zaraďovania zamestnania, resp. vojenskej služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie žalovaný pokladal za nedôvodnú, lebo žalovaná nie je oprávnená zaraďovať vojenskú službu do zvýhodnenej pracovnej kategórie, keďže to patrí výlučne do kompetencie zamestnávateľa žalobcu. Žalovaný pokladal za irelevantnú i námietku žalobcu, týkajúcu sa priznania starobného dôchodku policajtovi dopravnej polície, s poukazom na to, že každé rozhodnutie o dôchodkovej dávke je individuálnym správnym aktom. Odkazujúc na ustálenú judikatúru ESĽP pokladal námietku žalobcu o porušení práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd i s poukazom na čl. 14 „Dohovoru“, za nedôvodnú, lebo jeho rozhodnutiami nedochádza k odlišnému posudzovaniu rovnakých osôb. Napokon žalovaný konštatoval, že o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok ku dňu XX. Q. XXXX bolo rozhodnuté správne zákonne v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. 14. Správny súd koná podľa § 6 ods.1 a ods.2 písm. c/, § 23 a § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. / ďalej aj Správneho súdneho poriadku, alebo SSP/ a konštatuje, že rozhodnutie žalovaného preskúmal v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa s prihliadnutím na obsah administratívneho spisu hodnotí ako zákonné, preto žalobu podľa § 190 ods.1 SSP ako nedôvodnú zamietol. 15. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach,55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e),55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. b) až h)58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, písm. i) až l), alebo 60 rokov. 16. Zamestnania zaradené do I. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. z. a zamestnania zaradené do II. pracovnej kategórie sú uvedené v § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. 17. Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu v I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol znížený dôchodkový vek. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 18. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z, z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie vrátane doby služby zaradenej do I. a II. kategórie funkcií sa zachovávajú. 20. S odkazom na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. /v znení zákona č. 140/2015 Z. z./ žalobcovi nevznikol nárok na starobný dôchodok znížením dôchodkového veku. Zamestnanie žalobcu podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 bolo zaradené do III. pracovnej kategórie a žalobcovi tak nevznikol nárok na starobný dôchodok spojený so znížením jeho dôchodkového veku v dôsledku zamestnania zaradeného v I. alebo II. pracovnej kategórii. 21. V posudzovanom prípade žalobcu v zmysle § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z. nebolo možné zhodnotiť obdobie trvania jeho služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok uplatnením zníženého dôchodkového veku v dôsledku jeho zaradenia do I. alebo II. kategórie. 22. Žalobca žiadal priznať starobný dôchodok s poukazom na dovŕšenie veku 55 rokov ku dňu XX.X.XXXX. Namietal, ako to vyplýva z neformálneho posúdenia jeho žaloby, nesprávne právne posúdenie veci žalovaným. 23. S poukazom na § 65 ods.1 a 2 a § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (prvá podmienka) a dovŕšil dôchodkový vek (druhá podmienka), ktorý je 62 rokov veku poistenca. 24. Podľa § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní v I. a II. pracovnej kategórii uvedené v § 14 ods.2, 3 zák. č. 100/1988 Zb. z. sa zachovávajú. 25. Podľa § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov alebo ak dosiahol znížený dôchodkový vek. 26. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu . 27. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Žalovaný správne a zákonne postupoval, ak odkázal na obsah odôvodnenia napadnutých rozhodnutí a konštatoval, že žalobca nesplnil podmienky priznania starobného dôchodku. Konštatoval podmienku existencie doby poistenia 15 rokov, podľa § 21 ods.1 zákona č. 100/1988 Zb., avšak jeho pracovné zaradenie do III. pracovnej kategórie hodnotené zamestnávateľom pre účely priznania výsluhového dôchodku neumožňuje aplikáciu § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, teda nebolo možné zhodnotiť žalobcovi predchádzajúcu dobu trvania služobného pomeru pre vznik nároku na starobný dôchodok úpravou jeho dôchodkového veku. Žalobca ku dňu XX.X.XXXX, ku ktorému žiadal o priznanie starobného dôchodku nesplnil podmienku dosiahnutia dôchodkového veku, potrebného pre priznanie starobného dôchodku. Ustanovenie § 274 ods.1 zákona o sociálnom poistení upravuje možnosti zníženia vekových kategórií na priznanie starobného dôchodku, za tam splnených podmienok, t.j. zaradenie v zamestnaní do I. alebo II. pracovnej kategórie, čo sa u žalobcu nestalo. 29. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, č. SPOU-QSZ-324-24/2014 zo dňa 14. novembra 2014 bolo preukázané, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 1. októbra 2004 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 30. 9. 1976 do 26. 9. 1978 v III. pracovnej kategórii a doba služobného pomeru od 1. 8. 1984 do 30. 9. 2004 v III. pracovnej kategórii. K XX. Q.P. XXXX žalobca nezískal žiadnu dobu poistenia v I. alebo II. kategórii funkcií a pretože nedovŕšil dôchodkový vek 62 rokov, právne predpisy neumožňovali priznať žalobcovi starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho dôchodkového veku. Žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a od 1. októbra 2004 mu bol priznaný výsluhový dôchodok, na nárok ktorého mu bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do III. pracovnej kategórie. 30. Správny súd postupom podľa § 202 ods.2 SSP opakovane odkazuje na právne posúdenie veci správnymi orgánmi, podľa záverov ktorých nebolo možné zhodnotiť potrebné obdobie trvania služobného pomeru žalobcu pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobca nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, na ktorý mu bola zhodnotená doba služobného pomeru zaradená do III. pracovnej kategórie. 31. Súd sa tak stotožňuje so žalovaným, že námietka žalobcu, týkajúca sa zaraďovania zamestnania, resp. vojenskej služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, je nedôvodná. Žalovaná nie je oprávnená zaraďovať zamestnanie, resp. vojenskú službu do zvýhodnenej pracovnej kategórie, pretože táto možnosť bola zverená do kompetencie zamestnávateľa. Tiež sa stotožňuje s tým, že námietka, týkajúca sa priznania starobného dôchodku inému kolegovi - policajtovi dopravnej polície je pre posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok irelevantná, lebo každé rozhodnutie o dôchodkovej dávke je individuálnym správnym aktom, ktoré vychádza z konkrétnych podmienok. Neprihliada tak ani na námietku, týkajúcu sa diskriminácie žalobcu s poukazom na judikatúru ESĽP a práva zaručené Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 14 Dohovoru. 32. O zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok ku dňu XX. Q. XXXX bolo rozhodnuté správnym orgánom prvého stupňa a žalovaným v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a tieto orgány sa pri posudzovaní žiadosti žalobcu nedopustili procesného pochybenia. Skutkový stav zistený správnymi orgánmi správne uzavreli do skutkových záverov, ktoré právne posúdili, vychádzajúc zo zákonných podmienok, ako je to uvedené v bode 15 a 16 tohto odôvodnenia. 33. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný si trovy konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.