Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 8S/62/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200749 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200749.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu STEEL MAXX, s.r.o., Štós 209, zast. advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát Mgr. Marcel Biznár, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10144479/2018 zo dňa 26.07.2018, takto r o z h o d o l : I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : l. Žalobou zo dňa 15.08.2018 elektronicky podanou toho istého dňa za splnenia podmienky autorizácie podľa osobitného predpisu sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101444879/2018 zo dňa 26.07.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100707899/2018 zo dňa 10.04.2018. Prvostupňovým správnym rozhodnutím bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 130.700,07 eur. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj prvostupňového správneho rozhodnutia. 2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnené rozhodnutia uviedol, že žalobcovi neuznal dodanie tovaru - betonárskej ocele s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. spoločnosti Invest reality trade, s.r.o., Kubelíkova 42, Praha, Česká republika v celkovej sume 172.600,96 eur. Dodanie tovaru malo byť realizované 13 dodávkami. V záujme zistenia, či predmetný tovar od žalobcu ako dodávateľa bol do Českej republiky dodaný a vyskladnený, správny orgán prvého stupňa požiadal o spoluprácu v rámci medzinárodnej výmeny informácií českú daňovú správu. Z jej odpovede zistil, že jediným konateľom a spoločníkom českého odberateľa bol v rozhodnom období E. E. a od 28.10.2012 jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti je S. E. s adresou bydliska - Magistrát mesta Opavy. Tento daňový subjekt opakovane priznáva vlastnú daňovú povinnosť, pričom daň neuhrádzal. V priebehu postupu k odstráneniu pochybností sa stal nekontaktným. Na predvolanie v súvislosti so začatím kontroly v spoločnosti Invest reality trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 predvolaný daňový subjekt nereagoval a na pojednávanie sa nikto nedostavil. Týmto spôsobom sa správcovi dane nepodarilo preveriť, či sú splnené podmienky § 43 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. 3. Správca dane z dôvodu preverenia vykonaných preprav betonárskej ocele zo Slovenskej republiky do Českej republiky požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o zaslanie detailného výpisu mýtnych transakcií aj za mesiac máj 2012 s vymedzenými úsekmi ciest, s označením začiatku a konca úseku a názvom, ktorý prislúcha pre prepravcu Martin Pechar - Pechar Trans, ktorý bol deklarovaný na predložených medzinárodných prepravných listoch tvoriacich prílohu faktúr vystavených pre odberateľ Invest reality trade, s.r.o. ako prepravca. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. predložila žalobcovi výpis mýtnych transakcií vozidla za požadované obdobie aj máj 2012 a požadované vozidlá, ktoré mali v zdaňovacom období máj 2012 údajne uskutočniť prepravu tovaru, pričom malo byť miesto nakládky v Kysuckom Novom meste a tovar mal následne byť dodaný do Českej republiky a vyložený v Ostrave. Výpis mýtnych transakcií poskytla spoločnosť SkyToll, a.s. Bratislava po označení všetkých úsekov ciest vrátane dátumu a času, kedy prepravované vozidlá jazdili v zdaňovacom období máj 2012. Správca dane následne fyzicky porovnal zaslané údaje Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. s údajmi, ktoré boli deklarované na predložených medzinárodných prepravných listoch, ktoré tvorili prílohu faktúr vystavených žalobcom pre zahraničného odberateľa v Českej republike. Porovnaním týchto údajov zistil, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako boli deklarované na predložených medzinárodných nákladných listoch. Bolo zistené, že napríklad 03.05.2012 vozidlo s ev.č. 3T87986, ktoré podľa výpisu mýtnych transakcií došlo do miesta nakládky do Kysuckého Nového Mesta v čase 08.08 hod. a odišlo z Kysuckého Nového mesta o 08.10 hod. Podľa medzinárodného nákladného listu sa mal tovar nakladať v Kysuckom Novom Meste a malo dôjsť k interkomunitárnemu dodaniu tovaru do Českej republiky a tovar mal byť vyložený v Ostrave. Aj napriek tomu, že motorové vozidlo vošlo podľa detailného výpisu mýtnych transakcií vozidiel do miesta vykládky o 08.08. hod., nie je možné, aby sa v časovom horizonte dvoch minút naložilo 23,92 ton betonárskej ocele a kamión opustil o 08.10 hod. už naložený miesto nakládky, t.j. Kysucké Nové Mesto. Správca dane preto dospel k záveru, že kamión miestom nakládky len prešiel, to znamená, že tovar nemohol naložiť a prepraviť ho do Ostravy v Českej republike. Dňa 24.05.2012 mal podľa medzinárodného nákladného listu č. 0221746, ťahač s ev.č. 3T87985 absolvovať trasu do Kysuckého Nového Mesta, naložiť tovar a následne ho mal dodať do Českej republiky do Ostravy. Podľa detailného výpisu v tento deň na tejto trase toto vozidlo s týmto evidenčným číslom vôbec nejazdilo. V ostatných preverovaných prípadoch správca dane zistil, že ťahače po prekročení hranice síce smerovali na Kysucké Nové Mesto, no v niektorých prípadoch do Kysuckého Nového Mesta vôbec nedošli, alebo z časového hľadiska miestom náklady tovaru len plynulo prešli. Správca dane svoje zistenia ohľadne dopravy deklarované na medzinárodných nákladných listoch prehľadne zhrnul do tabuľky na strane č. 9 a 10 svojho rozhodnutia, z ktorej vyplýva, v ktorých prípadoch deklarované vozidlo miestom nakládky Kysucké Nové Mesto len prešlo a podľa výpisu mýtnych transakcií reálne nebol čas na nakládku tovaru, ktorý mal byť dodaný do Čiech, kedy vozidlo vôbec v deň deklarovaný v CMR neprešlo miestom nakládky Kysucké Nové Mesto, resp. prípady v ktorých neexistuje záznam v prílohe pre daný deň v elektronickom mýtnom systéme na území SR. 4. Na základe uvedeného správca dane uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia dodania predmetného tovaru vyplývajúce z ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty. 5. Správca dane neuznal odpočítanie dane žalobcom v celkovej sume 101.933,25 eur z faktúr vystavených spoločnosťou ARZANO, s.r.o., Akademika Hronca 3, Rožňava, za dodanie kryštálového cukru (14 faktúr uvedených na strane 21 rozhodnutia správcu dane) a spoločnosťou OPTAR, s.r.o., Tupolevova 1079/3, Bratislava, za dodanie potravinárskeho cukru v 50 kg baleniach (14 faktúr uvedených na strane 23 rozhodnutia správcu dane). uskutočnenie uvedených zdaniteľných obchodov žalobcom vo vzťahu k spoločnosti ARZANO, s.r.o. mienil správca dane zisťovať výsluchom bývalého konateľa tejto spoločnosti D. D. (konateľ do 10.05.2012) a výsluchom terajšieho konateľa D. W. z adresy trvalého pobytu v Maďarskej republike. Predvolanie na výsluch týchto svedkov boli vrátené s označením, že ide o neznámych adresátov. Preto správca dane získal informácie zo spisu z daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 (protokol z daňovej kontroly zo dňa 23.09.2013). Na základe miestneho zisťovania dňa 21.03.2013 vykonaného správcom dane v sídle daňového subjektu ARZANO, s.r.o., Akademika Hronca 3, Rožňava, bolo zistené, že táto spoločnosť na tejto adrese od novembra 2012 už nesídli. Dňa 23.04.2013 správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom D. D., ktorý uviedol, že v období mesiaca jún 2012 firma ARZANO, s.r.o. vykonávala obchodnú činnosť, pričom obchodovala s kryštálovým cukrom. Svedok potvrdil predaj tohto tovaru žalobcovi a uviedol, že za spoločnosť vystupoval on sám a za žalobcu C. S.. K pôvodu cukru sa svedok nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť ani ako bol cukor balený, či bol prebaľovaný a ktorá zo spoločností znášala náklady na manipuláciu s tovarom. Nevedel uviesť ani to, či potravinársky tovar bol podrobený kontrole Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, resp. obdobnej kontrole, kto zabezpečoval prepravu tovaru z ARZANO, s.r.o. žalobcovi, kto obstarával prepravu tovaru a kto za ňu platil. Svoje tvrdenia svedok nevedel dôveryhodne preukázať, pretože doklady spoločnosti pri zániku funkcie odovzdal novému konateľovi. od 11.05.2012 bol za spoločnosť oprávnený konať nový konateľ - D. W.. Vypočuť nového konateľa tejto spoločnosti nebolo možné, pretože medzinárodná zásielka sa vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Ďalšie skutočnosti, ktoré správca dane zistil, boli rozdielne uvedené údaje týkajúce sa miesta dodania tovaru v kúpnej zmluve s ARZANO, s.r.o. a o faktúrach. Kým podľa kúpnej zmluvy z 01.01.2012 miestom prevzatia tovaru malo byť miesto sídla spoločnosti ARZANI, s.r.o. Rožňava, podľa predložených faktúr bolo miesto vykládky tovaru Krátka 5, Čaňa. 6. V súvislosti so spoločnosťou OPTAR, s.r.o. správa dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov dožiadaním u posledne miestne príslušného správcu dane - Daňový úrad Trenčín, ktorý v odpovedi na dožiadanie uviedol, že táto spoločnosť nepodala za žiadne obdobie roku 2012 priznanie k dani z príjmov právnických osôb a nepodala ani priznanie k dani z pridanej hodnoty. V tejto spoločnosti bola ukončená registrácia na daň z pridanej hodnoty a rozhodnutím zo dňa 02.10.2012 jej bolo určené posledné zdaňovacie obdobie. Podľa výpisu z obchodného registra táto spoločnosť od 05.11.2012 nemá žiadneho konateľa. Pred dožiadaným Daňovým úradom Trenčín bývalý konateľ spoločnosti OPTAR, s.r.o. E. J. odmietol vypovedať. Správca dane zistil, že táto spoločnosť sa nenachádza na adrese sídla. Z dokladov, ktoré sa nachádzali v spise tejto spoločnosti správca dane zistil, že E. J. bol konateľom spoločnosti od 16.02.2011 do 13.06.2012, spoločnosť prevažne predávala cukor a mäso do Čiech a na Slovensko, spoločnosť nemala skladové priestory ani dopravné prostriedky, mala jedného zamestnanca a nemala žiadny majetok, tovar nadobúdala z Čiech bez konkretizácie dodávateľov, účtovníctvo viedla známa konateľa, faktúry vystavoval sám konateľ, ktorý podával daňové priznania. V spise tejto spoločnosti sa nachádzala aj výpoveď konateľa E. J., ktorý k obchodovaniu s cukrom uviedol, že išlo o obyčajný biely cukor, ktorý bol nakupovaný z Čiech, z Poľska a zo Slovenska a ktorý bol dodávaný do Čiech, do Poľska na Slovensko, nepamätal si v akých baleniach bol dodávaný, tovar išiel priamo k zákazníkovi, nebol skladovaný, prepravu zabezpečovali dodávatelia alebo odberatelia, niekedy aj on sám, ale mená prepravcov si nepamätal, nikdy nebol pri nakládke a vykládke tovaru. Nespomenul si ani na formu úhrady za prepravu - asi sa jednalo o platbu v hotovosti. 7. Správca dane konštatoval, že žalobca si v rozpore s ustanovením § 19 a § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. odpočítal daň v sume 101.933,25 eur z faktúr od spoločnosti ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. Konštatoval, že pre vznik nároku na odpočítanie dane nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť. Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Správca dane zastával názor, že platiteľ dane je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania. 8. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100707899/2018 zo dňa 10.04.2018. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a stotožnil sa z ich právnym hodnotením. Poukázal na zákonné podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty ako aj na vymedzenie práva platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v zmysle ustanovení § 19, § 49 ods.1 a § 51 ods.1 písm.a/ zákona o dani z pridanej hodnoty. 9. Žalovaný konštatoval v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia skutkového stavu správcom dane, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu a následného vyrubovacieho konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane, ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu podľa žalovaného vyplynulo, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru (betonárskej ocele), ktorý daňový subjekt fakturoval českej spoločnosti Invest reality trade, s.r.o. a pri preverovaní dodania tovaru (cukor) fakturovaného spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. žalobcovi, mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto jej reálnosť preveroval nielen u samotného žalobcu, ale aj u jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Správca dane na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že ním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukazovali neopodstatnenosť uplatnenia oslobodenia dane na faktúrach pre českého odberateľa a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o.. 10. Žalovaný reagoval na žalobcom predložené výpovede svedkov, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu, ktoré mali potvrdiť reálnosť deklarovaných dodávok. Žalovaný z predloženej výpovede E. R. zistil, že E. R. potvrdil, že pozná spoločnosť Invest reality trade, s. r. o., pretože mu ju po ukončení spolupráce za Haniel Group navrhol pán P., ktorého kamarát E. E. bol konateľom tejto spoločnosti a udelil E. R. plnú moc. E. R.Á. potvrdil, že pozná spoločnosť Steel Maxx, s. r. o. čiastočne, vedel, že za túto spoločnosť vystupoval pán S., že prvotné stretnutie zaistil pán P., a že obchodný vzťah s touto spoločnosťou trval asi do septembra, októbra 2013, a uviedol, že sa jednalo vždy o normálny obchod, keď bola dodaná betonárska oceľ za cenu, za ktorú ju kúpila spoločnosť a potom s pánom Kubínom (bez vedomosti pána S.) upravili cenu tak, aby vyhovovala na trhu v Českej republike. Z tejto svedeckej výpovede nevyplýva, že dodávky tovarov fakturované preverovanými faktúrami boli reálne, pretože svedok sa nevyjadroval ku konkrétnym dodávkam a jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Z predloženej výpovede svedka A. P., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 - 2013, rovnako ako E. R., vyplynulo, Ž. A. P. potvrdil, že spoločnosť Invest reality trade, s. r. o., zastupoval pán R. a že táto spoločnosť bola jeho dodávateľov v máji a v júni 2012, ale uviedol aj to, že nie je mu známy dodávateľ spoločnosti Invest reality trade, s. r. o., a že o pôvode tovaru vôbec nič nevie. K tvrdeniu žalobcu, že svedok Martin Pechár potvrdil, že pre daňový subjekt zabezpečoval prepravu, žalovaný z výpovede tohto svedka, ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 - 2013 zistil, že svedok potvrdil, že pozná spoločnosť Steel Maxx, s. r. o., a že párkrát jednal s konateľom spoločnosti pánom S. a že mu poskytol dopravné služby - vykonával prepravu. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok neuviedol žiadne konkrétne informácie ohľadom prepravy, ktoré by bolo možné ďalej preveriť, neuviedol žiadne obdobie, tovar, miesto nakládky a vykládky a pod., táto výpoveď nemôže byť dôkazom o reálnosti preverovaných dodávok žalôb v českej spoločnosti Invest reality trade, s. r. o. K námietkam daňového subjektu žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ale nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a neuviedol žiadne dôkazy svedčiace o nesprávnosti záverov vyvodených správcom dane. Výpovede svedkov, ktoré boli predložené k odvolaniu, nie sú dôkazom o reálnosti preverovaných dodávok, pretože neobsahujú žiadne konkrétne informácie o preverovaných zdaniteľných obchodoch daňového subjektu a nie sú podporené žiadnymi preveriteľnými dôkazmi. 11. Žalovaný reagoval na žalobnú námietku týkajúcu sa nezákonnosti daňovej kontroly vykonanej u žalobcu. Konštatoval, že daňovou kontrolou u žalobcu sa začala dňom 17. 06. 2013 a bola ukončená dňa 28. 04. 2015 doručením protokolu o daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. V priebehu daňovej kontroly správca dane zaslal Českej daňovej správe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií dňa 21. 02. 2014, 24. 02. 2014 a 25. 02. 2014 a rozhodnutím zo dňa 26. 02. 2014 prerušil daňovú kontrolu od 04. 03. 2014. K prerušeniu daňovej kontroly došlo z dôvodu uvedeného v § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, dôvody prerušenia daňovej kontroly sa pominuli dňa 25. 05. 2015 doručením poslednej odpovede na žiadosť na medzinárodnú výmenu daňových informácií. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola, ktorá sa začala 17. 06. 2013, bola prerušená od 04. 03. 2014 do 25. 05. 2015. Dňa 26. 05. 2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon mal ešte 3,5 mesiaca. 12. K žalobnej námietke, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné, (z dôvodu, že žiadosť správcu dane na medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ako aj v zákone č. 442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci v správe daní) a nemá za následok neplynutie lehôt, žalovaný uviedol, že podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je napr. zák. 442/2012 Z. z., Nariadenie Rady č. 904/2010. Zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií je teda konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že bez informácií získaných z odpovedí českej daňovej správy by skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov neboli zistené dostatočne a správca dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia. 13. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV.ÚS116/2013-11, z ktorého vyplýva odôvodnenosť záveru Krajského súdu v Prešove ústavne konformným spôsobom, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadanie, na vybavenie ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady (ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z priadnej hodnoty, pričom Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu nariadenia. Citované nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ) zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postupných nedodržaní sú upravené v čl. 10 - 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s platnou úpravou do 31. 12. 2011. 14. Žalovaný reagoval na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rovnaký právny záver ohľadne prerušenia daňového konania zaujal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku č. k. 6S/106 /2015 zo dňa 15. 12. 2016. Žalovaný konštatoval, že žaloba za právny názor súdu považuje aj vlastné tvrdenia uvedené v bode 31 tohto rozsudku, ktorým bolo zrušené oznámenie daňového úradu o zamietnutí odvolania a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie (súdne preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správcu dane vydaného vo vyrubovacom konaní). 15. Žalovaný zaujal stanovisko k argumentácii žalobcu, ktorú žalobca podporoval poukázaním na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/2/2016 zo dňa 20. 02. 2017 a rozsudok toho istého krajského súdu č. k. 14S/32/2014 zo dňa 18. 05. 2015. Žalovaný uviedol, že v posudzovaných prípadoch správca dane vykonával u žalobcu viacero daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia, pričom poznatky z nich mohol a mal využiť aj pri získaní poznatkov z daňovej kontroly týkajúcej sa konkrétneho posudzovaného prípadu a že dĺžka konania daňovej kontroly bola umelo predĺžená zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly, čoho dôkazom bola skutočnosť, že správca dane v niektorých ďalších kontrolách ukončil tieto daňové kontroly bez potreby vykonania dôkazu, ktorý v danom konaní považoval za podstatný. Okrem toho, že uvedené rozhodnutia súdu sú záväzné pre konkrétnych účastníkov konania v danej veci, skutkový stav posudzovaný súdom je odlišný od skutkového stavu v prípade daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobie január 2012 - jún 2012 a august 2012 - december 2012 nemal možnosť získať informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch daňového subjektu s českými spoločnosťami, vlastnými poznámkami, preto musel českej daňovej správe zaslať žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Dôvody prerušenia daňovej kontroly nemohli pominúť dňa 26. 08. 2014 uplynutím (nesprávne vypočítanej) 6-mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pretože správca dane k uvedenému dátumu nedisponoval požadovanými informáciami nevyhnutnými pre čo najplnšie zistenie skutkového stavu. Správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich obdržaním. Odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, boli rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných obchodov. 16. Podľa žalovaného v danom prípade nedošlo ani k neodôvodnenému kúskovaniu žiadostí, keby boli od príslušného orgánu cudzieho štátu požadované informácie po častiach, ako to namieta žalobca s poukázaním na rozsudky Krajského súdu v Bratislave, pretože žalovaný zistil, že správca dane vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v krátkom čase - v dňoch 21. 02. 2014, 24. 02. 2014 a 25. 02. 2014 a následne prerušil daňovú kontrolu, čo nie je možné hodnotiť ako prieťahy daňovej kontroly, ani ako neúčelné, neodôvodnené, neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, či by správca dane zaslal v uvedených dňoch jednu žiadosť alebo v priebehu uvedených troch za sebou nasledujúcich pracovných dní zaslal tri samostatné žiadosti, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ako to namieta žalobca. V danom prípade nedošlo ani k opakovanému prerušeniu daňovej kontroly, ani k ďalším skutočnostiam, ktoré boli uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave. 17. V podanej žalobe žalobca namietal skutkové zistenia správcu dane ohľadne dodania tovaru (betonárska oceľ) odberateľovi Invest reality trade, s. r. o. Žalobca nesúhlasil so skutkovými zisteniami správcu dane, pretože je toho názoru, že deklarované plnenia riadne preukázal. Dodanie tovaru majú preukazovať aj výpovede svedkov E. R. zo dňa 28. 01. 2015, A. P. zo dňa 26. 01. 2015 a Martina Pechára zo dňa 26. 01. 2015. E. R. - zástupca odberateľa uviedol, že so žalobcom sa vždy jednalo o normálne obchody, kedy firmy im dodali betonársku oceľ za cenu, za ktorú to oni kúpili a potom pán E. R. spolu s pánom P. upravili cenu tak, aby vyhovovala trhu v Českej republike. Svedok A. P. vo svojej výpovedi potvrdil, že dodávateľom stavebnej ocele jeho spoločnosti bola aj spoločnosť Invest reality trade, s. r. o. Martin Pechár potvrdil, že pre žalobcu zabezpečoval dopravu. Protokoly o výsluchu týchto svedkov sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Ohľadne odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti s nákupmi kryštálového cukru od spoločnosti ARZANO, s. r. o., a OPTAR, s. r. o., žalobca konštatoval skutkové zistenia správcu dane. 18. Žalobca ďalej namietal porušenie procesných ustanovení Daňového poriadku vo vzťahu k protokolu o daňovej kontrole a dĺžky daňovej kontroly. Tvrdil, že protokol o daňovej kontrole zo dňa 05. 08. 2015, rozhodnutie správcu dane zo dňa 10. 04. 2018, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola v rozpore s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku trvala viac ako jeden rok. Z toho dôvodu aj protokol z daňovej kontroly nadobúda povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010, v zmysle ktorého ak správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen kogentné zákonné ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Namietal, že žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle daňového poriadku a preto z toho dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (Smernica Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15. 02. 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní). Podľa čl. 7 tejto Smernice a § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť povinnú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Poukázal na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý podľa žalobcu potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedenej Smernice, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Uviedol, že aj z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/106/2015 zo dňa 15. 12. 2016 vyplýva, že okrem účelnosti a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Slovné spojenie „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo (§ 61 ods. 4 Daňového poriadku) treba vykladať v kontexte uvedenej smernice, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Ďalej poukázal na právne názory vyslovené v rozhodovacej praxi Krajského súdu v Trnave a to v rozsudku č. k. 14S/32/2014 zo dňa 18. 05. 2015 a v rozsudku č. k. 14S/38/2014 z toho istého dňa, z ktorých vyplýva: „prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, t. j. účelné a nevyhnutné preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a „získanie času“ nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Takýmto obštrukčným postupom dochádza k obchádzaniu zákona, v prípade akceptácie takéhoto postupu by daňová kontrola mohla trvať neobmedzene dlhú dobu. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. 19. Žalobca považoval za účelový postup správcu dane aj preto, že požadoval od príslušných orgánov cudzieho štátu informácie po častiach, t. j. na základe viacerých samostatných žiadostí, pričom v záujme efektívnosti bolo vhodnejšie kumulovať poskytnutie informácií do jednej žiadosti. Správca dane rozkúskoval žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Uvedený postup Daňového úradu Košice bol neefektívny a nadbytočný s tým, že jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly a táto neodôvodnene zaťažovala žalobcu. Tento právny názor žalobcu je v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu v Bratislave, rozsudku č. k. 2S/21/2017 z 20. 09. 2017 č. k. 2S/41/2017 zo dňa 20. 09. 2017. 20. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa vlastne ani nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho odôvodnenie nepreskúmateľné. V rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy sa daňové orgány nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami. Tieto nedostatky spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca napokon vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s aplikáciou § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Pretože daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy by mohlo začať vyrubovacie konanie a z toho dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním vydaného rozhodnutia ako rozhodnutia žalovaného nie sú v súlade so zákonom. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. 21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 09. 2018 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote zaujal stanovisko súladné s dôvodmi uvedenými vo svojom napadnutom rozhodnutí. 22. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí k ďalším žalobným dôvodom uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pretože ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane, musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. nevyhnutným pre nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ako aj na oslobodenie od dane, je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná, prípadne zrealizovaná dodávateľom uvedeným na spornej faktúre. 23. Správca dane pri preverovaní dodania tovaru (betonárskej ocele), ktorý žalobca fakturoval českej spoločnosti Invest reality trade, s.r.o. a pri preverovaní dodania tovaru (cukor) fakturovaného spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. žalobcovi mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného žalobcu, ale aj u jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal z dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti NVI, z výsledkov šetrení iných správcov dane, z odpovedí NDS, a.s. a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného oslobodenia od dane na faktúrach pre českého odberateľa a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. Žalobnej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania, žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne zdokumentované, závery odôvodnené, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neopodstatnené. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalobca vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. 24. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1 písm.g/ a § 105 ods.2 písm.a/ SSP) jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 25. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 26. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť. 27. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 28. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 29. Podľa § 46 ods.9 písm.a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods.8. 30. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov. 31. Podľa § 61 ods.1 písm.b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a odkazuje príkladmo na zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010). 32. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 33. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 34. Podľa § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a slúži iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 35. Podľa § 51 ods.1 písm.a zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. 36. Podľa § 43 ods.1,5 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4 kópiou faktúry, dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. 37. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu daňovému subjektu. 38. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správa dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so zákonom stanovených podmienok“. 39. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k. 2Sžf/28/2010 zo dňa 18. 05. 2011. 40. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ust. § 49 ods. 2 zákona o DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle § 43 zákona o DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, t. j. že nadobudlo tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ. Ustanovenie § 43 zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia dodania tovaru: dodávateľ tovaru je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. 41. Žalobca v prvom rade vyslovil nesúhlas so skutkovými zisteniami správcu dane ohľadne jeho nároku na oslobodenie dodania tovaru - betonárska oceľ, ktorý žalobca fakturoval českej spoločnosti Invest reality trade, s. r. o. Poukázal na výpovede svedkov E. R. zo dňa 28. 01. 2015, A. P. a E. H. zo dňa 26. 01. 2015. Protokoly o výsluchu týchto svedkov realizované orgánmi Polície Českej republiky sa nachádzajú pod č. 77 administratívneho spisu žalovaného. Z ich výpovedí nevyplýva, že dodávky tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne dodané, pretože svedkovia sa nevyjadrovali ku konkrétnym dodávkam, ale sa iba všeobecne vyjadrovali o obchodovaní s betonárskou oceľou. Reálnosť dodania predmetného tovaru správca dane preveroval nielen u samotného žalobcu a českej spoločnosti Invest reality trade, s. r. o., ale rozsiahlym dokazovaním, ktorého priebeh a výsledky sú uvedené v protokole z daňovej kontroly z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, z výsledkov šetrení iných správcov dane, ako aj z odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. Z výpisu mýtnch transakcií poskytnutých spoločnosťou SkyToll, a. s., správca dane zistil, že z deklarovaných 13 prepráv - dodávky betonárskej ocele spoločnosti Invest reality trade, s. r. o., v piatich prípadoch vozidlo, ktoré malo prepravu realizovať, vôbec neprešlo mestom nakládky Kysucké Nové Mesto, v troch prípadoch v Kysuckom Novom Meste nebol čas na nakládku a vykládku tovaru, v troch prípadoch pre preverované vozidlá neexistuje záznam v elektronickom mýtnom systéme na území SR, v jednom prípade nebolo preukázané, že vozidlo došlo do miesta nakládky a v jednom prípade nebola preprava z dôvodu neuvedenia evidenčného čísla na CMR doklade preverená. Už len na základe tohto dôkazu možno konštatovať, že k dodaniu predmetného tovaru tak, ako ich deklaroval žalobca v 13 faktúrach uvedených na str. 12 a 13 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a CMR dokladoch nemohlo dôjsť. 42. Žalobca v podanej žalobe v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie dane s pridanej hodnoty v súvislosti s dodaním tovaru (cukor) spoločnostiam ARZANO, s. r. o., a OPTAR, s. r. o., v podanej žalobe iba konštatoval zistenia správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane v súvislosti s týmito obchodmi však žiadne žalobné námietky nezniesol. 43. Žalobca namietal, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote 1 roka od jej začatia v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné z dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ, pričom prerušenie konania nemá za následok neplynutie lehôt v zmysle § 61 ods. 5 Daňového zákona. Podľa žalobcu z toho dôvodu je protokol z daňovej kontroly nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a preto ho nebolo možné použiť v daňovom konaní. Z toho dôvodu považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Súd hodnotí túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. 44. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b/ umožňuje správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania - výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Ak dôjde k prerušeniu daňového konania, po dobu tohto prerušenia správca dane úkony v danej veci nevykonáva. Počas prerušenia daňového konania neplynú ani lehoty podľa Daňového poriadku, t. j. ani lehota na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií správny súd súladne so žalovaným poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV.ÚS 116/2013-111. 45. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku („správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedeného v ods. 2). Podľa žalobcu pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ). Dôvodom prerušenia daňovej kontroly u žalobcu bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane nevyhnutne potreboval v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Posledná odpoveď na žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola doručená správcovi dane dňa 25. 05. 2015. Až týmto dňom došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Pred obdržaním odpovede na žiadosť OMVI správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole, pričom správca dane objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej daňovej správy vybavili žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií. 46. Je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu bola začatá 17. 06. 2013 a bola prerušená dňa 04. 03. 2014, t. j. po ôsmich mesiacoch a 17 dňoch jej výkonu. V daňovej kontrole správca dane pokračoval dňa 26. 05. 2015 a ukončil ju dňom 24. 08. 2015 (išlo o časové obdobie dvoch mesiacov a 17 dní). Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej výkonu zákonnú lehotu jedného roka. 47. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v súvislosti s prerušením daňovej kontroly a doby jej výkonu, správny súd považuje stanovisko žalovaného k týmto súdnym rozhodnutiam za správne. 48. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že výklad slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo“ v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku ako ho poskytol v žalobe akceptoval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. 6S/106/2015-58 zo dňa 15. 12. 2016. K tomu je potrebné uviesť, že žalobca vydáva za právny názor krajského súdu svoje vlastné tvrdenia. Je to nekorektný postup zo strany právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na skutočnosť, že na rovnaké tvrdenie žalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa už reagoval žalovaný (strana 25 rozsudku žalovaného). 49. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane kúskovaním žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobil prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, že správca dane v priebehu troch pracovných dní vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly. 50. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 51. Napokon ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods.3,5 Daňového poriadku. 52. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle § 168 SSP, preto mu takisto právo na náhradu trov konania nepriznal. Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).