Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 1Co/52/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213331 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112213331.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Deuny, s.r.o., so sídlom: Južná trieda 74, 040 01 Košice, IČO: 36 179 167, zastúpeného: Advokátska kancelária Illeš, Šimčák & Partners, s.r.o., so sídlom: Štúrova 27, 040 01 Košice proti žalovaným: X. Z.. J. D., Q.. XX.XX.XXXX, U.: Y. XA, XXX XX X.Z., X. R.. M. Y., Q.. X.X.XXXX, U.: Y. XA, XXX XX X.Z., M. H.. G. S., G., Y. Y.: R. X, XXX XX X., o zaplatenie sumy 150.000,- eur s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby v spore vedenom pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 24C/261/2012 takto r o z h o d o l : P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27. apríla 2017 č.k. 24C/261/2012-1692 a konanie z a s t a v u j e . N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27. apríla 2017 č.k. 24C/261/2012-1692 uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 150.000,- eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 300.000,- eur od 10.5.2012 do 23.5.2012 a zo sumy 150.000,- eur od 24.5.2012 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň vyslovil, že priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Pri rozhodovaní Okresný súd Košice I vychádzal z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalovaní ako budúci predávajúci a žalobca ako budúci kupujúci uzavreli dňa X.X.XXXX písomnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytov, nebytových priestorov a podielu na pozemku (č.l. 5 spisu), ktorou sa zaviazali, že za predpokladu splnenia dojednaných podmienok uzatvoria do 60 dní od splnenia všetkých predpokladov, najneskôr však do XX.X.XXXX, zmluvu o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov a podielu na pozemku. Predmetom prevodu malo byť vlastnícke právo k bytu č. 1 a k bytu č. 2 na II. nadzemnom podlaží, k bytu č. 3 na III. nadzemnom podlaží, k nebytovému priestoru - schodište a chodba, ktorý sa nachádza na I., II. a III. nadzemnom podlaží, ako aj spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku a na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve Polyfunkčného objektu prislúchajúceho k bytu, s bližšou špecifikáciou v prílohe č. 1. Polyfunkčný objekt v zmysle článku I zmluvy znamená trojpodlažný objekt, ktorého výstavba sa uskutočňuje v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, právoplatným stavebným povolením a projektovou dokumentáciou. Z článku II zmluvy vyplýva, že budúci predávajúci (žalovaní) sú investorom investičnej akcie - „Polyfunkčný objekt R.Á. T. X. a ako stavebníci a budúci vlastníci realizujú výstavbu tohto objektu. Budúci predávajúci ako stavebníci sa zaviazali postupovať v priebehu výstavby a zabezpečiť výstavbu tak, aby bola dokončená s predpokladaným termínom najneskôr do XX.X.XXXX. Zmluvné strany sa dohodli na budúcej kúpnej cene vo výške 1.300,- eur/1 m2 predmetu prevodu, s tým, že presná výška kúpnej ceny bude určená až na základe porealizačného zamerania stavby. Budúci kupujúci (žalobca) sa zaviazal uhradiť budúcemu predávajúcemu prvú splátku budúcej kúpnej ceny vo výške 50.000,- EUR najneskôr v lehote do 10 dní od podpisu tejto zmluvy, druhú splátku vo výške 100.000,- eur najneskôr v lehote 10 pracovných dní po ukončení realizácie základovej dosky na základe písomnej informácie zo strany budúceho predávajúceho, tretiu splátku vo výške 150.000,- eur najneskôr v lehote 10 pracovných dní po geodetickom zameraní a zápise rozostavanej stavby na list vlastníctva na základe písomnej informácie budúceho predávajúceho, štvrtú splátku vo výške 100.000,- eur najneskôr v lehote 10 pracovných dní po zastrešení polyfunkčného objektu, osadení okien a dverí, taktiež na základe písomnej informácie predávajúceho. Piata splátka mala byť stanovená po porealizačnom zameraní. 3. Ďalej súd vychádzal z nespornej skutočnosti, že: 1/ zmluvné strany dňa XX.X.XXXX uzavreli Dodatok č.1 k vyššie uvedenej zmluve, predmetom ktorého bola zmena charakteru predmetu zmluvy. Žalobca ako budúci kupujúci vyjadril úmysel využívať predmet zmluvy na iné ako bytové účely a požiadal žalovaných o realizáciu dispozičných zmien na základe dohodnutej štúdie a zmenového listu zo dňa XX.X.XXXX (č.l. 47), pričom v nadväznosti na uvedené žalovaní objednali u architekta zmenu projektovej dokumentácie (č.l. 371), 2/ že zmluvné strany dňa XX.XX.XXXX uzavreli Dodatok č.2 k zmluve, predmetom ktorého bola ďalšia zmena, tiež v súvislosti s úmyslom žalobcu využívať predmet zmluvy na iné ako bytové účely. Žalobca požiadal žalovaných o realizáciu ďalších dispozičných zmien na základe dohodnutej štúdie a zmenového listu zo dňa XX.XX.XXXX(č.l. 50) s tým, že prílohu týchto dodatkov tvorí architektom vypracovaná legenda miestností, z ktorých je zrejmé, že došlo predmet budúceho prevodu mali predstavovať nebytové priestory, 3/ že žalobca zaplatil na účet uvedený v zmluve o budúcej zmluve č. XXXXXXXXXX/XXXX D. XX.X.XXXX sumu 100.000,- eur, dňa X.X.XXXX sumu 150.000,- eur a dňa X.X.XXXX sumu 50.000,- eur, spolu sumu 300.000,- eur, 4/ že žalobca adresoval obom žalovaným list zo dňa XX.X.XXXX, označený ako „Oznámenie“, v ktorom uvádza, že odstupuje od zmluvy z dôvodu porušenia zmluvy pre neho podstatným spôsobom a to najmä z dôvodu, že žalovaní sa rozhodli zmeniť charakter stavby a realizovať aj štvrté nadzemné podlažie napriek jeho nesúhlasu. Táto zmena má podstatný vplyv na špecifikáciu nehnuteľnosti, ktorej prevod mal byť predmetom budúcej zmluvy. V zmysle článku 1 zmluvy bol totiž Polyfunkčný objekt definovaný ako trojpodlažný objekt a v čase uzatvárania zmluvy bola účastníkom známa okolnosť, že žalobca ako budúci kupujúci uzatvára zmluvu s vôľou vlastniť a nerušene užívať na druhom a treťom nadzemnom podlaží všetky priestory, ďalej, že toto druhé a tretie nadzemné podlažie bude mať samostatný vstup a bude uzatvoreným celkom, končiacim tretím nadzemným podlažím, ktorým je ukončená celá stavba Polyfunkčného objektu. V prípade, ak by nešlo o samostatný celok, končiaci tretím nadzemným podlažím, žalobca by takúto zmluvu neuzatvoril, pretože by to nebola jeho vôľa. Žalobca uviedol, že ide o podstatné podmienky zmluvného vzťahu. Keďže zaplatil žalovaným časť budúcej kúpnej ceny spolu vo výške 300.000,- eur, vzhľadom na odstúpenie od zmluvy zároveň vyzval žalovaných na vrátenie sumy 300.000,- eur najneskôr do 10.5.2012, ako i že 5/ predmetný list žalobca doručil žalovanému a že 6/ žalovaní vrátili žalobcovi dňa 23.5.2012 sumu 150.000,- eur. 4. Po právnom posúdení sporu podľa § 262 ods.1 a 2, § 336, § 339 ods. 1, § 344, § 348 ods.1, § 349 ods.1, § 351 ods. 1 a 2, § 502 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 511 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka okresný súd konštatoval, že žalovaní nespochybňovali, že žalobca návrh žalovaných na uzavretie Dodatku č. 3 neprijal z dôvodu, že sa mení celý charakter stavby (č.l. 449), k uzavretiu Dodatku č. 3 zmluvy a ani k podpísaniu zmenového listu nedošlo a usúdil, že ak napriek nesúhlasu žalobcu žalovaní si nechali vypracovať zmenu projektovej dokumentácie v súvislosti so sledovaným zámerom realizovať IV.NP a dňa XX.X.XXXX požiadali stavebný úrad o zmenu stavby pred jej dokončením, ktorá zahŕňala aj IV. ustúpené NP, uvedené správanie žalovaných reálne mohlo vzbudiť u žalobcu dôvodnú obavu, že žalovaní v budúcnosti porušia svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť výstavbu len trojpodlažného objektu a uzavrel, že je akceptovateľným postup žalobcu, ktorý sa v apríli 2012, teda bezprostredne po vyššie uvedených krokoch žalovaných, rozhodol situáciu riešiť odstúpením od zmluvy, lebo zákon umožňuje od zmluvy odstúpiť aj za situácie, kedy ešte nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, avšak jej porušenie v budúcnosti reálne hrozí, a teda zákonom predpokladaný dôvod pre odstúpenie od zmluvy bol v danom prípade naplnený, pričom odstúpenie bolo doručené obom žalovaným. Vychádzajúc potom zo zistenia, že suma 300.000,- eur, ako záloha na budúcu kúpnu cenu, bola žalobcom zaplatená na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, uvedený priamo v zmluve o budúcej zmluve, Okresný súd Košice uzavrel, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 150.000,- eur, ktorú nesporne doposiaľ žalobcovi nevrátili, a to spolu s úrokmi z omeškania. 5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 a § 255 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). 6. Označený rozsudok Okresného súdu Košice I prevzal žalobca dňa 3.8.2017 (č.l. 1075) a žalovaní dňa 7.8.2017 (č.l. 1703). 7. Žalobca písomným podaním podaným osobne na Okresnom súdu Košice I dňa 1.2.2018 zobral svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaní so späťvzatím žaloby súhlasili. Strany sporu trovy konania nežiadali priznať (č.l. 1876,1877). 8. Podľa § 370 ods. 1, 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 9. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario pripustil späťvzatie žaloby, zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 27. apríla 2017 č.k. 24C/261/2012-1692 a konanie zastavil. 10. O trovách celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.. 11. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 12. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 13. Pretože v danom spore potom, ako žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť po vydaní rozsudku a skôr ako tento nadobudol právoplatnosť, žiadna zo strán nežiadala priznať nárok na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).