Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/96/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112224663 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7112224663.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v sporu žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 04.12.2012 č.k. 24C/265/2012-28 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením označeným v záhlaví uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia zaplatila na účet súdu súdny poplatok za námietky zaujatosti v sume 66,00 eur podľa pol. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa a navrhla napadnuté uznesenie zrušiť. V odvolaní namietala, že nepodala námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. argumentujúc, že podanie, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako námietku zaujatosti, neobsahuje obligatórne náležitosti predpísané ust. § 15a ods. 3 O.s.p. pre námietku zaujatosti. Po obsahovej stránke preto nemohol súd podanie žalobcu vyhodnotiť ako námietku zaujatosti. V žalobe uviedol skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k veci a k účastníkom konania. Súd prvej inštancie mal preto podľa ust. § 12 ods. 1, 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale o nutnosť. Vec musí byť prikázaná inému súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Záverom namietal, že aj keby mal súd za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti, žalobcovi nie je možné uložiť povinnosť platiť súdne poplatky, pretože podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, za znalecké dokazovanie, či návrhy na vylúčenie sudcov. V zmysle tohto ustanovenia žalobca v konaní súdne poplatky neplatí. 3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). 4. Podľa § 470 ods. 2 veta trvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Pretože odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), krajský súd ako odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska prípustnosti podľa ustanovení predchádzajúceho právneho predpisu. 6. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobkyne spolu s konaním súdu prvej inštancie v rámci odvolacieho konania bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol správne, keď napadnutým uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané námietky zaujatosti podľa položky č. 17 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s tým, že ak sa poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. 7. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. 8. Podľa § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa ods. 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. 9. Podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. 10. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva právo sporovej strany uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, a zároveň obsahuje obligatórne náležitosti pre námietku zaujatosti, medzi ktoré patrí označenie sudcu, proti ktorému námietka smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a okolnosť, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Iba na podania, ktoré nespĺňajú náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliada a v takomto prípade sa vec nadriadenému súdu ani nepredkladá. 11. Žalobkyňa v úvode podania, ktoré okresný súd podľa obsahu posúdil ako námietku zaujatosti, upozorňuje na skutočnosť o predpojatosti okresného súdu, ktorý má vec prejednať. Podľa jej názoru, súd prvej inštancie zapríčinil svojím nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na jej strane, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Uviedla, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobkyňou a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 65/05, ktorý sa vyjadril k potrebe uplatňovania objektívneho hľadiska pri posudzovaní skutočností významných pre rozhodovanie o nezaujatosti sudcov. Zastáva názor, že pridelením veci niektorému zo sudcov daného okresného súdu by sa porušilo jej právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce, na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Navrhla preto, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia Okresného súdu Košice I sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. 12. Z uvedeného je nepochybné, že žalobkyňa uplatnila v konaní námietku zaujatosti, ktorá má obligatórne náležitosti vyžadované § 15a ods. 3 v tom čase účinného O.s.p. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, ak podanie podľa obsahu posúdil ako uplatnenú námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. a vec predložil nadriadenému súdu na rozhodnutie o nej. Krajský súd v Košiciach o námietke zaujatosti rozhodol uznesením 11NcC 84/2012-23 z 19.10.2012 a z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie (ide o veci pod sp. zn. 24C 265/2012, 24C 268/2012, 24C 270/2012, 24C 273/2012, 24C 275/2012, 24C 278/2012, 24C 279/2012, 24C 280/2012, 24C 282/2012) pod sp. zn. 24C 265/2012 nevylúčil zákonnú sudkyňu U.. N. Č.. Uznesenie prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 14.12.2012. 13. Podľa súdnej praxe (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/102/2013 z 11.3.2013) v prípade osobitného finančno-právneho (poplatkového) vzťahu medzi poplatníkom a štátom nie je úlohou súdu prejednať určitú vec účastníkov konania, ale posúdiť, či nastala skutočnosť, s ktorou je zo zák. (ex lege) spojený vznik povinnosti poplatníka zaplatiť súdny poplatok. 14. Tvrdenie žalobkyne, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, nemožno akceptovať, lebo súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Nc 17/2010 z 31.5.2010, 3Cdo 102/2012 z 11.3.2013) sa zjednotila v názore, že dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo, resp. že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia v žalobe) svojím nesprávnym úradným postupom vo veci založil zodpovednosť za škodu a nemajetkovú ujmu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 15. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.9.2012 nemá v konaní platiť súdne poplatky, a teda nemá povinnosť zaplatiť ani súdny poplatok za podanie návrhu na vylúčenie sudcov. 16. Podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 30.9.2012 od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo jeho nesprávnym úradným postupom. 17. Podľa položky 17 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania sa platí súdny poplatok v sume 66 eur. V prejednávanej veci vzniesla žalobkyňa námietku zaujatosti v 9 veciach, ktoré boli spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 24C 265/2012. 18. Skutočnosť, že konanie o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo do 30.9.2012 od súdnych poplatkov vecne oslobodené, nemá vplyv na zákonnú povinnosť žalobkyne zaplatiť súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. 19. Odvolací súd poukazuje na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.. Vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona č. 71/1992), pričom týmto názorom sa odvolací súd cíti byť viazaný. 20. So zreteľom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. 21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).