KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Košice30. 1. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/63/2017 z 30. 1. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Košice z 30. januára 2018, sp. zn. 1Co/63/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7113230786.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/63/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230786
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113230786.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu EDEN s.r.o. so sídlom v Košiciach,
Hlavná č. 70 zastúpeného JUDr. Jozefom Vaškom, advokátom so sídlom v Košiciach, Szakkayho č. 1,
proti žalovanému D. Š., bytom v P.O., P. Č.. X, zastúpenému JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 5, o zaplatenie 15.327,-eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 6.9.2016 č.k. 24C 115/2014-248 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 11.000,-
eur s 5,75 % úrokom z omeškania zo sumy 10.000,-eur od 10.7.2013 do zaplatenia a vo výške 5,25%
zo sumy 1.000,-eur od 21.5.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v
prevyšujúcej časti žalobcu zamietol a priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvnej pokuty.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že účastníci uzatvorili dňa 25.6.2010
zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti (bytov) na základe ktorej žalobca sa zaviazal vyvíjať
pre žalovaného činnosť k uzavretiu zmlúv o budúcej kúpnej zmluvy a zmlúv o prevode vlastníctva
nehnuteľností - rozostavaných bytových jednotiek s treťou osobou. Súd ďalej vychádzal zo zistenia, že
žalovaný sa zaviazal v článku 3 ods. 1 písm. c/ zmluvy, že všetky kontakty s tretími osobami, ktoré
zabezpečí sprostredkovateľ budú sprostredkované raz a výlučne cez sprostredkovateľa a bez vedomia
sprostredkovateľa neuzatvorí kúpnu zmluvu, alebo zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy na
nehnuteľnosti s osobou, ktorá bola vyhľadaná sprostredkovateľom a to ani v dobe po skončení platnosti
zmluvy. Pre prípad, že na základe činnosti sprostredkovateľa dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
žalovaný zaplatí sprostredkovateľovi províziu vo výške 2.000,-eur vrátane DPH za každý predaný byt. V
prípade, že sa na záujemcu obráti tretia osoba so žiadosťou o uzatvorenie kúpnej zmluvy, alebo zmluvy
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam, je záujemca povinný túto osobu odkázať na
jednanie so sprostredkovateľom a v takom prípade vzniká sprostredkovateľovi právo na vyplatenie 50%
výšky provízii dohodnutej. V článku 4 dohodli účastníci zmluvnú pokutu na základe ktorého záujemca
sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 3% z kúpnej ceny, pokiaľ záujemca
poruší niektorú zo svojich povinnosti alebo pokiaľ uvedie nepravdivú informáciu. Ďalej súd vychádzal
zo zistenia, že v 7 prípadoch došlo k uzatvoreniu zmluvy, pričom 4 záujemcov zabezpečil svojou



sprostredkovateľskou činnosťou žalobca a 3 záujemcovia sa obrátili so žiadosťou o uzavretie kúpnej
zmluvy priamo na žalovaného.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru,
že nárok žalobcu je čiastočne dôvodný. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že
žalovaný poskytol žalobcovi ako sprostredkovateľovi exkluzivitu spočívajúcu v tom, že žalovaný nesmel
sám bez účasti žalobcu uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu, alebo budúcu kúpnu zmluvu vo
vzťahu k bytovým jednotkám, ktoré boli predmetom sprostredkovania. Účelom exkluzivity bolo zabrániť
záujemcovi, aby konaním proti zmluvnému zákazu znemožnil sprostredkovateľovi splniť si svoju
zmluvnú povinnosť a dosiahnuť zisk, t.j. dojednanú odmenu za sprostredkovateľskú činnosť. Z kúpnych
zmlúv a rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu súd mal za preukázané, že v priebehu roku
2012 a v roku 2013 žalovaný uzavrel sedem kúpnych zmlúv, predmetom ktorých bol predaj siedmych
rozostavaných bytových jednotiek. Žalovaný porušil zmluvné ustanovenia o exkluzivite, ak v uvedených
siedmych prípadoch, štyroch záujemcov zabezpečil svojou sprostredkovateľskou činnosťou žalobca
traja záujemcovia sa obrátili so žiadosťou o uzavretie kúpnej zmluvy priamo na žalovaného. Súd
považoval dohodu účastníkov konania o zmluvnej pokute za platnú, pretože bola uzavretá v zákonom
predpísanej písomnej forme a obsahuje zákonom predpísané náležitosti. V dohode jednoznačne
účastníci dohodli výšku zmluvnej pokuty vo výške 3% z kúpnej ceny bytových jednotiek. Žalobca si
nárok podľa jeho názoru na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnil v súlade s dohodou zmluvných strán,
pretože 3% z ceny bytových jednotiek predstavujú žalobcom uplatnenú sumu vo výške 15.327,-eur.
Súd bol však toho názoru, že v danom prípade je namieste moderácia - zníženie výšky danej zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta zabezpečovala povinnosť žalovaného a nárok žalobcu na zaplatenie dojednanej
provízie buď vo výške 2.000,-eur za každý predaný byt alebo vo výške 1.000,-eur za každý predaný byt,
v prípade ak sa na žalovaného obráti tretia osoba so žiadosťou o uzavretie kúpnej zmluvy a žalovaný
túto osobu odkázal na jednanie so žalobcom ako sprostredkovateľom. Ak by k porušeniu práva žalobcu
na exkluzivitu nedošlo, teda žalobca by mal možnosť realizovať sprostredkovateľskú činnosť, na ktorú
sa v zmysle zmluvy zaviazal, t.j. sprostredkoval by uzavretie týchto kúpnych zmlúv, vznikol by mu
nárok na zaplatenie provízie 4x vo výške 2.000,-eur a 3x vo výške 1.000,-eur, spolu teda vo výške
11.000,-eur. Toto považoval za hodnotu zabezpečovanú zmluvnou pokutou. Súd bol teda tohto názoru,
že zmluvná pokuta pod moderáciu vo výške 11.000,-eur je vzhľadom na uvedené okolností prípadu
primeraná hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, preto v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy
4.327,-eur žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, zaviazal súd zaplatiť žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

5. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí so závermi súdu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že pokiaľ v zmluve o sprostredkovaní je v zmluve označený subjekt pod iným obchodným
menom ako je skutočne zapísaný v Obchodnom registri, nemá to vplyv na zmluvný vzťah založený
takouto zmluvou medzi účastníkmi konania. Podľa jeho názoru z ustanovení zákona nevyplýva, že
údaj o identifikačnom čísle má prioritu pred obchodným menom podnikateľa. Má za to, že pokiaľ
pre právny úkon je predpísaná písomná forma, potom musí byť predmetný písomný právny úkon
uzavretý v súlade so zákonom. Ďalej v odvolaní namietal, že neexistujú byty - t.j. vec ktorá má byť
predmetom sprostredkovania, ani nikdy neexistovali v takej forme, ako sú špecifikované v zmluve
o sprostredkovaní. Žalobca mal vedomosť, že neexistujú byty v stave, ako ich vyznačil v zmluve o
sprostredkovaní, čo preukázal emailovou korešpondenciou. Je proti forme a logike, aby mal záujem
na predaji budúcich bytových jednotiek výlučne len prostredníctvom jedinej realitnej kancelárie bez
možnosti sám hľadať záujemcov, najmä v prípade ako tento, kde na dostavbu potreboval finančné
prostriedkov od budúcich vlastníkov bytov. Ďalej uviedol, že vo vzťahu k podpisovmu vzoru sa súd
odklonil od jeho argumentácie. Nenamietal podpis konateľa ako takého ako to vyhodnucuje súd v
rozhodnutí, ale poukazuje na skutočnosť, že podľa podpisovho vzoru je konanie za žalobcu platne
výlučne vtedy, ak k písanému a tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí štatutár svoj podpis.
Žalobca zapísaný pod obchodným menom EDEN s.r.o. podpísal zmluvu tak, že konateľ pripojil svoj
podpis k názvu obchodnej spoločnosti REMAX EDEN, realitné centrum EDEN s.r.o., Hlavná 70, Košice.
Neexistuje takýto podpisovaný vzor založený v zbierke listín na obchodnej spoločnosti EDEN s.r.o., teda
žalobcu. Tvrdil a tvrdí, že vzhľadom na vady nedošlo k vzniku platnej písomnej zmluvy. Forma zmluvy
o sprostredkovaní je takto medzi účastníkmi ústna, nie písomná. Ďalej žalovaný v odvolaní uvádzal



aj pochybnosti ohľadom existencie predmetu sprostredkovania. Špecifikácia nehnuteľností v zmluve
je podľa jeho názoru neúplná a to až do miery, že jej vyvoláva absenciu platnosti zmluvy v takomto
znení. Ďalej namietal, že žalobca nevyvíjal potrebnú činnosť smerujúcu k uzavretiu prípadnej kúpnej
zmluvy a spochybňoval záujem, resp. odrádzal eventuálne kupujúcich od kúpy bytov od žalovaného.
Spochybňovanie kvality či dispozičného riešenia bytov realizovaných žalovaných nielenže nie je činnosť
v prospech žalovaného, naopak jedná sa o neprípustné poškodzovanie žalovaného a zneužívanie
výhradného zastúpenia, ktorého sa žalobca domáha. Žalobca svoju činnosti teda nevykonával riadne
resp. ani primerane. Ďalej bol žalovaný toho názoru, že ustanovenie o zmluvnej pokute, o ktoré
opiera žalobca svoj žalobný návrh nekorešponduje s formou, ktorú vyžaduje zákon, ako sa na to
pozerá konštantná judikatúra pre platnosť a následne vymožiteľnosť zmluvnej pokuty. Súd odôvodnil
moderačné právo, ktoré využil tým, že podľa zmluvy o sprostredkovaní prináležala žalobcovi provízia
vo výške 2.000,-eur za každý prípad uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným a treťou osobou, ktorú
sprostredkuváva žalobca vo výške 1.000,-eur pre každý prípad, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu bez
súčinnosti žalobcu. Zároveň nikdy nedošlo k predaju ani jednej bytovej jednotky v cene identickej ako je
v zmluve o sprostredkovaní. Má teda za to, že pokiaľ nikdy nevznikla vec, ktorá mala byť predmetom
sprostredkovania a nemohla byť ani predaná. Nemohol teda porušiť záväzok, pre ktorý je dohodnutá
zmluvná pokuta a ak k vzniku hlavného záväzku nedošlo, nemôžu nastať účinky aksesorického záväzku,
ktorý mal zabezpečovať plnenie zmluvnej povinnosti.

6. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav veci ak dospel k záveru, že žalovaný porušil zmluvné ustanovenia o exkluzivite, ktorý následne aj
správne právne posúdil ak zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 11.000,-eur.
Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd
na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa
s nimi stotožňuje.

8. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že v samotnej zmluve o sprostredkovaní je označený subjekt - sprostredkovateľ pod iným
obchodným menom, ako je skutočne zapísané v obchodnom registri, vec ktorá mala byť predmetom
sprostredkovania nikdy neexistovala a vzhľadom na vady nedošlo k vzniku platnej písomnej zmluvy o
sprostredkovaní. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 784 v spojení s § 775 Obč. zákonníka
podľa ktorých sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za
odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak
bol výsledok obsiahnutý pričinením sprostredkovateľa, pričom sprostredkovateľovi patrí odmena v
dohodnutej výške.

9. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie je zrejmé, že účastníci uzatvorili
písomnú zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej žalobca ako sprostredkovateľ sa zaviazal pre
žalovaného ako záujemcu vyvíjať činnosť spočívajúcu v možnosti uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve a zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností ohľadom predaja bytov na Jesennej ul. v Košiciach,
ktorých budúcim vlastníkom na základe zmluvy o nadstavbe a vstavbe a podkrovia bytového domu bol
žalovaný. Bola dohodnutá aj výška provízie v sume 2.000,-eur za každý predaný byt, pričom táto bola
splatná okamihom uzavretia zmluvy. Uvedenú zmluvu o sprostredkovaní je treba považovať za perfektnú
vo vzťahu k označeniu jej účastníkov, jej predmetu, ale aj podpisových vzorov. Tak ako boli účastníci
označení v uvedenej zmluve (Eden s.r.o. namiesto EDEN s.r.o.) nespôsobuje neplatnosť zmluvy, lebo
z jej obsahu osoba sprostredkovateľa teda žalobcu bola dostatočne určite identifikovaná a to nielen
samotným obchodným názvom, ale aj identifikačným číslom. Je nesporné, že aj samotný žalovaný
uvedenú zmluvu považoval za perfektnú a na jej základe aj plnil.

10. Vo vzťahu k odvolacej námietke ohľadom neexistencie predmetu sprostredkovania odvolací súd
poukazuje na článok 1 zmluvy, ktorý špecifikuje uvedené nehnuteľnosti ako rozostavané bytové jednotky
č. XX-XX spoločné priestory a zariadenia a pozemok parc.č. XX o výmere XXX m2 zastavané plochy
a nádvoria obytného domu na ul. Jesenná č. 7 v Košiciach, ktorých výstavba sa uskutočňuje v súlade
s právoplatným stavebných povolením a projektovou dokumentáciou. Predmet sprostredkovania bol



určený v zmluve tak určito, ako to len vzhľadom na stav, v akom boli tieto nehnuteľnosti rozostavané v
čase podpisu zmluvy bolo možné. Následná zmena samotnej výmery jednotlivých bytových jednotiek a
tým aj konečná cena za jednotlivé byty nemá podľa názoru odvolacieho súdu vplyv na platnosť zmluvy o
sprostredkovaní. Napokon je potrebné uviesť, že na základe predmetnej zmluvy o sprostredkovaní boli
uzavreté kúpne zmluvy vo vzťahu k trom bytovým jednotkám, pričom za túto činnosť žalovaný žalobcovi
aj zaplatil dojednanú províziu.

11. Z článku 3 ods. 1 písm. c/ a d/ zmluvy a článku 5 bodu c/ zmluvy je zrejmé, že žalovaný poskytol
žalobcovi ako sprostredkovateľovi exkluzivitu a preto ak žalovaný za trvania zmluvného vzťahu bez
účasti a vedomia žalobcu uzavrel kúpne zmluvy vo vzťahu k 7 bytovým jednotkám, ktoré boli predmetom
zmluvy o sprostredkovaní porušil zmluvné ustanovenia o exkluzivite, preto dôvodne žalobca v konaní
uplatnil dohodnutú zmluvnú pokutu. Vo vzťahu k zmluvnej pokute je potrebné uviesť, že táto bola
uzavretá v zákonom predpísanej písomnej forme a obsahuje zákonom požadované náležitosti, preto
ju správne považoval súd prvej inštancie za dohodnutú platne. Zmluvná pokuta teda zabezpečovala
povinnosť žalovaného a nárok žalobcu na zaplatenie dojednanej provízie, preto ak došlo k porušeniu
práva žalobcu na exkluzivitu, vzniklo mu aj oprávnenie požadovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Vo vzťahu
k ďalším odvolacím námietkam je potrebné uviesť, že s týmito sa riadne vyporiadal už súd prvej
inštancie.

12. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C.s.p. podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,
preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 7113230786

  1. 6. 9. 2016Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 24C/115/2014 z 6. 9. 2016potvrdené
  2. 30. 1. 2018Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/63/2017 z 30. 1. 2018 (toto rozhodnutie)