Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 11Co/252/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215419 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115215419.2 Uznesenie V. súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu CEE COLLECT Slovakia s.r.o., so sídlom Križkova 9, Bratislava, IČO: 45 882 053, zast. BBH advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanej J. zast. Mgr. Radovanom Spišákom, advokátom, Košice, Petzvalova 5, o zaplatenie 21.777,27 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 36C/264/2015-174 zo 14.2.2017 Okresného súdu Košice I r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Rozhodol tak o žalobe, ktorú žalobca podal na súd dňa 12.6.2015, o uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 50.000,- € spolu s 5 % úrokmi z omeškania od 14.1.2015 do zaplatenia, úrokom vo výške 7,10 % p.a. zo sumy 50.000,- € od 14.1.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, odôvodnenej na tom skutkovom základe, že so žalovanou uzavreli dňa 10.7.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. 0448620507, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 76.346,01 €, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť v pravidelných 359 mesačných splátkach vo výške 15.684 Sk do 20.6.2038, táto však svoje zmluvné povinnosti porušila, a preto dňa 10.7.2012 bola veriteľom písomne vyzvaná na predčasné splatenie celého úveru. Písomným podaním zo dňa 14.3.2016 (č.l. 114 - 116) žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 28.222,73 € istiny s príslušenstvom, v časti prevyšujúcej 5 % p.a. úrokov z omeškania zo sumy 21.777,27 € od 14.1.2015 do zaplatenia a úrokov vo výške 7,10 % p.a. zo sumy 21.777,27 € od 14.1.2015 do zaplatenia späť, a to z dôvodu, že dňa 20.7.2015 došlo k dobrovoľnej dražbe nehnuteľnosti, ktorá slúžila na zabezpečenie pohľadávky žalobcu a výťažok z dražby vo výške 58.000,- € žalobca započítal na dlžnú istinu, a preto súd prvej inštancie uznesením 36C 264/2015-144 z 30.3.2016 podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil. 3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 324, § 365, § 369, § 497, § 502, § 503 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), § 52 a nasl., § 101, § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právne posúdil záväzkový vzťah medzi stranami ako spotrebiteľský a prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanou poukazujúc na ust. § 103 OZ, v celom rozsahu sa stotožnil s právnou argumentáciou žalovanej a dospel k záveru o premlčaní uplatneného nároku. Vychádzal z názoru, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru začala plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala a pri splátkach splatných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti nenastáva vyhlásením mimoriadnej splatnosti opätovne plynúť nová premlčacia doba. Vzhľadom na to, že nezaplatené splátky, pre ktoré bola vyhlásená mimoriadna splatnosť (na zaplatenie ktorých bola vyzvaná právnym predchodcom žalobcu, jednalo sa o omeškanie za 199 dní, spolu v sume 3.184,15 €), boli splatné v roku 2011, podľa posúdenia súdu teda trojročná premlčacia doba celého dlhu začala plynúť už dňom splatnosti poslednej nesplnenej splátky, t.j. v roku 2011 a táto uplynula pred podaním žaloby (podanej na súde 10.6.2015). Uvedené skutočnosti viedli súd k záveru, že nárok je premlčaný, a preto ho nemožno žalobcovi priznať, a z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP a vzhľadom na celkový úspech žalovanej v predmetnom spore, priznal jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), g) a h) CSP s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca vytkol nedostatočne zistený skutkový stav súdom prvej inštancie, ktorý opomenul posúdiť, z akých častí pozostáva žalovaná suma vo výške 50.000,- € pre určenie, aká suma predstavuje istinu neuhradených mesačných splátok a aká suma zvyšnú časť poskytnutého úveru, ktorá sa stala splatnou na základe mimoriadneho vyhlásenia splatnosti, ďalej kedy začala vo zvyšnej časti poskytnutého úveru plynúť trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 103 OZ. Poukázal na prípustnosť novoty v odvolacom konaní, nakoľko v čase podania žaloby nedisponoval historickým výpisom z úverového účtu žalovanej, a teda bez svojej viny ho nemohol predložiť súdu prvej inštancie na posúdenie, a predísť tým nedostatočne zistenému skutkovému stavu zo strany súdu. Poukazujúc na predložený historický výpis z úverového účtu žalovanej argumentoval tým, že žalovaná suma vo výške 50.000,- € predstavuje len časť zvyšnej časti poskytnutého úveru vo výške 71.578,66 €, ktorá sa stala splatnou na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dňa 28.7.2012. Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovanej mu vyplynulo, že v deň vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala istina pohľadávky voči žalovanej sumu 75.342,88 €, pozostávajúcu z istiny neuhradených mesačných splátok vo výške 4.767,36 € a zo zvyšnej časti poskytnutého úveru vo výške 71.578,66 €, ktorá sa stala splatnou na základe mimoriadneho vyhlásenia splatnosti dňa 28.7.2012, so začiatkom plynutia premlčacej lehoty nasledujúceho dňa. Z odôvodnenia rozsudku mal preukázané, že konajúci súd zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že neuhradené mesačné splátky, ktoré viedli k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti zvyšnej časti úveru vo výške 71.578,66 €, sú v zmysle ust. § 103 OZ premlčané. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že pôvodne žalovaná suma vo výške 50.000,- € však nepozostávala z istiny neuhradených mesačných splátok vo výške 4.767,36 €, na ktorú sa viaže premlčacia doba v zmysle prvej vety ust. § 103 OZ, ale predstavovala len časť zvyšnej časti poskytnutého úveru vo výške 71.578,66 €, ktorá sa stala splatnou dňa 28.7.2012, na základe mimoriadneho vyhlásenia splatnosti. Bol toho názoru, že ust. § 103 OZ súd prvej inštancie síce správne právne vyložil, ale nesprávne ho v danej veci aplikoval. Trval na tom, že premlčanie poskytnutého úveru, ktorý sa stal splatným na základe mimoriadneho vyhlásenia splatnosti, je potrebné posudzovať samostatne v zmysle druhej vety ust. § 103 OZ, podľa ktorej zvyšná časť poskytnutého úveru vo výške 71.578,66 € by sa premlčala deň nasledujúci po mimoriadnej splatnosti úveru. Namietal taktiež nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorého sa mal dopustiť tým, že na žiadosť mu nedoručil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 14.2.2017, a takýmto postupom súdu bol žalobca ukrátený na možnosti uplatnenia svojich prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany, čo malo za následok porušenie zásady rovnosti procesných strán a práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu argumentovala povinnosťou žalobcu riadne uviesť skutkový a právny stav v sporovom konaní od začiatku sporu a uviedla, že v danom spore bolo povinnosťou žalobcu špecifikovať, z čoho pozostáva pohľadávka, ktorej zaplatenia sa domáha, nakoľko súd rozhoduje len na podklade dôkazov, ktoré mu strany predložia. Mala za to, že žalobca od začiatku nepreukazoval dostatočne skutkový a právny stav veci, nakoľko v žalobe tvrdil, že žalovaná suma nie je celým dlhom, ale predstavuje len časť dlhu z dôvodu zlej finančnej situácie žalovanej, ktoré tvrdenie je nepravdivé, nakoľko samotný dlh je zjavne nižší, ako je uvedený v žalobe a časť tejto sumy už bola uhradená z výťažku z dražby nehnuteľnosti, čo bolo zrejme dôvodom späťvzatia časti žaloby žalobcom. K listinným dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní, žalovaná uviedla, že historický výpis z úverového účtu si mohol žalobca od svojho právneho predchodcu vyžiadať už skôr, a teda tieto dôkazy neuplatnil len svojou vinou. Za správne považovala posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie, ktorá aj podľa názoru žalovanej začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky (uviedla, že posledná splátka bola vykonaná v marci 2011, resp. čiastočne v apríli 2011 a odvtedy a ani neskôr za r. 2012 nie sú už uhradené žiadne splátky, čo korešponduje s oznámením SLSP, a.s. z 5.10.2011), a nie od žalobcom uvádzaného dňa nasledujúceho po oznámení o mimoriadnej splatnosti dlhu. S ohľadom na trojročnú premlčaciu dobu, táto podľa názoru žalovanej musela uplynúť pred podaním žaloby dňa 12.6.2015. Rovnako za nedôvodne žalobcom uplatnený žalovaná považovala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces v dôsledku nedoručenia zápisnice z pojednávania. V súvislosti s touto námietkou uviedla, že žalobca o predmetný spor nejavil záujem, nezúčastnil sa pojednávania a sám požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti, jeho procesné práva neboli porušené a až do rozhodnutia vo veci samej mal možnosť ich uplatňovať, ale tejto možnosti sa vzdal. Zápisnica z pojednávania sa logicky vyhotovovala až po vyhlásení rozsudku vo veci, preto v konaní práva žalobcu nemohli byť týmto spôsobom nijak porušené. K právnemu posúdeniu premlčania nároku žalovaná poukázala na ust. § 103 OZ, v zmysle ktorého plynie premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, pričom argumentovala názorom, že ani vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nič nemení na plynutí premlčacej doby, ktorá v danej veci uplynula po troch rokoch od splatnosti nesplnenej splátky v roku 2011, teda v r. 2015 bola žaloba podaná už zjavne po uplynutí premlčacej doby. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti začína plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky pre splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, t.j. aj pre zvyšnú časť dlhu, čo vyplýva už zo samotného textu ust. § 103 OZ a premlčacia doba neplynie od oznámenia žalobcu o mimoriadnej splatnosti dlhu, ako žalobca mylne uvádza. V rámci svojej argumentácie žalovaná akcentovala tiež základný účel konania, ktorým je poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 222/07) a odkázala na rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie, napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co 176/2014 a judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR v ňom citovanú. 6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadísk v odvolaní uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP] a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto napadnutý rozsudok zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). 7. Po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok žalobcu uvedených v odvolaní dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok nie je zákonný a vecne správny, lebo súd prvej inštancie neposúdil správne otázku premlčania práva a nedostatočne skúmal včasnosť žalobcom uplatneného nároku, preskúmavané rozhodnutie v tejto časti je založené na nesprávnych a neúplných skutkových zisteniach a pri čiastočne nesprávnej, príp. absentujúcej aplikácii na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych noriem, preto záver súdu o premlčaní uplatneného nároku v celom rozsahu, je zatiaľ predčasný, a tým aj nesprávny. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania žalobou uplatneného nároku sú opodstatnené a v danej veci preukázané. 8. Podľa názoru odvolacieho súdu všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu v prípade zosplatnenej časti úveru súd prvej inštancie nesprávne počítal odo dňa splatnosti nezaplatených splátok, resp. od poslednej nezaplatenej splátky v r. 2011 (bližšie neurčenej), pre ktorú bola, resp. mala byť právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave ako veriteľom oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.7.2012 predčasne vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, stotožňujúc sa pri tomto posúdení v celom rozsahu s právnou argumentáciou žalovanej vo vzťahu k námietke premlčania uplatneného nároku vznesenej v rámci jej procesnej obrany v spore. Nesprávne súd určil začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby v časti zosplatneného úveru, t.j. tej časti úveru, ktorá sa stala predčasne splatnou na základe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu. Taktiež nesprávne postupoval v prípade posudzovania dlžných splátok už splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu, pokiaľ nezistil ich výšku, nezisťoval, pre nesplnenie ktorej splátky pristúpil právny predchodca žalobcu k zosplatneniu celého úveru, neposúdil premlčanie zvlášť pri každej nezaplatenej splátke (splátkach), ani nerozlišoval splatnosť týchto splátok od zvyšnej časti poskytnutého úveru, ktorá sa stala splatnou na základe jednostranného právneho úkonu veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. Bratislava o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.7.2012 (č.l. 12), ktorým veriteľ vyzval žalovanú dlžníčku na zaplatenie pohľadávky z úveru vyčíslenej v celkovej sume 83.958,58 €, v lehote do 10 dní od prevzatia oznámenia, ďalej nezistil, kedy bolo žalovanej doručené oznámenie veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 10.7.2012, atď. Pokiaľ ide o splátky splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že u týchto splátok premlčanie je potrebné posudzovať samostatne v zmysle ust. § 103 prvá veta OZ a premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti jednotlivej splátky. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom zákon ustanovuje osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu v ust. § 103 druhá veta OZ. Predčasné zosplatnenie úveru veriteľom, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej sumy úveru, nemá vplyv na plynutie premlčacej doby v prípade už splatných splátok pred predčasným zosplatnením úveru (§ 103 prvá veta OZ). Preto pri splátkach splatných pred predčasným zosplatnením úveru, nezačína plynúť nová premlčacia doba od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Inak povedané, nemožno zosplatniť splátky, ktorých splatnosť už nastala; ak splatné splátky sú premlčané, zosplatnenie splátok nemá na premlčané splátky a splátky, ktorých splatnosť nastala do zosplatnenia úveru, a tým ani na určenie začiatku plynutia premlčacej doby vo vzťahu k týmto splátkam, nijaký vplyv. 9. Súd pri rozhodovaní správne vychádzal z ust. § 103 OZ, avšak toto ust. čiastočne nesprávne vyložil a na prejednávanú vec aplikoval, neustálil správne začiatok plynutia premlčacej doby ani v prípade zosplatneného dlhu, keďže ust. § 103 OZ nevyložil vo väzbe na právne dôsledky uvedené v ust. § 565 OZ, ktoré umožňuje veriteľovi v prípade omeškania dlžníka so zaplatením niektorej zo splátok, žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky naraz pri splnení zákonom stanovených predpokladov, ak to bolo medzi stranami dohodnuté (ako je to aj v posudzovanom prípade) alebo v rozhodnutí určené; toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ). Splatnosť celej pohľadávky však nenastáva priamo zo zákona, ale až v dôsledku uplatnenia práva veriteľom podľa ust. § 565 OZ, teda záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zostatku úveru s prísl., príp. podá žalobu na súde na plnenie, pričom splatnosť celej pohľadávky nemôže nastať skôr, kým veriteľ nepožiada dlžníka o jej zaplatenie z dôvodu omeškania so zaplatením splátok (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 426/2005 z 23.12.2005, tiež 33Odo 1697/2005). 10. Vychádzajúc z nesprávneho názoru, že uplatnený nárok v celom rozsahu je premlčaný a už z tohto dôvodu žalobu je potrebné zamietnuť, súd prvej inštancie nevzal do úvahy (nezisťoval) rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré mali pre rozhodnutie a posúdenie dôvodnosti základu nároku (a jeho výšky) z hľadiska rozhodného hmotného práva, podstatný význam. Nakoľko uvedené pochybenia súdu nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu dôvodov, pre ktoré odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a neostávala iná možnosť ako napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a tiež v závislom výroku o trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania, zabezpečiť si dostatočný skutkový podklad pre správne posúdenie okamihu, kedy žalobca, resp. jeho právny predchodca mohol právo vykonať po prvý raz žalobou na súde (tzv. actio nata, ktorá je spravidla spájaná so splatnosťou dlhu, t.j. dňom, kedy mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením), skúmať splnenie zákonných predpokladov na uplatnenie práva veriteľa na tzv. zosplatnenie úveru v zmysle ust. § 565 v spojení s § 53 ods. 9 OZ, a opätovne posúdiť otázku premlčania nároku osobitne vo vzťahu k dlžným mesačným splátkam splatným pred predčasným zosplatnením úveru a zvyšnej časti poskytnutého úveru, ktorá sa stala splatnou na základe mimoriadneho vyhlásenia splatnosti úveru k 9.7.2012, resp. uplynutím lehoty na plnenie určenej vo výzve (žiadosti) veriteľa a riadne doručenej žalovanej. 12. V prípade, ak súd dôjde k záveru o včasnom uplatnení nároku, resp. jeho časti, posúdi dôvodnosť jeho základu i výšky podľa príslušných na vec sa vzťahujúcich hmotnoprávnych predpisov, a to vykonaním dokazovania na základe návrhov sporových strán a oboznámením obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom, vysporiada sa tiež s námietkami a právnymi argumentmi žalovanej vzťahujúcimi sa k základu nároku, jeho výške i k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, uplatnenými v rámci jej procesnej obrany v spore, vrátane tiež námietky zániku dlhu splnením. V tejto súvislosti bude potrebné si ujasniť, z akých čiastkových nárokov pozostávala žalovaná suma 50.000,- € istiny s prísl. uplatnená žalobou podanou na súde dňa 12.6.2015 (ktorou žalobca ako postupník podľa jej skutkového vymedzenia uplatnil nárok na zaplatenie sumy 50.000,- € istiny s prísl. z dôvodu, že reálne vymoženie celého peňažného záväzku zo zmluvy o splátkovom úvere od žalovanej vzhľadom na jej finančnú situáciu žalobca nepovažoval za reálne a možné), a následne nárok, priznania ktorého sa žalobca domáhal naďalej po čiastočnom späťvzatí žaloby podaním zo dňa 14.3.2016, doručeným súdu 16.3.2016 (č.l. 114 - 117) a zastavení konania v časti prevyšujúcej sumu 21.777,27 € istiny s prísl. uznesením 36C/264/2015-144 z 30.3.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2016. Súd pri tomto posúdení zohľadní, že po podaní žaloby dňa 20.7.2015 na návrh žalobcu ako záložného veriteľa bola vykonaná dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej - rodinného domu súp. č. 147 a pozemkov zapísaných na LV č. 847 v k.ú. Košická Nová Ves, slúžiacich na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy s tým, že výťažok z dražby po odrátaní vynaložených nákladov podľa tvrdení žalovanej predstavoval sumu 56.500,- € (podľa tvrdenia žalobcu sumu 58.000,- €), ktorá bola poukázaná na účet žalobcu. Žalobca podaním zo dňa 14.3.2016 však podanú žalobu vzal späť iba v časti nároku, prevyšujúcej sumu 21.777,26 € s prísl., pričom ním prijaté plnenie podľa jeho tvrdení mal započítať na dlžnú istinu vo výške 79.777,27 € (čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 14.3.2016 na č.l. 114 - 117), teda nepochybne peňažné plnenie žalovanej, zaplatené po podaní žaloby, bolo žalobcom sčasti započítané aj na premlčaný nárok - istinu, ktorý nebol žalobou (včas) uplatnený. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti a za danej situácie, keď žalovaná vzniesla v spore námietku premlčania nároku, bude potrebné posúdiť, či peňažné plnenie žalovanej (výťažok z dražby nehnuteľností) prijaté žalobcom po podaní žaloby, tento započítal na dlh žalovanej spôsobom vymedzeným v ust. § 566 OZ, resp. či nepostupoval v rozpore so zákonom i zásadami, na ktorých sú založené občianskoprávne vzťahy (§ 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 OZ). 13. Pokiaľ by žalobca po podaní žaloby žalovanou zaplatené peňažné plnenie, resp. jeho časť prednostne započítal na premlčaný nárok (istinu), ktorý nebol predmetom tohto konania, a nie v celom rozsahu na pôvodne žalovanú (vymáhanú) istinu 50.000,- € s prísl., podľa názoru odvolacieho súdu taký postup (výkon práva) veriteľa pri započítavaní čiastočného peňažného plnenia dlžníka (spotrebiteľa) v posudzovanom právnom vzťahu strán zo spotrebiteľskej zmluvy, bez právneho dôvodu zasahuje do práv žalovanej, poškodzuje jej záujmy a prieči sa dobrým mravom v zmysle ust. § 3 ods. 1 OZ, a preto nie je možné mu priznať v tomto spore právnu ochranu. 14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní najavo (čl. 11 ods. 4 CSP), vyjde tiež z úvah vyjadrených odvolacím súdom v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP), spor právne posúdi podľa platnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na posudzovaný právny vzťah a po vyhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP opätovne o žalobe rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne tiež o nároku strán na náhradu trov konania, ako aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.