Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/453/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210294 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116210294.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu AQUATIP, s.r.o., Žilina, Hričovská 221, IČO: 36 416 096, zast. Burian & partners, s.r.o., Advokátska kancelária, Žilina, Vojtecha Tvrdého 819/1, IČO: 47 254 483, proti žalovanej C. D., L.. X. X. XXXX, T., E. XXXX/X, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Urbánkova 1562/6, IČO: 35 561 734, o zaplatenie 1.455 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 11C/324/2016-124 z 12. 7. 2017 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd") rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu. 2. Vychádzajúc z § 3 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 52, § 53 ods. 1, 4, 5, § 53a a § 54 ods. 1 Obč. zák., § 2 a) a b) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), § 3 ods. 5, § 7 ods. 1, 2, 5, § 8 ods. 3, 4, zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 150 a § 151 ods. 1, 2 C. s. p. ( ich znenie citoval), pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy z 14. 10. 2015, ho považoval za daný a vyplývajúci priamo z § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil ako vzťah spotrebiteľský. Nároky žalovanej ako spotrebiteľa mal za odôvodnené s poukazom na cieľ európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých zmyslom a cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách spotrebiteľov nezaväzovali. Uviedol, že skúmanie podmienok uvedených v § 137 písm. c) C. s. p. umožňuje riešenie práva, resp. právneho vzťahu súdnym rozhodnutím a treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy spotrebiteľ, ktorého špecifické postavenie slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, judikatúra súdov európskych spoločenstiev, ale i vnútroštátna právna úprava, pretože potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh a jeho právne postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou kúpnu zmluvu XX. XX. XXXX prostredníctvom p. Y. a priebeh podpisovania samotných dokumentov podrobne popísala žalovaná. Žalovaná, ako mu to opakovane vyplynulo z jej tvrdení aj v samotnom výsluchu ako strany v spore, mala záujem získať prácu a nemala záujem o kúpu filtra a určite nie prostredníctvom zmluvy o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., resp. s akoukoľvek inou nebankovou spoločnosťou. Dôvodil, že žalovaná bola inštruovaná p. Y., že kúpnu cenu za vodný filter AQUATIP 5000 M-E-EKO v cene 1.455 eur bude hradiť výlučne zo svojich zárobkov, ktoré bude dostávať od žalobcu v zmysle zmluvy o zastúpení, že si výlučne hľadala len prácu, a to z dôvodu tak finančnej situácie, ako aj osobnej situácie (bola v období po úmrtí sestry) a mal za logické, že nemala záujem o kúpu drahého vodného filtra v hodnote 1.455 eur, a to ešte prostredníctvom nebankovej spoločnosti, kde sa celková suma za tento prístroj vyšplhala na sumu cca 2.000 eur (nie je dobre čitateľná suma na zmluve). Z výsluchu žalovanej mu jednoznačne vyplynulo, že všetko sa udialo rýchlo a v strese, že si myslela, že podpisuje zmluvu o obchodnom zastúpení, lebo si hľadala prácu, pričom pracovníčka žalobcu jej bez akéhokoľvek vysvetlenia dala podpisovať zmluvy o obchodnom zastúpení, o úvere a kúpnej zmluvy tak, že ukazovala na miesto, kde má zmluvy podpisovať, pričom otáčala strany a ukazovala na miesto, kde má zmluvu podpísať, táto netušila, že ide o kúpu filtra za sumu 1.455 eur a zároveň , že podpisuje aj zmluvu o úvere s nebankovou spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., čo žalovaná zistila až neskôr a to v čase, keď jej bol doručený splátkový kalendár tejto spoločnosti. Následne žalovaná mala preukázateľne snahu všetko anulovať a zrušiť, keďže nadobudla pocit, že sa jedná o podvodné konanie zo strany žalobcu. Zároveň sa preukázateľne pokúsila a to opakovane vrátiť predmetnej kúpnej zmluvy, ktorý však žalobca opakovane, bez udania dôvodu, odmietal prevziať. Žalovaná súčasne zrušila svoj zmluvný vzťah so spoločnosťou Home Credit Slovakia, o čom súdu svedčilo aj Oznámenie tejto spoločnosti, doručené žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná šla na stretnutie s p. Y. s cieľom získania práce a možnosti privyrobenia si k dôchodku a nie za účelom uzatvárania iných zmlúv. Podľa názoru súdu ide o nekalú obchodnú praktiku, a to klamanie spotrebiteľa, ide o nepravdivú informáciu o spotrebiteľskom právnom úkone, lebo spotrebiteľ nie je právne znalý a má nízke právne vedomie. Z výsluchu žalovanej mu jednoznačne vyplynulo, že nemala možnosť sa vopred oboznámiť s listinami predloženými zástupcom žalobcu a o pravdivosti jej výpovede súd nemal žiadne pochybnosti a to aj s poukazom na tú skutočnosť, že žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom tieto tvrdenia žalovanej nespochybnil, iba opakovane uvádzal, že zmluvu o kúpe predmetného filtračného zariadenia žalovaná podpísala, čo bolo vyjadrením jej vôle. Žalovaná podpisoval dokumenty a to za prítomnosti p. Y.j, ktorá jej ukazovala na miesto, kde má listiny podpísať a pri dotazovaní žalovanej na počet týchto listín opakovane tvrdila, že je všetko v poriadku, len nech to žalovaná podpíše. Urobil záver, že žalovaná sa tak nemohla s ich obsahom pred ich podpisom oboznámiť a žalobca až po ich podpise, po uplynutí 14-tich dní vydal žalovanej rovnopisy listín, teda žalovaná nebola ako spotrebiteľ vopred oboznámená s podmienkami zmluvy, s ich obsahom, tieto jej neboli vysvetlené, len ich podpísala v kolónke podpis spotrebiteľa. Zároveň zo správania žalobcu mal za zrejmé, že obchodné zastúpenie nie je pre neho vecou podstatnou ale podstatnou sa javí predaj jednotlivých prístrojov. Konštatoval, že v danom prípade zmluva nebola individuálne dohodnutá, ale jednostranne zakomponovaná žalobcom do zmluvy a žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť sa s obsahom kúpnej zmluvy oboznámiť (a to jednoznačne preukázateľne pokiaľ ide o časť uhradenia kúpnej ceny), o kúpe filtra prostredníctvom spotrebiteľského úveru vôbec netušila. Poukázal aj na to, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť pristupovať k spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou a vysvetliť mu jednotlivé zmluvné podmienky, dať mu priestor na to, aby sa s ich obsahom oboznámil a porozumel obsahu uzatváraných právnych úkonov a slobodne sa rozhodol, či právny úkon uzavrie alebo nie. Súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. 9. 2011 sp. zn. 3Co/3/2011, v ktorom upriamil pozornosť na zneužitie ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany nebankovej spoločnosti. Nebanková spoločnosť nijako nepreukázala, že by ju zaujímala bonita, stav núdze žalovaného a skutočnosť, či spotrebiteľ dokáže splniť záväzky z úverového vzťahu. Krajský súd prelomovo ustálil, že určitú mieru ľahkovážnosti spotrebiteľa treba považovať za kvalifikačné kritérium, ktoré je spôsobilé privodiť nadvládu veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ nebanková spoločnosť využila ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilnoprávnej úžere je podľa názoru krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Obč. zák.). Krajský súd uzavrel, že má poznatky, že úverovanie nebankoviek je pridrahé a pre sociálne slabšie obyvateľstvo to spôsobuje nezanedbateľné ťažké životné situácie. Spotrebitelia sa pre omeškanie so splátkami môžu dostať do nezvládnuteľného kruhu úverov. Nepochybne klesá životná úroveň človeka, ktorý si v núdzi zobrali úver, uplatňujú sa rôzne sankcie a náklady na vymáhanie. Zmyslom a cieľom úverovania spotrebiteľov nemôže byť neprimerané zaťaženie spotrebiteľa a niekoľko ročný stav splácania dlhu počas, ktorého je spotrebiteľ vystavený stresovým situáciám. Toto rozhodnutie možno podľa názoru prvoinštančného súdu aplikovať aj na toto rozhodnutie, lebo kúpna cena vodného filtra je neprimerane vysoká v sume 1.455 eur pre bežného spotrebiteľa akým bola žalovaná toho času na dôchodku, ktorá bola v ťaživej osobnej situácii (smrť príbuzného) a hľadala si prácu, preto sa zúčastnila prezentácie u p. Y. (zástupkyne žalobcu), aby zlepšila jednak svoju ekonomickú situáciu ako aj sociálnu a to s jednoznačným a preukázaným cieľom zamestnať sa u žalobcu a následne, ak to bude možné splácať daný filtračný prístroj z odmeny, ktorú jej poskytne žalobca na základe článku II bodu 3 zmluvy o zastúpení, ktorú žalovaná považovala za pracovnú zmluvu. Súd urobil záver, že žalobca následne zneužil slabšie postavenie žalovanej ako spotrebiteľky a prostredníctvom konania osoby, ktorá ho pri podpisovaní zastupovala dala žalovanej na podpis viacero listín o ktorých obsahu sa žalovaná dozvedel až 14 dní po ich podpísaní. Následne po doručení splátkového kalendára spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. žalovaná zistila, že cena filtračného zariadenia sa zvýšila na cca 2000 eur, čo bolo neprijateľné a s touto skutočnosťou nebola vopred oboznámená. Súd ako predbežnú otázku vyriešil otázku neplatnosti kúpnej zmluvy zo 14. 10. 2015 ako celok z dôvodu, že žalovaná si nemala možnosť obsah kúpnej zmluvy vopred prečítať, nebola oboznámená s jej obsahom, tiež netušila, že by mala splácať kúpnu cenu výrobku - vodného filtra AQUATIP 5000M-E-EKO v cene 1,455 eur formou spotrebiteľskej zmluvy o úvere s nebankovou spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., nemala možnosť nahliadnuť do vopred pripravených listín v rozpore s § 7 ods. 1, ods. 2 a) a b), ods. 4 a § 8 ods. l zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, pričom ich len podpísala, bez poskytnutia akýchkoľvek odborných informácií. Zdôraznil, že spotrebiteľ sa pravdivého vysvetlenia podmienok uzatváraných právnych úkonov nemusí domáhať, ale je to zákonnou povinnosťou žalobcu, aby poskytol spotrebiteľovi všetky podstatné a pravdivé informácie týkajúce sa podmienok uzatváraných zmlúv, pričom táto odborná starostlivosť zo strany žalobcu nebola žalovanej ako spotrebiteľovi poskytnutá, čo z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo a tvrdenia žalovanej sa ukázali ako pravdivé najmä listinami, ktoré žalovaná predložila spolu so svojimi vyjadreniami a to, či už ide o zrušenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátenie predmetu kúpy žalobcovi ako aj ďalšie listiny, ktoré bezpochybne poukazujú na opakované nekalé obchodné praktiky na strane žalobcu (predbežné opatrenie SOI, oznámenie NBS). Zároveň v konaní žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných prípadoch, kde sa spotrebitelia domáhajú súdnej ochrany v tom zmysle, že žiadajú určiť neplatnosť takto uzatvorených zmlúv. Žalobca teda nekonal s odbornou starostlivosťou, porušil zákonom stanovené povinnosti, keď neposkytol žalovanej ako spotrebiteľovi základné informácie, ktoré pre neho vyplývajú z ust. zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď sa dopustil nekalej obchodnej praktiky, ktorá je zákonom zakázaná tým, že pri uzatváraní všetkých troch zmlúv so žalovanou konal v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti tým, že neposkytol žalovanej základné a pravdivé informácie o tom, že vôbec je predmetom akcie uzavretie kúpnej zmluvy na kúpu vodného filtra, o zmluve o úvere, neumožnil žalovanej vopred sa s obsahom zmlúv oboznámiť tak, aby sa ako spotrebiteľ mohla slobodne rozhodnúť, či zmluvu uzavrie alebo nie, netušila, že okrem zmluvy o zastúpení podpísala so žalobcom aj spornú kúpnu zmluvu zo 14. 10. 2015 s tým, že zároveň podpísala aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere so spoločnosťou Home Credit Slovakia a.s., predmetom ktorej bolo financovanie predmetu kúpnej zmluvy, t.j. splácanie kúpnej ceny vodného filtra, ktorá na rozdiel od žalobcu odstúpenie žalovanej od zmluvy akceptovala. Žalobca opomenul poskytnúť žalovanej ako spotrebiteľovi podstatné informácie o právnom úkone, konal v rozpore so zákonom a neposkytol jej odbornú starostlivosť, ktorú ako priemerný spotrebiteľ potrebovala, aby urobila rozhodnutie, ktoré by inak preukázateľne neurobila. S poukazom na nekalú obchodnú praktiku žalobcu, ako aj s poukazom na všetky okolnosti prípadu v rámci skúmania predbežnej otázky týkajúcej sa platnosti uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou zo 14. 10. 2015 určil, že celá kúpna zmluva je neplatná, teda nezachoval v platnosti uvedený právny úkon pre nekalé obchodné praktiky na strane žalobcu ako aj na v priebehu konania preukázanú absenciu prejavu vôle žalovanej pri podpisovaní spornej zmluvy ako aj ďalších listín v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. Obchodné praktiky žalobcu, na ktoré poukázala žalovaná sú zákonom zakázané a sú jednoznačne v neprospech odporkyne ako slabšej strany zmluvného vzťahu, pričom ako takej sa jej nedostalo od žalobcu ani základných informácií o tom, že má vôbec dôjsť ku kúpe vodného filtra prostredníctvom čerpania spotrebiteľského úveru od spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., teda o jeho cene a podmienkach splatenia jeho ceny, ako to vyžaduje zákonná úprava. Žalovaná nemala možnosť sa s obsahom uzavretých zmlúv vôbec oboznámiť, neboli jej dané vopred na prečítanie, doručené jej boli 14 dní po ich podpísaní žalovanou a preto rozhodnutie žalovanej uzavrieť kúpnu zmluvu zo XX. XX. XXXX nemohlo byť slobodné v zmysle ust. § 37 Obč. zák. Z dôvodu absencie základných informácií o existencii a obsahu právneho úkonu, nemožno predmetnú zmluvu považovať za platne uzatvorenú, pričom súd okrem iného zdôraznil, že zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, stačí, ak takýto prejav je vo všeobecnosti zrozumiteľný a adresátovi je význam použitých výrazových prostriedkov objasnený alebo vysvetlený primerane povahe právneho úkonu, čo sa preukázateľne ako to vyplýva z výsluchu žalovanej neuskutočnilo. Na základe uvedených skutočností, cit. zák. ust. a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že právny úkon kúpna zmluva zo XX. XX. XXXX uzavretá medzi stranami sporu je právnym úkonom, ktorý nie je urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s tým, že žalobca pri jej uzatváraní použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky zakázaná. Súd naviac uviedol, že pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku a nastáva priamo zo zákona a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Obč. zák. Zdôraznil, že v danom prípade má žalobca na výzvu adresovanú žalovanej právo len na vrátenie vodného filtra titulom bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktorá je povinná ho žalobcovi na jeho výzvu vrátiť. Poukázal na to, že uvedenú povinnosť žalovanej neuložil vo výrokovej časti rozsudku a to z toho dôvodu, že žalovaná preukázala, že si opakovane túto povinnosť splnila a to aj bez predchádzajúcej výzvy žalobcu, pričom na základe týchto skutočností nemal pochybnosti o tom, že by žalovaná na takúto výzvu zo strany žalobcu reagovala negatívne. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške tejto náhrady bude po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením rozhodovať príslušný súdny úradník. 3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4. Citujúc sčasti z odôvodnenia rozsudku - body 39. a 40. uviedol, že sa nestotožňuje s odôvodnením rozsudku, v zmysle ktorého žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa s kúpnou zmluvou, v dôsledku čoho jej rozhodnutie uzavrieť predmetnú kúpnu zmluvu nebolo slobodné. Citujúc znenie § 37, § 38 a § 39 Obč. zák., poukázal na to, že žalovaná podpísala zmluvu až po tom, ako bola s jej obsahom oboznámená, že pri kontakte so žalobcom jej boli vysvetlené všetky podmienky kúpy, bola oboznámená s výrobkom, s jeho vlastnosťami a všetkými dôležitými informáciami, ktoré by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie a až následne kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísala, čím vyjadrila svoj súhlas s obsahom záväzku a spôsobom financovania záväzku. Uviedol, že v danom prípade ide o účelové tvrdenie žalovanej, s cieľom spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon, resp. dohoda dvoch strán na úprave vzájomného vzťahu, ktorý je touto dohodou založený a na úprave podmienok realizácie tohto vzťahu, ktorý nemožno uzavrieť bez vôle a kooperácie druhej strany, a kde jedným z účastníkov tejto dohody je aj žalovaná, ktorý je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a na základe svojej dispozičnej autonómie vôle dobrovoľne a vedome uzatvorila predmetnú zmluvu. Zdôraznil, že pred uzatvorením zmluvy vedela čo kupuje, od koho kupuje, výšku kúpnej ceny, spôsob úhrady kúpnej ceny. Bola oboznámená so všetkými právami aj povinnosťami pre ňu zo zmluvy vyplývajúcimi, nevyjadrila nesúhlas so žiadnym ustanovením zmluvy, nežiadala doplnenie ani zmenu obsahu zmluvy, s týmto bola v plnom rozsahu uzrozumená a súhlasila s ním bez akýchkoľvek výhrad, čo potvrdila vlastnoručným podpisom. Tvrdil, že v odôvodnení rozsudku chýba náležité odôvodnenie, na základe akých úvah a dôkazov súd rozhodol, nakoľko len samotný výsluch žalovanej, ktorá tvrdí, že nebola oboznámená s obsahom kúpnej zmluvy a nevedela čo podpisuje, nemôže byť rozhodujúcim. Žalovaná ako kupujúca bola oboznámená s obsahom a so všetkými podmienkami kúpnej zmluvy, a preto by mala niesť následky za uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalobca si je vedomý toho, že sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom, ale v danom prípade ide o jednostranné tvrdenie žalovanej. Poukázal na situáciu, že ktorákoľvek osoba v pozícii spotrebiteľa môže uplatňovať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, v rámci ktorých bude tvrdiť, že predmetnú zmluvu nechcela uzatvoriť, resp. nebola oboznámená s podmienkami zmluvy, čo bude v konečnom dôsledku mať za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalobca poukázal aj na stanovisko ústavného sudcu Milana Ľalíka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. l písm. d), f) a h). Navrhol rozsudok zmeniť, príp. vec inak právne posúdiť. 5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu opakovala skutočnosti uvádzané pred súdom prvej inštancie. Okrem iného poukázala na to, že kúpnu zmluvu podpísanú XX. XX. XXXX neurobila vážne ako úkon, pretože nemala záujem o kúpu filtra, ale mala záujem získať prácu, nebola oboznámená s jej obsahom s tým, že podpisuje zmluvu o obchodnom zastúpení. Poukázala na správnosť záveru súdu, ktorý vychádzajúc z § 37 Obč. zák. uzavrel, že uzavretá kúpna zmluva je neplatná. Ďalej poukázala na to, že žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., že vo svojom odvolaní neuvádza žiadne ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani neuvádza iné skutočnosti, týkajúce sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo iné skutočnosti, ktorými by preukázal, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, alebo že nebol riadne poučený podľa § 154 C.s.p. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s. p., ktorého nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, uviedla že tento by bolo možné vytknúť súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Poukázala na to, že odvolacím dôvodom bolo možné napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Uviedla, že ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. l písm. h) C.s.p., ktorého podstatou je, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, uviedla, že rozsudok je vecne správny. Navrhla rozsudok potvrdiť a zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov právneho zast. v odvolacom konaní vo výške 60,29 eur bez DPH (vyjadrenie k odvolaniu 1 x 51,45 eur (tarifná hodnota zo žaloby o zaplatenie 1.455 eur predstavuje sumu 51,45 eur, v súlade s §10 ods. 1 vyhlášky 655/2004 Z.z. + režijný paušál á 8,84 eur) na účet jej právneho zást. JUDr. Monike Marjanovič, IBAN: SK50 75000000004019412396, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zo 4. 10. 2017, citujúc znenie § 37, § 38 a § 39 Obč. zák. zotrval na tom, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá platne a trval rovnako na odvolacích dôvodov uvedených v jeho odvolaní. 7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 383 ods. 1 C.s.p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalobcom. 8. Žalobca v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody, uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 9. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný. 10. Žalobca vytýka rozhodnutiu jeho nepreskúmateľnosť, ktorá je obsiahnutá v odvolacom dôvode uvedenom v § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11. Výhrada žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia je neopodstatnená. 12. Písomné vyhotovenie rozhodnutia a jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým kritériám uvedeným v § 220 C.s.p. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použila a ako sa vo veci vyjadrila žalovaná, aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil, pričom jeho rozhodnutie zodpovedá kritériám presvedčivosti. 13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v 389 C.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami C.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv strany sporu, v dôsledku ktorého jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia strany sporu o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bola strana sporu vylúčená z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia alebo poučenia o dôkaznej povinnosti, aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. C.s.p., napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný zákonným spôsobom, strane sporu v rozpore so zákonom nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod. 14. Uvedený odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci nie je daný. V konaní nebola zistená vada, ktorej dôsledkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ktorú vadu, okrem iného, žalobca v odvolaní nekonkretizuje a to tak, aby bolo zrejmé, akej vady sa súd prvej inštancie dopustil, dôsledkom čoho by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. 15. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi rozsudku, pokiaľ ide o vyhodnotenie skutkového stavu. 18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). 19. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu. 20. Odvolací súd upriamuje pozornosť na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje, že právny úkon - kúpna zmluva zo XX. XX. XXXX uzavretá medzi stranami sporu bola právnym úkonom, ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s tým, že žalobca pri jej uzavretí použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá je v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky zakázaná, že táto neplatnosť právneho úkonu pôsobí ex tunc od začiatku a nastáva priamo zo zákona a že zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia podľa § 451a nasl. Občianskeho zákonníka. Rovnako sa stotožnil so záverom súdu, že v danom prípade má žalobca na výzvu adresovanú žalovanej právo len na vrátenie vodného filtra titulom bezdôvodného obohatenia od žalovanej, ktorá je povinná ho žalobcovi na jeho výzvu vrátiť, že uvedená povinnosť žalovanej nebola uložená z dôvodu, že žalovaná preukázala, že si opakovane túto povinnosť splnila a to bez predchádzajúcej výzvy žalobcu, pričom súd na základe týchto skutočností nemal pochybnosti o tom, že by žalovaná na takúto výzvu zo strany žalobcu nereagovala negatívne. 21. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie upriamuje pozornosť na závery súdov prvej inštancie, ako aj odvolacích súdov v obdobných prejednávaných sporoch, napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 3Co/3/2011 z 28. 9. 2011. 22. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 25. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).