Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3CoKR/6/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201983 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117201983.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a návrhu na nahradenie súhlasu skupiny vytvorenej v reštrukturalizačnom pláne, o odvolaní dlžníka: SABAR s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621 proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 30R/1/2017-214 zo dňa 15.2.2018 takto r o z h o d o l : I. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že n a h r á d z a súhlas skupiny Z1 - Skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa R. Slovensko, s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý je prílohou tohto uznesenia. II. M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že n a h r á d z a súhlas skupiny N1 - Skupina pre nezabezpečené nepodriadené pohľadávky veriteľov, okrem tých, ktorí dali súhlas s nižším uspokojením svojich pohľadávok v súlade s § 154 ZKR s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý je prílohou tohto uznesenia. III. Súd p o t v r d z u j e reštrukturalizačný plán dlžníka SABAR s.r.o. Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO 36 191 621, ktorý je prílohou tohto uznesenia. IV. Súd končí reštrukturalizáciu dlžníka SABAR, s.r.o. Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO 36 191 621. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie: - zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka schválený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 22.1.2018; - nenahradil súhlas skupiny Z1 - Skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa R. Banka Slovensko, s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol prílohou uznesenia; - nenahradil súhlas skupiny N1 - Skupina pre nezabezpečenú nepodriadené pohľadávky veriteľov, okrem tých, ktorí dali súhlas s nižším uspokojením svojich pohľadávok v súlade s § 154 ZKR s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol prílohou uznesenia. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ podaním zo dňa 6.2.2017 navrhol, aby súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka: SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621 z dôvodu, že je v úpadku a že je platobne neschopný v zmysle ust. § 3 ods. 2 ZKR. Uviedol, že nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Navrhovateľ poveril vypracovaním reštrukturalizačného posudku správcu H.. B. J., ktorý vo vypracovanom reštrukturalizačnom posudku zo 6.2.2017 reštrukturalizáciu odporučil. Návrh obsahoval zoznam majetku dlžníka, zoznam záväzkov dlžníka, zmluvné a iné prehľady, reštrukturalizačný posudok zo 6.2.2017, zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku dlžníka za rok 2015 a správu nezávislého audítora z 20.6.2016. 3. Navrhovateľ - dlžník podaním z 1.2.2018 navrhol, aby súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka SABAR, s.r.o. schválený troma skupinami schvaľovacej schôdze konanej 22.1.2018 o 13.00 hod. v konferenčnej miestnosti Congress Hotel Centrum, miestnosť Tesla, Južná trieda 2/A, 043 23 Košice a ukončil reštrukturalizáciu menovaného dlžníka. Zároveň navrhol, aby súd nahradil súhlas skupiny vytvorenej v reštrukturalizačnom pláne a to skupiny veriteľov Z1 zabezpečenej pohľadávky veriteľa R. Banka Slovensko, a.s., so sídlom B. 5, XXX XX O., IČO: XX XXX XXX. Svoj návrh odôvodnil tým, že plán predpokladá, že účastníci plánu zaradení do skupín hlasujúcich proti prijatiu plánu by v prípade vyhlásenia konkurzu boli uspokojení v konkurze vo výške 0,55% pokiaľ ide o skupinu Z1 a v nej zabezpečenú pohľadávku R. Banka a 0,47% pokiaľ ide o skupinu N1, čo je pre nich evidentne horšie postavenie ako v prípade potvrdenia plánu súdom, nakoľko podľa plánu účastník plánu zaradený do skupiny Z1 bude uspokojený vo výške 15% a účastníci plánu zaradený do skupiny N1 budú uspokojení vo výške 50%, čím je splnená podmienka podľa § 152 ods. 1 písm.a/ ZKR. Poukázal na skutočnosť, že väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu, teda pri celkovom počte 736.003 hlasov prítomných veriteľov, hlasovalo za prijatie plánu 474.547 hlasov, čo predstavuje 64,48%. 4. Ing. I. S. (štatutárny zástupca dlžníka), ako predkladateľ plánu k žiadosti Sociálnej poisťovne (vytvoriť samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky, skupinu pre podriadené pohľadávky, skupinu pre majetkové práva akcionárov a skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky) uviedol, že reštrukturalizácia nováciou pohľadávok je jednou zo základných a najtypickejších metód reštrukturalizácie. K upozorneniu veriteľa Sociálna poisťovňa, že dlžník nemá uhradené prednostné pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za obdobie 10/2017 a 11/2017 (spolu v sume 47.946,15) eur, uviedol, že dlžník dňa 11.1.2018 uhradil poistné na uvedené obdobie vo výške 26.576,71 eur, pričom aktuálny dlh predstavuje sumu 21.369,44 eur. 5. Zástupca veriteľa Sociálna poisťovňa zdôraznil, že dlžník nemá uhradené prednostné pohľadávky vo výške 47.946,15 eur a ani po kontrole stavu v deň konania schôdze, neeviduje uvedenú platbu. 6. Schvaľovacia schôdza bola zvolaná riadne a bola uznášaniaschopná. Reštrukturalizačný plán nebol prijatý predpísaným spôsobom vo všetkých skupinách z dôvodu, že v skupine Z1 nebol schválený návrh reštrukturalizačného plánu a v skupine N1 hlasovalo proti prijatiu plánu 64.336 hlasov (teda 88,08%). 7. Uznesením č.k. 30R/1/2017-75 z 20.2.2017 začal súd prvej inštancie voči dlžníkovi: SABAR s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621 reštrukturalizačné konanie a následne uznesením č.k. 30R/1/2017-81 z 30.3.2017 reštrukturalizačné konanie voči tomuto dlžníkovi zastavil. Po podaní odvolania dlžníkom, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 4CoKR/10/2017-116 z 25.5.2017 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a reštrukturalizáciu povolil, do funkcie správcu ustanovil H.. B. J. a vyzval veriteľov, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky a určil rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré podliehajú súhlasu správcu. 8. Dňa 18.8.2017 na schôdzi veriteľov dlžníka došlo k voľbe veriteľského výboru (R. Banka Slovensko, a.s., BUKÓZA ENERGO, a.s. a W. G. banka). Veriteľský výbor predĺžil dlžníkovi ako predkladateľovi plánu lehotu na predloženie záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu o 60 dní. Dňa 24.11.2017 veriteľský výbor prejednal predložený plán a vzniesol pripomienky, na základe ktorých bola predkladateľovi plánu uložená povinnosť, aby v lehote 15 dní od zasadnutia veriteľského výrobu predložil prepracovaný reštrukturalizačný plán. Dňa 22.12.2017 na schôdzi veriteľov dlžníka došlo k hlasovaniu o schválení záverečného návrhu reštrukturalizačného plánu v zmysle ust. § 144 ods. 2 ZKR, pričom veriteľský výbor záverečný návrh reštrukturalizačného plánu schválil. 9. Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej 22.1.2018 súd zistil, že: - predsedajúci schvaľovacej schôdze bol reštrukturalizačný správca dlžníka H.. B. J. a zúčastnili sa jej veritelia - Allied Solutions CEE Kft., AMAN s.r.o., BUKÓZA ENERGO a.s., GUZEP trans a.s., H.. E. V., H.. V. B., R. Banka Slovensko a.s., Rudohorská investičná spoločnosť a.s., W. G. banka a.s., Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave. Teda schvaľovacej schôdze sa zúčastnilo 11 účastníkov plánu a zo strany správcu dlžníka bola konštatovaná uznášaniaschopnosť schôdze; - za prijatie plánu hlasovali veritelia s počtom hlasov 474.547 hlasov z celkového počtu hlasov 736.003 hlasov prítomných veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, čo predstavuje 64,48%. Proti prijatiu plánu hlasovali veritelia s počtom 261.456 hlasov z celkového počtu 736.003 hlasov prítomných veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, čo predstavuje 35,52%. Vzhľadom na tieto skutočnosti predseda schôdze na základe výsledkov hlasovania konštatoval, že z piatich skupín boli dve skupiny proti prijatiu plánu dlžníka a tri skupiny boli za prijatie plánu dlžníka, z čoho vyplýva, že väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou; - v rámci rozpravy vystúpil predkladateľ plánu a to štatutárny zástupca Ing. I. S., ktorý sa vo svojom vystúpení vyjadril k žiadostiam a otázkam, ktoré boli dlžníkovi doručené v podobe zoznamu žiadosti. Doručená bola jedna písomná žiadosť a to veriteľa Sociálna poisťovňa, ku ktorej dlžník uviedol, že predkladateľ plánu môže rozdeliť jednotlivé skupiny na Ďalšie skupiny, nie je to však jeho povinnosťou. Pohľadávka veriteľa Sociálna poisťovňa bola zaradená do skupiny N1 nezabezpečených pohľadávok, ako ostatné nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktorí neposkytli písomný súhlas na uspokojenie svojich pohľadávok, t.j. v rozsahu 50% v lehote do 5 rokov. Dlžník sa tiež vyjadril k upozorneniu veriteľa Sociálna poisťovňa týkajúceho sa skutočnosti, že dlžník nemá uhradené prednostné pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za obdobie 10/2017 a 11/2017 spolu v sume 47.946,15 eur. K tejto skutočnosti dlžník uviedol, že uhradil poistné za obdobie 10/2017 a 11/2017 splatné dňa 30.11.2017 dňa 11.1.2018 vo výške 26.576,71 eur, aktuálny dlh predstavuje sumu 21.369,44 eur. Veriteľ Sociálna poisťovňa uviedol, že po kontrole stavu v deň konania schôdze neeviduje uvedenú platbu. 10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že existujú zákonné dôvody, pre ktoré nie je možné nahradiť súhlas skupiny Z1 zabezpečenej pohľadávky veriteľa a súhlas skupiny N1 nezabezpečených pohľadávok. 11. Z reštrukturalizačného plánu v znení po hlasovaní schválenom schvaľovacou schôdzou, mal za preukázané, že v časti 5.3.1. nazvanej Odhad postavenia a miery uspokojenia veriteľov v konkurze, dlžník nezohľadnil pohľadávku voči spoločnosti FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, so sídlom Námestie Osloboditeľov 70, 071 01 Michalovce, IČO: 31 716 296. Uvedené ustanovenie reštrukturalizačného plánu je rozpore s ust. § 152 ods. 1 písm.a/. Ak by dlžník zohľadnil pohľadávku voči spoločnosti FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, bol by prepočet uspokojenia zabezpečeného veriteľa R. Banka v skupine Z1 v konkurze podstatne vyšší a výška uspokojenia pohľadávky tohto veriteľa by dosiahla 100%. Nahradenia súhlasu v skupine sa predkladateľ plánu môže domáhať vtedy, ak účastníci plánu zaradení do skupiny nesúhlasiacej s plánom nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení ako v prípade neprijatia plánu, pričom súd vychádza z predpokladanej miery uspokojenia veriteľov v konkurze. Na základe vyššie uvedeného veriteľ R. Banka by bol v prípade nahradenia súhlasu súdom v zjavne horšom postavení, v akom by bol v prípade neprijatia plánu, a preto súd v súlade s ust. § 152 ods. 1 písm.a/ ZKR rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia. 12. Z predloženej zápisnice zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 22.01.2018, súd zistil, že dlžník má voči veriteľovi Sociálna poisťovňa, ktorý je zaradený do skupiny N1, neuhradené prednostné pohľadávky v celkovej výške 47.946,15 eur. Veriteľ v tejto skupine hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu dlžníka, pričom hlasy hlasujúcich veriteľov v skupine N1 hlasujúcich proti prijatiu plánu tvoria 88,08%. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že v prebiehajúcom reštrukturalizačnom konaní nie sú splnené podmienky na schválenie plánu. Schvaľovanie plánu je súdnou kontrolou priebehu reštrukturalizačného konania. Súd pri skúmaní plánu zistil, že je daná zákonná prekážka, ktorá bráni schváleniu plánu v zmysle § 154 ods. 1 c) ZKR, keďže plán nebol prijatý vo všetkých skupinách. Na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 22.01.2018 hlasovalo za prijatie plánu veritelia s počtom hlasov 474 547 hlasov z celkového počtu hlasov 736 003 hlasov prítomných veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, čo predstavuje 64,48% a zároveň proti prijatiu plánu hlasovali veritelia s počtom 261 456 hlasov z celkového počtu 736 003 hlasov prítomných veriteľov, počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, čo predstavuje 35,52%. Z piatich hlasujúcich skupín boli dve skupiny proti prijatiu plánu dlžníka a tri skupiny za prijatie plánu dlžníka. V zmysle tohto hlasovania plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou a súd rozhodol o zamietnutí plánu v zmysle ust. §154 ods. 1 písm. c) ZKR. 13. Navyše predložený plán je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. f) ZKR. O rozpor v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy ak plán poskytuje ktorémukoľvek účastníkovi horšie uspokojenie, ako by dosiahol v konkurze. Dlžník pri vypracovaní reštrukturalizačného plánu nezohľadnil pohľadávku spoločnosti FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, ktorá mala byť uplatnená v reštrukturalizačnom konaní prihláškou a táto pohľadávka nemohla mať režim prednostnej pohľadávky. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak by dlžník zohľadnil pohľadávku voči spoločnosti FUTÚRUM, spoločnosť s ručením obmedzeným Michalovce, bol by prepočet uspokojenia R. Banky v konkurze podstatne vyšší a výška uspokojenia pohľadávky veriteľa R. Banky v konkurze by dosahovala 100%. Súd mal za to, že plán je v tejto časti v rozpore so záujmom účastníka, pretože mu poskytuje horšie uspokojenie, ako by dosiahol v konkurze, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 14. Okresný súd je povinný skúmať rozdiel medzi reštrukturalizáciou dlžníka a vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka aj so zreteľom na požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi právom chránenými záujmami dlžníka a právom chránenými záujmami jeho veriteľov. Z uvedeného sa súd pri rozhodovaní zaoberal prípadnými dôsledkami konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka, pričom berúc do úvahy predpokladané uspokojovanie pohľadávok veriteľov v konkurze a súčasne s výsledkami hlasovania o schválení plánu, kde hlasovali proti prijatiu plánu 2 z 5 skupín, súd mal jednoznačne za to, že v danom prípade by účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu boli na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu. Z reštrukturalizačného plánu v znení schválenom schvaľovacou schôdze o prijatí plánu, tvoriaceho súčasť súdneho spisu v časti 2.3.1. pod názvom „Baryt“ sa uvádza že dlžník má tiež záujem sa uchádzať o ťažbu sekundárneho ložiska barytu, ktoré je v súčasnosti úložiskom ťažobného odpadu. Ďalej uvádza, že ložiská, zásoby ložiska sú 9800 tis. t s obsahom barytu 18,02%. V súčasnosti však dlžník ešte nevlastní dobývacie práva. V zmysle tejto časti reštrukturalizačného plánu mal súd za to, že plán je neudržateľný, t.j. fakticky k uspokojeniu veriteľov v zmysle tejto časti reštrukturalizačného plánu nedôjde. Súd mal za to, že aj v tejto časti je plán v rozpore so spoločným záujmom veriteľov v zmysle ust. § 154 ods. 1 písm. f) a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Reštrukturalizačný plán v časti 5.3.1.3., „Rozsah uspokojenia veriteľov v konkurze“, predpokladá, že účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcich proti prijatiu plánu Z1 by v prípade vyhlásenia konkurzu boli uspokojení v konkurze vo výške 0,55% a pokiaľ ide o skupinu N1 hlasujúcu proti prijatiu plánu vo výške 0,47 % . K uspokojeniu skupiny Z1 súd uviedol, že mu nie je z predloženého plánu zrejmé, ako dlžník určil mieru uspokojenia veriteľa R. Banka Slovensko, a.s. vo výške 0,55% a mieru uspokojenia veriteľov v skupine N1 vo výške 0,47%. Veriteľ R. Banka, a.s., si prihlásila do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku v celkovej výške 197.120,00 eur, ktorá je zabezpečená všetkými zásobami (tovaru, výrobkov, nedokončenej výroby materiálu) bez akéhokoľvek obmedzenia, ktoré sú vo vlastníctve Záložcu a/alebo ktoré Záložca nadobudne do vlastníctva v budúcnosti aj po uzatvorení Zmluvy o kontokorektnom úvere č. 5005/12/05 zo dňa 20.03.2012 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 18.03.2013, Dodatku č. 2 zo dňa 17.03.2014, Dodatku č. 3 zo dňa 16.03.2015 a Dodatku č. 4 zo dňa 11.03.2016 (ďalej len „Zmluva“) počas jej trvania bez ohľadu na to, v ktorých skladových alebo iných priestoroch a prevadzkárňach záložcu (alebo tretích osôb sa nachádzajú alebo budú nachádzať, všetkými existujúcimi a budúcimi pohľadávkami Záložcu na peňažné plnenie, spolu s príslušenstvom, ktoré vznikli alebo vzniknú z akýchkoľvek zmlúv a/alebo z iných právnych úkonov a/alebo z akéhokoľvek iného právneho titulu alebo právnej skutočnosti voči ktorejkoľvek tretej osobe/tretím osobám. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to že, veritelia zaradení do skupiny Z1 a N1 hlasujúcich proti prijatiu plánu budú v prípade prijatia plánu v zjavne horšom postavení v akom by boli v prípade neprijatia plánu, pričom súd vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne. Súd však z predloženého plánu považoval mieru uspokojenia veriteľov v skupine Z1 a N1 určenú dlžníkom za nesprávnu a teda v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by veriteľ v skupine Z1 dosiahol vyššiu mieru uspokojenia ako v reštrukturalizačnom konaní, preto v súlade s § 152 ods. 1 písm. a) rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. 15. Na základe vyššie uvedeného zistil súd dôvody na zamietnutie predloženého reštrukturalizačného plánu dlžníka, a preto zamietol návrh na potvrdenie plánu a zároveň aj návrh na nahradenie súhlasu skupiny Z1 - Skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa R. Banka Slovensko a súhlasu skupiny N1 - Skupina pre nezabezpečené nepodriadené pohľadávky veriteľov, okrem tých ktorí dali súhlas s nižším uspokojením svojich pohľadávok v súlade s § 154 ZKR. 16. Právne odôvodnil rozhodnutie ust. § 129 ods. 1, 2 veta prvá ZKR, § 153 ods. 1 veta prvá a druhá ZKR, § 154 ods. 1 ZKR, § 146 ods. 3, 4, 5, 6 ZKR, § 152 ods. 1, 2 ZKR, § 155 ods. 4 ZKR, § 198 ods. 1 ZKR a § 199 ods. 1 ZKR. 17. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie dlžník SABAR s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že: a/ nahrádza súhlas skupiny Z1 zabezpečenej pohľadávky veriteľa R. Banka Slovensko, a.s., so sídlom B. 5, XXX XX O., Slovenská republika, IČO: XX XXX XXX s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, Slovenská republika, IČO: 36 191 621, pri hlasovaní na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 22.1.2018; b/ nahrádza súhlas skupiny N1 nezabezpečených pohľadávok s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, Slovenská Republika, IČO: 36 191 621, pri hlasovaní na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 22.1.2018; c/ Reštrukturalizačný plán dlžníka SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, Slovenská republika, IČO: 36 191 621, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 22.1.2018 a ktorý je prílohou tohto uznesenia, potvrdzuje a d/ reštrukturalizáciu dlžníka SABAR, s.r.o., so sídlom Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, Slovenská republika, IČO: 36 191 621, povolenú uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.5.2017 sp.zn. 4CoKR/10/2014, vedenú pod sp.zn. 30R/1/2017 končí. 18. Má za to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.f/ CSP a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP. 19. K nesplneniu zákonných podmienok na nahradenie súhlasu skupiny Z1 - Skupina pre zabezpečenú pohľadávku veriteľa R. Banka Slovensko, a.s., so sídlom B. 5, O., IČO: XX XXX XXX uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že pohľadávka dlžníka voči spoločnosti FUTÚRUM nebola zohľadnená pri výpočtoch odhadovaného uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu dlžníka. V bode 5.3.1.1. opisnej časti plánu „Odhad výťažku z predaja majetku“ je uvedená tabuľka, ktorá uvádza ocenenie majetku dlžníka k 28.2.2017 (ku dňu začatia reštrukturalizačného konania dlžníka), kde piatou položkou sú pohľadávky dlžníka, v rámci čoho sú zarátané aj pohľadávky voči spoločnosti FUTÚRUM, a to: - účtovná hodnota pohľadávok voči FUTÚRUM, s celkovou sumou vyplývajúcou z neuhradených faktúr a zábezpeky vo výške 383.226,00 eur, z celkovej účtovnej sumy všetkých pohľadávok dlžníka vo výške 802.330,00 eur; - odhad výťažku z inkasa v prípadnom konkurze dlžníka z celkových pohľadávok a to vo výške 285.148,00 eur, ktoré správca považuje za inkasovateľné. Zohľadnenie pohľadávok dlžníka voči FUTÚRUM jasne dokazuje aj príloha č. 11 k plánu - „Zoznam pohľadávok“, kde sa tieto pohľadávky uvádzajú. Navyše odhad uspokojenia veriteľov v konkurze bol už aj súčasťou reštrukturalizačného posudku dlžníka, v ktorom správca odporučil reštrukturalizáciu dlžníka aj z dôvodu, že bolo možné odôvodnene predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka, ako v prípade vyhlásenia konkurzu. Aj tam bola zarátaná pohľadávka voči spoločnosti FUTÚRUM. Túto skutočnosť súd pri povoľovaní reštrukturalizácie dlžníka nespochybňoval. 20. Miera uspokojenia pohľadávky veriteľa R. Banka v skupine Z1 v reštrukturalizácii dlžníka je podstatne vyššia ako v prípade vyhláseného konkurzu na jeho majetok, nakoľko sa tu počíta s uspokojením až do výšky 100%, oproti konkurzu, kde možno vidieť z plánu, že odhad rozsahu uspokojenia veriteľa v skupine Z1 predstavuje menej ako 1%. Vyššie uspokojenie pohľadávky veriteľa R. Banka pozostáva z: - Fixného uspokojenia podľa čl. IV. bod 1 záväznej časti plánu, t.j. v rozsahu 15% zabezpečenej pohľadávky v skupine Z1 vo výške 29.568,00 eur v 20 štvrťročných splátkach počas obdobia piatich rokov, splatných vždy k 31.3., 30.6., 30.9. a 31.12., pričom prvá splátka bude splatná 31.3.2018 a posledná 31.12.2022 v súlade s Rozvrhom úhrad (príloha č. 4 plánu); - úspechu z inkasa pohľadávok voči spoločnosti FUTÚRUM podľa čl. IV. bod 4 záväznej časti plánu, až do výšky 100% pohľadávky veriteľa R. Banka a - úroku, ktorý je dlžník povinný uhrádzať veriteľovi R. Banka podľa čl. IV. bod 2 záväznej časti plánu. Výpočet uspokojenia pohľadávky veriteľa R. Banka v reštrukturalizácii dlžníka je súčasťou plánu, a tento bol pripravovaný aj na základe pripomienok zo strany samotného veriteľa R. Banka. 21. Veriteľ R. Banka si prihlásil do reštrukturalizácie dlžníka pohľadávku v celkovej výške 197.120,00 eur, ktorá je zabezpečená všetkými zásobami (tovaru, výrobkov, nedokončenej výroby materiálu) a všetkými existujúcimi a budúcimi pohľadávkami dlžníka. 22. Nenahradenie súhlasu v skupine Z1 súvisí aj so zamietnutím plánu z dôvodu podľa § 154 ods. 1 písm.f/ ZKR, nakoľko je tu podľa súdu rozpor so spoločným záujmom veriteľov. Súd konštatoval, že o rozpor so spoločným záujmom veriteľov ide aj vtedy, ak existuje rozpor so záujmom ktoréhokoľvek účastníka reštrukturalizačného plánu, v tomto prípade R. Banky, nakoľko sa mu poskytuje horšie uspokojenie, ako by bolo v prípade konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka. Podľa odvolateľa uznesenie súdu (bod 32 odôvodnenia), je nedostatočne odôvodnené, keďže v ňom absentuje uvedenie bližších skutočnosti, na základe ktorých súd dospel k tam uvedeným záverom. Možno sa len domnievať, že súd bez hlbšieho skúmania a následného zdôvodnenia prevzal argumentáciu veriteľa R. Banka v rámci jeho vyjadrenia z 25.1.2018, súdu doručeného dňa 30.1.2018. V tomto smere možno takéto zdôvodnenie považovať za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné, čo vykazuje znaky arbitrárneho súdneho rozhodnutia. Podľa vedomostí predkladateľa plánu však závery veriteľa R. Banka a následne nekriticky prevzaté súdom, nekorešpondujú so skutočným stavom veci a vyjadrenie veriteľa R. Banka možno tak považovať za zavádzajúce. 23. Podľa odvolateľa spoločný záujem veriteľov nemožno stotožňovať s individuálnym záujmom toho ktorého veriteľa, nakoľko individuálny záujem môže prevyšovať to, čo je v spoločnom záujme všetkých. Individuálny záujem veriteľa sa spája s predstavou maximálneho uspokojenia jeho pohľadávok, čo nie je zákonnou požiadavkou pre úspešnú reštrukturalizáciu, nakoľko je to spravidla v rozpore s reálne možným naplnením reštrukturalizačného plánu. Spoločným záujmom je predložiť taký reštrukturalizačný plán, ktorého uskutočnenie bude fakticky možné. Zohľadnenie postavenia veriteľa v reštrukturalizácii a v prípadnom konkurze vychádza z odborne urobených výpočtov, ktoré zohľadňujú reálny stav a maximálne možnosti dlžníka, s cieľom priniesť skutočný obraz o postavení dlžníka a uspokojení pohľadávok veriteľov. Veriteľ R. Banka nebude v prípade potvrdenia plánu v horšom postavení ako by to bolo v konkurze, o čom svedčia už skutočnosti a dôkazy uvedené vyššie. Ak súd vychádza pri rozporovaní plánu so spoločným záujmom veriteľov z horšieho postavenia veriteľa R. Banka v reštrukturalizácii ako konkurze, tak potom sa len potvrdzuje, že plán je v súlade so spoločným záujmom všetkých veriteľov, nakoľko uspokojenie veriteľa R. Banka je v prípade potvrdenia plánu podstatne vyššie (až do výšky 100%), ako by bolo v konkurze dlžníka (0,55%). 24. Na základe týchto skutočností je predkladateľ plánu presvedčený, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na nenahradenie súhlasu skupiny Z1 súdom a v nadväznosti na dôvody nenahradenia súhlasu v skupine Z1, ktoré namieta súd, ešte raz sumárne uvádza, že: - Predkladateľ plánu na základe informácii správcu zohľadnil pohľadávku dlžníka voči spoločnosti FUTÚRUM pri výpočte odhadu uspokojenia veriteľov v konkurze dlžníka; - pochybnosti súdu o východiskách pre výpočet odhadovanej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov v skupine Z1 v prípadnom konkurze sú špekulatívne, bez akéhokoľvek relevantného záveru o dôvodoch, pre ktoré by mali byť výpočty správcu uvedené v pláne nesprávne, resp. skutočnostiach, ktoré by tento odhad vyvrátili; - tvrdenie súdu o tom, že veriteľ zaradený do skupiny Z1 bude v prípade potvrdenia plánu v zjavne horšom postavení ako v prípade zamietnutia plánu nie je pravdivé, nakoľko pohľadávka tohto veriteľa bude v prípade potvrdenia plánu uspokojená vo vyššom rozsahu v porovnaní s odhadom uspokojenia v konkurze dlžníka. 25. Čo sa týka prednostnej pohľadávky Sociálnej poisťovne, súd zistil, že dlžník má neuhradené prednostné pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, SR, IČO: 30 807 484 v sume 47.946,15 eur, pričom tento veriteľ hlasoval proti prijatiu plánu v skupine N1 - Skupina pre nezabezpečené nepodriadené pohľadávky veriteľov, okrem tých, ktorí dali súhlas s nižším uspokojením svojich pohľadávok v súlade s § 154 ZKR, čo bolo 88,08% hlasov v skupine N1. 26. Napriek tomu, čo na schvaľovacej schôdzi veriteľov tvrdila Sociálna poisťovňa, a teda, že Sociálna poisťovňa má voči dlžníkovi prednostnú pohľadávku v sume 47.946,15 eur z dôvodu neuhradeného poistného za mesiac október a november 2017; poistné za obdobie 10/2017 bolo uhradené, čo je potvrdené zo strany Sociálnej poisťovne. Predkladateľovi plánu nie je zrejmé, prečo na schvaľovacej schôdzi veriteľov poskytla Sociálna poisťovňa nepravdivé informácie, ktoré mali s veľkou pravdepodobnosťou vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie o nenahradení súhlasu v skupine N1. Z rozpravy zo schvaľovacej schôdze veriteľov, zápisnice zo schvaľovacej schôdze veriteľov a Návrhu na potvrdenie plánu, jasne vyplýva, že predkladateľ plánu namietal sumu 47.946,15 eur uvedenú Sociálnou poisťovňou ako nepravdivú a vyjadril sa k tejto pohľadávke Sociálnej poisťovne. Uvedenú skutočnosť súd v tomto bode odôvodnenia uznesenia vôbec nespomína, a teda predkladateľ plánu považuje toto konštatovanie zo strany súdu o existencii prednostnej pohľadávky Sociálnej poisťovne voči dlžníkovi v danej výške za predčasné. Ak sa jedná o úhradu za obdobie 11/2017 tak predmetné poistné bolo dlžníkom uhradené dňa 8.2.2018. Meškanie úhrad poistného za mesiace 10/2017 a 11/2017 súvisí s cash-flowovo veľmi náročným obdobím spojeným s výrobou barytových produktov a prebiehajúcou reštrukturalizáciou dlžníka, čo malo negatívny vplyv na prístup zo strany niektorých dodávateľov dlžníka, a preto došlo k časovému sklzu so zaplatením spomínaného poistného. Ako však vidno, predmetné čiastky boli dlžníkom uhradené v rámci náhradných lehôt stanovených Sociálnou poisťovňou vo výkaze nedoplatkov, ktoré boli dlžníkovi doručené. 27. Predkladateľ plánu má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa zaoberal iba informáciou Sociálnej poisťovne o prednostnej pohľadávke, bez zohľadnenia vyjadrenia predkladateľa plánu. 28. Súdu nie je zrejmé, podľa čoho určil predkladateľ plánu mieru uspokojenia veriteľov v skupine N1 v konkurze dlžníka v rozsahu 0,47% a zároveň uvádza, že má jednoznačne za to, že účastníci plánu zaradení do skupiny N1, hlasujúcej proti prijatiu plánu, by v prípade potvrdenia plánu boli zjavne v horšom postavení ako v prípade neprijatia plánu. 29. Miera uspokojenia veriteľov v skupine N1 je v reštrukturalizácii dlžníka podľa plánu oveľa vyššia ako v prípade konkurzu. Podľa čl. IV. bod 1 záväznej časti plánu, budú pohľadávky týchto veriteľov uspokojené v rozsahu 50% z každej nezabezpečenej pohľadávky v skupine N1, v 10 polročných splátkach počas obdobia piatich rokov, splatných vždy k 30.6. a 31.12., pričom prvá splátka bude splatná 30.6.2018 a posledná 31.12.2022, v súlade s Rozvrhom úhrad (príloha č. 4 Reštrukturalizačného plánu), pričom v konkurze je odhadované uspokojenie pohľadávok veriteľov v skupine N1 menej ako 1%. Navyše, veritelia v skupine N1 majú zákonom priznané uspokojenie svojich pohľadávok po skončení reštrukturalizácie, v prípade potvrdenia plánu, až do výšky 100% a to podľa § 155a ZKR, podľa ktorého dlžník nemôže po skončení reštrukturalizácie rozdeliť medzi svojich členov zisk alebo iné vlastné zdroje skôr, ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky (v našom prípade N1) do výšky ich zistených pohľadávok podľa plánu. 30. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, podložených dôkazmi, je predkladateľ plánu presvedčený, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na nenahradenie súhlasu skupiny N1 súdom a v nadväznosti na dôvody nenahradenia súhlasu v skupine N1, ktoré namieta súd, ešte raz sumárne uvádza, že: - Veriteľ Sociálna poisťovňa nemá voči dlžníkovi žiadnu prednostnú pohľadávku z titulu poistného; - pochybnosti súdu o východiskách pre výpočet odhadovanej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov v skupine N1 v prípadnom konkurze sú špekulatívne, bez akéhokoľvek relevantného záveru o dôvodoch, pre ktoré by mali byť výpočty správcu uvedené v pláne nesprávne, resp. skutočnostiach, ktoré by tento odhad vyvrátili; - tvrdenie súdu o tom, že veritelia zaradení do skupiny N1 budú v prípade potvrdenia plánu v zjavne horšom postavení ako v prípade zamietnutia plánu nie je pravdivé, nakoľko pohľadávky týchto veriteľov budú v prípade potvrdenia plánu uspokojené vo vyššom rozsahu v porovnaní s odhadom uspokojenia v konkurze dlžníka. Obzvlášť markantné je to v prípade veriteľa Sociálna poisťovňa ktorá by okrem nízkeho uspokojenia svojich pohľadávok musela v prípadnom konkurze dlžníka a teda pri ukončení jeho podnikateľskej činnosti navyše plniť dávky v nezamestnanosti približne 80 zamestnancom dlžníka. 31. Dôvody, pre ktoré súd rozhodol o tom, že nenahrádza súhlas skupiny N1 sú neopodstatnené a tendenčné. 32. K reštrukturalizačnému plánu odvolateľ uviedol, že podnikateľský plán dlžníka, ktorý je prílohou č. 6 plánu a ani samotný plán vo výpočte uspokojenia pohľadávok veriteľov v reštrukturalizácii vôbec neráta s touto činnosťou dlžníka, t.j. ťažbou sekundárneho ložiska barytu a predkladateľ plánu mal v záujme informovať veriteľov aj o tejto možnej činnosti, ktorú by chcel vykonávať. Uvedené je zrejmé z údajov, ktoré vyplývajú z podnikateľského plánu dlžníka, ako napr. veľmi mierny nárast tržieb. Táto skutočnosť je známa aj veriteľom, ktorým bol plán osobne prezentovaný (napr. veriteľovi R. Banka, ktorá si sama vyžiadala od predkladateľa plánu túto informáciu). A teda predkladateľ plánu má za to, že tu nedošlo k rozporu so spoločným záujmom veriteľov podľa § 154 ods. 1 písm.f/ ZKR z dôvodu, ktorý uvádza súd vo svojom uznesení. 33. Súd tiež zamietol plán z dôvodu podľa § 154 ods. 1 písm.c/ ZKR, nakoľko vychádzal zo skutočností, že schvaľovanie plánu je súdnou kontrolou priebehu celého reštrukturalizačného konania a tu plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou a súd nenahradil súhlas skupín nesúhlasiacich s plánom, takže súd, ako už bolo uvedené zamietol plán podľa § 154 ods. 1 písm.c/ ZKR. 34. Aj napriek tomu, že plán nebol schválený veriteľmi na schvaľovacej schôdzi (2 z 5 skupín hlasovali proti prijatiu plánu), je tu zákonný inštitút nahradenia hlasov v skupinách hlasujúcich proti prijatiu plánu podľa § 152 ZKR. Ak by súd na návrh predkladateľa plánu nahradil hlasy v skupine Z1 a skupine N1, nedošlo by k naplneniu § 154 ods. 1 písm.c/ ZKR a teda existencii tohto dôvodu na zamietnutie plánu súdom. 35. Čo sa týka vyjadrenia veriteľa R. Banka odvolateľ poukázal na to, že postup zo strany R. Banka bol už nad rámec úkonov, ktoré ZKR ponúka veriteľom v procese tvorby a schvaľovania reštrukturalizačného plánu. Každý účastník plánu má podľa § 145 ods. 1 písm.a/ ZKR právo požiadať predkladateľa plánu o podrobnejšie vysvetlenie ktoréhokoľvek z ustanovení plánu, k čomu sa následne musí predkladateľ plánu vyjadriť na schvaľovacej schôdzi v rámci rozpravy. Tam je priestor na diskusiu a objasnenie nejasností plánu s cieľom zamedziť vzniku špekulácii o pláne. Štatutárny orgán predkladateľa plánu bol prítomný na schvaľovacej schôdzi rovnako, ako aj zástupca veriteľa R. Banka a bol tu vytvorený priestor na zodpovedanie otázok tohto veriteľa. Navyše, každý účastník plánu, ktorý na schvaľovacej schôdzi hlasuje proti prijatiu plánu (teda aj veriteľ R. Banka) má právo vzniesť do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu a následne sa domáhať neúčinnosti plánu voči nemu podľa § 157 ZKR. Obidva, vyššie uvedené zákonné prostriedky poskytujú veriteľom možnosť osloviť predkladateľa plánu, aby im tento ozrejmil plán a priniesol tak jasnosť do všetkých jeho ustanovení a v prípade nesúhlasu s plánom ho priamo na schôdzi namietať a zároveň umožňujú predkladateľovi plánu reagovať na sporné otázky a pochybnosti účastníkov plánu a reálne sa procesne brániť proti namietaným argumentom. To, že veriteľ R. Banka obišiel svoje práva podľa ZKR, znemožnil predkladateľovi plánu vyjadriť sa k tvrdeniam veriteľa R. Banka, ktoré sú obsiahnuté vo vyjadrení veriteľa R. Banka. 36. Na záver odvolateľ plánu uviedol, že: - Plán poskytuje veriteľom reálne uspokojenie ich pohľadávok; - Uspokojenie veriteľa v skupine Z1 je na úrovni až do výšky 100% (fixné uspokojenie + výťažok z inkasa pohľadávky až do výšky 100% pohľadávky R. Banky + úrok podľa záväznej časti plánu), čo je vyššie uspokojenie pohľadávky veriteľa R. Banka ako v prípadnom konkurze dlžníka; - Uspokojenie veriteľov v skupine N1 je taktiež lepšie ako v prípade konkurzu dlžníka (50% + § 155a ZKR, oproti konkurz s takmer nulovým uspokojením); - Takto postavený plán je reálny, spravodlivý a udržateľný; - Akékoľvek iné (vyššie) uspokojenie, by robilo tento plán neudržateľným a v rozpore so spoločným záujmom veriteľov podľa § 154 ods. 2 písm.f/ ZKR; - Uznesenie súdu o zamietnutí plánu považuje predkladateľ plánu za neopodstatnené, vychádzajúce z tvrdení súdu, ktoré nemôžu obstáť, nakoľko ich vyvracia samotný plán a jeho prílohy, ako aj skutočnosti a dôkazy uvedené v tomto odvolaní. Súd neumožnil predkladateľovi plánu reagovať na vyjadrenie veriteľa R. Banka a takisto nezobral do úvahy ani vyjadrenie predkladateľa plánu vo veci prednostnej pohľadávky veriteľa Sociálna poisťovňa, čím došlo k narušeniu práva predkladateľa plánu na spravodlivý proces a teda akceptovaniu len stanoviska jednej strany; - Zamietnutím plánu súdom súčasne dochádza k postupu, ktorý je v rozpore s ustanovením § 1 ZKR, ktoré dáva základný predmet zákona - riešenie úpadku dlžníka postupným uspokojením veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Zamietnutie plánu súdom vychádza z dôvodu podľa § 154 ods. 1 písm.f/ ZKR - Plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Podľa odôvodnenia uznesenia sa však súd venuje predovšetkým záujmom veriteľa R. Banka, a tento záujem prezentuje ako spoločný záujem veriteľov. Súd tak záujem jedného veriteľa nesúhlasiaceho s plánom nadraďuje záujmom aj ostatných veriteľov, resp. spoločnému záujmu veriteľov - vyššia miera ich uspokojenia v pláne ako v prípadnom konkurze. Podľa názoru súdu, v prípadnom konkurze dlžníka by bolo uspokojenie zabezpečeného veriteľa R. Banka v rozsahu vyššom ako v rámci plnenia plánu. Súd však vôbec nezohľadňuje mieru uspokojenia ostatných nezabezpečených veriteľov v rámci konkurzu, ktorá bude s oveľa väčšou mierou nižšia ako v prípade plnenia plánu, čo je na ich úkor a v prospech jediného - zabezpečeného veriteľa R. Banka. Hlasovaním na schôdzi o schválení plánu, zabezpečený veriteľ R. Banka Slovensko a nezabezpečený veriteľ Sociálna poisťovňa vyjadrili len svoj individuálny záujem, bez ohľadu na spoločný záujem všetkých veriteľov. Súd by pri vyhodnocovaní spoločného záujmu veriteľov nemal ignorovať ani výšku prihlásenej pohľadávky z hľadiska jej významu pre konkrétneho veriteľa. V okolnostiach prípadu totiž aj uspokojenie relatívne bezvýznamnej pohľadávky menšinového veriteľa môže pre neho samotného znamenať viac alebo toľko, ako uspokojenie pohľadávky väčšinového veriteľa. Ak zmyslom a účelom reštrukturalizácie je kolektívne uspokojenie veriteľov a povinnosťou všetkých zúčastnených subjektov je postupovať tak, aby sa dosiahla čo najvyššia miera uspokojenia ich pohľadávok, nemožno stotožňovať spoločný záujem veriteľov so záujmom jediného veriteľa (hoci zabezpečeného), a to ani v prípade, že ide o banku úverujúcu podnikateľskú činnosť dlžníka (Nález Ústavného súdu SR, ÚS 200/2011-286); - Možno uviesť, že postup zabezpečeného veriteľa R. Banka na schvaľovacej schôdzi (nevyužitie práv veriteľa pred schvaľovacou schôdzou) a po tejto schôdzi (zaslanie osobitného vyjadrenia súdu, o ktorom dlžník nemal vedomosť) nemožno považovať za súladný so zmyslom a cieľmi ZKR. Takýto postup zabezpečeného veriteľa R. Banka svedčí skôr o snahe jeho individuálneho uspokojenia na úkor ostatných veriteľov dlžníka. 37. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka - SABAR s.r.o., Pod Stožkami 10, 053 21 Markušovce, IČO: 36 191 621, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné. 38. Po preskúmaní spisového materiálu a listinných dôkazov, odvolací súd zistil, že boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v § 152 ods. 1 písm.a/, b/, c/ ZKR na nahradenie súhlasu oboch skupín označených ako Z1 a skupina N1. 39. Nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie to, že v prejednávanom prípade je daná zákonná prekážka, ktorá bráni schváleniu plánu v zmysle § 154 ods. 1 písm. c/ ZKR, pretože plán nebol prijatý vo všetkých skupinách. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa tohto zákonného ustanovenia sa vyžaduje, aby za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich získaných pohľadávok, pričom ide o celkový počet veriteľov so všetkých skupín. 40. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že za prijatie plánu z celkového počtu veriteľov hlasovalo 64,48% za a proti prijatiu plánu hlasovalo 35,52%. Je teda zrejmé, že z celkového počtu veriteľov zo všetkých skupín za prijatie plánu hlasovala nadpolovičná väčšina hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich získaných pohľadávok. 41. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že neboli splnené zákonné podmienky na nahradenie súhlasu skupiny N1 (nezabezpečenej), pretože dlžník mal voči veriteľovi Sociálna poisťovňa dlh v celkovej výške 47.946,15 eur a tento hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu, pričom hlasy hlasujúcich v tejto skupine proti prijatiu plánu tvoria 88,08%. 42. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie t.j. 15.2.2018, bolo poistné za mesiace október a november 2017 Sociálnou poisťovňou uhradené, ktoré okolnosti preukazujú listinné dôkazy. O schopnosti plniť úhrady poistného aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie svedčia potvrdenia o úhradách poistného aj mesiace december 2017 a január 2018. Je zrejmé, že uspokojovanie tohto veriteľa je pravidelné, v mesačných splátkach a so súhlasom tohto veriteľa, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu. 43. Žiadnymi relevantnými dôkazmi nebolo preukázané, že by účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcich proti prijatiu plánu (N1) mali byť na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu. Odvolací súd pri hodnotení tohto právneho problému poukazuje na správnosť dôvodov odvolateľa uvedených v jeho odvolaní týkajúcich sa skupiny N1, s ktorými sa stotožňuje. 44. Odvolací súd sa stotožnil aj s dôvodmi odvolateľa uvedenými v jeho odvolaní týkajúcich sa zabezpečenej skupiny Z1 ohľadom veriteľa R. Banka. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom tejto skupiny Z1 sú podľa odvolacieho súdu nepreskúmateľné a nepodložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. 45. Na základe toho odvolací súd pri rozhodovaní a posudzovaní zákonných podmienok uvedených v § 152 ods. 1 písm.a/ ZKR vychádza zo samotného obsahu predloženého plánu, ktoré praktický dopad na veriteľov v tejto skupine odvolateľ jednoznačne vysvetlil a vyargumentoval v dôvodoch svojho odvolania. 46. Odvolací súd na základe vykonaných dôkazov nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné vyvodiť, že predložený plán je v rozpore so spoločenským záujmom veriteľov podľa § 154 ods. 1 písm.f/ ZKR, t.j. že v pláne došlo k preferencii niektorých veriteľov s rozhodujúcim počtom hlasov. 47. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre potvrdenie plánu v zmysle § 153 ods. 1 ZKR o nahradení hlasovania rozhodnutím súdu podľa § 152 ods. 1 písm.a/, b/, c/ ods. 2 ZKR, pretože neboli dané zákonné prekážky uvedené v § 154 ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/. 48. Zároveň odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z účelu reštrukturalizácie, ktorým dlžník rieši hroziaci úpadok, ktorý by inak prešiel do likvidačného konkurzu. Právna úprava konkurzného práva dáva možnosť dlžníkovi, ktorý o to prejaví záujem právne relevantnou formou vyhnúť sa zákonom ustanoveným spôsobom likvidačnému konkurzu. V prejednávanom prípade, sú podľa záveru odvolacieho súdu splnené ekonomické aj právne predpoklady pre reštrukturalizačné konanie, ktoré okrem iného má podstatný vplyv aj na zamestnanosť pracovníkov v baníckych profesiách v ekonomicky slabších regiónoch, ako je to v tomto konkrétnom prípade. 49. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.