Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 2Cob/98/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7200897253 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7200897253.3 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Drahomíra Brixiovej v spore žalobcu: TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, sídlo: Komenského č. 7, Košice, IČO: 31 679 692, zastúpený advokátskou kanceláriou: IURISTICO s. r. o., sídlo: Cimborkova č. 13, Košice, IČO: 36 588 041, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo II. Košice, sídlo: Bardejovská č. 3, Košice, IČO: 00 171 204, zastúpený advokátkou: JUDr. Gabriela Jablonská, sídlo: Letná č. 47, Košice, v konaní o zaplatenie 30.542,83 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 23.1.2018, č.k. 32Cb/1179/2000-206 takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie zastavuje. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie do 6.3.1998 zastavil a žalobu o zaplatenie úroku z omeškania v prevyšujúcej časti zamietol. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. 2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobou podanou na tunajšom tunajšom súde dňa 19.5.2000 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30.542,83 eur titulom nároku na uhradenie kúpnej ceny za predaj tepla v roku 1997 vyúčtovaný faktúrou žalobcu č. 1300/1998 (splatná dňa 2.3.1998, vystavená na sumu 492.217,12 eur) a to podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.1996 č. 1300/1996. Ako príslušenstvo si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy denne od 3.3.1998 do zaplatenia a tiež si uplatnil aj právo na nahradenie trov tohto súdneho konania. 3. Neskôr žalobca svojim podaním zo dňa 6.4.2009 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie istiny v plnom rozsahu, čo odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný mu dňa 3.4.2009 dobrovoľne uhradil uplatnenú istinu. Na pojednávaní dňa 23.1.1998 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť aj ohľadom uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania a to tak, že tento úrok žiada priznať až od 6.3.1998 do 2.4.2009, čo žalobca odôvodnil dohodou o splatnosti záväzku závisiacom od doručenia faktúry žalobcu žalovanému. 4. Nesporným medzi stranami sporu bola tá tá skutočnosť, že žalobca ako predávajúci dodával žalovanému v priebehu roka 1997 teplo a TÚV. Nesporné je tiež, že žalobca za túto dodávku vystavil k úhrade svoju faktúru č. 1300/1998, kde uviedol ako splatnosť 2.3.1998. Tiež je nesporné, že faktúra bola vystavená na sumu 14.828.533,70 Sk a bola uhradená nasledovne: 1. žalovaný uhradil sumu vo výške 13.856.323,90 Sk pred podaním žaloby, 2. časť faktúry v sume 52.076,37 Sk bola „dobropisovaná“ (t.j. ako neoprávnená zrušená) a 3. zostatok faktúry vo výške 30.542,83 eur (920.133,43 Sk - t.j. pôvodný predmet sporu) bola žalovaným uhradená dňa 3.4.2009. 5. Spornými a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými skutočnosťami je zistenie, či žalobcovi skutočne vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny za predaj tepla a TÚV vo výške, ktorú vyúčtoval svojou faktúrou č. 1300/1998 a v prípade, že by bola uplatnená pohľadávka v tomto konaní opodstatnená, tak podstatným je aj zistenie, kedy vznikla žalovanému povinnosť kúpnu cenu zaplatiť, t.j. kedy vzniklo omeškanie a ako dlho trvalo. 6. Žalovaný z opatrnosti (snaha zabrániť prípadnému zvyšovaniu nároku žalobcu na úrok z omeškania) uhradil žalobcom uplatnenú istinu v plnom rozsahu, t.j. predmetom tohto konania teda zostal iba nárok žalobcu na úrok z omeškania. Pre rozhodnutie v danej veci je teda potrebné zistiť, či vzniklo omeškanie žalovaného s uhradením pohľadávky uplatnenej žalobcom. 7. Z dôvodov uvedených v nasledujúcej časti tohto rozsudku (odseky 19 až 22) má súd za to, že žalovaný sa nedostal do omeškania, pričom aj v prípade, že by takáto situácia nastala, tak súd s ohľadom na okolnosti prípadu považuje nárok žalobcu za nedôvodný (resp. nepožívajúci právnu ochranu). 8. Podľa bodu 6 čl. 6 kúpnej zmluvy mal kupujúci (žalovaný) povinnosť uhradiť žalobcovi skutočný nedoplatok v lehote 15 dní od doručenia faktúry. Ďalej podľa bodu 9 rovnakého článku zmluvy sa strany sporu dohodli, že po skončení vyúčtovacieho obdobia vykonajú vzájomné odsúhlasenie ročného vyúčtovania, pričom sa tam tiež dohodli, že prípadné závady sa budú riešiť vzájomným odsúhlasením. 9. Zo zápisu z pracovnej porady ku konečnému odsúhlaseniu vyúčtovania za rok 1997 zo dňa 4.3.1998 (č.l. 21 - 22) je zrejmé, že strany sporu si neodsúhlasili ročné vyúčtovanie v celom jeho rozsahu a tiež je zrejmé, že žalovaný ním odsúhlasenú časť vyúčtovanej pohľadávky žalobcu z jeho faktúry č. 1300/1998 skutočne uhradil (žalovaný percentuálne odsúhlasil a aj uhradil 93,44% + žalobca 0,35% ako neoprávnenú časť pohľadávky dobropisoval). Pôvodný predmet sporu (t.j. pohľadávka 30.542,83 eur) teda medzi stranami sporu zostal sporný, pričom na citovanom rokovaní sa strany tiež dohodli, že žalovaným reklamovaná čiastka bude overená súdnoznaleckým posudkom a tiež sa dohodli, že príslušná faktúra bude o tieto čiastky ponížená. Vychádzajúc z takejto dohody strán sporu a tiež aj z konania žalovaného (uhradenie podstatnej časti ceny dodávky za rok 1997, ktorú odsúhlasil), považuje súd žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania za výkon práva, ktorý je v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka), t.j. za výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. 10. Zo záverov rokovania strán sporu pri odsúhlasovaní ročného vyúčtovania za rok 1997 a tiež aj z príslušných zmluvných ustanovení (uvedené v odseku 19 odôvodnenia), je zrejmé, že žalobca vystavil svoju faktúru predčasne, pretože pred jej vystavením neprebehlo odsúhlasenie, ktoré by odsúhlasilo skutočný nedoplatok žalovaného. Zmluvné strany sa na príslušnom rokovaní dohodli na ďalšom postupe ohľadom sporného nedoplatku, pričom do dnešného dňa nebolo preukázané, že by strany skutočne odsúhlasili spornú časť žalobcom uplatnenej pohľadávky. 11. Pokiaľ by žalovaný vykonal úhradu istiny uplatnenej pohľadávky bez jeho súčasného oznámenia žalobcovi (listom zo dňa 2.4.2009 - č.l. 75b), že túto pohľadávku nepovažuje za oprávnenú, bolo by bezpochyby možné konštatovať, že žalovaný uhradením a uznaním pohľadávky žalobcu zároveň odsúhlasil sporný nárok žalobcu. Ak by táto úhrada istiny bola uznaním pohľadávky žalobcu, tak k omeškaniu žalovaného logicky tiež nemohlo dôjsť, pretože splatnosť faktúry mohla nastať až po odsúhlasení skutočného nedoplatku žalovaným, k čomu by došlo až úhradou dňa 2.4.2009. 12. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku: „Žalobca môže vziať žalobu späť.“ 13. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.“ 14. Žalobca na pojednávaní dňa 23.1.2018 zobral svoju žalobu ohľadom úroku z omeškania čiastočne späť. Z uvedeného dôvodu súd konanie vo výroku I. tohto rozsudku v príslušnej časti podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení čiastočne zastavil. 15. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku: „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ 16. O trovách konania bolo podľa § 257 Civilného sporového poriadku a to tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. K tomuto rozhodnutiu súd dospel z dôvodu, že v rámci tohto konania ohľadom pôvodne uplatnenej istiny nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu, t.j. nebolo možné spoľahlivo zistiť, či a v akom rozsahu mohli byť strany sporu úspešné. 17. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 18. Ďalšie žalovaným navrhnuté dokazovanie (znalecké dokazovanie ohľadom oprávnenosti vyúčtovania dodávok tepla za rok 1997) nebolo vykonané z dôvodu, že o uplatnenom nároku žalobcu v tomto konaní bolo možné rozhodnúť aj bez nariadenia takéhoto dokazovania, čo vyplýva z vyššie uvedených dôvodov tohto rozhodnutia. 19. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal odvolanie žalobca. 20. Žalobca podaním zo dňa 19.4.2018 vzal odvolanie späť. 21. Podľa § 369 ods. 1 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. 22. Podľa § 369 ods. 3 C.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 23. Pretože o odvolaní žalobcu nebolo rozhodnuté a toto odvolanie vzal žalobca späť, odvolací súd podľa § 369 ods. 3 C.s.p. odvolacie konanie zastavil. 24. Žalovaný k odvolaniu žalobcu podal stanovisko dňa 3.4.2018. 25. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania má žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).