Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 3Co/151/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206200825 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7206200825.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne J.. K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom v K., B. X, zastúpenej V.. T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., M. S. XX proti žalovanému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Košice, Staničné námestie 9, o určenie neplatnosti dohody o splátkach dlžných súm vyplývajúcich z dohôd o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 8.2.2017 č.k. 29C/6/2006-160 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 8.2.2017 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o splátkach dlžných súm vyplývajúcich z dohôd č. 79/95 a 80/95 o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest zo dňa 6.10.2000 je neplatná. Rozhodol, že žalovaný má voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnej výške a rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil podľa § 127 písm. d/ CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov, ide teda o tzv. určovaciu žalobu a preto sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu, keďže zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca alebo niekto iný. Z týchto dôvodov nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnych skutočností iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnych skutočností, ktorou je neplatnosť, prípadne neúčinnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je podobné právnemu úkonu. Keďže žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohody o splátkach dlžných súm vyplývajúcich z dohôd o vytvorení spoločensky účelných pracovných miest a osobitný predpis nepripúšťa žaloby na určenie neplatnosti takýchto dohôd, súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 3. Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie, alternatívne rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. 4. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu zmeny procesného kódexu a vecnými dôvodmi sa vôbec nezaoberal. Toto rozhodnutie považuje za neodôvodnené, nepreskúmateľné, nesprávne a nezákonné. Namieta, že žalobu podala v súlade s platnými právnymi predpismi, žaloba obsahovala všetky náležitosti. S poukazom na ust. § 80 O.s.p. uvádza, že žalobkyňa mala naliehavý právny záujem na určení, pretože žalovaný si uplatňoval práva z napádanej zmluvy. Poukazuje na ust. § 470 CSP a princíp spravodlivosti podľa čl. 2 ods. 1 CSP. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by súd nemohol rozhodnúť o právnom vzťahu. CSP v § 137 využíva demonštratívny výpočet spôsobov uplatnenia práva žalobou. Žalobkyni sú konštantne porušované práva, jej obchodnoprávne spory sú vedené civilnými senátmi a posudzované v rozpore s Obchodným zákonníkom. Chybou súdu nebola posúdená predbežná otázka platnosti zmluvy. Spôsob, akým súd prvej inštancie žalobu zamietol, je účelový a žalobkyni sa javí, ako by si konajúci súd snažil uľahčiť prácu. Rozsudok neobsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Zároveň tvrdí, že odôvodnenie rozsudku na pojednávaní a odôvodnenie rozsudku v jeho písomnom vyhotovení nekorešpondujú a súd uvádza rozdielne právne posúdenie. Navyše uvádza, že v čase, kedy boli vedené sporné konania, bola žalobkyňa vo vážnom zdravotnom stave psychického charakteru, ktorého výsledkom je viacero neplatných právnych úkonov, ktorých určenia sa domáha súdnou cestou. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril. 6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní splnenia podmienok prípustnosti odvolacieho konania prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nebol daný zákonný dôvod na jeho nariadenie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, aj keď súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. 7. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a/ splnenie povinnosti, b/ nároku na usporiadania práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 8. Súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí žaloby odôvodnil tým, že podaná žaloba je procesne neprípustná, pretože ju osobitný predpis nepripúšťa a ide o žalobu na určenie právnych skutočností podľa § 137 písm. d/ CSP. 9. Podľa § 470 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 10. Civilný sporový poriadok ako nový procesný predpis vychádza zo zásady jeho okamžitej aplikability s dodržaním princípu zachovania účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy. 11. Procesná prípustnosť žaloby sa musí posudzovať podľa zákona účinného v čase, keď žalobca žalobu podal, a teda keď sa začalo súdne konanie. Vychádzajúc z tejto zásady je nesprávna právna úvaha súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby výlučne z dôvodu neskoršej zmeny procesného predpisu upravujúceho prípustnosť žaloby. 12. V prípade tzv. určovacích žalôb podaných za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu je potrebné posudzovať ich procesnú prípustnosť a ich možnú úspešnosť podľa ust. § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrh na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. 13. Predpokladom procesnej úspešnosti tzv. určovacej žaloby je okrem vecnej legitimácie aj existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samotnou. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla v takom prípade, ak by bez určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo vtedy, ak by sa bez požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Doktrína procesného práva zároveň vychádza z toho, že určovacia žaloba nie je opodstatnená v prípade, ak je možné žalovať na plnenie povinnosti. Preventívny charakter určovacej žaloby vyplýva aj z toho, že procesný úspech nastáva v prípadoch, ak k porušeniu práva ešte nedošlo. 14. Naliehavý právny záujem je skutkovou okolnosťou, na ktorú sa vzťahuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v žalobe ani v ďalších procesných úkonoch, ktoré vo veci vykonala, netvrdí a neuvádza žiadne okolnosti, ktorými by odôvodňovala svoju žalobu z pohľadu existencie naliehavého právneho záujmu. 15. Samotný súd prvej inštancie skúmal otázku naliehavého právneho záujmu pred vydaním predchádzajúceho rozsudku vo veci z 25.5.2010, keď zamietol žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP. Žalobkyňa ani v odvolaní proti tomuto rozsudku, v ktorom okrem iného namietala porušenie svojich procesných práv, netvrdila ani neuvádzala žiadne okolnosti, týkajúce sa naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti dohody o splátkach dlžných súm. 16. Odvolací súd napokon uvádza, že určovacia žaloba má mať tzv. preventívny charakter. Žaloba na určenie právnej skutočnosti nemôže byť procesne úspešná vtedy, ak vyriešenie požadovanej otázky má charakter otázky prejudiciálnej k inému sporu. Keďže z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný sa na základe dohody domáhal v inom spore vydania rozhodnutia vo veci samej, bolo povinnosťou súdu rozhodujúceho o nárokoch žalovaného posúdiť predbežne aj otázku platnosti dohody o splátkach dlžných súm. 17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobu zamietol, neúspech žalobkyne je však determinovaný okolnosťou nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná a úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.