Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 9Co/407/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209212355 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7209212355.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: F.. X. L., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., Y. XX, zastúpenej Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: K.. R. L., W.. XX.X.XXXX, F. U. V., Y. XX, zastúpenému JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 17.03.2017 č.k. 41C/117/2009-986 v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.05.2017 č.k. 41C/117/2009-1039 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením, okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a výroku o trovách štátu voči žalovanému. M e n í rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok tak, že táto povinnosť sa žalovanému neukladá. Štát nemá voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k á z a l : - nehnuteľnosti zapísané na N. Č.. XXX V.. Ú. F., I. V. - F., I. V. K., a to: pozemok parcela C.. „. T..Č.. XX/X- A. I. U. XXX Y.X, T. parcela C.. „. T..Č.. XX - A.. T. E. W. I. U. XXX Y.X, T. parcela C.. „. T..Č.. XXX/X - I. T. I. U. XXX Y.X, T. parcela C.. „. T..Č.. XXXX/X - I. T. I. U. XX Y.X, T. T. C.. „. T..Č.. XXXX/X - I. T. I. U. XX Y.X, H. L..Č.. XXX T. W. T. T. C.. „. T..Č.. XX, W. L. W. G. Y. Č.. XX, V., U. A. A. T. Č.. X/XXXX A. K.. X. Q. zo dňa 17.5.2016 v celkovej hodnote 207.000 eur, - osobné motorové vozidlo zn. C. Z. S. L. Y. X. V. XXX X. v zostatkovej hodnote 995,82 eur. Z hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal prívesný vozík X. XXX P. v zostatkovej hodnote 33,19 eur. Rozhodol, že žalobkyňa i žalovaný preberajú zodpovednosť za splatenie zostatku záväzkov zo Zmluvy o pôžičke uzavretej s K.. Y. na sumu 200.000,- Sk (6.638,78 eur) a zo Zmluvy o pôžičke uzavretej s K.. L. na sumu 100.000,- Sk (3.319,39 eur) rovným dielom. Žalobkyni uložil povinnosť na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému 115.254,75 eur v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyni i žalovanému každému osobitne uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie po 3.260,25 eur na účet Okresného súdu Košice II v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodol, že štát má voči žalobkyni a žalovanému nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 1, § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka, berúc do úvahy právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení zo dňa 24.03.2015 č.k. 1Co/224/2014-752 vzal za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 17.02.1990, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 15.04.2008 č.k. 22C/129/2007 - 46, právoplatným 06.06.2008. 3. Po ustálení masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), teda toho čo spadá do spoločného majetku strán sporu pristúpil k jeho vyporiadaniu spôsobom, ako vyplýva z výroku rozsudku. 4. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť - rodinný dom nachádzajúci sa na Y. G. U. V., ako predbežnú otázku posudzoval, či žalobkyňa sa stala bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti vzhľadom na to, že žalovaný ako jeden z manželov nadobudol túto nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.8.1992 a počas celého konania zastával názor, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM. 5. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by predmetná nehnuteľnosť na základe dohody o zúžení BSM bola vylúčená zo spoločného majetku, pričom nešlo ani o vec získanú dedičstvom alebo darom a ani o vec, ktorá by podľa svojej povahy slúžila výlučne osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednej zo strán sporu. Súčasne nešlo ani o vec vydanú v rámci predpisov o reštitúcii len žalovanému. Súd prvej inštancie preto v tej súvislosti uzavrel, že pokiaľ kúpna zmluva zo dňa 10.08.1992 bola uzavretá za trvania manželstva, táto nehnuteľnosť patrí do BSM. Pokiaľ žalobca tvrdil, že finančnú hotovosť na kúpu predmetnej nehnuteľnosti získal na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.10.1990, ktorou mu rodičia darovali sumu 350.000,- Kčs, súd prvej inštancie uviedol, že šlo len o časť kúpnej ceny zo sumy 400.000,- Kčs, preto je zrejmé, že zvyšná časť kúpnej ceny mohla byť zaplatená aj zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, na ktorú skutočnosť žalobkyňa v priebehu konania poukazovala. Tiež prihliadol na to, že že k uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadom predmetnej nehnuteľnosti došlo po značnom časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. 6. Pokiaľ ide o stanovenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, za týmto účelom bolo vyhotovených niekoľko znaleckých posudkov, pričom súd prvej inštancie vychádzal z posledného znaleckého posudku č. 9/2016 zo dňa 17.5.2016 vyhotoveného znalkyňou K.. U. Q., ktorá stanovila celkovú hodnotu tejto nehnuteľnosti vo výške 207.000,- eur. 7. Strany sporu žiadali zahrnúť do masy BSM aj osobné motorové vozidlo zn. C. Z. v zostatkovej hodnote 995,82 eur a prívesný vozík v zostatkovej hodnote 33,19 eur, pričom sa zhodli na zostatkovej hodnote týchto vecí. Ostatné hnuteľné veci nežiadali strany sporu zahrnúť do predmetu BSM vzhľadom na ich rozsah a výšku opotrebenia. 8. Pokiaľ ide o cenné papiere, vzhľadom na tú skutočnosť, že tieto boli po rozvode manželstva strán sporu odpredané, súd zahrnul (len) finančné prostriedky získané z predaja týchto akcií do masy BSM. Sumy získané z predaja akcií vyplývali z vyúčtovaní pri odpredaji ako aj zo zhodných výpovedí strán sporu. 9. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaný bol vlastníkom motorového vozidla Š. V. XXX S. T. XXX od 26.3.2007 do 2.5.2007, kedy toto previedol na X. L. a tento následne 6.10.2008 previedol toto vozidlo na matku žalovaného Y. L.Č.. Žalovaný bol vlastníkom aj motorového vozidla Š.T. V. XXX S. C. XXX od 25.4.2007 do 2.5.2007, kedy toto vozidlo previedol na X. L. a ten dňa 18.5.2009 na L. I.. Žalovaný bol vlastníkom aj motorového vozidla V. XXX X. Z. D. od 29.9.2003 do 28.11.2007, kedy toto previedol na Y. L. - svoju matku. Nakoľko tieto motorové vozidla boli žalovaným za trvania manželstva predané, finančné prostriedky z nich získané súd prvej inštancie zahrnul do spoločného majetku ako ekonomický ekvivalent týchto vecí. Nakoľko v konaní nebola preukázaná výška finančných prostriedkov získaná z predaja týchto motorových vozidiel, pri ich ocenení vychádzal z vlastnej úvahy, pričom zohľadnil, že ide o 11 až 13 ročné motorové vozidlá ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode. Takto ustálil hodnotu motorového vozidla T. vo výške 1.500,- eur, Z. D. vo výške 3.500,- eur a C. vo výške 2.000,- eur, t.j. celkovo vo výške 7.000,- eur. Pri stanovení tejto sumy vychádzal aj z dôkazov predložených žalobkyňou - ocenenia EurotaxGlass zo dňa 24.3.2016. 10. Za hodnotu tvoriacu masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak súd prvej inštancie považoval sumu 217.359,94 eur, z toho hodnota nehnuteľností vo výške 207.000,- eur, finančné prostriedky získané z predaja cenných papierov v hodnote 1.978,62 eur + 20,31 eur + 332,- eur; hnuteľné veci v hodnote 1.029,01 eur, z toho prívesný vozík vo výške 33,19 eur a C. Z. v hodnote 995,82 eur; ostatné motorové vozidlá (T., Z. D. E. C.) v hodnote 7.000,- eur. 11. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby strany sporu evidovali dlžoby voči bankám. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie však vyplynulo, že žalovaný má záväzky voči Y. Y. vo výške 200.000,- Kčs a K.. L. vo výške zostatku 100.000,- Kčs, teda spolu ide o pasíva vo výške 300.000,- Kčs (cca 9.958,17 eur). 12. Pri zachovaní rovnosti podielov oboch účastníkov, keďže súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by stanovil iný pomer strán sporu na ich spoločnom majetku, každému účastníkovi by mal pripadnúť rovnaký podiel vo výške 108.679,97 eur (217.359,94 eur : 2 ). 13. V prospech žalovaného však súd prvej inštancie zohľadnil sumu vo výške 576.000,- Kčs (19.119,70 eur), ktorú vynaložil žalovaný zo svojho majetku na majetok patriaci do BSM. Táto finančná čiastka pozostáva zo sumy 350.000,- Kčs, získanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.10.1990 od svojich rodičov a zo sumy 180.000,- Kčs, získanej na základe darovacej zmluvy zo dňa 10.8.1992 poskytnutej tiež rodičmi žalovaného. V prospech žalovaného tiež zohľadnil sumu 46.000,- Kčs, ktorú mu mala poskytnúť sestra K.. L. v súvislosti s vyporiadaním podielu na nehnuteľnostiach na V. G. Č.. XX U. V.. 14. V prospech žalobkyne zohľadnil sumu 231.100,- Kčs za predaj bytu na E. XX U. V., keďže vykonaným dokazovaním mal za preukázanú tú skutočnosť, že strany sporu nadobudli predmetný byt bezodplatne prevodom členského podielu z otca žalobkyne a ktorý byt následne odpredali za kúpnu cenu 231.100,- Kčs. V prospech žalobkyne zohľadnil aj sumu 146.830 Kčs, ktorú získala odpredajom bytu na I. G. Č.. XX U. V. potom, čo tento nadobudla darom od svojho starého otca N. V.. V danom prípade v prospech žalobkyne bola zohľadnená suma 12.544,98 eur (377.930,- Kčs), ktorú žalobkyňa zo svojho majetku vynaložila na spoločný majetok. 15. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 10.8.1992 na sumu 900.000,- Kčs a darovaciu zmluvu zo dňa 15.3.1999 na sumu 200.000,- Sk, ktoré sumy boli darované v prospech žalovaného, tieto dôkazy súd prvej inštancie považoval za nedôveryhodné. Nie je totiž logické, aby tí istí darcovia a ten istý obdarovaný uzavreli v ten istý deň dňa 10.8.1992 súčasne dve darovacie zmluvy, obsahom ktorých je poskytnutie peňažných darov, pričom žalovaný v priebehu konania nepreukázal originály týchto darovacích zmlúv a podpisy na zmluvách nie sú notársky overené. Existenciu týchto darov žalobkyňa jednoznačne poprela. 16. Taktiež nezohľadnil poskytnutie darov v prospech žalobkyne, ktoré jej mal v roku 1994 darovať jej otec X. N. vo výške 100.000,- Sk a v roku 1999 vo výške 250.000,- Sk, nakoľko okrem svedeckej výpovede X. N. a výpovede žalobkyne poskytnutie týchto darov nebolo v konaní žiadnym spôsobom preukázané a žalovaný túto skutočnosť namietal. 17. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že nemala vedomosť o pôžičkách, ktoré súd zohľadnil v prospech žalovaného voči Y. Y. E. K.. K. L., ich poskytnutie bolo podľa názoru súdu prvej inštancie dostatočne preukázané vykonaným dokazovaním, a to obsahom zmlúv o pôžičkách a výsluchom svedkov. 18. Predmetnú nehnuteľnosť súd prvej inštancie prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko žalovaný s tým vyslovil súhlas. Na zaplatenie vyrovnávacieho podielu stanovil žalobkyni 6 mesačnú lehotu od právoplatnosti rozsudku. 19. Súd prvej inštancie takto prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti na Y. G. U. V. v hodnote 207.000,- eur a osobné motorové vozidlo zn. C. Z. v zostatkovej hodnote 995,82 eur. 20. Do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal prívesný vozík. 21. Z predaja akcií po rozvode manželstva strany sporu získali finančné prostriedky vo výške 2.330,93 eur. Jedna polovica z finančných prostriedkov činí 1.165,47 eur, preto tieto zohľadnil pri vyporiadaní BSM. Pri prevode motorových vozidiel zn. T., Z. E. C. vychádzal zo sumy 7.000,- eur stanovenej úvahou, pričom jedna polovica z tejto sumy činí 3.500,- eur. 22. Takto rozhodol o povinnosti žalobkyne uhradiť žalovanému titulom vyrovnania podielov sumu 115.254,75 eur tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Tiež stanovil, že strany sporu preberajú zodpovednosť za splatenie záväzkov titulu pôžičky K.. Y. E. K.. L. rovným dielom. 23. V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil spôsob výpočtu vyporiadavacieho podielu tak, že celková hodnota majetku patriaceho do BSM predstavuje 217.359,94 eur. Jedna polovica z toho predstavuje 108.679,97 eur. Vychádzajúc z rovnosti podielov ide o sumu, ktorú by žalovaný mal titulom vyporiadania BSM od žalobkyne dostať. K tejto sume prirátal 6.574,78 eur, ako rozdiel medzi tým, čo žalovaný a žalobkyňa zo svojho vynaložili na spoločný majetok (19.119,76 eur - 12.544,98 eur). Vyrovnávací podiel tak činí 108.679,97 eur + 6.574,78 eur, t.j. spolu 115.254,75 eur. 24. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na § 2 ods. l písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. v spojení s položkou 6 písm. b) prílohy, pričom 3 % z predmetu konania t.j. zo sumy 217.359,- eur činí 6.520,77 eur, po zaokrúhlení 6.520,50 eur. Takto stanovil povinnosť každej zo strán sporu zaplatiť súdny poplatok rovnakým dielom po 3.260,25 eur, ako vyplýva z výroku rozsudku. 25. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 257 CSP a vzhľadom na to, že predmetom konania bolo vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a strany sporu sa nedokázali mimosúdne dohodnúť, uviedol, že nie je možné jednoznačne uzavrieť kto zavinil spor a kto bol v akej miere úspešný. Preto rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania. 26. O trovách štátu rozhodol v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP, § 259 a § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že štát má voči stranám sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 27. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že v ňom uvedie presný popis predmetnej nehnuteľnosti - stavby, ktorú určil do výlučného vlastníctva žalobkyne, vypustí v poradí 3. výrok, žalobkyni uloží povinnosť na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalovanému sumu zohľadňujúcu cenu motorových vozidiel podloženú dôkazmi predloženými žalobkyňou a uloží stranám sporu, každému osobitne zaplatiť súdny poplatok. V dôvodoch odvolania vytkla súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o stavbu, ktorú súd prvej inštancie určil do výlučného vlastníctva žalobkyne, týmto svojím výrokom založil stav právnej neistoty, nakoľko tento výrok nemôže byť podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností. Vo výroku rozsudku súd totiž uviedol jednu stavu označenú ako dom so súpisným číslom XXX postavený na pozemku parcela reg. „.“. T..Č.. XX, nachádzajúcu sa na ulici Y. Č.. XX U. V. v zmysle Znaleckého posudku č. 9/2016 znalkyne Ing. Evy Hakajovej zo dňa 17.5.2016. Je síce pravdou, že v čase vydania napadnutého rozsudku bola na N. Č.. XXX táto nehnuteľnosť zapísaná ako stavba domu so súpisným č. XXX postavená na parcele C.. „. T. Č.. XX I. U. XXX Y., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, avšak tento stav nezohľadňuje zmeny vzniknuté zmenami faktického a právneho stavu a to tým, že pôvodný dom so súpisným č. XXX nadobudnutý na základe Kúpnej zmluvy C. XXXX/XX - XX/XX bol zmenený - rozšírený prístavbou na dodatočne povolenú a skolaudovanú stavu s názvom „Lisovňa umelých hmôt“, na ktorú stavu bola následne realizovaná nadstavba skolaudovaná ako stavba rodinného domu - nadstavba nad prevádzkou Lisovne umelých hmôt na pozemku T..Č.. XX, ako vyplynulo z rozhodnutí príslušných správnych orgánov, obsiahnutých v spise. Výroková časť rozsudku je preto v rozpore so skutočným stavom a táto preto vytvára vznik právnej neistoty o otázke, ktorú konkrétnu stavbu alebo jej časť súd určil do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že pokiaľ ide o zmluvy o pôžičke uzavreté s K.. Y. na sumu 200.000,- Sk a K.. L. na sumu 100.000,- Sk, ide o fiktívne, neexistujúce záväzky, preto tieto nemali byť zahrnuté na strane pasív do záväzkov a netvoria predmet vyporiadania BSM. Zotrvala na tvrdení, že žalovaný si požičal od K.. K. L. v skutočnosti len sumu 100.000,- Sk na stavbu plota, ktorá jej bola počas trvania manželstva vrátená. Namietla, že nesprávne súd prvej inštancie v jej neprospech vyčíslil sumu 115.254,75 eur, ktorú zaviazal zaplatiť na vyrovnanie podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovanému, lebo pri určení hodnoty motorových vozidiel nevychádzal z ocenenia vypracovaného EurotaxGlass zo dňa 24.3.2016, ktorý dôkaz zabezpečila žalobkyňa. Spochybnila správnosť postupu súdu, pokiaľ ohľadom ceny týchto motorových vozidiel si urobil vlastný úsudok napriek tomu, že išlo o posúdenie odbornej otázky. Nie je zrejmé, prečo sa nestotožnil s cenami motorových vozidiel určenými EurotaxGlass. Namietla, že súd prvej inštancie nezohľadnil poskytnutie darov v prospech žalobkyne zo strany jej otca X. N. v roku 1994 v sume 100.000,- Sk a v roku 1999 v sume 250.000,- Sk. a tiež nezdôvodnil, prečo nezohľadnil peňažné čiastky, ktoré žalobkyni poskytla jej stará matka. V tejto časti považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené. 28. Proti rozsudku, a to čo do výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie v tomto výroku zmenil a nezaviazal ho k povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Požiadal tiež o oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Uviedol, že je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, nakoľko v súvislosti so svojim zdravotným stavom (hluchota) si nevie nájsť vhodné zamestnanie. V priebehu súdneho konania sa stál osobou invalidnou a poberá invalidný dôchodok, pričom je aj osobou zdravotne ťažko postihnutou. Jeho invalidný dôchodok činí 124,50 eur, má vyživovaciu povinnosť voči synovi M., ktorý študuje na vysokej škole. Je vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sa stali predmetom vyporiadania. Jeho mesačné náklady v súvislosti s uspokojovaním životných potrieb činia 129,59 eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojím synom, ktorý nie je zárobkovo činný a poberá len sociálne štipendium vo výške 200,- eur, z ktorých čiastočne prispieva na chod domácnosti a stravu. Uviedol, že je vedený ako spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorú zdedil po svojom otcovi a v ktorej býva jeho matka. Táto nehnuteľnosť má 80 rokov. 29. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu návrhov potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Popis nehnuteľnosti ako je uvedený v napadnutom výroku je vykonateľný a je schopný zápisu v katastri nehnuteľností. Poukázala na to, že žalobkyňa v priebehu konania neuplatňovala žiadne námietky voči tomuto popisu nehnuteľností. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadom masy BSM. 30. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené a odvolanie žalobcu opodstatnené je. 31. Rozsudok je vo výrokoch, okrem výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a výroku o trovách štátu voči žalovanému vecne správny, preto odvolací súd rozsudok v týchto výrokoch podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 32. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.09.2018 o 09.30 hodine v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. poschodie, uverejnené dňa 17.09.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p. 33. Žalobkyňa namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) C.s.p. teda, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené. 35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil a správny právny záver, pričom boli splnené aj procesné podmienky. 36. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 37. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Žalobkyňa pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo veci samej. 38. Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené námietky žalobkyne, pokiaľ spochybnila popis nehnuteľnosti - stavby, ktorú súd určil do výlučného vlastníctva žalobkyne. Popis predmetnej nehnuteľnosti - stavby v napadnutom rozsudku tak, ako bol učinený súdom prvej inštancie zodpovedá údajom, ktoré sa evidujú v katastri nehnuteľností tak, ako má na mysli § 6 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv. K odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v danom prípade nešlo o prístavbu a nadstavbu bytu, resp. nebytového priestoru, ktoré sa evidujú v súbore popisných informácií v katastri nehnuteľností (§ 21 vyhl. č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 162/1995 Z.z.). V danom prípade išlo o nadstavbu a prístavbu k rodinnému domu, so súpisným Č.. XXX T. W. T. Č.. „. Č.. XX a tým nedošlo k zmene právneho stavu ohľadom predmetnej nehnuteľnosti a ani potrebe evidovať tieto skutočnosti v katastri nehnuteľností, a to aj napriek rozhodnutiu príslušných správnych orgánov, na ktoré žalobkyňa poukazuje v odvolaní. Súd prvej inštancie určil, stavbu - rodinný dom so súpisným Č.. XXX T. W. T.. Č.. C. „. Č.. XX I. U. XXX Y. do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom tento výrok je aj v súlade s právnym stavom evidencie tejto nehnuteľnosti v kat. nehnuteľností a zároveň je aj takto vykonateľný. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobkyne, že tento stav vytvára vznik právnej neistoty o otázke, ktorú konkrétnu stavbu alebo jej časť určil súd do výlučného vlastníctva žalobkyne. 39. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa spochybnenia existencie zmluvy o pôžičke uzavretej s K.. Y. na sumu 200.000,- Sk s K.. L. na sumu 100.000,- Sk, s týmito námietkami sa vyporiadal súd prvej inštancie potom, ako vykonal vo veci patričné dokazovanie keď uzavrel, že ide o záväzky, ktoré je potrebné zahrnúť do pasív tvoriacich predmet vyporiadania BSM. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný si požičal od K.. K. L. (len) sumu 100.000,- Sk na stavbu plota, ktorá mala byť počas trvania manželstva vrátená, ostali len v teoretickej rovine, keďže tieto tvrdenia žalobkyňa v konaní nepreukázala. 40. Odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý pri zohľadnení ekonomického ekvivalentu získaného žalovaným za predaj motorových vozidiel značky T., Z. E. C. vychádzal z vlastnej úvahy a túto sumu následne zohľadnil pri vyporiadaní BSM. 41. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých úvah pri stanovení ceny týchto motorových vozidiel vychádzal, pričom táto úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonov. 42. V konaní nebolo bezpečne preukázané, akú kúpnu cenu žalovaný za predaj týchto motorových vozidiel získal. Hodnota motorových vozidiel, tak ako vyplynula z dôkazu - ocenenia EurotaxGlass bola stanovená ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva (06.06.2008), avšak k predaju motorových vozidiel došlo predtým v priebehu roku 2007. Preto sa možno stotožniť s postupom súdu prvej inštancie, ktorý pri zohľadnení všetkých zistených skutočností a vykonaní dôkazov pristúpil k stanoveniu tohto ekonomického ekvivalentu vlastnou úvahou. 43. V priebehu konania uznesením zo dňa 13.09.2017 č.k. 41C/117/2009 - 1079 súd prvej inštancie priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2017. Vychádzajúc z tej skutočnosti, že žalovanému bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd v súlade s § 388 C.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok a vo výroku o trovách štátu tak, že žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok neuložil a z rovnakých dôvodov rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov voči žalovanému. Za takejto situácie štát má nárok na náhradu trov konania (len) voči žalobkyni v rozsahu 50%. 44. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Prihliadol pritom na tú skutočnosť, že predmetom konania sa stalo vyporiadanie BSM a toto je v záujme oboch strán sporu. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0: Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).