Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/436/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214200725 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214200725.2 Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu O. F., D.. XX.XX.XXXX, G., F. XX, zast. JUDr. Adrianou Dudášovou, advokátkou, Košice, Kukučínova 19, proti žalovanému M. Z., G., Ž. XX, IČO: 41 003 373, zast. JUDr. Andrejom Adamom, Bracovce 132, o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 15C/12/2014-193 z 21.6.2017 Okresného súdu Košice II r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že vylučuje hnuteľné veci, a to: 1/ vysekávací lis zn. KAEV typ 6005, výrobné číslo 44253 - zelenej farby, označený v súpise hnuteľných vecí, podliehajúcich exekúcii z 30.12.2013 ako lis zelenej farby, 2/ výrobná linka - EXTRUDER - farba modrá označená v súpise hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii z 30.12.2013 ako "výrobná linka EXTRUDER bez popisného čísla (modrá farba), 3/ 2 ks rámová píla, označená v súpise hnuteľných vecí podliehajúcich exekúcii z 30.12.2013 ako "2 ks formátovacia píla", z exekúcie vykonávanej JUDr. Mgr. Andrejom Dembickým, súdnym exekútorom, Exekútorsky úrad so sídlom Werferova 1, Košice, v exekučnej veci oprávneného: M. Z., miesto podnikania: Železiarenská 39, Košice - Šaca, IČO: 41003373 (žalovaného v tomto konaní), proti povinnému REM-PLAST s.r.o., sídlo: Pod Hrebienkom 8, Košice, IČO: 36568589, vedenej pod sp. zn. Ex 1712/2009, na podklade poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 49Er/1906/2009 a stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal a, že žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 € na účet Okresného súdu Košice II, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2.V odôvodnení rozsudku k trovám konania citoval znenie § 257 CSP a uviedol, že žalobcovi, ktorý mal v konaní o vylúčenie veci z exekúcie úspech, možno uložiť, aby znášal svoje trovy konania bez nároku na ich náhradu. Pri použití § 257 CSP o výnimočnom nepriznaní trov konania ide o odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods.1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V prejednávanej veci prihliadal na charakter procesnej situácie v danom prípade, všímal si okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu tohto nároku žalobcom na súde a aký prejav vôle vykonal žalobca pred podaním tejto žaloby na súd. V tom smere práve súd považoval za účelové tvrdenie žalobcu, že „nešťastne sa vyjadril ohľadom majetku spoločnosti REM-PLAST s.r.o., ktorej bol konateľom, pred Okresným súdom Košice I. v konaní zn. 27 Cb 52/2011 a že žalovaný si vyvodil účelovo z jeho výpovede záver, že v priestoroch spol. REM-GROUP v Moldave n/Bodvou sa nachádza majetok spol. REM-PLAST s.r.o. a preto podal návrh exekútorovi na spísanie majetku“. Podľa názoru súdu nie žalovaný tvrdil pred exekútorom, aj v súdnych konaniach, že spol. REM-PLAST nemá majetok, ale súdny exekútor JUDr. Dembický a konateľka REM-PLASTU pani Jakabová to tvrdili v spomínanom súdnom konaní zn. 27Cb 52/2011. To, že spísal exekútor žalovaným označený majetok v rámci exekúcie, stalo sa tak len na základe výpovede žalobcu 22.5.2013 pred súdom v uvedenom konaní. Súd dospel k tomu záveru, že ak by sa žalobca nebol vyjadril o majetku spol. REM-PLAST tak, ako sa vyjadril (citované vyššie v rozsudku), žalovaný by nemal ani z čoho iného vyvodiť, resp. vychádzať, ak označil exekútorovi majetok, ktorý môže spísať v rámci exekúcie a v konečnom dôsledku by nedošlo ani k podaniu tejto žaloby o vylúčenie veci z exekúcie. Žalovaný preukázateľne nedal podnet žalobcovi na podanie tejto žaloby, pretože k tomu viedla objektívna skutočnosť a to spísanie vecí žalobcu exekútorom v rámci exekúcie, aj keď nebol povinným v exekučnom konaní. V tom smere súd považoval povahu a okolnosti sporu, i výlučný podiel žalobcu na vzniku tohto sporu za dôvod zreteľa hodný pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi, hoci bol podľa výsledku úspešnou stranou v tomto spore a rozhodol o trovách konania v zmysle § 257 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania strán sporu z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f),h) CSP odvolanie, ktoré odôvodnil nasledovne: Súd v zmysle odôvodnenia rozsudku o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a teda, aj keď mal žalobca plný úspech v spore, súd výnimočne nepriznal žalobcovi náhradu trov konania, nakoľko mal za to, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl vo jeho výlučnom podiele na vzniku tohto sporu, nakoľko podľa záverov súdu prvej inštancie, ak by sa nebol vyjadril o majetku spoločnosti REM-PLAST s.r.o. (povinný v exekučnom konaní), žalovaný by nemal z čoho vyvodiť, resp. vychádzať, a označiť exekútorovi majetok, ktorý má spísať v rámci exekúcie a nedošlo by v konečnom dôsledku k podaniu tejto žaloby. Je toho názoru, že závery súdu uvedené v bode 21. rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Od začiatku tohto konania poukazoval na to, že výroky, ktoré predniesol na súde v inom spore, a to v spore žalobcu M. Z. voči žalovanému O. F. vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 27Cb/52/2011 pri svojom výsluchu na pojednávaní 22.5.2013 a to „My sme kompletne výrobu, ktorou sa zapodievala firma Remplast presunuli do objektu spoločnosti Rembruk, kde firma Remplast si prenajímala všetky nevyhnuté priestory" a ďalej „firma REM-PLAST bola iba vlastníkom (k)now-how, strojov, zariadenia, vybavenia a skladových zásob" sú vytrhnuté z kontextu celej výpovede. Navyše z týchto jeho tvrdení ani nevyplýva to, že by tvrdil, že REM-PLAST s.r.o. (povinný v exekučnom konaní) vlastní aj v čase prebiehajúceho súdneho konania a exekučného konania nejaký majetok (stroje), a teda hnuteľné veci, ktoré by mohli podliehať exekúcii a ktoré sa nachádzajú v areáli spoločnosti REM-GROUP v Moldave nad Bodvou, čo si vyvodil žalovaný. On sa ani nemohol kvalifikovane vyjadrovať k majetkového stavu spoločnosti 22.5.2013, kedy bol vypočutý v tomto spore, nakoľko predmetom tohto sporu je náhrada škody, kde M. Z. ako žalobca v spore tvrdí, že O. F. ako žalovaný v spore mal spôsobiť škodu spoločnosti v čase, keď bol konateľom spoločnosti REM-PLAST s.r.o. Preto sa aj vo svojej výpovedí vyjadroval k majetkovému stavu, aký bol do času, kým bol konateľom spoločnosti REM-PLAST s.r.o., t.j. do 27.1.2009, lebo iba za toto obdobie môže niesť zodpovednosť. Nikdy nevyjadril a ani sa nemohol vyjadrovať k tomu, či spoločnosť REM-PLAST s.r.o. má majetok v čase vykonávania exekúcie, nakoľko v tom čase už nebol konateľom spoločnosti. K majetkovému stavu sa vyjadrovala vtedajšia konateľka spoločnosti A..M. a zisťoval to súdny exekútor vykonávajúci exekúciu. Súdny exekútor spísal hnuteľné veci, ktoré podliehajú exekúcii na základe návrhu žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní a len tie veci, na ktoré žalovaný výslovne ukázal (poukázal), nakoľko súdny exekútor vlastnou činnosťou nezistil žiadny majetok povinného. Sám žalovaný ukázal na konkrétne stroje, ktoré sa nachádzali v areáli cudzej spoločnosti, bez ohľadu na to, aby mal akokoľvek aspoň osvedčené (ak nie preukázané) vlastnícke právo spoločnosti REM-PLAST s.r.o. ako povinného v exekučnom konaní k týmto strojom v čase vykonávania súpisu hnuteľných vecí, t.j. 30.12.2013. Je preto tohto názoru, že súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, ktorý vyplynul z dokazovania, pokiaľ ide o skutkové tvrdenia, o ktoré súd opiera výrok o náhrade trov konania (bod 21. rozsudku), nakoľko si len osvojil tvrdenie žalovaného, že žalobca uviedol, že spoločnosť REM-PLAST s.r.o. vlastní (teda v aktuálnom čase) majetok a preto žalovaný podal návrh na jeho spísanie súdnemu exekútorovi, aj keď takéto zistenie (preukázanie tvrdenia žalovaného) z dokazovania nevyplynulo a následne aj nesprávne aplikoval § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania žalobcu. Je toho názoru, že v tomto spore nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ani nejde o výnimočnú prípad. Už počas konania poukazoval na to, že v obdobnom spore týkajúcom sa vylúčení veci z predmetnej exekúcie a to v spore žalobcu REM-GROUP s.r.o. proti žalovanému M. Z. o vylúčenie veci z exekúcie vykonávanej JUDr.Andrejom Dembickým súdnym exekútorom pod sp.zn. Ex 1712/2009 vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 39C/9/2017 a Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 9Co/119/2015 Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie uviedol svoj právny názor a to v uznesení zo 16.2.2016, pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania „súd prvého stupňa správne postupoval, ak o náhrade trov konania ... rozhodoval podľa §142 ods.1 O.s.p. Pokiaľ totiž žalovaný navrhol postihnúť predmetné veci exekúciou, prípadne nezabránil podaniu vylučovacej (exintačnej ) žaloby tým, že nenavrhol vylúčenie veci z exekúcie, prípadne zastavenie exekúcie voči týmto veciam .... neostávalo žalobcovi nič iné, ako uplatniť svoje práva ...." Súd druhej inštancie vytkol súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci len pri stanovení výšky trov právneho zastúpenia žalobcu v spore. Je toho názoru, že žalovaný účelovým výkladom a vytrhnutím z kontextu si osvojil záver, že by povinný v exekučnom konaní mal vlastniť majetok a tento by sa mal nachádzať v areáli spoločnosti REM-GROUP s.r.o. Pričom nikdy nemal konkrétnu vedomosť o majetkovom stave povinného a aký majetok povinný aj skutočne vlastnil. Samotným súpisom majetku došlo do zásahu vlastníckych práv žalobcu, nakoľko majetok spísaný súdnym exekútorom podlieha osobitnému právnemu režimu, ktorý obmedzuje vlastníka vo voľnom nakladaní s majetkom. Teda sám žalovaný zavinil, že došlo k spísaniu predmetných hnuteľných veci a že sa spísaním stali predmetom exekúcie a preto v súlade so zásadou procesného úspechu v konaní žalovaný má niesť zodpovednosť za výsledok konania pri náhrade trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie pokiaľ ide o náhradu trov konania strán sporu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedeného preto navrhol, aby Krajský súd v Košiciach ako súd druhej inštancie preskúmal vecnú správnom odvolaním napadnutého výroku rozsudku, zohľadnil všetky uvedené skutočnosti a následne výrok rozsudku Okresného súdu Košice II, sp. zn. 15C/12/2014 z 21.6.2017 zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania vo výške 100% v zmysle §255 ods.1 CSP. 4.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že Okresný súd Košice II, v konaní o trovách konania rozhodol správne, vzhľadom na správanie sa žalobcu a preto žalovaný navrhol druhostupňovému súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. On sa k veci ako došlo k súpisu strojov už viackrát vyjadril a stručne zopakoval, ako vôbec a prečo k súpisu strojov došlo: Na pojednávaní pred Okresným súdom Košice 1, vo veci 27Cb/52/2011 kde žaloval mimo iných aj O. F., tento bol k veci 22.5.2013 vypočutý. O. F. uviedol, citujem „ Firma REM-PLAST s.r.o. nebola vlastníkom žiadnej tejto nehnuteľnosti, bola iba vlastníkom now how, strojov, zariadenia, vybavenia, skladové zásoby". Ďalej pán F. k veci uviedol, cit. „My sme kompletne výrobu, ktorou sa zapodievala firma Rem-plast presunuli do objektu Rem-grup, kde firma si prenajímala všetky nevyhnutné priestory". Z uvedeného vyjadrenia O. F. - v tejto veci žalobcu vyplynulo a bolo nepochybne, že firma REM-PLAST, ktorá mu dlhuje doposiaľ (M. Z., žalovanému) vlastni stroje a zariadenie, ktoré presunula z Južnej triedy v Košiciach do priestorov firmy RemGroup v Moldave. Túto skutočnosť oznámil súdnemu exekútorovi JUDr. Dembickému, ktorý v mojej prítomnosti spísal stroje, ktoré som ja osobne demontoval v Košiciach vo firme REM- PLAST, ktoré sme previezli do priestoru firmy Rem-Group v Moldave, kde ja osobne som ich ako elektrikár znovu zapájal, aby na nich mohla prebiehať výroba. Išlo o viac strojov ako tie ktoré sme spísali. Zdôraznil, a na svoju česť vyhlásil, že on exekútorovi len ukázal tie stroje, ktoré demontoval a znovu zapájal. To že sú to stroje firmy REM-PLAST, povedal O. F. pred súdom, čo ani v ďalšom konaní nepoprel. Naopak na pojednávaní pred súdom OS KE 2 vo veci 39C/9/2014 z 29.9.2014 na otázku právneho zástupcu žalovaného, prečo sa vyjadril, že stroje sú resp. boli firmy REM-PLAST, O. F. uviedol „ Neviem ako mám vám teraz povedať, akože vyjadril som sa tak nešťastne, ako som sa vyjadril..." Ďalej poukázal na výroky právnej zástupkyne žalobcu, ktorá v spore na OS Košice I, kde viackrát uviedla, že žaloba je podaná predčasne, nakoľko nebolo preukázané, že firma REMPLAST, s.r.o. nemá majetok. Vážený súd toto takzvané nešťastné vyjadrenie žalobcu, ako aj vyjadrenia právnej zástupkyne ho len presviedča o tom, že celý tento spor svojím výrokom vyvolal sám žalobca. Znovu a znovu opakoval on ani môj zástupca nikdy netvrdili, že stroje, zariadenie a zásoby boli majetkom firmy REM-PLAST, toto tvrdil O. F., ktorý v inom konaní pred OS KE 1 chcel dokázať, že firma má ešte nejaký majetok. Podobne sa vyjadrila aj právna zástupkyňa O. F., keď pred súdom OS KE 1 uviedla, že žaloba proti F. bola podaná predčasne, nakoľko nebolo preukázané, že firma nemá majetok. Ak by žalobca na pojednávaní pred Okresným súdom Košice 1, vo veci 27Cb/52/2011 z 22.5.2013 neuviedol, že firma REM-PLAST, bola iba vlastníkom strojov, zariadenia, zásob a pod. a celú výrobu presunul do Moldavy, nebol by som túto informáciu oznámil konajúcemu exekútorovi, nedošlo by k spísaniu veci o ktoré následne F. žiada vylúčiť z exekúcie. Ako už vyššie uviedol, žalobca, teda O. F. ani 29.9.2014 pred OS KE 2, nepoprel svoj výrok z 22.5.2013. Vážený súd, z uvedeného je nesporné, že O. F. svojím konaním - výrokom ho uviedol do omylu, konal v rozpore s dobrými mravmi čím zapríčinil toto súdne konanie. K veci ešte dodal, že O. F. ako konateľ firmy REM- PLAST, s.r.o. keď sa dozvedel o podanej žalobe o zaplatenie jeho faktúry, začal sa firmy zbavovať, čo sa mu nakoniec aj podarilo, pričom zostal dlžný viacerým veriteľom. Pretože podobných prípadov sa stáva čím ďalej tým viac, konečne ministerka spravodlivosti navrhla zmenu trestného zákona, aby sa podobné prípady nestavali, aby poctiví živnostníci dostali za svoju prácu aj zaslúženú odmenu. Záver: Navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 5.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 6.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 7.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 8.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní nerozporoval vlastníctvo žalobcu k označeným veciam a spor vznikol konaním a vyhlásením žalobcu, preto súd správne posúdil dôvody hodné osobitného zreteľa. K tvrdeniu žalobcu, že sám žalovaný ukázal na konkrétne stroje, ktoré sa nachádzali v areáli cudzej spoločnosti, bez ohľadu na to, aby mal akokoľvek aspoň osvedčené (ak nie preukázané) vlastnícke právo spoločnosti REM-PLAST s.r.o. ako povinného v exekučnom konaní k týmto strojom v čase vykonávania súpisu hnuteľných vecí, t.j. 30.12.2013, odvolací súd uvádza, že bez predchádzajúceho vyjadrenia žalobcu a jeho právnej zástupkyne, žalovaný by nemal žiadnu vedomosť o prípadnom majetku žalobcu. Jednoznačne len vyjadrenia a úkony žalobcu privodili u žalovaného stav, kedy exekútorovi označil veci, ktoré sa podľa vyjadrenia žalobcu mu mali patriť. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že medzi žalobcom a spoločnosťou REM-PLAST s.r.o. existovalo osobné prepojenie, keď žalobca bol v rokoch 2003 - 2009 jej konateľom a spoločníkom. 9.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 10.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 11.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 12.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP). Poučenie: Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.