Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 7To/97/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010946 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7215010946.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. novembra 2018, v trestnej veci proti H. Y., obžalovaného pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. sčasti dokonaný a sčasti formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 11.7.2018 sp.zn. 3T/76/2015 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm. b/, e/, ods.3 Tr.por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods.3 Tr.por., obžalovaný H. Y., J.. XX.X.XXXX I. H., bytom H.-G.Š. Č.. XXX, zamestnaný v spoločnosti G. N..V..Q.. H., je vinný, že - dňa 12. 2. 2014 v H. pred objektom W. J. X. K. I. H. pod zámienkou úhrady poplatku pre lekára za budúcu operáciu obličky K.. F. Q. prevzal od K.H.. Y. Q. sumu vo výške 750,00 eur, hoci vedel, že žiadna operácia sa neuskutoční, - dňa 13.2.2014 v H. v priestoroch H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou výmazu bližšie nešpecifikovaného problému zo živnostenského registra u K.. F. Q. prevzal od K.. Y. Q. M. K.. F. Q. finančnú sumu vo výške 300,00 eur a dňa 24. 2. 2014 na tom istom mieste finančnú sumu vo výške 3200,00 eur, hoci vedel, že žiadne nezrovnalosti vo výpise zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX na meno K.. F. Q. neboli, - dňa 7.3.2014 v H. I. H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou úhrady nedoplatkov do N. K., ktoré mali vzniknúť K.. F. Q. M. K.. Y. Q., sa snažil od týchto osôb získať sumu vo výške 2146,32 eur na úhradu týchto nedoplatkov, hoci vedel, že N. K. v tom čase neevidovala žiadne nedoplatky voči uvedeným osobám, avšak poškodení mu neposkytli vyššie uvedenú finančnú čiastku, pričom uvedeným konaním spôsobil poškodenej Y. Q. a poškodenému F. Q. škodu vo výške 4.250,00 eur a taktiež sa pokúsil spôsobiť poškodenej Y. Q. a poškodenému F. Q. škodu vo výške 2146,32 eur, teda - na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu - dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle na škodu cudzieho majetku seba obohatiť tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, tým spáchal pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. sčasti dokonaný a sčasti formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. Za to mu ukladá : Podľa § 221 ods. 2 , § 38 ods. 2, § 56 ods.1 Tr.zák. peňažný trest vo výmere 1.000,- (tisíc) Eur. Podľa § 57 ods.3 Tr.zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd mu ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. obžalovanému H. Y. ukladá povinnosť nahradiť škodu vo výške 4.250,- (štyritisícdvestopäťdesiat) Eur poškodeným F. Q., J.. XX.X.XXXX, bytom W., G. XXA/XX, Y., prechodne bytom H., Z. Y. Č.. XX M. Y. Q., J.. X.X.XXXX, bytom W., G. XXA/XX, prechodne bytom H., Z. Y. Č.. XX. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 11.7.2018 sp.zn. 3T/76/2015 bol obžalovaný H. Y. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. sčasti dokonaný a sčasti formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák., na tom skutkovom základe, že - dňa 12.2.2014 v H. pred objektom W. J. X. K. I. H. pod zámienkou úhrady poplatku pre lekára za budúcu operáciu obličky K.. F. Q. prevzal od K.H.. Y. Q. sumu vo výške 750,00 eur, hoci vedel, že žiadna operácia sa neuskutoční, - dňa 13.2.2014 v H. v priestoroch H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou výmazu bližšie nešpecifikovaného problému zo živnostenského registra u K.H.. F. Q. prevzal od K.. Y. Q. a K.. F. Q. finančnú sumu vo výške 300,00 eur a dňa 24. 2. 2014 na tom istom mieste finančnú sumu vo výške 3200,00 eur, hoci vedel, že žiadne nezrovnalosti vo výpise zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX na meno K.. F. Q. neboli, - dňa 7. 3. 2014 v H. I. H. U. XXX J. W.. Y. Č.. XX pod zámienkou úhrady nedoplatkov do N. K., ktoré mali vzniknúť K.. F. Q. M. K.. Y. Q., sa snažil od týchto osôb získať sumu vo výške 2146,32 eur na úhradu týchto nedoplatkov, hoci vedel, že N. K. v tom čase neevidovala žiadne nedoplatky voči uvedeným osobám, avšak poškodení mu neposkytli vyššie uvedenú finančnú čiastku, pričom uvedeným konaním spôsobil K.. Y. Q. M. K.. F. Q. škodu vo výške 4250,00 eur a taktiež sa pokúsil spôsobiť K.. Y. Q. M. K.. F. Q. škodu vo výške 2146,32 eur. Za to bol obžalovanému H. Y. podľa § 221 ods.2 , § 38 ods.2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods.1 písm. a) Tr.zák. súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 287 ods.1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu vo výške 4.250,- (štyritisícdvestopäťdesiat) Eur poškodeným F. Q., J.. XX.X.XXXX bytom W., G. XXA/XX Y., prechodne H., Z. Y. Č.. XX M. Y. Q., J.. X.X.XXXX, bytom W., G. XXA/XX, prechodne H., Z. Y. Č.. XX. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný H. Y. zahlásil odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania v prvom rade poukázal na to, že trestná zodpovednosť páchateľa za spáchanie trestného činu podvodu má byť vyvodzovaná len vtedy, keď osoba konajúca v omyle konala v tzv. ospravedlniteľnom omyle, teda okolnosti prípadu boli také, že osoba, ktorá konala v omyle, si nepočínala nedbalo, resp. konala s bežnou - náležitou starostlivosťou, ktorú možno požadovať za obdobných okolností prípadu od osôb s obdobným postavením, ako mala osoba konajúca v omyle. Ak poškodený nedodržal prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, mal by sa domáhať ochrany svojich práv cestou iných právnych prostriedkov ako trestného práva. Podľa jeho názoru preto nejde o „uvedenie do omylu“ v zmysle základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ak je možné nepravdivosť tvrdenia na prvý pohľad rozpoznať, resp. podlieha preskúmavaniu klamanou osobou. Povedané inak, obyčajné klamstvo nie je uvádzaním do omylu vtedy, keď tvrdenie podlieha preskúmavaniu a keď okrem lživého konania nebolo urobené nič, čím by sa preskúmavanie sťažilo. Ak má teda osoba vykonávajúca majetkovú dispozíciu v omyle povinnosť vyplývajúcu napr. zo zvyklostí preskúmavať tvrdenia iných osôb, a to prostriedkami bežne dostupnými, nie je možné len uvedenie nepravdy, bez ďalšieho považovať za „uvádzanie do omylu“ v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí z 25.05.2010 sp.zn. 7Tdo 486/2010 posudzoval aj dodržanie povinnej (obvyklej) miery opatrnosti na strane poškodeného a dospel k záveru, že ak ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné trvať na tom, aby na ochranu svojich majetkových záujmov primárne dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu. Od nich je nutné požadovať, aby postupovali obozretne a aby dodržiavali aspoň elementárne zásady opatrnosti, obzvlášť v prípadoch, v ktorých sú pre to ľahko dostupné prostriedky. Ak sa poškodený sám, svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať, ocitol v situácii, keď v rámci súkromnoprávneho vzťahu pristúpil k neistému obchodu a vynaložil finančné prostriedky, potom sa s dôsledkami tejto neistoty musí vysporiadať taktiež sám, a to za použitia súkromnoprávnych inštitútov. Z hľadiska princípov, na ktorých je založený demokratický právny štát, je neprijateľné, aby trestným postihom jedného účastníka súkromnoprávneho vzťahu bola nahradzovaná nevyhnutná miera opatrnosti druhého účastníka súkromnoprávneho vzťahu pri ochrane práva majetkových záujmov. Podľa výpovede poškodených prvých 750,- € mali obžalovanému poskytnúť za vybavenie transplantácie obličiek, ďalších 3.500,- € za vybavenie istých dokumentov pre ich deti, nakoľko im obžalovaný povedal, že majú veľké problémy na úradoch a hrozí, že ich vyhostia. Poškodení bez akéhokoľvek preverovania mali obžalovanému, ktorého poznali pár týždňov, tieto finančné prostriedky odovzdať, a to v hotovosti a bez akéhokoľvek potvrdenia. Aj keď mal súd za to, že sa skutok stal a že ho spáchal obžalovaný, má za to, že za stavu, keď poškodení nedodržali ani minimálnu mieru opatrnosti, ktorú bolo možné dodržať bez väčšej námahy, nemôže štát vstupovať do takéhoto súkromnoprávneho vzťahu prostriedkami trestného práva a ochraňovať majetkové záujmy poškodených, keď samotní poškodení o tieto záujmy v čase vykonávania majetkovej dispozície nedbali. Obžalovaný H. Y. ďalej poukázal na to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní neviedli k jednoznačnému záveru, že sa skutok stal. Výpovede poškodených a svedka Ľ.V. Y. obsahujú rozpory, ktoré neboli v priebehu konania odstránené. Poškodení sa rozdielne vyjadrili ohľadom obálky, do ktorej mali vložiť 750,- € a odovzdať ju obžalovanému. Poškodená Y. Q. uviedla, že peniaze dala obžalovanému, on si ich dal do obálky, ktorú zalepil a urobil na nej čiarky a obžalovaný mal povedať aj deň, že 30.3. bude operácia. Poškodený F. Q. k uvedenému však uviedol, že obžalovaný peniaze dal do obálky a napísal, že je to pre S.. V.. Navyše obžalovaný sa mal vyjadriť tak, že S.. V. je hlavný lekár na transplantačnom oddelení, ktorý dopomôže k tomu, aby sa transplantácia urýchlene vybavila. Ďalší zásadný rozpor vo výpovediach poškodených a svedka Ľ. Y. je ohľadom odovzdania sumy 3.200,- € v priestoroch kaviarne. Poškodení zhodne uviedli, že pri odovzdaní peňazí boli prítomní obidvaja avšak svedok Ľ. Y. sa jednoznačne vyjadril, že v salóniku bol iba obžalovaný a Y.. Z vyššie uvedených dôvodov preto obžalovaný H. Y. vyslovil pochybnosť, že tieto rozpory vo výpovediach sú zásadné, na ktoré nie je možné neprihliadať, a to najmä za týchto okolností, keď poškodení žiadnym spôsobom nepreukázali, že k odovzdaniu peňazí skutočne došlo. Vo svetle uvedených skutočností záverom obžalovaný H. Y. uviedol, že je potrebné zdôrazniť, že na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, a že práve obžalovaný je skutočne osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností o tom, či sa obžalovaní žalovaného skutku dopustili, je potrebné tieto pochybnosti vykladať v ich prospech v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok. Ako zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, súd prvého stupňa pochybil, keď ho uznal vinným na podklade nedostatočných dôkazov a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti obžalovaný H. Y. preto navrhol, aby odvolací súd starostlivo zvážil všetko vyššie uvedené a aby rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, alternatívne vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na podklade odvolania obžalovaného H. Y. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného pokiaľ sa týka výroku o vine nie je dôvodné. V predmetnej trestnej veci súd prvého stupňa, ale aj odvolací krajský súd už raz rozhodoval, a to krajský súd uznesením zo dňa 20. decembra 2017 sp.zn. 7To/99/2017, keď podľa § 321 ods.1 písm.b/, c/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods.1 Tr.por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V písomných dôvodoch zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, v akom smere je potrebné doplniť dokazovanie a až na podklade takto doplneného dokazovania, ktoré bude musieť byť vykonané kontradiktórnym spôsobom pred súdom prvého stupňa, bude možné vo veci zákonne rozhodnúť. Okresný súd po vrátení veci opätovne vykonal dokazovanie ohľadne obžaloby okresného prokurátora, ktorá bola podaná na obžalovaného H. Y. pre tri čiastkové skutky, ktoré boli prokurátorom v obžalobe právne kvalifikované ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Tr.zák., a to sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a sčasti vo forme dokonaného prečinu. Preskúmaním novonapadnutého rozsudku, t.j. rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.7.2017 sp.zn. 3T/76/2015 odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v plnom rozsahu doplnil dokazovanie v rozsahu predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajským súdom v predmetnej trestnej veci. Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní preto ani odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný H. Y. sa dopustil pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák., a to sčasti formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a sčasti formou dokonaného prečinu, a to v rozsahu, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Obhajoba obžalovaného H. Y. bola jednoznačne vyvrátená výsledkami vykonaného dokazovania, a preto ani odvolací súd argumentom uvádzaným v priebehu hlavného pojednávania, resp. uvádzaným v písomných dôvodoch odvolania nemohol vyhovieť, nakoľko boli vyvrátené bez akýchkoľvek pochybností dôkazmi vykonanými zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní. Na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 11.7.2018 po vrátení veci na doplnenie dokazovania obžalovaný H. Y. ohľadne svojich majetkových pomerov uviedol, že je bez pracovného pomeru a z tohto dôvodu aj súd prvého stupňa pri rozhodovaní o uložení trestu, hoci konaním obžalovaného išlo o majetkový prečin, obžalovanému H. Y. uložil na dosiahnutie účelu trestu formou individuálnej prevýchovy a generálnej prevencie trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Zároveň obžalovanému H. Y. bola uložená aj povinnosť nahradiť škodu poškodeným vo výške 4.250,- € tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak, ako to už vyššie uviedol na podklade výsledkov vykonaného dokazovania rovnako dospel k záveru, ako súd prvého stupňa, že obžalovaný H. Y. tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil znaky žalovaného pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tr.zák. sčasti spáchaného formou pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák. a sčasti formou dokonaného prečinu. Už samotný zákonodarca pri majetkových trestných činoch, ale aj podľa ustálenej súdnej praxe v prvom rade má za to, že v prípade preukázania viny páchateľovi okrem uloženia povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, mal by byť obžalovanému ukladaný trest spojený s majetkovým postihom, pokiaľ na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné ukladať trest spojený s obmedzením osobnej slobody páchateľa. Obžalovaný H. Y. na verejnom zasadnutí pred krajským súdom predložil listinný dôkaz, a to pracovnú zmluvu, z ktorej je zrejmé, že oproti momentu, keď rozhodoval v predmetnej trestnej veci súd prvého stupňa, došlo ku zmene ohľadne jeho majetkových pomerov a z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, a to aj z dôvodu, že v písomnom vyhotovení, ale aj v zápisnici o hlavnom pojednávaní namiesto krstného mena H., obžalovaný mal uvedené krstné meno H.. Práve z tohto dôvodu, nakoľko nebola zachovaná totožnosť osoby obžalovaného a jednalo sa o zrejmú pisársku chybu, odvolací súd toto pochybenie napravil tak, že rozhodol sám rozsudkom, po predchádzajúcom zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Keďže obžalovaný H. Y. na verejnom zasadnutí preukázal, že je schopný vykonať peňažný trest, odvolací súd po zrušení výroku o uloženom treste v rozsudku súdu prvého stupňa, rozhodol rozsudkom tak, že obžalovanému H. Y. na dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 43 ods.1, 2 Tr.zák. uložil peňažný trest vo výmere 1.000,- € a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, uložil mu náhradný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov. Z dôvodu, že odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, znova bolo rozhodnuté aj o povinnosti nahradiť škodu, a to poškodeným F. Q. M. Y. Q. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nakoľko ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti, že v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného H. Y. došlo k spôsobeniu škody pre poškodených, pričom výška spôsobenej škody bola jednoznačne preukázaná a poškodené osoby túto škodu si riadne a včas uplatnili v trestnom konaní. Ohľadne viny obžalovaného H. Y., okrem už uvedeného v tomto rozsudku, krajský súd poukazuje aj na argumenty uvádzané v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré si v celom rozsahu osvojuje a ku argumentom uvádzaným v odvolaní obžalovaného, považuje za nutné zdôrazniť, že práve na podklade dôkazov, a to výsluchov poškodených, ale aj ďalších svedkov bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný tak po objektívnej, ale aj po subjektívnej stránke formou priameho úmyslu sa dopustil konania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.