Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Košice Spisová značka: 5Co/415/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516210686 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516210686.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému U. E., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXX, o zaplatenie 1 187,05 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. 10Csp/27/2016-38 z 29.6.2017 r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol I. výrokom tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 277,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 447,48 € od 29.07.2013 do 26.01.2017, zo sumy 337,48 € od 27.01.2017 do 22.05.2017, zo sumy 327,48 € od 23.05.2017 do 23.06.2017, zo sumy 277,48 € od 24.06.2017 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti o zaplatenie sumy 182 € zastavil (II. výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. (III. výrok). Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (IV. výrok). Žalobcovi vrátil súdny poplatok z návrhu vo výške 4,30 € (V. výrok). 2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli dňa 15.07.2011 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 2 577,60 €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 55,26 €. Do podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej zmluvy sumu 1 152,52 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu dňa 20.07.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh tak predstavuje sumu 1 187,05 € a právny predchodca žalobcu si zároveň uplatnil úrok z omeškania a trovy konania. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávaného sporu na zistený stav aplikoval ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ust. § 1, § 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že dohodnuté úroky z úveru sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 OZ, nakoľko úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 28,99 %. Vzhľadom na uvedené súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú, a teda poskytnutý úver posúdil za bezúročný a bez poplatkov. 4. Vzhľadom k skutočnosti, že právny predchodca žalobcu vzal svoju žalobu späť titulom úhrad zo strany žalovaného vo výške 82 € a 100 € skôr, než sa vo veci začalo pojednávanie, súhlas žalovaného nebol potrebný, súd preto rozhodol o zastavení konania v sume 182 € v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1 600 €. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zaplatil sumu 1 152,52 €, po podaní žaloby uhradil sumu 170 €, teda spolu uhradil sumu 1 322,52 €, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 277,48 €. Čo sa týka nárokov nad túto čiastku, súd tieto nároky zamietol, keďže vyplývali z neplatne uzavretej zmluvy. 5. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že vzhľadom na neúspech žalobcu v spore, a na to, že žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 6. Rozsudok v III. a IV. výroku napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žiadal priznať celý úver aj s úrokmi z omeškania a to z dôvodu, že výška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmluve vo výške 28,99 % neprevyšuje obvyklú odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ďalej ak zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky dvojnásobku priemernej RPMN za akceptovanú, v danom prípade výška dojednanej odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa žalobcu dojednaná odplata v úverovej zmluve vo výške 28,99 % nepresahuje dvojnásobok váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN, je primeraná, v súlade so zákonom a dobrými mravmi. 7. Vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nebolo podané. 8. Odvolací súd spôsobom verejného vyhlásenia rozsudku potvrdil rozsudok podľa § 387 CSP. 9. Odvolateľ použil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1, 2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 11. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 12. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej zamietajúcej časti. 13. Súd prvej inštancie založil svoj záver o tom, že danú zmluvu o pôžičke je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov na zistení, že dohodnuté úroky sú v hrubom rozpore s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť dohody o úrokoch medzi stranami sporu, preto dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť žalobcovi (len) poskytnutý úver vo výške 1 600 €, z ktorého odrátal sumu 1 322,52 €, ktorú doposiaľ žalovaný uhradil žalobcovi. Uzavrel tak, že žalovanému zostáva doplatiť žalobcovi sumu 277,48 €. Z týchto dôvodov žalobe v časti o zaplatenie 277,48 € vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 14. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Pritom súd prvej inštancie neurobil širší výklad dobrých mravov, ale urobil zákonný výklad prečo výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, ktorý výklad vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa (porovnaj rozhodnutie KS v Prešove sp.zn. 16Co/71/2011 z 8.12.2011. 15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že výška dojednaného zmluvného úroku 28,99 % ročne, ktorý uplatňoval žalobca voči žalovanému, nepochybne odporuje zákonu a dobrým mravom. 16. Výška úrokov závisí od dohody účastníkov zmluvy o úvere a nepodlieha žiadnemu obmedzeniu. Neprimeranou, odporujúcou dobrým mravom je však taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe jej dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytnutí úveru. Výška úroku z úveru vo výške 28,99 % ročne je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Ust. § 39 OZ je totiž aplikovateľné aj na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania, preto dojednanie o zmluvných úrokoch je absolútne neplatné a na takéto dojednanie nie je možné prihliadať z dôvodov bližšie uvedených v napadnutom rozsudku. 17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietajúcej časti vrátane výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s ust. § 225 ods. 1 CSP. Žalobca nebol odvolaním úspešný, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešný žalovaný náhradu trov nežiadal a ani mu trovy nevznikli. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.